The impact of the corona crisis on un / employment of young people

Abstrakt: Jedným z najzávažnejších problémov súčasnej trhovej ekonomiky je nezamestnanosť. Snaha o vytvorenie nových pracovných príležitostí, ako aj snaha o zmenšenie ťarchy nezamestnanosti je vážnym ekonomickým, ale aj sociálnym a politickým problémom. Nezamestnanosť ako faktor závažnej zmeny spôsobu života je udalosťou, ktorá si vyžaduje veľké adaptačné úsilie zamerané na novovzniknutú situáciu. Atribútom nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníženia životnej úrovne, vylúčenia zo sociálnych vzťahov a narušených životných istôt.
Kľúčové slová: Nezamestnanosť, práca, spoločnosť pandemická kríza

Abstract: One of the most significant problems of the current market economy is unemployment. An effort to create new job opportunities as well as to lower the heaviness of unemployment is the serious economic, social and political issue. Unemployment as a factor of the serious change is the event that requires a lot of adaptation effort aimed at the newly created situation. The features of the unemployment are the negatives in forms of the lowering the standards of living, exclusion from the social relationships and disrupted life certainties.
Key words: Unemployment, work, society pandemic crisis

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Prežívame obdobie korona-krízy, ktorá zásadne zasiahla do fungovania v rôznych oblastiach spoločnosti. V ekonomickej sfére reštriktívne opatrenia mali vplyv na podnikanie v niektorých sektorových oblastiach a boli prijaté opatrenia na podporu ekonomiky, ktoré smerovali primárne k zmierneniu negatívnych následkov spôsobených mimoriadnou situáciou. Ešte v roku 2020 došlo k schváleniu viacerých opatrení zameraných na zmiernenie ekonomických dopadov pandémie, napr. boli schválené nové typy sociálnych dávok v podobe pandemického nemocenského a ošetrovného, opatrení priamej pomoci na udržanie pracovných miest v rámci tzv. „Prvej pomoci“ zamestnancom, podnikateľom a samostatne zárobkovo činným osobám.
Ide napr. o Nariadenie vlády č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (v znení č. 184/2020 Z. z., 273/2020 Z. z., 302/2020 Z. z., 15/2021 Z. z.)

„Prvú pomoc“ zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom pri znižovaní negatívnych dopadov vyplývajúcich z aktuálnych mimoriadnych opatrení schválila vláda Slovenskej republiky 31. marca 2020 a jej doplnenie 14. apríla. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny následne pripravilo projekt na podporu udržania zamestnanosti, aby podporilo zachovanie pracovných miest a podnikanie samostatne zárobkovo činných osôb v čase pandémie koronavírusu. ¹

V porovnaní s okolitými krajinami SR prijala podobné podporné opatrenia, jednotlivé krajiny sa však od seba odlišovali vo výške a dĺžke poskytnutej pomoci podnikateľom.
„Slovensko zatiaľ dáva na štátnu pomoc pre podniky a ľudí, ktorým korona-kríza zobrala živobytie, oveľa menej než susedné krajiny a drvivá väčšina krajín EÚ a OECD. Slovenská vláda je dokonca druhá “najlakomejšia” z celej EÚ, hneď po rumunskej. Ukázala to októbrová štúdia Medzinárodného menového fondu. V prípade Slovenska tvorí ekonomická pomoc počas pandémie iba 2,5% HDP. Pre porovnanie - Maďarsko 4,1%, Česko 4,4%, Chorvátsko 5,2%, Poľsko 6,7%, Lotyšsko 8,0%, Rakúsko 8,5%, Spojené kráľovstvo 9,2%, Kanada 12,5% a Nový Zéland dokonca 19,5% HDP.“²

Nastali tiež výrazné zmeny v oblasti vzdelávania, urýchlil sa nástup digitalizáce školského systému a nastal prechod od klasickej k dištančnej výučbe v domácom prostredí prostredníctvom aplikácií Zoom, MS Teams a pod. a informácie o prospechu a úlohách pre žiakov môžu rodičia sledovať napríklad v aplikácii Edupage. Časť žiakov a študentov však zostala bez možnosti prístupu k online vzdelaniu, čo obmedzí ich napredovanie vo vzdelávacom procese a prehĺbi sociálne vylúčenie. Následne táto situácia prehĺbi disparity na pracovnom trhu.

Nezamestnanosti mladých ľudí

Nové formy vzdelávania mladých ľudí obmedzili získavanie praktických zručností pre študentov najmä odborných škôl čo následne vplýva na ich zamestnateľnosť. Ako tvrdia odborníci, pracovný trh v budúcnosti prejde transformáciou, zaniknú niektoré profesie a vzniknú nové povolania, ktoré budú odrazom potrieb spoločnosti. Časť absolventov škôl tak ostane bez možnosti zapojiť sa do pracovného procesu. Ak totiž študent ukončí študijný odbor, ktorý nie je perspektívny a nenájde si zamestnanie, stráca vedomosti a nezíska pracovné návyky. Akcent pri vzniku nových pracovných miest bude najmä na pracovné pozície v oblasti informatizácie a digitalizácie spoločnosti v kontexte novej priemyselnej revolúcie 4.0 a to by mal reflektovať vzdelávací systém.

Po diskusii so školami by bolo vhodné nájsť mechanizmus „riadeného“ prijímania študentov na štúdium na stredné školy v takých odboroch, ktoré sú na pracovnom trhu nedostatkové a pokryť tzv. vzdelávaciu medzeru. Je preto žiaduca intenzívna spolupráca praxe, teda zamestnávateľov, firiem a pod. so vzdelávacími inštitúciami, ktoré pripravujú mladých ľudí pre pracovný trh. V súčasnosti Ministerstvo školstva nereguluje počty uchádzačov o stredoškolské štúdium v jednotlivých odboroch, no stojí za úvahu vypracovať analýzy uplatnenia absolventov škôl jednotlivých odborov na trhu práce a zároveň zladiť potreby a dopyt po nedostatkových profesiách. Obdobne je to s absolventmi vysokých škôl – mnoho z nich sa po ukončení štúdia nevenuje práci v ukončenom študijnom odbore.

Za zmienku stojí zaujímavý projekt, ktorý vychádza z akútneho celospoločenského dopytu po relevantných informáciách o uplatnení absolventov stredných a vysokých škôl, ktoré by viedli k racionalizácii rozhodovania všetkých aktérov na trhu práce a v systéme formálneho vzdelávania a vo výraznej miere prispeli k odstraňovaniu existujúcich disparít na trhu práce a k zamedzeniu ich vzniku v budúcnosti a v konečnom dôsledku umožnili relevantne, komplexne a vyčerpávajúco hodnotiť výsledky vzdelávacieho systému.³

Špecifickou skupinou nezamestnaných sú mladí nezamestnaní, ktorým sa po ukončení štúdia nepodarilo získať prácu kvôli nedostatku voľných pracovných miest.
Úrady práce evidovali na konci januára tohto roka 213 881 disponibilných uchádzačov o zamestnanie, v porovnaní s decembrom roka 2020 ide o nárast o 6 697 ľudí.
Nezamestnanosť stúpla už tretí mesiac po sebe. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v januári 2021 oproti decembru roka 2020 zvýšila o 0,24 percentuálneho bodu na 7,81 percenta. Takmer 83,6 tisíc nezamestnaných je bez práce viac ako jeden rok. To predstavuje 35,9 % z celkového počtu nezamestnaných.⁴

Graf č. 1 : Vývoj a medzimesačné zmeny zamestnanosti absolventov vysokých škôl, ktorí ukončili štúdium v rokoch 2018 a 2019 v období marec 2019 – jún 2020 ⁵

Pre mladých ľudí je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti. U mladých ľudí, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, je možné sledovať zlepšenie kvality ich života, pretože mladí ľudia sa stávajú sebestačnými, nezávislými. Mladí absolventi škôl, ktorí nenájdu uplatnenie v zamestnaní, ostávajú závislí na finančnej či inej pomoci zo strany rodiny alebo štátu. V súvislosti s nezamestnanosťou klesajú aj interakcie s rovesníkmi, ktorí si zamestnanie našli a preto je vhodné mať aj počas trvania nezamestnanosti záujmy, ktoré v sebe zahŕňajú viac kontaktu s ľuďmi podobného veku, názorovej a hodnotovej orientácie. Nezamestnanosť môže pre mladých ľudí znamenať viac negatívnych dôsledkov než pre iné vekové kategórie najmä z týchto dôvodov:

• nevytvoria si potrebné pracovné návyky, zvyknú si na rolu nezamestnaného a na peňažnú podporu bez vlastnej aktivity,
• hrozí riziko asociálneho správania spôsobené nadbytkom voľného času, často nudou, nedostatočne vyplneným denným programu povinnosťami a následným vylúčením z majoritnej spoločnosti (Buchtová, 2013).

Nezamestnaní mladí ľudia sa niekedy združujú do nevhodných rovesníckych skupín z dôvodu, že majoritná spoločnosť ich neprijala, neposkytla im šancu získať zamestnanie a preto nerešpektujú spoločenské normy. Hlavným rizikom ostáva zafixovanie týchto spôsobov správania (Vágnerová, 2008). Je preto nevyhnutné prevenciou predísť tomu, aby sa mladí ľudia dostali do pozície nezamestnaných, pretože nezamestnanosť môže negatívne ovplyvniť ich správanie a viesť k výskytu sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Mladí nezamestnaní sú zväčša slobodní, bez záväzkov a žijú s rodičmi, čo výrazne znižuje ich finančné nároky. Podpora v nezamestnanosti im postačuje, nemusia byť motivovaní k hľadaniu práce. Iná situácia je u nezamestnaných absolventov vysokých škôl, kde ekonomické hľadisko výrazne vystupuje do popredia. Hlavným dôvodom je fakt, že mnohí z nich si v tomto období zakladajú alebo už žijú v rodinách. Nedostatočný príjem jedného člena rodiny tak postihuje viac osôb. Čím je človek dlhšie nezamestnaný, tým je finančná a existenčná situácia jeho rodiny horšia. Stabilná rodina založená manželstvom je však najlepším predpokladom na zabezpečenie stability v spoločnosti, a preto by sa i v oblasti sociálnej práce malo poukazovať na význam stabilného manželstva pre spoločnosť a vytvárať silnejšiu prorodinnú politiku, ktorá by podporovala mladé rodiny prostredníctvom priamych i nepriamych nástrojov sociálnej politiky. (Lešková, Fabian, 2019)

Mladí ľudia potrebujú dostať príležitosť k práci, ktorá by zodpovedala ich vzdelaniu. Tú však nenachádzajú napríklad aj z dôvodu regionálnych disparít pracovného trhu. Je preto nevyhnutné analyzovať príčiny nezamestnanosti a nachádzať možnosti na ich zmiernenie a odstránenie, podať pomocnú ruku nezamestnaným mladým ľuďom a pomôcť im riešiť tento problém. Je dôležité poskytnúť nezamestnaným mladým ľuďom adekvátne informácie o službách zamestnanosti sprostredkovaných úradom práce sociálnych vecí a rodiny, ktoré môžu využiť pri uplatnení sa na trhu prác napr. vo forme poradenstva - či už ide o kariérne poradenstvo, nasmerovanie absolventov na konkrétne pracovné pozície, ponuku absolventskej praxe, stáže alebo ponuky práce v zahraničí a pod.

Práca je nevyhnutnosťou nielen pre každého mladého človeka, ale aj pre spoločnosť. Iba prácou sa človek realizuje a rozvíja svoje ľudské bytie a zároveň pretvára spoločenské životné prostredie v ktorom žije. Práca je pre človeka najdôležitejšou podmienkou jeho existencie, prináša mu nielen materiálny úžitok, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti. Práca nie je len nutnosť, údel človeka potrebný na prežitie, ale práca prináša aj radosť a uspokojenie. Skutočnú hodnotu práce človek obvykle spoznáva, až keď ju stratí (Buchtová, 2013).

Práca predstavuje činnosť, ktorá potvrdzuje jedinečnosť indivídua vo vzťahu k spoločnosti. Motívy k práci môžu byť rôzne a môžu mať individuálny špecifický význam. Najdôležitejšie z motívov k práci sú:

• Peniaze. Cieľom je spotreba, uspokojenie radu potrieb prostredníctvom hodnôt a pôžitkov, ktoré sa dajú za peniaze kúpiť.
• Aktivita. Pracovná činnosť môže uspokojovať potrebu zmysluplnej aktivity. Opakom je nuda a nedostatok životnej náplne.
• Sebarealizácia. Cieľom je úspech, získanie žiaduceho sociálneho statusu, potreba sebarealizácie, pocit užitočnosti a pod. Práca sa môže niekedy stať aj zmyslom života. Opakom je pocit zbytočnosti, neúspechu.
• Sociálny kontakt. V zamestnaní má človek možnosť nadviazať viacero kontaktov, má priestor pre komunikáciu. Opakom je vyčlenenie sa z majoritnej spoločnosti, osamelosť, sociálna izolácia. V čase, keď je home-office preferovanou alternatívou, citeľne vnímame absenciu sociálnych kontaktov. Home-office kladie vyššie nároky na samoštúdium, na motiváciu vzdelávať sa samostatne a vyhľadávať si nové informácie. V bežnom zamestnaní sa nové poznatky a skúsenosti dozvie zamestnanec aj popri práci v rámci bežných sociálnych interakcií s kolegami.
• Samostatnosť a nezávislosť. Ekonomická sebestačnosť a nezávislosť od pomoci rodiny či štátu je potvrdením skutočnej dospelosti mladého človeka. Opakom je závislosť a nesebestačnosť, ktorá má na jedinca negatívny vplyv (Martincová, 2011).

Mnohí mladí ľudia majú záujem o prácu a sú ochotní pracovať. Mnohí zamestnávatelia však uprednostňujú ľudí, ktorí už majú získané pracovné návyky, pracovné skúseností a dostatočnú prax. Počas uplynulého roka a odmedzení v súvisloti s covid bola obmedzená študentská prax vykonávaná u zamestnávateľov. Takúto prax majú študenti na stredných školách či už mesačnú, alebo aj polročnú. Je to často ich prvý kontakt so zamestnaním a pre mnohých zároveň s ich budúcim zamestnávateľom, ak sa osvedčili počas praxe. Mladí ľudia sa tak ťažšie dokážu uplatniť na trhu práce, ak takúto prax neabsolvovali. A ak prácu nájdu, je ťažké vzájomné prispôsobenie sa mladého zamestnanca pracovnému kolektívu, keďže mladá generácia, tzv. generácia Y, má vlastné predstavy o pracovnom procese, úlohách a predstavách, ktoré má napĺňať zamestnanec.

Medzi najzávažnejšie problémy pri zamestnávaní mladých ľudí patria:

• nedostatočne adaptabilný školský systém, ktorý nereaguje na požiadavky trhu práce, nepripravenosť absolventov škôl na prax,
• faktory subjektívnej povahy samotného absolventa školy, napr. nesprávna voľba povolania často ovplyvnená rozhodnutím rodičov a následný nezáujem časti absolventov pracovať v profesii, na ktorú sa pripravovali,
• nereálne predstavy o výške nástupného platu, nepripravenosť absolventov reálne zhodnotiť svoje možnosti prvého uplatnenia sa na trhu práce, neprispôsobivosť zamestnancov pracovným nárokom, či ľahostajný prístup k práci,
• nepripravenosť niektorých mladých ľudí existenčne sa osamostatniť,
• cyklický charakter prílivu absolventskej pracovnej sily na trh práce, ktorý znižuje v jednom časovom úseku ich šance sa zamestnať,
• demografické vplyvy, tzn. vstup silných populačných ročníkov na trh práce,
• regionálny charakter nezamestnanosti spojený s nízkou schopnosťou ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných miest v niektorých regiónoch, čo vytvára nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci (Hetteš, 2011).

Problémy mladých ľudí na trhu práce sú špecifické, často veľmi zložité a vzájomne previazané. Začínajú v čase jeho prípravy na budúce povolanie. Pokračujú v čase prechodu zo vzdelávacieho do pracovného procesu, v procese hľadania si práce a neskôr v adaptácií na svoje prvé zamestnanie. Niektorým z nich, ktorí čelia mnohým formám znevýhodnenia, môže chýbať sebavedomie, osobné ambície a motivácia k práci. Situácia je zložitejšia pre mladých ľudí, ktorí trpia zdravotnými problémami alebo zníženou pracovnou schopnosťou. Pre tých je vstup na pracovný trh zvlášť obtiažny.

Mladí človek ako jednotlivec často vníma sám seba ako tovar na trhu. Na rozdiel od tovaru ponúka svoje schopnosti, vedomosti a zručnosti. Život človeka sa vo všeobecnosti orientuje na „mať“, orientácia na „byť“ sa vytráca. Tým stráca jeho „ja“ svoju skutočnú hodnotu, ktorá človeku ako takému patrí (Gurský, 2012). Slovensko disponuje veľkým počtom vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale je potrebné zároveň skonštatovať, že klesá vedomostná úroveň absolventov škôl. Zároveň u nich absentujú požadované praktické zručnosti pre výkon konkrétnych profesií.

Faktory, ktoré ovplyvňuje zamestnateľnosť mladých ľudí, je možné zhrnúť nasledovne:

• Izolovanosť systému vzdelávania a odbornej prípravy od aktuálnych potrieb trhu práce a nedostatok kľúčových zručností u absolventov stredných a vysokých škôl, ktoré požaduje zamestnávateľská sféra. Perspektívnou možnosťou sa javí duálne vzdelávanie, ktoré sa v posledných rokoch stalo novým trendom, no už v minulosti tu fungoval systém vzdelávania v odborných školách doplnený praxou v konkrétnej prevádzke, obchode a pod. Výhodou pre žiakov je finančné ohodnotenie za výkon praxe. Systém duálneho vzdelávania je výnimočný tým, že vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k praktickému vyučovaniu žiaka. Praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania sa vykonáva na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa.⁶
• Predčasné ukončenie školskej dochádzky u niektorých rizikových skupín, ide najmä o príslušníkov rómskeho etnika žijúcich v sociálne vylúčených komunitách.
• Skupine mladých ľudí, ktorá nedisponuje požadovanou intelektuálnou výbavou na akademické vzdelávanie, by mala byť venovaná pozornosť a snaha nasmerovať túto skupinu na praktické vzdelávanie a nadobúdanie praktických zručností, aby aj táto skupina mohla byť uplatniteľná v profesiách, kde sa natoľko nevyžadujú rozsiahle teoretické vedomosti. Je však žiaduce každého vzdelávať a vychovávať, vštepovať mu zmysel pre povinnosť a budovať pracovné návyky.
• Štruktúra trhu práce. Uprednostňovanie profesijne starších pracovníkov na úkor nových zamestnancov.
• Nemožnosť uspokojiť často nereálne očakávania a finančné nároky mladých adeptov na zamestnanie.
• Nedostatočná ponuka flexibilných foriem zamestnania.

Častým problémom mladých ľudí je, že nie sú ochotní pracovať za ponúkanú mzdu, alebo ponúkané pracovné miesto nezodpovedá ich kvalifikácii, keďže už mnohí mladí ľudia majú vysokoškolské vzdelanie. Pri externej forme štúdia nedávno došlo k pridaniu na dĺžke trvania štúdia, no je možnosť dennej formy štúdia, budúcnosť iste prinesie, aj pod vplyvom súčasnej korona situácie, nový pohľad na prezenčnú formu štúdia, keďže sme v dobe pandémie boli prinútení oveľa viac začať využívať technické možnosti pre vzdelávanie a prezenčná forma štúdia pozmenila svoju dovtedajšiu podobu. Kratšia doba prípravy na povolanie tak znamená skorší vstup absolventov škôl do praxe.

Nie sú tiež ochotní zamestnať sa mimo svojho trvalého pobytu, alebo svoj vstup do pracovného procesu odďaľujú kvôli neujasneným predstavám o ďalšom životnom smerovaní a tak sa stávajú dobrovoľne nezamestnanými. Na druhej strane, mnohí mladí ľudia aj napriek vynaloženému úsiliu nenachádzajú prácu a ocitnú sa v sociálnej sieti štátu. Nezamestnanosť ma na nich negatívny vplyv, mnohé jej dôsledky môžu byť pre túto skupinu závažnejšie a trvalejšie. Zamestnanie a z neho vyplývajúca ekonomická nezávislosť sú dôležitými znakmi dospelosti.

Zamestnanie verzus vzdelanie

Mladí nezamestnaní predstavujú skupinu občanov, ktorá svojím novým spôsobom života so zníženou životnou úrovňou, rastúcou sociálnou izoláciou a zníženou občianskou participáciou spoluutvára priebeh transformácie spoločnosti na nový spoločenský systém. Aj v krajinách Európskej únie sa pripúšťa, že skúsenosti mladých ľudí z ich prvého pracovného miesta ako anticipačného socializačného prostredia sú nevyhnutné a nenahraditeľné. Tieto skúsenosti zo zamestnania, či už sú dobré alebo zlé, majú svoj nesporný socializačno-formatívny význam. Preto je nezamestnanosť mládeže osobitne škodlivá najmä vtedy, ak nasleduje bezprostredne po ukončení školského vzdelávania (Dirgová, 2018). Ak absolvent po ukončení vzdelávania nenastúpi na trh práce, neuplatní nadobudnuté vedomosti, získané poznatky, nezosúladí ich s praxou a neosvojí si pracovné návyky, je to po istom čas omnoho náročnejšie. Je pravdou, že trh práce je orientovaný na absolventov tzv. technických smerov vzdelávania a reálne potreby trhu práce tak nedokážu naplniť absolventi humanitných smerov, čo vedie k skutočnosti, že v praxi sa mladí ľudia nevenujú vyštudovanému odboru. Evidentné je to napr. pri absolventoch pedagogického štúdia, ktorí po jeho ukončení nenastúpia do škôl na učiteľské pozície.

V dôsledku procesov ekonomickej globalizácie, technologickej inovácie a informatizácie a najmä súčasnej pandemickej krízy sa tradičný problém vzťahu vzdelávacieho a pracovného systému ako vzťahu vzdelania a kvalifikácie vyplývajúcej z praktických skúseností začlení do nového kontextu rastu konkurencie na trhu práce. Mládež sa tak ocitá v situácii, v ktorej sa výrazne znižujú šance na zamestnanie najmenej vzdelaných a kvalifikovaných ľudí. Značí to nebezpečenstvo dlhodobej nezamestnanosti a vylúčenia z trhu práce pre celý segment súčasnej generácie mládeže. Pozornejšie zhodnotenie týchto sociologických informácií naznačuje bludný kruh medzi očakávaniami nezamestnaných, ich vzdelaním a trhom práce. Väčšina sa domnieva, že ich vzdelanie je v súlade s tým, čo chcú robiť, ale súčasne vedia, že prácu s nadobudnutým vzdelaním nezískajú. Časť z nich sa zmierila s tým, že prijmú prácu vyžadujúcu aj iné vzdelanie alebo kvalifikáciu, akými disponujú. Bludný kruh medzi prácou a vzdelaním sa posilňuje aj tým, že ponuka pracovných príležitostí je v niektorých regiónoch malá a v nízkej mzdovej relácii. Individuálne časové a finančné investície do rekvalifikácie alebo ďalšieho vzdelávania pokladajú mladí nezamestnaní za neefektívne. Odborníci z úradov práce naznačujú, že prekonať tento začarovaný kruh možno iba individuálnymi a skupinovými poradenskými aktivitami s nezamestnanými, aby si stanovili nové a najmä reálne profesijné ciele. Isté sociálne vrstvy mladých ľudí však nedokážu ponímať vzdelávanie a rekvalifikáciu ako možnosť osobnostného rozvoja.

V programoch Európskej únie v oblasti vzdelávania a nadobúdania praktických zručností u mládeže dominuje ochrana a pomoc znevýhodneným a marginalizovaným skupinám. Sú motivovaní, aby si našli svoje „druhé životné šance“, poskytujú sa im možnosti, aby tí mladí ľudia, ktorí neukončili povinnú školskú dochádzku a ktorí sa ťažko prispôsobujú náročným požiadavkám na pracovné miesto, našli svoje uplatnenie na pracovnom trhu. Azda najdôležitejšou úlohou súčasnosti je prekonávanie nesprávnych stereotypov u dlhodobo nezamestnanej mládeže.

Projekty Európskeho sociálneho fondu (ESF) ponúkajú možnosti vzdelávania a odbornej prípravy a pomáhajú prekonať množstvo prekážok, ktorým čelia mladí ľudia pri hľadaní si práce a zaraďovaní sa do bežnej európskej spoločnosti.

Rómovia sú jednou z najväčších etnických skupín v EÚ. V rôznych členských štátoch ich žije podľa odhadov 6 miliónov a to často vo veľmi ťažkých sociálnych podmienkach, čím sú odsúvaní na okraj spoločnosti. V tejto marginalizovanej skupine je vysoká úroveň analfabetizmu a extréme nízka frekvencia školskej dochádzky, čo je často spôsobené neprítomnosťou miestnych škôl alebo tým, že rómske deti sa neprijímajú do bežných škôl. Okrem toho sa u mladých Rómov pre rozličné a komplikované dôvody vyskytuje vysoká úroveň predčasne ukončenej školskej dochádzky. Je dôležité, aby sa úspešní Rómovia propagovali medzi mladými vo svojej komunite v rámci kampaní ako pozitívne vzory, ktoré majú pomôcť posilniť ich motiváciu na dosiahnutie úspechu.⁷

Slovenská ekonomika vždy bude citlivo reagovať na vývoj ďalších ekonomík v stredoeurópskom priestore. Previazanosť slovenskej ekonomiky na iné krajiny najmä v segmente priemyslu a nedostatočná sebestačnosť v oblasti poľnohospodárskej produkcie len prehlbuje dopady covid-krízy, ktorej dôsledky sa prejavia v ekonomickej aj sociálnej oblasti.

Vízia uplatnenia sa na trhu práce by v budúcnosti mala byť prítomná na všetkých stupňoch vzdelávania. Vzdelávanie musí zodpovedať súčasným trendom a reálnym potrebám trhu práce. Úlohou škôl je nielen vzdelávať, ale tiež formovať mladých ľudí, ktorí budú vedieť samostatne premýšľať. Škola by mala vychovávať kreatívnych a inovatívnych ľudí, pretože v praxi čakajú na kvalitne pripravených ľudí s potrebnými vedomosťami a požadovanými zručnosťami. Tiež by sa nemali opomenúť morálne hodnoty, zodpovednosť za výsledky práce a jej prínos či prospešnosť pre budúce generácie a pre spoločnosť ako celok. (Dirgová, 2018)

Vzdelávanie predstavuje preventívne riešenie nezamestnanosti. Ak človek nedisponuje žiadnymi zručnosťami, má veľmi obmedzené možnosti pri hľadaní práce. Vzdelanie je investíciou do seba samého. Aj človek, ktorý dosiahol určitý stupeň vzdelania, by nemal zabúdať na ďalšie vzdelávanie, dopĺňanie vedomostí, prispôsobovanie sa pracovnému prostrediu s modernými technológiami. Mal by byť vnímavý na výzvy a aktuálne potreby praxe.

V otázkach vzdelávania je preto potrebné reagovať pružne a včas predvídať požiadavky pracovného trhu. Existujú tzv. kľúčové zručnosti, ktoré sú podmienkou úspešného uplatnenia sa na trhu práce takmer v každom povolaní. Sú nimi: flexibilita, kreativita, schopnosť učiť sa a získavať informácie, praktická aplikácia vedomostí, jazykové a komunikačné zručnosti, ovládanie informačných technológii, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť riešiť problémy, schopnosť konať samostatne a zodpovedne, či schopnosť plánovať a riadiť a ďalšie. Ide tu o potrebu kooperácie Ministerstva školstva smerom k zriaďovateľom škôl a potrebu diskusie s predstaviteľmi vysokých škôl o obsahu štúdia na jednotlivých typoch škôl. Rovnako ide o zohľadnenie regionálnych potrieb pracovného trhu, spoluprácu s budúcimi zamestnávateľmi v oblastiach, kde sú veľké priemyselné parky, kľúčové firmy a pod.

Zvýšenie zamestnanosti závisí od vzdelania a prístupu k informáciám, ktorý, žiaľ, nie je pre všetkých žiakov samozrejmosťou. Objavil sa nový fenomén, tzv. digitálne vylúčenie, ktorý prehĺbi doterajšie rozdiely medzi skupinami žiakov a študentov. Tým, ktorí dnes nedokážu nastúpiť na „digitálnu cestu“ vzdelávania, sa v mnohom sťaží prístup na vstup do pracovnej a životnej reality. S tým súvisí reforma vzdelávania zameraná na zvyšovanie jeho kvality. Je potrebná pracovná sila s istou kvalifikáciou, adaptovaná na nové požiadavky trhu práce a disponujúca novými zručnosťami, promptne sa prispôsobujúca neustále sa meniacim požiadavkám zamestnávateľov. Vzdelávanie nie je všeliekom na odstránenie všetkých rizík, pred ktorými stojíme, avšak vysoká kvalita vzdelania je pozitívnym vkladom do budúcnosti informačnej spoločnosti.

Záver

Primárnou sa javí reforma vzdelávania. Je žiaduce také nastavenie vzdelávacieho systému, ktorý by dokázal pružne reagovať na potreby pracovného trhu. Je tiež potrebné zamerať pozornosť na rekvalifikáciu, ktorá by mala napĺňať očakávania zamestnávateľov a pripraviť uchádzačov o zamestnanie, potencionálnych zamestnancov na nové, požadované profesie s potrebnými znalosťami a zručnosťami.

Podstatnou je otázka prvého zamestnania pre mladých ľudí, absolventov škôl. Tu je potrebné klásť maximálny dôraz na to, aby mladí ľudia nadobudli pracovné návyky a získali skúsenosti z reálnej praxe, ktoré sú veľmi potrebné. Teoretické poznatky získané štúdiom na pracovnom trhu nepostačujú, požaduje sa aspoň minimálna prax.

V snahe ovplyvniť trend nezamestnanosti absolventov škôl navrhujeme, aby základné a stredné školy prejavili aktivitu za účelom zámerného cieleného formovania postojov žiakov, študentov a rodičov k výberu povolania s cieľom aktívneho zapojenia sa absolventov škôl na trh práce a tiež zabezpečiť úzku spoluprácu školského systému so zamestnávateľmi tak, aby rozsah a štruktúra vzdelávania zodpovedala vzdelanostným požiadavkám pracovných miest.

Pre absolventov stredných a vysokých škôl by sme odporúčali vypracovávať projekty, ktoré by mohli byť financované zo zdrojov fondov Európskej únie. Podstatou projektov by bolo hľadanie možností podnikania a rozvoja konkrétneho regiónu. Prostredníctvom týchto projektov by mali žiaci a študenti šancu pod vedením odborníkov lepšie spoznať svoj región, nájsť v ňom nedostatky, ako aj podnikateľské príležitosti.

V súčasnosti trh práce kladie veľký dôraz na voľbu vzdelávania, povolania a profesijnej dráhy. Neistota na trhu práce sa stáva javom aj pre ľudí, ktorých vzdelanie a kvalifikácia boli v minulosti dostatočné pre výkon ich povolania. Z tohto dôvodu je nutné trh práce posilniť o novú zložku, ktorá sa venuje problematike profesijného, kariérneho poradenstva.

Integrovaný systém typových pozícií (ISTP) je nástroj, ktorého cieľom je poskytovať čo najviac informácii o svete práce, vrátane poradenstva pre záujemcov, ktorí vystupujú na trhu práce či už ako zamestnanci, zamestnávatelia, študenti alebo uchádzači o zamestnanie. ISTP poskytuje pre každého účastníka vyhľadávanie vhodných pozícií pre výber adekvátnej práce, evidenciu voľných pracovných miest, kde si uchádzač o zamestnanie môže k odporúčaným typovým pozíciám vyhľadať aktuálne voľné miesta v databáze ÚPSVaR a v databáze EURES, regionálnu štatistiku ceny práce, katalóg pracovných miest, ktoré obsahujú presne definované kvalifikačné a zdravotné požiadavky, možnosť vytvorenia si a uloženia „Európskeho životopisu“ alebo „Osobnostného profilu“, informácie o ďalšom vzdelávaní, na chýbajúce povinné alebo odporúčané vzdelanie upozorňuje Analýza spôsobilosti. Následné je možné vyhľadať konkrétnu vzdelávaciu organizáciu, termíny a ceny kurzov. Systém ISTP je metodicky a technicky budovaný tak, že na jednom mieste (www.istp.sk) ponúka komplexné informácie o trhu práce, o možnostiach uplatnenia sa na ňom a o vhodných kurzoch pre ďalšie vzdelanie.

Autor: PhDr. Mgr. Eva Dirgová PhD.

Zoznam bibliografických odkazov

BUCHTOVÁ,B. a kol.: Nezamestnanosť –2.prepracované a aktualizované vydanie. Praha: Grada.2013. ISBN 978-80-247-4282-3.
DIRGOVÁ, E.: Fenomén nezamestnanosti v kontexte sociálnych aspektov. PF KU v Ružomberku, 2018. ISBN 978-80-561-0455-2.
GURSKÝ, J.: Sociálny rozmer mladých ľudí v súčasnom svete. In: Sociálny rozmer človeka v súčasnom svete. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Bratislava, Detašované pracovisko Kráľovnej Pokoja z Medžugoria, Bardejov 2012. ISBN 978-80-8132-037-8.
HETTEŠ, M.: Sociálna súdržnosť a istota v sociálnej práci. Nitra: UKF, 2013. ISBN 978-80-558-0256-5.
LEŠKOVÁ, L.- FABIAN, A.: Undergraduate students approach to marriage and forms of cohabitation as the starting point to initiate dialogue on traditional family values. In: Acta missiolgica. No.2, Vol. 13/2019. ISSN 2453-7160 (online) S. 125-137.
MARTINCOVÁ, M.: Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava: IURA EDITION, 2002.128 s. ISBN 80-89047-31-9.
VÁGNEROVÁ, M.: Psychopatológie pro pomáhajíci profese. Praha: Portál, 2008. ISBN 978-80-7367-414-4.
Podpora zamestnanosti v období koronakrízy v SR a v okolitých krajinách. Slovak Business Agency Bratislava, 2020. Elektronická publikácia.

¹ Dostupné na: https://www.pomahameludom.sk/
² ŠIMEČKA, M. Prečo je naša vláda druhá najskúpejšia v EÚ? Sme Blog. [online]: https://simecka.blog.sme.sk/c/546818/preco-je-nasa-vlada-druha-najskupej... [cit. 10. 4. 2021]
³ Dostupné na: www.uplatnenie.sk
⁴ Miera nezamestnanosti na Slovensku v januári stúpla tretí mesiac po sebe. Pravda. [online]: https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/578666-miera-nezamestnanosti-na... [cit. 10. 4. 2021]
⁵ Vývoj a medzimesačné zmeny zamestnanosti absolventov vysokých škôl, ktorí ukončili štúdium v rokoch 2018 a 2019 v období marec 2019 – jún 2020 [online]: https://www.trendyprace.sk/sk/absolventi/sk-trendy/zamestnanost [cit. 10. 4. 2021]
⁶ Dostupné na: http://www.dualnysystem.sk
⁷ ESF Dostupné na: https://ec.europa.eu/esf/home.jsp?langId=s