Ethical milestones of social work and human rights

Abstrakt: Cieľom príspevku je identifikovanie ľudských práv v historickom kontexte etických míľnikov sociálnej práce, a to najmä v deontologických kódexoch, ktoré sú integrálnou súčasťou procesu jej profesionalizácie. Koncept ľudských práv sa dostal do pozornosti odborníkov na etiku v 60. rokoch 20. storočia. V medzinárodnom a národných etických kódexoch sa explicitne uvádza rešpektovanie ľudských práv osôb sociálnymi pracovníkmi od 90. rokov 20. stor. Dôležitým míľnikom bol najmä etický kódex sociálnej práce z roku 1994. Z neho vychádzajú aj prvé národné slovenské a české etické kódexy sociálnych pracovníkov. Tieto uvádzajú, že sociálna práca je založená na hodnotách ľudských práv a sociálni pracovníci musia dbať na ich dodržiavaní. Rešpektovanie ľudských práv v nadväznosti na hodnotu dôstojnosti človeka je doposiaľ ústredným princípom sociálnej práce. Aktuálnym trendom odborníkov na etiku, ako aj medzinárodného a národných etických kódexov, je upozorňovanie na intersubjektivitu dôstojnosti a ľudských práv, vytváranie balansu pred subjektívnou a jednostrannou interpretáciou práv na úkor iných.
Kľúčové slová: Etika. Etický kódex. Sociálna práca. Profesia. Ľudské práva

Abstract: The aim of the contribution is to identify human rights in the historical context of ethical milestones of social work, especially in deontological codes, which are an integral part of the process of its professionalization. The concept of human rights came to the attention of ethics experts in the 1960s. In the international and national ethical codes, it is explicitly stated that social workers respect the human rights of individuals since the 1990s. An important milestone was especially the international code of ethics for social work from 1994. The first national Slovak and Czech codes of ethics for social workers are also based on it. These state that social work is based on the values of human rights and social workers must ensure that they are respected. Respect for human rights in connection with the value of human dignity is still a central principle of social work. The current trend of ethics experts, as well as international and national codes of ethics, is drawing attention to the intersubjectivity of human dignity and human rights, rights "between" individuals and creating a balance against the subjective and one-sided interpretation of rights at the expense of others.
Key words: Ethics. Code of ethics. Social work. Profession. Human rights.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Úvod

Cieľom príspevku je identifikovanie ľudských práv v historickom kontexte etických míľnikov sociálnej práce, a to najmä v deontologických kódexov, ktoré sú integrálnou súčasťou procesu jej profesionalizácie. Vychádzame pritom zo štúdie Etické míľniky profesionalizácia sociálnej práce (americká a slovensko-česká perspektíva) publikovanej v časopise Sociální práce / Sociálna práca (Mátel, 2021).

1. Profesionalizácia sociálnej práce a etika

Termín profesia etymologicky pochádza z latinského professio, ktoré označuje odbornosť, odbornú prípravu k povolaniu (zamestnaniu) alebo prejav, či verejné priznanie sa k nemu. Pomerne dlho bola profesia identifikovaná so slobodným povolaním (napr. lekár, právnik, umelec). Takéto chápanie profesie môžeme považovať za „tradičné“. V súčasnosti sa v slovenskom a českom spoločensko-kultúrnom kontexte strácajú rozdiely medzi profesiou, zamestnaním alebo pracovnou činnosťou. V praxi tieto bývajú chápané aj ako synonymá. Podľa francúzskeho sociológa Gresleho (In Boudon, 2004) sa vo väčšine charakteristík profesie objavujú tri kritériá:

1. špecializácia znalostí, ktorá vedie k presnému a samostatnému stanoveniu pravidiel činnosti;
2. intelektuálne vzdelanie vysokoškolskej úrovne, ktoré predpokladá existenciu škôl poskytujúcich takéto vzdelanie;
3. ideál služieb, ktorý vyvoláva vytvorenie deontologického kódexu a kontrolu vlastnými príslušníkmi.

Morales a Sheafor (1998 In Göppner, Hämäläinen, 2008) uvádzajú kritériá pre profesiu nasledovne:

1. systematická zásoba teórií;
2. profesionálna autorita (monopol vo vlastnej odbornej praxi);
3. uznanie spoločnosťou;
4. regulatívny etický kódex;
5. profesionálna kultúra. Z uvedeného je zrejmé, že etika a jej formálna regulácia, je dôležitou a nepostrádateľnou zložkou profesie.

Payne (2005) identifikoval šesť dôležitých aspektov konštrukcie sociálnej práce, ktoré ju pomáhajú identifikovať ako profesiu:

1. charakteristika ľudí, ktorým slúži, ich problémy v spoločnosti ako aj odpoveď spoločnosti na tieto problémy;
2. hodnoty a filozofia, ktoré sú pre prax ústredné;
3. organizačný, zákonný a inštitucionálny kontext praxe (sem môžu patriť aj formálne etické kódexy, pozn. aut.);
4. profesijné zoskupovania a povolania;
5. poznatková báza a výskum;
6. profesijné vzdelávanie (integrálnou súčasťou je etika sociálnej práce, pozn. aut.).

V súčasnosti sociálnu prácu môžeme definovať ako aplikovanú vednú a akademickú disciplínu, ako aj na hodnotách založená profesionálna činnosť sociálnych pracovníkov, ktorí svojim cieľavedomým pôsobením pomáhajú, sprevádzajú, podporujú a zmocňujú jednotlivcov a sociálne systémy (rodiny, skupiny, komunity) nadobudnúť optimálnu úroveň sociálneho fungovania a utvárajú priaznivé spoločenské podmienky na dosiahnutie tohto cieľa (Mátel, 2019). Sociálna práce je profesiou založenou na etike a mravných hodnotách. Bez mravných hodnôt by stratila niečo zo svojej podstaty, resp. by vôbec nejestvovala. Medzi jej kľúčové hodnoty pritom už niekoľko desaťročí patria ľudské práva, ktoré sú užším predmetom tohto príspevku.

1.1 Etické etapy profesionalizácie sociálnej práce

Z historického hľadiska sa etickým míľnikom profesionalizácie sociálnej práce venovalo len niekoľko autorov. V anglicky píšucej literatúre najmä americký odborník na profesijnú etiku Frederik F. Reamer, ktorého môžeme oprávnene považovať za autora periodizáciu etických období tejto profesie. Tento autor najprv vo vývoji etiky sociálnej práce rozlišoval štyri kľúčové etapy, neskôr k nim pridal piatu (Reamer, 1998; 2013; 2014):

1. moralistické obdobie (koniec 19. a zač. 20. stor. – začiatok 30. rokov 20. stor.),
2. obdobie etických hodnôt (koniec 30. a začiatok 40. rokov 20. stor. – 60. roky 20. stor.),
3. obdobie etických teórií a etického rozhodovania (70. roky 20. stor. – 80. roky 20. stor.),
4. obdobie etických štandardov a riadenia rizík (90. roky 20. stor. – do polovice prvého desaťročia 21. stor.),
5. digitálne obdobie (od polovice prvého desaťročia 21. stor. – súčasnosť).

K jeho periodizácii musíme však pristupovať kriticky, pretože reflektuje primárne etiku americkej sociálne práce, hoci táto mala, a doposiaľ má, silný vplyv na jej globálne trendy. Vzhľadom na perspektívu československej, neskôr českej a slovenskej sociálnej práce, ktorá bola historicky zásadne ovplyvňovaná odlišnou politickou a kultúrno-spoločenskou situáciou, navrhol autor príspevku nasledovnú periodizáciu v našom spoločensko-kultúrnom kontexte (Mátel, 2021):

1. moralistické obdobie (od 20. rokov 20. stor. s presahom až do 40. rokov 20. stor.),
2. obdobie identifikácie etických hodnôt a princípov (30.-40. roky 20. stor. do roku 1948),
3. obdobie aplikovanej etiky a etického rozhodovania (od 90. rokov 20. stor. do polovice druhého desaťročia 21. stor.),
4. obdobie záväzných etických štandardov a riadenia rizík (od polovice druhého desaťročia 21. stor. do 20. rokov 21. stor.),
5. digitálne obdobie (od 20. rokov 21. stor. po súčasnosť).

Pri ďalšom pojednávaní bude dôležité rozlišovať, v akom sociálno-politickom kontexte sa nachádzame, či v medzinárodnom (ovplyvnenom najmä americkou sociálnou prácou) alebo v českom a slovenskom prostredí.

1.2 Etické kódexy sociálnej práce

Formulovanie etického kódexu patrí v súčasnosti medzi základné požiadavky profesionality a je jednou z charakteristík samostatných pomáhajúcich profesií. Z etymologického hľadiska latinské slovo codex označovalo knihu. Podľa jej podoby išlo o papyrusový zvitok, spis, pergamenový rukopis alebo drevenú tabuľu. V širšom význame znamenal codex súbor alebo zoznam viacerých spisov. Etický kódex potom označuje súbor písomne formulovaných hodnôt, etických princípov a štandardov správania normatívnych a záväzných pre konkrétnu profesiu, odborných pracovníkov alebo organizáciu v globálnom, národnom alebo inštitucionálnom priestore. Hoci etické kódexy nikdy úplne neodstránia neetické správanie, napomáhajú k etickému scitlivovaniu profesionálnych pracovníkov, profesie a jej dôveryhodnosti u užívateľov služieb a v spoločnosti. Hoci nie sú patentom na všetky etické problémy, konflikty a dilemy, môžu napomôcť k eticky uváženému rozhodovaniu pri nich (Mátel, Mališková, 2016). Z hľadiska oblasti (územia) dosahu pôsobenia etického kódexu rozlišujeme medzinárodné etické kódexy, národné etické kódexy a etické kódexy organizácií, firiem či zariadení sociálnych služieb. V rámci sociálnej práce jestvuje rozlíšenie medzi širšie koncipovaným etickým kódexom sociálnej práce, ktorý sa zaoberá etickými aspektmi profesie a disciplíny v celom jej rozsahu (vrátane výskumu, vzdelávania a pod.) a užšie formulovaným etickým kódexom sociálnych pracovníkov (a asistentov sociálnej práce), ktorý je koncipovaný z perspektívy profesionálnych pracovníkov.

1.3 Ľudské práva

Zmienky o ľudských právach možno vystopovať už v antickej filozofii (náznaky sú napríklad v stoickej filozofii) či v stredoveku (Jean Gerson, Johannes Althusius atď.), no koncepčne sa o univerzálnych právach človeka začalo hovoriť až v 17. a 18. storočí v rámci tzv. novovekej školy prirodzených práv. Teórie prirodzených práv nájdeme v tomto období v dielach takých filozofov ako Hugo Grotius, Thomas Hobbes, John Locke či Jean-Jacques Rousseau. Dôležitými míľnikmi rozvoja konceptu ľudských práv v novoveku sú americká Deklarácia nezávislosti (1776) a francúzska Deklarácia práv človeka a občana (1789).

Ochrana ľudských práv bola až do polovice 20. storočia vnútroštátnou záležitosťou. Demokracia a ľudské práva sú základom právneho štátu. Najdôležitejšou úlohou štátu v oblasti ľudských práv je ich ochrana a vytváranie podmienok na ich realizáciu. Nestačí však iba to, aby štát do ľudských práv negatívne nezasahoval, ale je potrebná aktívna ingerencia štátu (Svák, 2011).

Éra ľudských práv dosiahla svoj vrchol po 2. svetovej vojne. Ochrana ľudských práv prechádza zo suverenity štátu na medzinárodnú úroveň. Tým najvýznamnejším medzinárodným ľudskoprávnym dokumentom v 20. storočí je určite Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú v roku 1948 prijala Organizácia Spojených národov. Jej 30 článkov sa zvykne rozdeľovať do troch základných skupín, tzv. generácií ľudských práv. V prvej generácii nachádzame občianske práva (na život, na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, na osobnú slobodu, na ochranu osobnej cti, na vlastníctvo, na spravodlivý proces, na slobodné myslenie, náboženské vyznanie, na slobodný pohyb a pobyt atď.) a politické práva (sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, právo na zhromažďovanie, právo na združovanie, volebné právo, právo na odpor). V druhej generácii sa nachádzajú hospodárske práva (na prácu, na podnikanie, na štrajk, na osobitné pracovné podmienky a na zvýšenú ochranu zdravia pri práci pre ženy, mladistvých a pre osoby zdravotne postihnuté atď.), sociálne práva (právo na zdravotnú starostlivosť, právo na dôchodkové zabezpečenie, právo na ochranu rodiny atď.) a kultúrne práva (právo na vzdelanie, na slobodné vedecké bádanie atď.). Napokon, v tretej generácii Všeobecnej deklarácii ľudských práv možno nájsť tzv. práva solidarity, resp. postmoderné práva, ako napríklad právo na mier, právo na priaznivé životné prostredie, práva národnostných a etnických menšín, právo na prístup ku kultúrnemu dedičstvu a pod. Jednotlivé práva sú bližšie rozvedené v ďalších ľudskoprávnych deklaráciách a dohovoroch OSN, ako aj ďalších medzinárodných inštitúcií, v európskom priestore najmä Rady Európy a Európskej únie.

2. Etické míľniky sociálnej práce a ľudské práva

2.1 Obdobie identifikácie etických hodnôt a princípov

Vzhľadom na ľudské práva v sociálnej práci je dôležitou etapou obdobie identifikácie etických hodnôt a princípov. „Profesijné hodnoty sociálnej práce sú presvedčenia profesijnej komunity o žiaducich cieľoch a žiaducom správaní sociálnych pracovníkov, ktoré k týmto cieľom vedie“ (Mátel, in Balogová, Žiaková et al., 2017, s. 32). Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich výberom, tieto bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu pre etické princípy a konkrétne pravidlá (normy, štandardy) správania. Etické princípy potom môžu slúžiť aj ako interpretačný nástroj na objasnenie významu, obsahu a rozsahu hodnôt (Mátel, 2018).

Medzi prvými, ktorí sa pokúsilo o identifikovanie kľúčových hodnôt prípadovej sociálnej práce, patril Felix Biestek v diele The Casework Relationship (1957). Z terminologického hľadiska použil pritom označenie „všeobecné princípy vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a klientom“. K Biestekom prezentovaným siedmym kľúčovým princípom patria individualizácia, cielené (účelné) vyjadrovanie pocitov, kontrolovaná emocionálna zaangažovanosť, akceptácia (nesúdenie), sebaurčenie a diskrétnosť. Minimálne štyri z nich je možné považovať za hodnoty. V 60. rokoch 20. stor. zamerali odborníci na sociálnu prácu pozornosť smerom k etickým konštruktom sociálnej spravodlivosti, ľudským právam a reformám. Politická nálada toho turbulentného obdobia vniesla do sociálnej práce súbor hodnôt zameraných na sociálnu rovnosť, právo na sociálne zabezpečenie, ľudské práva, antidiskrimináciu a úsilie proti útlaku (Reamer, 2014).

Profesijné organizácie sociálnej práce začínajú v období identifikácie etických hodnôt a princípov prijímať a vydávať etické kódexy alebo etických sprievodcov praxe založených na etických hodnotách. Prvé etické kódexy boli stručné. Kanadská asociácia sociálnych pracovníkov prijala jednoduchý etický kódex v roku 1938, Americká asociácia sociálnych pracovníkov v roku 1947. Komplexnejší etický kódex prijala americká Národná asociácia sociálnych pracovníkov (skr. NASW) v roku 1960. Sociálna práca je v ňom predstavená ako profesia „založená na humanitných a demokratických ideáloch. Od vykonávateľov profesie vyžaduje integritu, súcitenie, dôveru v hodnotu a dôstojnosť ľudských bytostí, rešpekt k individuálnym rozmanitostiam, záväzok k službe a oddanosť k pravde“ (NASW, 1960). Jadrom kódexu boli štandardy správania sociálnych pracovníkov k tým, ktorým slúžia (teda klientom), kolegom, zamestnávateľským organizáciám, iným profesiám a komunite. Tieto obsahovali 14 vyhlásení prezentovaných v prvej osobe, napr. „Dávam prednosť svojej profesionálnej zodpovednosti pred svojimi osobnými záujmami“ alebo „Rešpektujem súkromie ľudí, ktorým slúžim.“ Práve ochrana súkromia sa pomerne často objavuje ako jedno z najčastejšie prezentovaných práv patriacich do konceptu ľudských práv. Už v tomto kódexe sa spomínalo, že sociálna práca by mala byť bez diskriminácie, ale až revízia kódexu o sedem rokov neskôr, uviedla explicitne: „Nebudem diskriminovať kvôli rase, farbe (pleti), náboženstvu, veku, sexuálnej orientácii alebo národnostnému pôvodu, ale vo svojom zamestnaní budem pracovať na predchádzaní a odstraňovaní diskriminačnej praxe...“ (NASW, 1967).

2.2 Obdobie aplikovanej etiky a etického rozhodovania

Prvý medzinárodný etický kódex publikovala Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (skr. IFSW) v roku 1976, teda už v období aplikovanej etiky a etického rozhodovania. Medzinárodný etický kódex pre sociálnych pracovníkov obsahoval päť základných princípov a nasledovali štandardy etického správania. Vzhľadom na tému nášho príspevku uvádzame prvé dva princípy:

1. princíp: Každá ľudská bytosť má jedinečnú hodnotu bez ohľadu na jej pôvod, etnikum, pohlavie, vek, presvedčenia, sociálny alebo ekonomický status alebo príspevok do spoločnosti.
2. princíp: Každý jednotlivec má právo na sebarealizáciu do tej miery, ak nezasahuje do rovnakých práv iných.

Práve obdobie aplikovanej etiky a etického rozhodovania prinieslo reflexie, kde profesionálni sociálni pracovníci musia robiť ťažké rozhodnutia vzhľadom na problémové a eticky dilematické situácie. Etické dilemy zahŕňali komplexnú analýzu „etických hádaniek“, rôznorodých situácií výkonu profesijnej praxe, v ktorých sú etické hodnoty, povinnosti a úlohy sociálnej práce vo vzájomnom konflikte (Mátel, 2021).

2.3 Obdobie záväzných etických štandardov a riadenia rizík

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov spolu s Medzinárodnou asociáciou škôl sociálnej práce publikovali v roku 1994 nový medzinárodný kódex označený pod názvom Etika sociálnej práce, princípy a štandardy (NASW, 1994). Dokument pozostával z dvoch častí:

1. Medzinárodná deklarácia etických princípov sociálnej práce – uvedené boli základné princípy, problémové oblasti, v ktorých môže nastať konflikt záujmu a metódy napomáhajúce pri ich riešení;
2. Medzinárodné etické štandardy pre sociálnych pracovníkov. Tieto sa okrem všeobecných princípov etického správania venovali štyrom konkrétnym oblastiam – vzťahu ku klientom, zamestnávateľským agentúram a organizáciám, ku kolegom a profesii. V tomto dokumente sa na globálnej úrovní prvý krát explicitne uvádza rešpektovanie ľudských práv sociálnymi pracovníkmi:

Sociálni pracovníci rešpektujú základné ľudské práva jednotlivcov a skupín osôb vyjadrené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv Organizácie Spojených národov a iných medzinárodných dohovoroch odvodených od tejto deklarácie (čl. 2.2.7)

Zároveň sa predpokladá, že tieto práva môžu byť vo vzájomnom konflikte vzhľadom na práva iných osôb: Pomôžte klientovi – jednotlivcovi, skupine, komunite alebo spoločnosti – dosiahnuť sebarealizáciu a maximálny potenciál v medziach rešpektovania príslušných práv iných (čl. 3.3.4).

Medzinárodný etický kódex z roku 1994 zohrával dôležitú úlohu v procese profesionalizácie českej aj slovenskej sociálnej práce po páde komunizmu v roku 1989. V roku 1994 bola založená Asociácia sociálnych pracovníkov na Slovensku, ktorá sa stala členskou organizáciou IFSW. V Žiline roku 1997 deklarovala Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky. Tento je považovaný za prvý slovenský etický kódex sociálnej práce, hoci išlo o dokument profesijnej asociácie, ktorej členstvo bolo dobrovoľné. V prvej vete kódexu sa priamo uvádza, že „sociálna práca je profesia založená na hodnotách demokracie a ľudských práv.“ Z hľadiska jednotlivých práv sa zdôrazňuje najmä rešpektovanie práva na súkromie, v kontexte dôvernosti a mlčanlivosti: Sociálny pracovník rešpektuje klientovo súkromie a zachováva dôvernosť informácií získaných pri svojej práci.

V Českej republike mala z historického hľadiska dôležitý význam Společnost sociálních pracovníků ČR, ktorá už od roku 1990 pôsobila ako občianske združenie. Členstvo v nej bolo dobrovoľné a stala sa členskou organizáciou IFSW. V roku 1995 vstúpil do platnosti touto organizáciou vytvorený Etický kodex sociálních pracovníků ČR. Podľa vzoru medzinárodného etického kódexu obsahoval všeobecné etické princípy (v dokumente označené ako zásady) a konkrétne pravidlá etického správania v piatich oblastiach – vo vzťahu ku klientovi, zamestnávateľovi, kolegom, svojmu povolaniu a odbornosti a spoločnosti. Z textu tohto kódexu uvádzame vo vzťahu k ľudským právam:
Sociální práce je založena na hodnotách demokracie a lidských práv. Sociální pracovníci proto dbají na dodržování lidských práv u skupin i jednotlivců, tak jak jsou vyjádřeny v Chartě lidských práv Spojených národů a v Úmluvě o právech dítěte.
Sociální pracovník respektuje jedinečnost každého člověka bez ohledu na jeho původ, etnickou příslušnost, rasu, či barvu pleti, mateřský jazyk, věk, zdravotní stav, sexuální orientaci, ekonomickou situaci, náboženské a politické přesvědčení a bez ohledu na to, jak se podílí na životě celé společnosti.
Sociální pracovník jedná tak, aby chránil důstojnost a lidská práva svých klientů.
Sociální pracovník pomáhá se stejným úsilím a bez jakékoliv formy diskriminace všem klientům. Při žádné formě diskriminace nespolupracuje a nezúčastní se jí.
Chrání klientovo právo na soukromí a důvěrnost jeho sdělení.

Ďalšia revízia medzinárodného etického kódexu bola v roku 2004, jej výstupom bol dokument Etika v sociálnej práci: Vyhlásené princípy. Kódex sa opiera o globálnu definíciu sociálnej práce, ktorú schválili IFSW a IASSW v Montreale roku 2000 (IFSW, 2004):

Profesia sociálna práca presadzuje sociálnu zmenu, riešenie problémov v ľudských vzťahoch, ako aj posilnenie a oslobodenie ľudí k zlepšeniu ich prosperity. Využívajúc teórie ľudského správania a sociálnych systémov, zasahuje sociálna práca v oblastiach, kde dochádza k interakcii ľudí s ich prostredím. Princípy ľudských práv a sociálnej spravodlivosti sú pre sociálnu prácu zásadné (čl. 2).

Princípy (resp. hodnoty) ľudských práv sú potom hodnotovou východiskovou základňou pre konkrétne etické štandardy. Sociálna práca je založená na rešpekte k hodnote a dôstojnosti všetkých ľudí a na právach, ktoré z toho vyplývajú. Sociálni pracovníci majú podporovať a chrániť fyzickú, psychickú, emocionálnu a duchovnú integritu a blaho každého človeka (čl. 4.1).

Dokument sa explicitne odvoláva na v tom čase platné medzinárodné deklarácie a dohovory o ľudských právach, pričom vždy išlo o dokumenty OSN (IFSW, 2004):

• Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948);
• Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966);
• Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (1966);
• Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1966);
• Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979);
• Dohovor o právach dieťaťa (1989);
• Dohovor o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách (ILO konvencia 169, 1989);

Vzhľadom na súčasnosť by sme k týmto dokumentom OSN mali pridať:

• Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (2004);
• Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím (2006);
• Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006).

V európskom spoločensko-politickom kontexte je dôležitý aj dokument Rady Európy Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (v znení protokolov č. 11 a 14, 2010) a Charta základných práv Európskej únie (2012).

Vzhľadom na potenciálne konflikty a dilemy medzi jednotlivými právami, sa v texte kódexu uvádza (IFSW, 2004):
„Sociálni pracovníci majú rešpektovať a podporovať ľudské právo na uskutočňovanie vlastného výberu a rozhodnutí nezávisle na ich hodnotách a životných rozhodnutiach, za predpokladu, že to neohrozí práva a legitímne záujmy druhých.“
„Sociálni pracovníci vyžadujú uznanie toho, že sú zodpovední za svoje správanie vzhľadom k užívateľom služieb, ale aj k ľuďom s ktorými pracujú, kolegom, zamestnávateľom, profesionálnej asociácii a zákonom, a že tieto zodpovednosti môžu byť vo vzájomnom konflikte.“

Vzhľadom na zmenu medzinárodného etického kódexu Společnost sociálních pracovníků ČR v roku 2006 revidovala kódex z roku 1995 a vytvorila Etický kodex Společnosti sociálních pracovníků ČR (SSP ČR, 2006), ktorý býva chápaný a niekedy aj uvádzaný ako Etický kodex sociálních pracovníků České republiky. Z jeho textu uvádzame (bodlom sú označené zmeny oproti staršej verzii kódexu):
Sociální práce je založena na hodnotách demokracie, lidských práv a sociální spravedlnosti. Sociální pracovníci proto dbají na dodržování lidských práv u skupin a jednotlivců tak, jak jsou vyjádřeny v dokumentech relevantních pro praxi sociálního pracovníka, a to především ve Všeobecné deklaraci lidských práv, Chartě lidských práv Spojených národů a v Úmluvě o právech dítěte a dalších mezinárodních deklaracích a úmluvách. Dále se řídí Ústavou, Listinou základních práv a svobod a dalšími zákony tohoto státu, které se od těchto dokumentů odvíjejí (čl. 1.1).
Sociální pracovník požaduje uznání toho, že je zodpovědný za své jednání vůči osobám, se kterými pracuje, vůči kolegům, zaměstnavatelům, profesní organizaci a vzhledem k zákonným ustanovením, a že tyto odpovědnosti mohou být ve vzájemném konfliktu (čl. 2.5.6).

2.4 Digitálne obdobie

Ostatným a v súčasnosti platným medzinárodným etickým kódexom sociálnej práce je dokument Vyhlásenie etických princípov (sociálnej práce) z roku 2018 (ďalej „Vyhlásenie“). Jeho ideovou základňou sa stala nová globálna definícia sociálnej práce, ktorú schválila IFSW v Melbourne roku 2014 (IFSW, 2018):
„Sociálna práca je profesia založená na praxi a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, ako aj zmocnenie a oslobodenie ľudí. Princípy sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, spoločnej zodpovednosti a rešpektovanie rozmanitosti sú ústredné pre sociálnu prácu. Podopretá teóriami sociálnej práce, spoločenských vied, humanitnými a miestnymi poznatkami, sa sociálna práca zaoberá ľuďmi a štruktúrami, aby podnecovala životné zmeny a zlepšovala blaho.“

V komentároch IFSW k tejto definícii sa zdôrazňuje najmä skutočnosť, že sociálna práca je vzájomne prepojený systém hodnôt, teórie a praxe. Rovnako ako v staršej verzii globálnej definície z roku 2000 v Montreale, sú primárne zdôraznené dva zásadné princípy – ľudské práva a sociálna spravodlivosť, ale uvedené v opačnom poradí. „Sociálni pracovníci uznávajú a rešpektujú prirodzenú dôstojnosť a hodnotu ľudí v postojoch, slovách a skutkoch“ (čl. 1). Zdôraznené je úzke prepojenie postojovej, verbálnej a behaviorálnej roviny. „Sociálni pracovníci prijímajú a podporujú základné a neodňateľné práva všetkých ľudí “ (čl. 2). Na rozdiel od staršieho kódexu, Vyhlásenie už taxatívne neuvádza medzinárodné ľudskoprávne deklarácie a dohovory.

Vzhľadom na nové témy, aktuálny medzinárodný etický kódex dáva dôraz na vytváranie balansu pred subjektívnou a jednostrannou interpretáciou práv (Mátel, 2018). Už v rámci prípravnej práce na dokumente bolo upozornené na potrebu teoretického a etického posunu chápania ľudskej dôstojnosti v kontexte autonómie k uznaniu intersubjektivity ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, teda práva „medzi“ jednotlivcami (Feder, 2014). V zásade ide o veľmi dôležitý princíp interpretácie ľudských práv založený na tom, že „moje právo končí tam, kde začínajú práva iných.“ V texte Vyhlásenia môžeme nájsť viacero statí, kde je tento balans explicitne uvedený, napr. (IFSW, 2018):
„Rešpektujeme všetky osoby, ale spochybňujeme presvedčenie a konanie tých osôb, ktoré znehodnocujú alebo stigmatizujú seba alebo iné osoby“ (čl. 1).
„Sociálni pracovníci rešpektujú a presadzujú práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia za predpokladu, že to neohrozí práva a oprávnené záujmy ostatných“ (čl. 4).
Úlohou sociálnych pracovníkov je preto aj „spolupracovať s ľuďmi na hľadaní primeranej rovnováhy medzi ľudskými právami, ktoré si vzájomne protirečia“ (čl. 2).
„Ľudské práva musia existovať spoločne s kolektívnou zodpovednosťou a je potrebné porozumieť, že individuálne ľudské práva sa môžu realizovať len na každodennom základe, ak ľudia prevzali zodpovednosť za seba a za životné prostredie, a ak sa usilujú o vytvorenie recipročných vzťahov v rámci komunity“ (Ethics Taskforce, 2017, In Mátel, 2018).

Nakoľko aktuálny medzinárodný etický kódex bol vyhlásený v digitálnej ére, jedným z jeho dôležitých tém je etické využitie digitálnych technológií. Vyhlásenie upozorňuje, že „používanie digitálnych technológií a sociálnych médií môže predstavovať hrozbu pre uplatňovanie mnohých etických noriem, vrátane, ale nie výhradne, súkromia a dôvernosti, konfliktov záujmov, kompetencií a dokumentácie...“ (čl. 8.2).

Globálna definícia sociálnej práce z Melbourne sa stala ideovou základňou aj nového Etického kódexu sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce Slovenskej republiky, ktorý schválila Slovensko komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce v roku 2015. Jeho vyhláseniu predchádzal nový legislatívny rámec pre sociálnu prácu na Slovensku, konkrétne Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho hlavným cieľom bola podpora profesionalizácie výkonu sociálnej práce, a to najmä ustanovením nevyhnutných kvalifikačných predpokladov a zriadením Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Práve táto profesijná organizácia má zodpovednosť za schválenie a revíziu etického kódexu profesie, ako aj vydávanie stanovísk k etickým otázkam výkonu sociálnej práce. Medzi tri kľúčové hodnoty slovenskej sociálnej práce patrí podľa tohto kódexu sociálna spravodlivosť, ľudská dôstojnosť a dôležitosť medziľudských vzťahov. S hodnou ľudskej dôstojnosti je úzko spojený princíp rešpektovania ľudských práv. Z textu kódexu uvádzame (Slovenská komora, 2015): Sociálna práca je založená na rešpektovaní dôstojnosti všetkých ľudí bez rozdielu a na dodržiavaní ľudských práv, ako sú uvedené v medzinárodných dokumentoch.

Slovenský etický kódex bol dva krát revidovaný. Revízia z roku 2019 reagovala na nový medzinárodný etický kódex z roku 2018. V časti o hodnote dôstojnosti človeka bola podľa vzoru medzinárodného etického kódexu doplnená formulácia, že sociálny pracovník a asistent sociálnej práce „spolupracuje s ďalšími osobami pri hľadaní primeranej rovnováhy medzi ľudskými právami, ktoré si vzájomne protirečia.“ Princíp podpory práva na sebaurčenie je sformulovaný tak, aby bol v ňom obsiahnutý balans medzi právami jednotlivých klientov: „Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce rešpektuje a presadzuje práva ľudí robiť vlastné voľby a rozhodnutia za predpokladu, že to neohrozí práva a oprávnené záujmy ostatných.“ Obdobným spôsobom sa postupovalo aj pri formulácii práva na dôvernosť a súkromie: „Sociálny pracovník a asistent sociálnej práce v súlade s ľudskými právami rešpektuje klientovo právo na dôvernosť a súkromie, pokiaľ nejestvuje riziko sebapoškodenia alebo poškodenia iných osôb alebo nejestvujú zákonné obmedzenia... informuje osoby, s ktorými pracuje o limitoch dôvernosti a súkromia“ (Slovenská komora, 2019).

Druhá revízia slovenského etického kódexu bola realizovaná v roku 2021. Táto reagovala na tri zásadné podnety: 1. pandémiu koronavírusu; 2. digitálnu komunikáciu, ktorá sa dôsledkom pandémie stala bežnou súčasťou mnohých služieb sociálnej práce; 3. podnety členov komory týkajúce sa etických otázok výkonu sociálne práce. V nadväznosti na výzvy digitálnej éry, ktorej nástup na Slovensku zásadne urýchlila pandémia, sa v Stanovisku zdôrazňuje, aby sa sociálni pracovníci (a asistenti sociálnej práce) stávali kompetentnými v používaní novších technológií, vrátane etickej citlivosti pri ochrane súkromia a dôverných informácií pri elektronickej komunikácií (Slovenská komora, 2021, Mátel, 2021).

Záver

Od roku 1994 sú ľudské práva súčasťou medzinárodného a národných etických kódexov sociálnej práce. V roku 2000 boli v globálnej definícii sociálnej práce označené za jej zásadné princípy. V súčasnosti je ich dodržiavanie a rešpektovanie ústredné pre sociálnu prácu, čo potvrdila globálna definícia z roku 2014 aj aktuálny medzinárodný etický kódex z roku 2018. Koncept ľudských práv je úzko prepojený s hodnotou dôstojnosti človeka a nediskriminačným správaním. Aktuálnym trendom odborníkov na etiku, ako aj medzinárodného a národných etických kódexov, je upozorňovanie na intersubjektivitu ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, práva „medzi“ jednotlivcami a vytváranie balansu pred subjektívnou a jednostrannou interpretáciou práv na úkor iných. V zásade ide o veľmi dôležitý princíp interpretácie ľudských práv založený na tom, že „moje právo končí tam, kde začínajú práva iných.“ Na problémové a dilematické situácie, v ktorých môže dôjsť k vzájomnému konfliktu práv jednotlivých osôb, musia byť preto sociálni pracovníci dôsledne pripravovaní v pregraduálnom, graduálnom aj ďalšou vzdelávaní.

Autor: prof. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.
Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu VEGA 1/0234/20 „Dilemy rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv v sociálnej práci a v sociálnych službách.“

Príspevok bol prednesený na konferencii Senátu parlamentu České republiky v Prahe Sociální práce a lidská práva dňa 20. 5. 2022

Zoznam použitej literatúry

BALOGOVÁ, B., ŽIAKOVÁ, E. (Eds.) 2017. Vademecum sociálnej práce. Košice: FFUPJŠ.

BIESTEK, F. P. 1957. The casework relationship. London: Allen & Unwin.

BOUDON, R. et al. 2004. Sociologický slovník. Olomouc: Univerzita Palackého.

GÖPPNER, H. J., HÄMÄLÄINEN, J. 2008. Rozprava o vede o sociálnej práci. Hľadanie prvkov pre programatiku. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety.

International Federation of Social Workers. 2004. Ethics in Social Work: Statement of Principles [online]. Geneva: IFSW. [15. 8. 2017]. Dostupné z: http://www.ifsw.org/p38000398.html

International Federation of Social Workers. 2018. Statement of Ethical Principles [online]. [10. 8. 2018]. Rheinfelden: IFSW. Dostupné z: https://www.ifsw.org/statement-of-ethical-principles/

MÁTEL, A. 2015. Slovensko má nový etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce [online]. Sociální práce / Sociálna práca, 15(5). [10. 12. 2015]. Dostupné z: http://www.socialniprace.cz/zpravy.php?oblast=2&clanek=810

MÁTEL, A. 2018. Aktuálne trendy nového medzinárodného etického kódexu [online]. Sociální práce / Sociálna práca. 18(3). [30.6. 2018] Dostupné on-line: https://socialniprace.cz/aktualne-trendy-noveho-medzinarodneho-etickeho-...

MÁTEL, A. 2019. Teorie sociálná práce I. Praha: Grada.

MÁTEL, A. 2021. Etické míľniky profesionalizácia sociálnej práce (americká a slovensko-česká perspektíva). Sociální práce / Sociálna práca, 21(5), 43-61.

MÁTEL, A, MALIŠKOVÁ, Z. 2016. Etické kódexy sociálnej práce. Příbram: Ústav sv. Jana N. Neumanna, VŠZaSP sv. Alžbety.

National Association of Social Workers. 1960. NASW Code of Ethics [online]. Washington: NASW. [10. 1. 2020]. Dostupné z: https://www.socialworkers.org/About/Ethics/Code-of-Ethics/g/LinkClick.as...

National Association of Social Workers. 1967. Code of Ethics [online]. Washington: NASW. [10. 1. 2020]. Dostupné z: https://www.socialworkers.org/LinkClick.aspx?fileticket=9PxSwiQrItA%3d&p...

PAYNE, M. 2005. The Origins of Social Work. Basingstoke: Palgrav Macmillan.

REAMER, F. G. 1998. The Evolution of Social Work Ethics. Social Work, 46(6), 488–500.

REAMER, F. G. 2013. Social work in a digital age: Ethical and risk management challenges. Social Work, 58(2), 163–172.

REAMER, F. G. 2014. The Evolution of Social Work Ethics: Bearing Witness. Advances in Social Work 15(1), 163–181.

SLOVENSKÁ KOMORA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍK A ASISTENTOV SOCIÁLNEJ PRÁCE. 2015. Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce [online]. Bratislava: SKSPaASP [18. 9. 2015]. Dostupné z: http://socialnapraca.sk/wp-content/uploads/2015/10/Etick%C3%BD-k%C3%B3de...

SLOVENSKÁ KOMORA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV A ASISTENTOV
SOCIÁLNEJ PRÁCE. 2019. Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce v SR [online]. Bratislava: SKSPaASP [25. 1. 2019]. Dostupné z: http://socialnapraca.sk/wp-content/uploads/2018/11/Etick%C3%BD-k%C3%B3de...

SLOVENSKÁ KOMORA SOCIÁLNYCH PRACOVNÍKOV A ASISTENTOV
SOCIÁLNEJ PRÁCE. 2021. Etický kódex sociálneho pracovníka a asistenta sociálnej práce v SR [online]. Bratislava: SKSPaASP [27. 7. 2021]. Dostupné z: http://socialnapraca.sk/wp-content/uploads/2021/07/Eticky-kodex_2-revizi...

SPOLEČNOSTI SOCIÁLNÍCH PRACOVNÍKŮ ČR. 2006. Etický kodex Společnosti sociálních pracovníků ČR [online]. Praha: SSP ČR. [10. 1. 2021]. Dostupné z: http://socialnipracovnici.cz/public/upload/image/stanovy_ssp_cr_20161.pdf

SVÁK, J. 2011. Ochrana ľudských práv. Bratislava: Eurokodex.

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.