Etické aspekty inštitucionálnej starostlivosti o seniorov

jan 2 2011

Ethical aspects of institutional care for seniors

Abstrakt: V príspevku sa zaoberáme etickými aspektmi inštitucionálnej starostlivosti o seniorov s dôrazom na podporu sebarozhodovania, sebaopatery, nadviazania skutočného ľudského vzťahu a záujmu zo strany pomáhajúcich profesionálov. V texte sa sústreďujeme aj na potrebu bližšieho spoznania klienta respektíve jeho života pred nástupom do zariadenia sociálnych služieb a sebareflexii pomáhajúcich profesionálov nad vykonávanými činnosťami.

Kľúčové slová: Pomáhajúci profesionáli, seniori, podpora, sebarozhodovanie, sebaopatera, ľudský vzťah, biografia klienta, sebareflexia.

Abstract
The paper deals with the ethical aspects of institutional care for seniors with an emphasis on senior’s self determination, self-help skills and self care in order to build real human relationships and genuine interest between helping professionals and their clients. The text focuses on the need for learning about the client's perspective and specification of his/her needs and about the importance of his/her life experiences before entering the facility. The article also focuses on the self-assessment and self-reflection skills of social service professionals regarding the activities that they have carried out.
Key words
Helping professionals, seniors, support, self- determination, self-help skills, self-care, human relationship, client’s biography and self-reflection.

„Znaky ľudskej krehkosti, ktoré sa najzreteľnejšie prejavujú v starobe, v tomto svetle sa stávajú volaním po vzájomnej závislosti a potrebnej solidarite, ktorá spája generácie medzi sebou. Každý človek potrebuje druhého a stáva sa bohatším vďaka darom a charizmám ostatných.“ (Ján Pavol II.: List starším ľuďom, 1. októbra 1999, bod 10)

Staroba (latinsky senium) je posledné obdobie vývinu človeka na úsečke života. Sociálna práca so seniormi prináša pomáhajúcim profesionálom mnohé výzvy i ťažkosti každodenného života a to najmä v inštitucionálnej starostlivosti. V kontexte tohto príspevku myslíme na pomáhajúcich profesionálov a to predovšetkým sociálnych pracovníkov/čky, ale aj opatrovateľky a opatrovateľov, ošetrovateľský personál i vedenie zariadenia poskytujúceho sociálne služby pre jednu z najzraniteľnejších sociálnych skupín - seniorov.

Každé vývinové obdobie človeka je veľmi komplikovaný proces, ktorý sa odráža v štyroch aspektoch: telesnej, psychickej, sociálnej i duchovnej oblasti a to vzhľadom k jedinečnosti osobnosti každého človeka. Štvordimenzionálne chápanie človeka vychádza aj z empírie v oblasti uspokojovania potrieb človeka, pričom sa za potreby považujú fyziologické, psychické, sociálne a duchovné. Takéto chápanie človeka, ktoré zachytáva celé spektrum života jedinca zdôrazňuje i B. Balogová (2005). V starobe sa dostáva do popredia zmyslové vnímanie a zvýšené emocionálne prežívanie. Seniori majú dostatok voľného času a niektorí vo väčšej miere venujú zvýšenú pozornosť sebe i svojim zdravotným problémom. V prežívaní seniorov sa často do popredia dostáva strach z možnej opustenosti, hospitalizácie, samoty, odkázanosti a závislosti na inú osobu. Niektorí seniori môžu negatívne prežívať aj hrozbu z dočasného prípadne trvalého umiestnenia do zariadenia sociálnych služieb. Pri zhoršení zdravotného stavu a vyčerpaní možnej sociálnej pomoci v rámci rodiny či opatrovateľskej služby v domácnosti, prichádza na rad inštitúcia.

Prechodom do nového sociálneho prostredia – zariadenia sociálnych služieb určených pre seniorov – sa dramaticky mení život seniora. Nevyhnutnosť trvalého umiestnenia do inštitúcie poskytujúcej sociálne i zdravotnícke služby, sa dotýka predovšetkým samotného seniora a rovnako aj jeho najbližšieho okolia – rodiny. Výrazne sa zmenia sociálne role rodiny, životný štýl a priestor seniora, môže dôjsť k obmedzeniu životných možností, k ohrozeniu súkromia i dehonestácii ľudskej dôstojnosti. Na základe rozhovorov so seniormi a ich rodinnými príslušníkmi prichádzajúcimi do našich zariadení sa stretávame s podobnými myšlienkami a obavami.

Pomáhajúci profesionáli majú vedieť zhodnotiť všetky dostupné možnosti s cieľom eliminovať negatívne dôsledky adaptácie seniora na nové sociálne prostredie. Povzbudzovať klienta k sebarozhodovaniu, sebaopatery, aktívnej účasti na spoločenskom živote zariadenia, podporovať jeho zdravý potenciál, ale i hľadať individuálne riešenia trápení a ťažkostí seniorov je súčasťou našej práce i naša plná zodpovednosť. Je pre nás dôležité vedieť prijať klienta takého aký je, bez vplyvu predsudkov, bez našich predstáv o jeho zmene k niečomu inému. S každým seniorom je potrebné prežívať jeho vlastnú hodnotu, hodnotu bytia „tu a teraz“, hodnotu práve prežívanej chvíle. Nadviazanie skutočného ľudského vzťahu je najpodstatnejším prvkom v pomáhajúcej profesii. Myslíme si, že seniori v inštitucionálnej starostlivosti potrebujú rovnako dôverovať sociálnym pracovníkom, ako aj opatrovateľskému i ošetrovateľskému personálu. Mnohí prirodzene očakávajú zo strany personálu ľudský záujem o ich osobu, o ich prežívanie pozitívnych radostí i negatívnych skúseností. Okrem dôvery a záujmu očakávajú od nás klienti i prijatie, porozumenie a konkrétnu pomoc. Domnievame sa, že ak chceme seniorom vychádzať v ústrety a uspokojovať ich potreby, potrebujeme ich bližšie spoznať. Nestačia len lekárske správy, posudky či sociálne šetrenia o seniorovi. Informácie o predchádzajúcom spôsobe života, záujmoch, záľubách, obľúbenosti jedál, zlozvykov, rituálov, priebehu zamestnaní či vzdelaní sú relevantnými informáciami k zachovaniu dôstojnosti, úcty i rešpektu. Pre pomáhajúcich profesionálov to znamená voľbu spôsobu komunikácie so seniorom i ústretovosti v rámci života v inštitúcii. Každý sme prišli na tento svet ako neopakovateľný originál a nie je možné generalizovať pracovné postupy a metódy pre všetkých klientov rovnakého veku. Ak chceme v práci nielen deklarovať, ale hlavne každodenne napĺňať individuálny prístup, niet pochýb o tom, že musíme spoznať klienta - seniora čo najdetailnejšie. Podľa E. Böhma patrí práca s biografiou klienta k modernej sociálnej práci a starostlivosti: „zmysluplná starostlivosť o starého človeka je podložená prioritne oživením psychiky a až potom so zameraním na somatickú problematiku“ (In Procházková, 2008, s. 17).

Zvlášť pri práci so seniormi je jednou z najdôležitejších činností pomáhajúcich profesionálov počúvanie životných príbehov, s ktorými klienti prichádzajú do zariadení sociálnych služieb. Je na šikovnosti pomáhajúcich profesionálov, aby pri trpezlivom počúvaní životných príbehov dokázali analyzovať klientove potreby a odpovedali na nasledovné otázky:

  • Čo je klient schopný urobiť sám bez pomoci?
  • Je jeho neschopnosť prechodná alebo trvalá?
  • Je možnosť klienta niečo naučiť, aby zvládol sám? (Grayová, 2009, s. 11)

Po nadviazaní vzťahu s klientom, dôkladnom pozorovaní a zmapovaní jeho schopností i doterajšej situácie sa nemôže stať, že pomáhajúci profesionál vykonáva len zverené právomoci bez hlbšieho záujmu. Avšak tým práca pomáhajúceho profesionála nekončí... potreby seniora sa menia a to najmä vzhľadom na jeho zdravotný stav. Naše slová dopĺňajú aj české odborníčky v sociálnej práci so seniormi Klevetová, Dlabalová (2008), že najcennejším príspevkom profesionálov je darovať svoj čas v prospech druhého človeka, dať priestor pre dôveru a pochopenie konkrétneho seniora v konkrétnej situácii a pomáhať mu nájsť zmysel každodenného života. Pokiaľ má senior podporu druhých, dokáže prekonať krízové životné situácie a zvládať svoje obmedzenia. Našou najdôležitejšou úlohou v práci so seniormi je vytvorenie láskyplného a podporujúceho prostredia plného ústretovosti, príjemnej atmosféry a zároveň s jasnými pravidlami. V bezpečnom prostredí sa seniori budú cítiť lepšie, pri posilnení sebadôvery objavia nové možnosti života a vlastný potenciál žitia v novom prostredí.

Uvedomenie si originality (jedinečnosti), zraniteľnosti i smrteľnosti každého človeka a zároveň spoznanie vlastných hraníc v rámci sebapoznania by nás malo motivovať do ďalšej činnosti a zdokonaľovaní starostlivosti. Je však veľmi ťažké v zaužívanom systéme jednotlivých zariadení sociálnych služieb vnášať absolútny individuálny prístup napríklad pri rannom vstávaní či podávaní stravy. Veľmi často sa v praxi stretávame s tým, že väčšiu moc majú zamestnanci kuchyne či práčovne, pretože „oni“ rozhodujú o tom, kedy má byť strava vydaná či kedy sa má odoslať špinavé prádlo. Bez ohľadu na to, či je klient už hotový s jedením alebo nie. Týka sa to najmä veľkokapacitných zariadení. V zariadeniach s menšou kapacitou je možné vychádzať v ústrety individuálnym požiadavkám. Taktiež sa v praxi stáva, že opatrovatelia rozhodujú o tzv. „sprchových dňoch“ bez ohľadu na to, či tieto potreby sú aktuálne respektíve vyhovujúce klientele. Zabrániť takýmto stereotypom je niekedy nad sily vedenia zariadenia, pretože opatrovateľsko-ošetrovateľský personál tvorí väčšina zamestnancov a sú logicky v prevahe. Je veľkou výzvou do budúcnosti pracovať dôslednejšie so zamestnancami napríklad v rámci ďalšieho vzdelávania s dôrazom na uplatňovanie základných etických princípov v každodennej práci. Naša skúsenosť potvrdzuje, že najmä vedomostné „mantinely“ opatrovateľov a opatrovateliek a ich neochota sa naďalej vzdelávať sa výrazne odzrkadľujú na bežnom chode zariadenia. Dokonca aj osnovy v rámci vzdelávania rekvalifikačného kurzu opatrovateľstva nespĺňajú a neodrážajú požiadavky výkonu povolania opatrovateľov a opatrovateliek. Pri uvedomení si, že v každodennom kontakte s klientmi – seniormi je práve opatrovateľský personál, je veľmi ťažké intervenovať v rámci sociálnej práce vzhľadom na pracovný čas sociálneho pracovníka. Málokto sa zamyslí nad tým, že ak ranná hygiena seniora prebieha v napätej, nepriateľskej či nervóznej atmosfére, ktorú vytvorí službu konajúca opatrovateľ/ka je veľmi ťažké a niekedy až nerealizovateľné ponúkať napríklad aktivizačné činnosti pre seniorov. Niet potom divu, že klienti sú nespolupráce schopní, apatickí alebo sa im rapídne zhoršuje celkový zdravotný, najmä psychický stav a podobne. Sociálni pracovníci/čky si zaznamenajú do individuálnych plánov, že klient odmieta, nereaguje či nie je ochotný spolupracovať a podobne. Mnohokrát je starostlivosť poskytnutá v základnej miere a odborná činnosť sa vykonáva len s ťažkosťami. Ak seniori majú narušené komunikačné schopnosti – ani sa nedozvieme, čo sa deje počas našej neprítomnosti respektíve počas skorých rán či neskorých večerov. Všetka zodpovednosť je na pomáhajúcich profesionáloch a ich sebareflexii nad vykonávanými činnosťami a prístupom ku každému klientovi.

Pomáhajúci profesionáli akoby „zabúdali“ vo svojej každodennej rutine na základné etické princípy v pomáhajúcich profesiách Mahrová, Venglářová (2008):

  1. Princíp prospešnosti (beneficiencia) – konanie maximálneho dobra pre konkrétneho klienta.
  2. Princíp neškodnosti (nonmaleficiencia) – vylúčenie akéhokoľvek ne/úmyselného ublíženia.
  3. Princíp autonómie – rešpektovanie klientovho spolurozhodovania o sebe.
  4. Princíp spravodlivosti (justicia) - nerobiť žiadne rozdiely medzi klientmi.

Dôvody „zabúdania“ sú rozličné od nízkeho statusu našej profesie, cez finančné ohodnotenie, časové a iné stresy až po ohrozenie syndrómu vyhorenia. V centre našej pozornosti sú však ľudia – seniori, ktorých nemusia zaujímať naše argumenty prečo sa im nestíhame venovať. Skúsili sme sa niekedy zamyslieť nad tým, či práve my odborníci, neprispievame svojim správaním a požiadavkami na seniorov k ich zhoršeniu zdravotného stavu? Na jednej strane najúčinnejší spôsob pomoci pre seniorov tkvie v súčinnosti odborníkov – pomáhajúcich profesionálov (geriatrov, psychiatrov, sociálnych pracovníkov, ošetrovateľov, opatrovateľov i rodinných príslušníkov) a na strane druhej sa môže stať, že každý pomáhajúci profesionál má konkrétny motív a cieľ, ktorý chce dosiahnuť v spolupráci so seniorom. Niekedy sa senior môže cítiť frustrovaný alebo zmätený z nárokov a pravidiel, ktoré prináša so sebou režimové zariadenie a celkovo zmena prostredia i zhoršenie zdravotného stavu. Paradoxne pomáhajúci profesionáli pri všetkom svojom pozitívnom úsilí pozorujú ako seniori psychicky upadajú dostávajú sa do depresií či začnú trpieť na nové ochorenia. Zmeny v správaní ako sú vyzývavé správanie, blúdenie, túlanie, bezmocnosť, nespokojnosť, skleslosť by mali byť výzvou pre pomáhajúcich profesionálov a nie len konštatovaním, že sa niečo s klientom -seniorom deje. Priznajme si, koľkí z nás hľadáme príčiny zmien v správaní u seniorov v zariadeniach sociálnych služieb?! Akosi prirodzene len konštatujeme, že sa seniorovi zhoršuje zdravotný stav a málokto z nás cielene pátra po príčinách. Kauzalita zhoršujúcich sa zdravotných stavov môže byť dôsledkom nielen adaptačného procesu, ale napríklad aj naše vysoké nároky na adaptáciu, či vedľajšie účinky liekov alebo dlhodobo trvajúce rodinné trápenia seniora.

Záver

V súčasnosti sa usilujú zariadenia sociálnych služieb o prispôsobenie životných podmienok klientov – seniorov tak, aby sa čo najviac približovali k tzv. normálnym životným podmienkach na aké bol klient zvyknutý doterajším spôsobom života. Tento trend nastúpil svoju cestu spoznávania klienta – seniora. Našimi konkrétnymi skutkami dokážeme napĺňať klientske predstavy o vlastnom živote a spôsobe starnutia. Pamätajme si preto, že seniori vkladajú svoj život do našich rúk a naše ruky − ruky pomáhajúcich profesionálov − majú byť pevnou oporou a zároveň jemným dotykom pre seniora odkázaného na našu pomoc.

Autor: PhDr. Miroslava Tokovská

Zoznam bibliografických odkazov

[1] BALOGOVÁ, B. 2005. Seniori. 2. vyd. Prešov : Akcent Print, 2005. 158 s. ISBN 80−969274−9−3.
[2] GRAYOVÁ, C. 2010. Ako opatrovať chorých. 2. vyd. Martin : Príroda, 2010, 192 s. ISBN 978-80-07-01835-8.
[3] KLEVETOVÁ, D., DLABALOVÁ, I. 2008. Motivační prvky při práci se seniory. 1. vyd. Praha : Grada, 2008, 208 s. ISBN 978-80-247-2169-9
[4] MAHROVÁ, G., VENGLÁŘOVÁ, M. a kol. 2008. Sociální práce s lidmi s duševním onemocněním. 1. vyd. Praha : Grada, 2008, 176 s. ISBN 978-80-247-2138-5
[5] PROCHÁZKOVÁ, E. 2008. Důstojná péče o seniora. In: Sestra a lekár v praxi. Č. 5-6/2008, ISSN 1335-9444

__________________________________________

Prednáška odznela na medzinárodnej vedeckej konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2010, v Piešťanoch a bola publikovaná v zborníku z tejto konferencie:
MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4.