Overview study on the professionalization of supervision, initiatives for Slovakia
Abstrakt: Supervízia, najmä v sociálnej oblasti, sa stala nevyhnutnou súčasťou zvyšovania odbornej kompetencie sociálnych pracovníkov ako aj ďalších odborných zamestnancov v sociálnom sektore. Dôkazom toho je aj legislatívne zázemie a vzdelávanie supervízorov v rámci akreditovaného vzdelávania. V súčasnosti však nie je zabezpečený odborný dohľad ani nevyhnutnosť ďalšieho vzdelávania supervízorov. Ohrozená môže tým byť kvalita výkonu supervízie a následne prítomná aj samotná devalvácia tejto metódy. Príspevok poskytuje niekoľko podnetných informácií o možnostiach profesionalizácie supervízie na základe prehľadu o etablovaní supervízie v zahraničí.
Kľúčové slová: Profesionalizácia. Profesijná identita. Supervízia. Vzdelávanie v supervízii.
Abstract: Supervision, especially in the social field, has become an essential part of increasing the professional competence of social workers as well as other professional employees in the social sector. Proof of this is also the legislative background and education of supervisors within the framework of accredited education. At present, however, professional supervision no ensured, nor is the necessity of further education of supervisors. This may endanger the quality of supervision performance and, consequently, the devaluation of this method itself. The article provides some stimulating information about the possibilities of professionalizing supervision based on an overview of the establishment of supervision abroad.
Key words: Professionalization. Professional identity. Supervision. Education in supervision.
Úvod
Medzi profesionálmi najmä v sociálnom sektore je pojem supervízia dostatočne známy. Pre využitie supervízie v sociálnej praxi je vytvorené legislatívne prostredie. Supervíziu vykonávajú akreditovaní supervízori, absolventi akreditovaného vzdelávania v študijnom programe „Supervízia“ alebo Supervízia pre pomáhajúce profesie“. Predpokladáme aj na základe realizovaných výskumov autorov (Schavel – Kuzyšin, 2012, 2017) že na Slovensku je takmer 700 absolventov uvedeného vzdelávania z čoho približne 300 aj supervíziu aktívne vykonáva. Niektoré indície na základe spätných väzieb účastníkov supervízie alebo vedúcich – manažérov sociálnych subjektov poukazujú na problematický výkon supervízie, kolízie v dodržiavaní etických princípov a nízkej miery efektivity pre účastníkov supervízie a tým aj pre samotný subjekt a nakoniec aj samotných klientov.
Nie je zabezpečený žiadny dohľad nad kvalitou vykonávanej supervízie, nie je zabezpečený kontinuálny proces ďalšieho vzdelávania supervízorov. Nie je zabezpečené povinné supervidovanie začínajúceho supervízora, kvalita vzdelávania je najnovšie deklasovaná využívaním online vzdelávania, čo nie je možné vzhľadom k predpokladaným získaným kompetenciám považovať za akceptovateľné. Preto považujeme za dôležité podnietiť diskusiu k možnostiam profesionalizácie supervízie v kontexte: identifikácie supervízora s profesijným združením, povinnou registráciou, dodržiavaním etického kódexu supervízie, nevyhnutným ďalším vzdelávaním supervízorov, a povinným supervidovaním začínajúcich supervízorov.
Niektoré vybrané aspekty profesionalizácie supervízie na Slovensku a vo vybraných krajinách
V súvislosti s pojmom profesionalizácia a jej vymedzením sa môžeme oprieť o niektorých autorov, ktorí profesionalizáciu v rámci všeobecných tvrdení vnímajú ako špecializáciu odborných vedomostí, ktoré vedú k stanoveniu určitých pravidiel pri výkone činnosti. Castels (2010). Ďalej je to taktiež vzdelanie v rámci vysokoškolskej prípravy a následne aj ďalšej odbornej prípravy s poskytovaním služieb na princípe dodržiavania základných pravidiel spolu so systémom určitého dohľadu alebo kontroly.
V tejto súvislosti nie je možné prehliadať snahy Flexnera, ktorý už v roku 1915 formuloval najdôležitejšie prvky profesionalizácie, za ktoré považoval využitie vedy a poznania k praktickému účelu, aplikáciu vedomostí pomocou pedagogicky prenosných techník, podiel na intelektuálnych operáciách, ktoré v sebe zahŕňajú aj individuálnu zodpovednosť, samostatnú organizáciu, altruistickú motiváciu a schopnosť profesionálneho vedomia (Göppner, Hämäläinen, 2008).
Možno ešte precíznejšie stanovujú kritéria na identifikovanie profesie a následne aj profesionalizácie Morales a Sheafor (2011), ktorí uvádzajú, že profesia musí byť potvrdená tým, že disponuje systematickou teoretickou bázou, profesionálnou autoritou, teda monopolom vo vlastnej odbornej praxi, uznaním v spoločnosti, prijatím etického kódexu a profesionálnou kultúrou. Tieto tvrdenia vnímame aj ako motiváciu pre naše smerovanie v procese profesionalizácie.
Podobne tiež Ondriášová (2009) tvrdí, že s profesionálom ako nositeľom určitej profesie sa spája význam profesijnej identity. Je to vlastne výsledok identifikácie sa pracovníka s profesiou, ktorú vykonáva v praxi. Profesijná identita môže súvisieť aj s prípravou počas edukačného procesu, čím rozumieme aj ďalšie vzdelávanie.
V rámci supervízie upozorňuje Peelo (2011) na možné kolízie pre začínajúcich supervízorov po ukončení vzdelávania v týchto vybraných bodoch nasledovne:
- začínajúci supervízori prichádzajú na svoje prvé supervízne stretnutia s rozdielnou úrovňou odbornosti,
- začínajúci supervízori sa často nachádzajú v zložitých situáciách, pretože prichádzajú do tímov, kde už boli prijaté kľúčové rozhodnutia, prípadne nahrádzajú skúsených supervízorov alebo prichádzajú tam, kde boli narušené vzťahy,
- supervízia môže byť miestom na obavu správnosti rozhodnutí pre začínajúcich supervízorov v zmysle či dokážu poskytnúť správnu radu alebo nájsť podnet na riešenie,
Tieto body nám jasne poukazujú na nevyhnutnosť sprevádzania začínajúcich supervízorov po ukončení ich vzdelávania.
Ďalej aj Hawkins a Shohet (2016) odporúčajú, aby všetci začínajúci supervízori získali výcvik v priebehu prvého roku pôsobenia v roli supervízora. Je nedostačujúce poslať začínajúcich supervízorov na krátky výcvikový kurz. Najdôležitejšia časť rastu dobrého supervízora sa odohráva pri vhodnej podpore plánovania a reflektovania supervízie, ktorú poskytuje.
Pre prehľadnosť v rámci získavania podnetov a zdrojov k skvalitneniu supervízie na Slovensku si dovoľujeme upozorniť, že v Európe pôsobí Asociácia národných organizácií pre supervíziu a koučing (ďalej len ANSE), ktorá má sídlo vo Viedni. Bola založená 21. novembra 1997 piatimi národnými profesionálnymi organizáciami pre supervíziu sídliacimi v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Holandsku a Švajčiarsku. Víziou pre vznik asociácie bola potreba európskej spolupráce a výmena názorov medzi odborníkmi v celej Európe. V súčasnosti asociácia združuje viac ako 8 500 kvalifikovaných supervízor a koučov v oblasti poradenstva v 17 európskych krajinách a viac ako 80 vzdelávacích inštitúcií. Asociácia sa stará o profesionálne záujmy na medzinárodnej úrovni. Súčasne je v kontakte s profesionálnymi organizáciami pre supervíziu a koučing po celom svete. Pridruženým členom ANSE na Slovensku je Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov. (ANSE, 2020). Zatiaľ jediným zástupcom v tejto organizácii je Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov a ďalších aj individuálnych členoch (fyzických osôb) informácie nemáme.
Ďalšou európskou medzinárodnou organizáciou je aj Európska Asociácia pre supervíziu a koučing (ďalej len EASC), ktorá bola založená v roku 1994 v Hannoveri profesionálnymi supervízormi a školiteľmi pre oblasť supervízie. Členmi organizácie sú profesionálne aktívni alebo školení tréneri a supervízori, ako aj inštitúty z viacerých európskych krajín, ako aj z Austrálie a Brazílie. (EASC, 2021).
Medzinárodná asociácia EMCC Global (Európska rada pre mentorstvo a koučing) (ďalej len EMCC), ktorej sídlo je v Belgicku, začala svoju činnosť v roku 1992. Od začiatku jej pôsobenia bol dôležitý princíp inkluzivity, čo znamená, že ktokoľvek sa mohol pripojiť k EMCC za predpokladu, že súhlasí s dodržiavaním etického kódexu. K 31. decembru 2018 mala asociácia viac ako 6000 členov v 61 krajinách. Kľúčovým zameraním EMCC je vývoj globálnych štandardov, etiky a profesionálneho kódexu, s cieľom zabezpečiť kvalitu. Účelom supervízie ako uvádza EMCC na svojej webovej stránke, je zvýšiť pohodu a rozvinúť prax trénerov a / alebo inštruktorov na všetkých úrovniach skúseností. Asociácia považuje supervíziu za silný prostriedok hlbokého učenia. (EMCC, 2021a).
Supervízia na Slovensku
Odborná príprava prvých supervízorov na Slovensku je spätá s rokom 1999, kedy na podnet nemecko-slovenskej pracovnej skupiny pod gesciou MPSVR SR za lektorského vedenia Martina Scherpnera a Jána Gaburu. Na Slovensku sa tak začala éra profesionalizácie supervízie ako účinnej pomoci v rôznych oblastiach sociálnych intervencií. (Schavel In Schavel, Hunyadiová, Kuzyšin, 2013a).
Prvou organizáciou, ktorá začala realizovať akreditované vzdelávanie supervízie na Slovensku bola a v súčasnosti stále pripravuje kvalifikovaných supervízorov občianske združenie Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov. Vstupnými podmienkami na akreditovanú odbornú prípravu supervízorov v pomáhajúcich profesiách sú predovšetkým ukončený 2. stupeň magisterského vzdelania v humanitných odboroch, minimálne 5 rokov praxe po ukončení štúdia v priamej práci s klientom, v riadiacej pozícii alebo pedagogická prax v sociálnej oblasti alebo sociálnej zdravotnej starostlivosti a minimálne 10 hodín supervízie absolvovanej v posledných dvoch rokoch. (Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov, 2020).
Na Slovensku v súvislosti s predpokladom udržateľnosti kvality výkonu supervízie je vypracovaný Etický kódex supervízie, evidencia supervízorov je v rámci databázy absolventov akreditovaného vzdelávania v rámci jednotlivých vzdelávacích subjektov, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vedie dobrovoľný register supervízorov. Zatiaľ nie je zabezpečená žiadna podpora pre začínajúcich supervízorov, ako povinná súčasť ich etablovania v rámci výkonu supervízie, nie je zabezpečené dodržiavanie etického kódexu supervízie, ako aj povinné ďalšie vzdelávanie pre supervízorov. Nie je taktiež deklarovaná žiadna povinná registrácia supervízorov (ako je tomu napr. pri mediátoroch u ktorých povinnú registráciu vedie ministerstvo spravodlivosti). Čiže predpoklad profesionalizácie supervízie na Slovensku nie je v žiadnej z týchto atribútov zabezpečený.
Pre prehľadnosť a bližšiu orientáciu v tejto časti sprostredkujeme niekoľko informácii o etablovaní supervízie vo vybraných krajinách. Je pravdou, že supervízia je vnímaná v niektorých krajinách aj v rámci ďalších pomáhajúcich profesií napr. v rámci psychológie alebo psychoterapie.
Supervízia vo Veľkej Británii
V Spojenom kráľovstve má BASW (2020b) vypracovanú politiku supervízie. Účelom politiky supervízie je objasniť, čo spoločnosť BASW považuje za profesijné práva sociálnych pracovníkov vo vzťahu k supervízii a zodpovednosti zamestnávateľa, pracovníka a supervízora. Medzi kľúčové zásady podľa politiky supervízie pre sociálnych pracovníkov patria:
- dostávať pravidelný, plánovaný, individuálny, odborný dohľad od registrovaných a primerane skúsených sociálnych pracovníkov,
- mať príležitosti na vzájomné učenie sa a diskusiu na pracovisku a prostredníctvom profesionálnych sietí,
- rozvíjať a udržiavať príslušné zručnosti, vedomosti a porozumenie pre výkon svojej práce prostredníctvom neustáleho profesionálneho rozvoja.
Politika supervízie obsahuje aj zásady pre zamestnávateľov:
- supervíziu je potrebné považovať za prioritu pri zabezpečovaní kvalitných služieb v rámci príslušných právnych predpisov a postupov v jednotlivých krajinách, kódexov, noriem a etiky,
- zamestnávatelia sa spolu so strategickými vedúcimi pracovníkmi musia pozitívne zaviazať k silnej a stabilnej kultúre supervízie a zabezpečeniu účinnej supervízie,
- zamestnávatelia a manažéri musia brať do úvahy individuálne kapacity, skúsenosti a pracovné vyťaženie supervidovaných osôb a supervízorov,
- manažéri by mali zabezpečiť vhodnú odbornú supervíziu pre sociálnych pracovníkov, najmä v multidisciplinárnych tímoch alebo v špecializovaných pozíciách.
Vo Veľkej Británii na to, aby osoba mohla vykonávať supervíziu musí byť registrovaná v príslušnom regulačnom orgáne a zároveň musí byť zaregistrovaná ako sociálny pracovník najmenej 3 roky. (Social Work England, 2020).
Za významný nástroj neustáleho profesionálneho rozvoja, ktorý je z nášho pohľadu veľmi dobrým zdrojom informácií pre supervízorov je webová stránka financovaná Ministerstvom školstva „PSDP – ZDROJE A NÁSTROJE PRE PROFESIJNÝCH SUPERVÍZOROV“ (PSDP, 2021). Na stránke si každý nájde množstvo informácií z informačných brífingov, zvukové podcasty, prezentácie, filmy a učebné nástroje vrátane stručných návrhov, ako môže nástroj používať pri individuálnej supervízii alebo v rámci diskusných skupín. PSDP sa zameriava na šesť kľúčových aspektov profesionálneho vedenia:
- prax založená na vzťahoch,
- emocionálne reflexívny a výnimočný supervízny prístup,
- rozvoj a podpora profesionálnych odborníkov,
- systémové myslenie a paralelné procesy,
- aplikácia teórie a praxe založenej na dôkazoch,
- ovplyvňovanie praxe.
Britská asociácia pre poradenstvo a psychoterapiu (ďalej len BACP), ktorá je profesijným združením pre členov poradenských profesií, považuje supervíziu za jednu zo základných hodnôt etického rámca. Etický rámec vymedzuje supervíziu ako špecializovanú formu mentoringu s cieľom zabezpečiť štandardy, zvýšiť kvalitu, zdokonaliť učenie, stimulovať tvorivosť a podporovať udržateľnosť a odolnosť vykonávanej práce. Supervízia je súčasne miestom, v ktorom sa rozvíja prax a zabezpečuje ochrana klientov. Podmienkou členstva je povinná registrácia, ktorej rozsah je stanovený pre jednotlivé kategórie členov. (BACP, 2021).
Supervízia v USA
V USA prikladajú supervízii veľký význam. Supervízia je kľúčová pre výkon profesie sociálnej práce. Práve USA môžeme považovať za počiatky formovania supervízie.
Jedným zo zdrojov pomoci pre začínajúcich profesionálov ako aj pre supervízorov, je prehľadne spracovaná webová stránka Supervízor sociálnej práce, v origináli Social Work Supervisor.com (2020). Ide o prvú a jedinú webovú stránku národného registra supervízorov sociálnej práce. Tu nájdeme informácie o licenciách a certifikácii pre každý štát USA, ktoré sú pravidelne každých 30 dní aktualizované. Súčasne tu nájdeme aj novinky, stačí sa prekliknúť na konkrétny štát v prehľadne spracovanej mape. Rovnako sú k dispozícii aktuálne správy o úzkosti a strese s ktorými sa bežne stretáva profesionál.
Národná asociácia sociálnych pracovníkov (NASW) a Združenie sociálnych pracovníkov (ASWB) vyvinuli „štandardy supervízie“ v origináli Best Practice Standards in Social work Supervision, ktoré slúžia na podporu a posilnenie supervízie nad profesionálnymi sociálnymi pracovníkmi. Normy poskytujú všeobecný rámec podporujúci homogénnosť a slúžia ako zdroj informácií týkajúcich sa supervízie sociálnej práce. Tieto štandardy podporujú praktické dokumenty pri rozvoji supervízie sociálnych pracovníkov v rôznych pracovných prostrediach a formujú význam kolektívnej profesionálnej supervízie v komunite sociálnej práce. (NASW, 2013).
Kvalifikačné podmienky na výkon supervízora v USA sú v závislosti od požiadavky konkrétnych štátov. Medzi všeobecné kritéria však patria minimálne bakalársky titul, pričom niektorí zamestnávatelia požadujú magisterský titul. Väčšina zamestnávateľov uprednostňujú supervízorov, ktorí sú licencovanými sociálnymi pracovníkmi. Takáto licencia je platná dva roky. Na udržiavanie štátnej licencie sa požaduje absolvovanie ďalšieho vzdelávania každé dva roky. Každý štát má odlišné požiadavky na možnosti ďalšieho vzdelávania a určené témy kurzov. Ďalej je potrebná dĺžia praxe 1 – 5 rokov. Medzi základné požiadavky patria aj odborné znalosti v oblasti vedenia a komunikačné zručnosti, vedieť riešiť problémy, flexibilita a empatia. (study.com, 2020).
Supervízia v Austrálii
Austrálske združenie supervízorov (ďalej len AAOS) je neziskové združenie, ktoré stojí na čele vývoja vzdelávacích a etických štandardov pre supervíziu v profesiách poradenstva, psychoterapie, sociálnej práce a ďalších príbuzných odborov. Podporuje profesionálny rozvoj supervízorov. AAOS definuje supervíziu ako proces, ktorý uľahčuje etickú a profesionálnu prax supervidovaného. Pre supervidovaného je súčasne príležitosťou sa zamyslieť nad svojou praxou, aby získal širšiu perspektívu a otvoril priestor, v ktorom môže objavovať možnosti osobného a profesionálneho rastu. V rámci AAOS sa rozlišujú štyri rôzne kategórie členstva, a to:
- pridružené členstvo – je určené pre všetkých, ktorí majú kvalifikáciu v odbore, majú minimálne 5-ročnú odbornú prax a v súčasnosti sa pripravujú na pozíciu supervízora,
- supervízor – má kvalifikáciu v odbore, 5-ročnú odbornú prax, minimálne 3-ročnú prax v pozícii supervízora a musí mať absolvovaný výcvikový program supervízora AAOS, prípadne sa môže preukázať dokladom o absolvovaní takéhoto výcviku,
- školiteľ supervízora – podmienkou okrem kvalifikácie v pracovnej oblasti je mať najmenej 5-ročnú odbornú prax a rovnako 5 rokov praxe v pozícii supervízora AAOS, uznaný lektor pre vzdelávací program pre supervízorov – táto kategória je určená pre vzdelávací inštitút,
(AAOS, 2021).
Noble a Irwin (2009) popisujú výskum orientovaný na supervíziu, ktorý realizoval Jones v roku 2004 v Austrálii, kde identifikoval určité praktické, ako aj osobné obavy v súvislosti s výkonom supervízie. Zameral sa napríklad na nedostatok času na pravidelnú supervíziu. Pri nepravidelnej supervízii dochádza u supervidovaných k pocitu, že prichádzajú o nové poznatky, unikajú im skutočné príležitosti kriticky uvažovať o mnohých problémoch pri ich každodennej práci. V súvislosti s uvedeným Jones poukazuje na fakt, že nepravidelná a nezáväzná supervízia zamedzuje kvalite a hodnote jej využitia pre všetky zúčastnené strany, či už ide o supervízora, supervidovaného, klienta - prijímateľa služby ako aj organizácie.
Supervízia v Chorvátsku
V roku 1998 bolo v Chorvátsku založené Chorvátske združenie pre supervíziu a organizačný rozvoj (HDSOR) za účelom zastupovania a koordinovania vzdelávania v oblasti supervízie a supervíznych aktivít. Od roku 2004 je združenie riadnym členom ANSE. Supervízia slúži predovšetkým na rozvoj jednotlivcov a organizácií. Prístup k práci v oblasti supervízie vedie k neustálemu rozvoju odborníkov, pričom integruje osobný a profesionálny rozvoj ako dva nevyhnutné a vzájomne súvisiace predpoklady zrelej a kompetentnej odbornej činnosti. Hlavným cieľom združenia je poskytovať kvalitné služby v oblastiach na podporu napríklad reflexie a rozhodovania o aktuálnych odborných otázkach, v náročných profesionálnych situáciách a konfliktoch, či hľadať kreatívne riešenia nových profesionálnych výziev. (HDSOR, 2020).
HDSOR má vypracovaný Etický kódex supervízora v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Protokolom k Európskemu dohovoru o ľudských právach. V zmysle etického kódexu sa supervíziou rozumie forma konzultácie, ktorá zabezpečuje rozvoj a kvalitu komunikácie a spolupráce v profesionálnom kontexte. Za svoje ciele považuje zvýšenie úrovne etického povedomia supervízorov, zlepšovanie žiaduceho správania supervízorov k profesionálnemu prostrediu, kolegom a vo vzťahu k nadriadeným a usmerňovanie neprimeraného správania supervízorov s cieľom chrániť supervidovaných a ľudí, s ktorými takíto supervízori pracujú. (HDSOR, 2014).
Medzi základné podmienky pre výkon supervízie v Chorvátsku sú nastavené požiadavky pre supervízora nasledovne. musí mať ukončené odborné vzdelávanie v odbore sociálna práca alebo inom obdobnom odbore, pracovný preukaz (doklad o odbornej praxi), prax v odbore minimálne päť rokov. Supervízor musí disponovať špeciálnymi vedomosťami a zručnosťami potrebnými na výkon supervízora. Odporúča sa, aby supervízor mal absolvované špeciálne školenia pre supervíziu. Nevyhnutnou súčasťou práce supervízora sú komunikačné zručnosti. (Šarac, Živanić, Branković, 2017).
Supervízia v Rakúsku
Rakúska asociácia pre supervíziu a koučing ÖVS (ďalej len ÖVS) je profesijné združenie založené v roku 1994. Je jedným zo zakladajúcich členov ANSE. Hrá dôležitú úlohu v kvalitatívnom rozvoji supervízie, koučingu a organizačného poradenstva v Európe. Prispieva k zabezpečeniu kvality supervízie a koučingu, stanovením štandardov odbornej prípravy. Členmi združenia môžu byť buď absolventi vzdelávacích kurzov uznaných ÖVS ako riadni členovia alebo mimoriadni členovia, respektíve pridružení členovia. Podmienkou pre ich členstvo je, že sú v treťom ročníku alebo treťom semestri odbornej prípravy uznanej ÖVS. Vo výnimočných prípadoch môžu byť členmi aj osoby bez odbornej prípravy, ktorí však musia spĺňať špecifické podmienky. Zabezpečenie štandardov kvality ÖVS považuje za základ. Rozvoj osobnej kvality si vyžaduje sústavnú komunikáciu a reflexiu, ako aj prehlbovanie vedomostí prostredníctvom účasti na odborných seminároch a konferenciách. Povinnosťou členov je poskytovať v tejto súvislosti každé tri roky dôkazy o ich osobnom rozvoji. (ÖVS, 2021).
Supervízia v Nemecku
V 70. rokoch v Nemecku sa začala rozvíjať supervízia ako nová forma profesionalizácie sociálnych povolaní. V roku 1984 bol založený Inštitút odbornej prípravy pre supervíziu (FiS) (ďalej len Fis), ako prvý nezávislý inštitút pre supervíziu v Nemecku. Členovia FiS sa podieľali na založení nemeckej spoločnosti pre supervíziu a koučing (DGSv), dodnes prispievajú k profesionalizácii supervízie v Nemecku. Okrem školení a konzultácií organizujú rôzne semináre pre skúsených supervízorov, balintovské skupiny, skupinové dynamické workshopy. Od začiatku roka 2017 vzdelávajú skúsených supervízorov, aby sa stali lídrami Balintovských skupín. (FiS, 2021).
Nemecká spoločnosť pre supervíziu a koučing (ďalej len DGSv) je profesionálne a profesijné združenie, ktoré bolo založené v roku 1989. Podľa DGSv členovia spĺňajú najvyššie štandardy kvality na európskom poradenskom trhu. Požiadavky na účasť na kvalifikácii supervízora alebo kouča sú nastavené tak, že záujemca musí mať ukončené štúdium na vysokej škole, minimálne 3 roky odbornej praxe, účasť na dlhodobých poradenských školeniach v trvaní najmenej 300 vyučovacích hodín, bol účastníkom na rôznych formách supervízie (individuálna, tímová, skupinová) v počte najmenej 30 hodín, kde aspoň čiastočne supervíziu alebo koučing realizovali členovia DGSv, Rakúska asociácia pre supervíziu a koučing (ÖVS) alebo profesijné združenie pre koučing, supervíziu a organizačné poradenstvo zo Švajčiarska (bso). (DGSv, 2021).
Supervízia v Maďarsku
Prví sociálni pracovníci, ktorí absolvovali odborné školenie, mali skúsenosti a mohli vykonávať supervíziu v Maďarsku, sa datuje od polovice 90. rokov. V roku 1996 profesionálna Asociácia sociálnej práce v origináli Szociális Szakmai Szӧvetség určila akreditačné kritériá pre supervízorov sociálnej práce, ktoré sú dodnes platné. V tom istom roku vznikla Asociácia maďarských supervízorov v origináli Magyar Szupervizorok Társasága. (Madai, 2015).
Asociácia je riadnym členom ANSE od roku 1997. Je aktívnou odbornou komunitou, ktorá sa okrem zastupovania a ochrany záujmov maďarských supervízorov a koučov venuje aj rozvoju kvality, neustálej obnove a širokej dostupnosti supervízie a koučingu. Cieľom asociácie je vytvoriť supervíziu ako interdisciplinárnu profesiu v Maďarsku, rozvíjať a chrániť požiadavky kvality a systému odbornej prípravy. (Magyar Szupervizorok és Szupervizor-Coachok Társasága, 2020).
Na výkon supervízie v Maďarsku je kvalifikačná požiadavka byť držiteľom bakalárskeho diplomu v sociálnej práci alebo sociálnej pedagogike a 5 rokov skúseností v sociálnych službách. Následne sa môže sociálny pracovník zúčastniť špecializovaného tréningu – Supervízor sociálnej práce. (Felvi.hu, 2020).
Supervízia v Českej republike
Členom EASC v Čechách je Český inštitút pre supervíziu. História inštitútu siaha do roku 1997, kedy sa realizoval prvý systematický výcvik ucelene vnímanej supervízie. Absolventi získali po štyroch rokoch výcviku medzinárodné osvedčenie Európskej asociácie pre supervíziu. Avšak samotný Český inštitút pre supervíziu bol založený až v roku 2001. (Český institut pro supervizi, 2021a).
V Českej republike taktiež pôsobí profesijné združenie Asociácia supervízorov pomáhajúcich profesií (ďalej len ASuPP) od roku 2011, ktorého cieľom je združovať, podporovať a pomáhať zvyšovať kompetencie supervízorov. Základnými podmienkami členstva sú predovšetkým ukončené vysokoškolské štúdium humanitného smeru, prax v oblasti pomáhajúcich profesií a úspešné absolvovanie supervíznych kurzov. Supervízne kurzy sú rozdelené do troch častí, a to Úvod do supervízie v pomáhajúcich profesiách, Supervízia v pomáhajúcich profesiách I a Supervízia v pomáhajúcich profesiách II, v celkovom rozsahu 380 hodín. Tento súbor kurzov tvorí základnú požiadavku predpokladov pre profesiu supervízora. (ASuPP, 2021).
Český inštitút pre supervíziu (2021b) na svojej webovej stránke uvádza, že situácia v súčasnej dobe je do značnej miery neprehľadná, pretože nie sú nastavené jednotné kvalifikačné štandardy na výkon supervízie. Pre porovnanie s ASuPP, supervízori inštitútu okrem vysokoškolského vzdelania v humanitnom odbore alebo medicíne, majú mať minimálne 15-ročnú prax v pomáhajúcich profesiách, skúsenosti s vedením ľudí, majú dokončený akreditovaný psychoterapeutický výcvik v rozsahu 140 hodín priamej výučby a ďalších 400 hodín aktivít, ktoré sú spojené so supervíznou tématikou.
Z projektu Podpora transformácie sociálnych služieb za roky 2011 – 2013 v Českej republike, súčasťou ktorej bola aktivita zameraná na zaistenie ďalšej podpory pracovníkov, vzišla Metodika supervízie v sociálnych službách, ktorú vydalo české Ministerstvo práce a sociálnych vecí. V rámci metodiky boli nastavené kritériá ako odporúčania pre úspešnú supervíziu, medzi ktoré patria:
- kľúčová je dobrá príprava zamestnancov a vedenia v organizácii na supervízny proces,
- základnou požiadavkou je uzatvorenie zmluvy o supervízii, na tvorbe ktorej sa podieľajú všetci účastníci,
- všetci supervidovaní by mali mať reálnu predstavu o možnostiach a limitoch supervízie, súčasne by mali s realizáciou supervízie súhlasiť,
- nie je vhodné mať dôverný vzťah medzi supervízorom a supervidovaným,
- účastníci v supervíznom procese by mali byť v rovnocenných pozíciách, aby priestor k supervízii bol bez rušivých vonkajších vplyvov,
- primárne je supervízia zameraná na udržanie a prehĺbenie kvality práce pracovníka. (Národní centrum podpory transformace sociálních služeb, 2013).
Záver
Supervízia na Slovensku sa stala prirodzenou súčasťou podpory skvalitňovania odborného potenciálu profesionálov subjektov sociálnych služieb ale aj subjektov sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Subjektov v rámci štátnej správy, verejných a neverejných poskytovateľov, ako aj neziskových organizácií. Kreovaný je systém akreditovanej prípravy supervízorov nad ktorým nie je žiadny reálny kontrolný mechanizmus, ktorý by garantoval aj kvalitu odbornej prípravy supervízorov v rámci kvality lektorov, výberu uchádzačov vzdelávania v supervízii. Nie je taktiež možné akceptovať formu vzdelávania realizovaním online formy (a to napriek tomu, že formálne sú splnené požiadavky pre akreditovaný vzdelávací program). Zverejnený je etický kódex supervízie, ktorého dodržiavanie je možno len na reflexii supervidovaných alebo manažérov jednotlivých subjektov – objednávateľov supervízie. Nie je zabezpečený povinný register supervízorov, ktorý by poskytoval prehľad o aktívnych supervízoroch s požiadavkou na ďalšie vzdelávanie supervízorov v rámci udržateľnosti ich oprávnenia na výkon supervízie. Podobne nie je zabezpečené sprevádzanie začínajúcich supervízorov, ktorý by mali vykonávať supervíziu v svojich začiatkoch pod supervíziou skúsených supervízorov. Navyše nie je profilovaná organizácia, ktorá by vytvárala priestor pre posilnenie profesijnej identity supervízorov a mohla by garantovať aspekty profesionalizácie tak ako sme ich vyššie naznačili. Podnetom pre smerovanie k zabezpečeniu kvality supervízie sme sprostredkovali aj cez niektoré prehľady v rámci výkonu supervízie vo vybraných krajinách. Obsah ktorý je v príspevku sprostredkovaný má jeden dôležitý cieľ a to zamedziť devalvácii významu supervízie v našom prípade v subjektoch pôsobiacich v sociálnom sektore a významu pre ich odborných zamestnancoch.
Autori:
prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD.
Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce
doc. PhDr. Bohuslav Kuzyšin, PhD.
Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta, Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce
doc. RNDr. Jaroslava Pavelková, PhD.
Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta humanitních studií
PhDr. Eva Szabová
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava
Zoznam použitej literatúry
AAOS. 2021. [online]. [citované 2021-03-07].
Dostupné na internete: https://www.supervision.org.au/
ANSE. 2012. [online]. [citované 2020-12-27]. Dostupné na internete: https://anse.eu/first-edition-of-the-online-anse-journal-for-supervision...
ASOCIÁCIA SUPERVÍZOROV A SOCIÁLNYCH PORADCOV. 2020. [online]. [citované 2020-12-21]. Dostupné na internete: https://assp.sk/
ASUPP. 2021. [online]. [citované 2021-02-18]. Dostupné na internete: https://asupp.cz/kdo-jsme/
BASW. 2020a. Code of ethics. [online]. [citované 2020-12-22]. Dostupné na internete: https://www.basw.co.uk/about-basw/code-ethics
BASW. 2020b. UK supervision policy. [online]. [citované 2020-12-22]. Dostupné na internete:https://www.basw.co.uk/resources/basw-uk-supervision-policy
CASTELS, M. 2010.The Power of Identity. Oxford: Wiley – Blackwell Publishing, 2010.
ČESKÝ INSTITUT PRO SUPERVIZI. 2021d. Další vzdělávání supervizorů ČIS. [online]. [citované 2021-02-20]. Dostupné na internete: https://www.supervize.eu/supervizori/dalsi-vzdelavani-supervizoru-cis/
DGSV. 2021. [online]. [citované 2021-03-07]. Dostupné na internete: https://www.dgsv.de/dgsv/der-verband/ueber-die-dgsv/
EASC. 2020. Ethical fondations. [online]. [citované 2020-12-21]. Dostupné na internete:https://www.easc-online.eu/en/about-us/ethical-guidelines/
EASC. 2021. [online]. [citované 2021-01-10]. Dostupné na internete:https://www.easc-online.eu/ueber-uns/organisation/
EMCC. 2021a. Supervision. [online]. [citované 2021-02-21]. Dostupné na internete: https://www.emccglobal.org/quality/supervision/
EMCC. 2021b. The Global Code of Ethics. [online]. [citované 2021-02-21]. Dostupné na internete: https://www.emccglobal.org/quality/ethics/
EMCC. 2021c. Continuous Professional Development. [online]. [citované 2021-02-22]. Dostupné na internete: https://www.emccglobal.org/quality/cpd/
FELVI.HU. 2020. [online]. [citované 2020-12-29]. Dostupné na internete: https://www.felvi.hu/felveteli/szakok_kepzesek/szakleirasok/!Szakleirasok/index.php/szak/4618/szakleiras
FIELD EDUCATOR, 2017. The Meaning and Value of Supervision in Social Work Field Education. [online]. Volume 7.2. I Fall 2017. [citované 2021-04-03]. Dostupné na internete:https://fieldeducator.simmons.edu/article/the-meaning-and-value-of-supervision-in-social-work-field-education/
FIS. 2021. [online]. [citované 2021-03-07]. Dostupné na internete: https://fis-supervision.de/aktuelles/geschichte-des-fis/
GÖPPNER, H. J., HÄMÄLÄINEN, J. 2008. Rozprava o vede o sociálnej práci. Hľadanie prvkov pre programatiku. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2008.
HAWKINS, P. – SHOHET, R. 2016. Supervize v pomáhajících profesích. Z anglického originálu preložila H. Hartlová. 2. vydanie. Praha : Portál. 2016. 208 s. ISBN 978-80-262-0987-4.
HDSOR. 2020. [online]. [citované 2020-12-28]. Dostupné na internete: http://www.hdsor.hr/
MAGYAR SZUPERVIZOROK ÉS SZUPERVIZOR-COACHOK TÁRSASÁGA. 2021. Etikai kódex. [online]. [citované 2021-02-20]. Dostupné na internete: https://szupervizio.eoldal.hu/cikkek/etikai-kodex.html/
MORALES, A. T., SHEAFOR, B. W. 2011. Social WORK: A Profession of Many Faces. Boston: Pearson.
NÁRODNÍ CENTRUM PODPORY TRANSFORMACE SOCIÁLNÍCH SLUŽEB. 2013. Metodika supervize v sociálních službách v podmínkách projektu Podpora transformace sociálních služeb v letech 2011 - 2013. [online]. [citované 2021-03-02]. Vydalo: Ministerstvo práce a sociálních věcí České republiky. Dostupné na internete: https://www.hest.cz/cdn/public/001769.pdf
NASW. 2013. Standards in Social Work Supervision. [online]. [citované 2020-12-27]. Dostupné na internete: https://www.socialworkers.org
NASW. 2013. Standards in Social Work Supervision. [online]. [citované 2020-12-27]. Dostupné na internete: https://www.socialworkers.org
NOBLE, C. – IRWIN, J. 2009. Social Work Supervision. An Exploration of the Current Challenges in a Rapidly Changing Social, Economic and Political Environment. In Journal of Social Work. 9(3) 2009. [online]. [citované 2021-03-13]. Dostupné na internete:
https://journals1sagepub1com1iz0lvzhv021c.hanproxy.cvtisr.sk/doi/pdf/10.... . p. 345-358.
ONDRIAŠOVÁ, H. 2009. Výskumy profesijnej a organizačnej identity a ich realizácia v prostredí knižníc. In Informačné technológie a knižnice. [online]. č. 3/2009. [citované 2021-03-20]. Dostupné na internete: https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek1087/
ÖVS. 2021. [online]. [citované 2021-03-07]. Dostupné na internete: https://www.oevs.or.at/die-oevs/der-verein/
PEELO, M. T. 2011. Understading supervision and the PhD. London : Continuum. 2011. VII, 182 s. ISBN 978-1-4411-7754-4.
SCHAVEL, M. 2013a. Základy supervízie v sociálnej práci. In SCHAVEL, M. – HUNYADIOVÁ, S. – KUZYŠIN, B. Supervízia v sociálnej práci. Teória, prax a výskum. Bratislava : Spoločnosť pre rozvoj sociálnej práce. 2013. ISBN 978-80-971445-0-0. s. 7–98.
SOCIAL WORK SUPERVISOR.COM. 2020. [online]. [citované 2020-12-27]. Dostupné na internete: http://socialworksupervisor.com/
SOCIAL WORK ENGLAND. 2020. [online]. [citované 2020-12-29]. Dostupné na internete: https://www.socialworkengland.org.uk/registration/updating-skills-and-kn...
ŠARAC, N. – ŽIVANIĆ, S. – BRANKOVIĆ, I. 2017. Supervizija u centru za socijalni rad – priručnik za supervizore. [online]. [citované 2020-12-29]. Dostupné na internete: https://www.zsdzcg.me/images/dokumenta/SUPERVIZIJA%20U%20CENTRU%20ZA%20S...