Oslavy sa končia, prichádza drina. Aj s motykou a traktorom

nov 24 2011

Keď v júli vyhlásil Južný Sudán nezávislosť, ľudia nadšene oslavovali. Teraz je na nich ako so svojou slobodou naložia. A či využijú potenciál, ktorý má ich krajina. Nielen v podobe ťažby ropy. Spravovanie krajiny majú po prvý raz vo svojich rukách. A zodpovednosť je drina.

,,Oslavujme našu ťažko nadobudnutú slobodu, ale ráno sa musíme zobudiť s čistou hlavou a pracovať,“ uviedol na ustanovujúcej schôdzi juhosudánskeho parlamentu prezident Salva Kiir Mayardit. A slovo „práca“ opakoval vo svojom príhovore naozaj často.

K prioritám svojej vlády zaradil aj efektívnejšie poľnohospodárstvo. Krajina má naň vhodné podmienky, svoj potenciál však dostatočne nevyužíva a väčšinu produktov musí draho nakupovať za hranicami. Mnohí ľudia sú zároveň ohrození podvýživou, potravinovú pomoc pre rozvojové a humanitárne projekty tam dováža Svetový potravinový program. Pritom: „Máme úrodnú pôdu, potravinami by sme mohli zásobovať celý región, a nie ich dovážať. Len sa nebojme zašpiniť si ruky,“ píše sa vo vyhlásení vlády.

Vyškolení farmári si raz môžu zabezpečiť nielen vlastné živobytie.:  Foto: Archív SAVIOVyškolení farmári si raz môžu zabezpečiť nielen vlastné živobytie.: Foto: Archív SAVIO

Odkaz je adresovaný všetkým obyvateľom Južného Sudánu, poklad v podobe úrodnej pôdy sa však pripomína najmä najväčšiemu kmeňu Dinkov. Dinkovia sú totiž hrdí pastieri a svoje bohatstvo odvodzujú od počtu kráv, ktoré vlastnia. Práca na pôde, ktorú im možno závidia aj v Chartúme, je však pre nich niečím novým.

Samozrejme, nie všetci obyvatelia Južného Sudánu sú tradiční pastieri. Lenže aj tí, ktorí sa už teraz živia obrábaním pôdy, potrebujú pomoc. Bez investícií do osiva, znalosti poľnohospodárskych technológií a len s náradím, ktoré sa podobá na motyku, veľa toho nedopestujú.

Aj preto by (nielen papierovou) prioritou rozvojovej pomoci v Južnom Sudáne mal byť skutočný rozvoj poľnohospodárstva. A na túto oblasť sa zameralo aj občianske združenie SAVIO. ,,Ľudia sú zvyknutí farmárčiť iba v období dažďov. Preto ich učíme napríklad zavlažovať, aby boli menej závislí od množstva zrážok a dokázali viac ovplyvniť úrodu,“ približuje cieľ projektu Juraj Janto zo SAVIO.

Pre farmárov z okolia mesta Maridi pripravili trojmesačné vzdelávacie programy, v ktorých sa učili hospodáriť efektívnejšie. ,,Kurzy mali teoretickú aj praktickú časť. Každý sme plánovali pre dvadsať farmárov, ale pre veľký záujem sme ich už do prvého kurzu vzali tridsať. Vyberali sme zástupcov okolitých osád. Tí potom môžu odovzdávať ďalším to, čo sa naučili,“ opisuje Janto.

Nový pomocník pre farmárov v Maridi. : Foto: Archív SAVIONový pomocník pre farmárov v Maridi. : Foto: Archív SAVIO

Na program nadväzujú ďalšie podporné projekty – banka osív a sadeníc, požičovňa strojov i náradia a mikropôžičky určené na rozbehnutie hospodárstva. Základy poľnohospodárstva navyše zaradili do učebných osnov tamojšej základnej školy.
Miestni ľudia prijali projekt s nadšením. ,,V okolí Maridi žije kmeň Azande. Sú to tradične drobní farmári, takže k práci s pôdou majú vzťah. Hospodárili aj cez vojnu, sú pracovití a mierumilovní,“ hovorí Janto.

Výraznejšie ťažkosti nenastali. ,,Všetci sa obávali, čo bude po referende a vyhlásení nezávislosti, ale našťastie všetko prebehlo pokojne. Väčší problém bol dopraviť traktor po blatistej ceste z hlavného mesta Juba do Maridi,“ prirovnáva odľahčene. Farmári sa učili pracovať s traktorom, bojovať proti škodcom a zvýšiť svoju úrodu tak, aby sa nemuseli obávať o živobytie. Pestovali najmä kukuricu, sezam, fazuľu, cibuľu, karfiol, baklažány, ananás, banány, papáju či ibištek jedlý. Tretina úrody ostala im, zvyšok šiel na predaj, aby pokryl časť nákladov.

SAVIO na projekte spolupracovalo s BoscoAid a bangladéšskou mimovládkou BRAC. Na program poskytol SlovakAid vyše 152-tisíc eur, SAVIO venovalo 16-tisíc zo zbierky Tehlička pre Afriku a BoscoAid prispel sumou 15-tisíc eur. Rok trvajúci projekt sa uzatvára a po jeho vyhodnotení SAVIO zváži, akou formou bude farmárov podporovať ďalej. Združenie okrem toho rozšírilo základnú školu o dve triedy a v tomto regióne plánuje postaviť aj nemocnicu.

,,Južný Sudán potrebuje najviac tri veci – efektívnejšie poľnohospodárstvo, školy a zdravotnú starostlivosť. To sú základné predpoklady normálneho fungovania krajiny a chceme ich podporovať,“ hovorí Janto. ,,Ľudia sú hladní po vedomostiach a vďaka nim má krajina veľký potenciál. Nanovo budujú svoju krajinu, učia sa. Dôležité je, aby ju spravovali rozumne a v mieri. Ak využijú nerastné bohatstvo, majú dobrú šancu napredovať,“ dodáva.
Prezident Kiir zdôrazňuje, že Južný Sudán čakajú náročné časy. ,,Vybudovať krajinu nie je hračka. Bez tvrdej práce to nepôjde. Iba z peňazí za predaj ropy a od zahraničných donorov napredovať nebudeme. Našou morálnou povinnosťou je pracovať, pracovať, pracovať a pracovať! Leniví ľudia prosperujúcu krajinu nevybudujú,“ tvrdí prezident.

Maroš Szücs

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jeseň 2011. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.
http://www.mvro.sk

Celé číslo časopisu Rozvojová pomoc - jeseň 2011 v PDF