Poradenstvo v občianskom vzdelávaní dospelých

jún 21 2021

Counseling in citizenship education of adults

Abstrakt: Súčasná spoločenská situácia čoraz viac poukazuje na potrebu budovať občiansku spoločnosť, ktorej súčasťou sú aktívni občania. Títo občania by mali dodržiavať demokratické princípy a je potrebné v nich budovať demokratické hodnoty, ako napr.: tolerancia, rešpekt, solidarita, partnerstvo, spolupráca a iné. Túto potrebu dokáže naplniť občianske vzdelávanie pre všetky cieľové skupiny (deti, mládež, dospelých, seniorov). V kontexte zamerania tejto štúdie sa budeme orientovať najmä na cieľovú skupinu – dospelí. S tým súvisí aj oblasť andragogického poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých, ktoré však, v rámci slovenskej a českej proveniencie, ešte nie je dostatočne rozpracované a predstavuje relatívne mladú oblasť záujmu andragogiky. V predkladanej štúdii predstavujeme základný pohľad na problematiku poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých cez charakterizovanie samotného občianskeho vzdelávania a poradenstva a zároveň načrtnúť možnosti realizácie samotného poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých.
Kľúčové slová: andragogika, andragogické poradenstvo, poradenstvo, občianske vzdelávanie dospelých

Abstract: The current social situation increasingly points to the need to build a civil society in which active citizens are a part. These citizens should adhere to democratic principles and need to build democratic values in them, such as: tolerance, respect, solidarity, partnership, cooperation, and others. Citizenship education for all target groups (children, youth, adults, seniors) can meet this need. In the context of the focus of this study, we will focus mainly on the target group - adults. Related to this is the area of andragogy counseling in citizenship education of adults, which, however, within the Slovak and Czech provenance, is not yet sufficiently developed and represents a relatively young area of interest in andragogy. In the presented study, we present a basic view of the issue of counseling in citizenship education of adults through the characterization of citizenship education and counseling and at the same time outline the possibilities of implementing counseling in citizenship education of adults.
Key words: andragogy, andragogical counseling, counseling, citizenship education of adults

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

V súčasnej spoločnosti sa objavuje množstvo problémov, ktoré súvisia aj s témou občianstva (nárast extrémizmu, radikalizmu, migrácia, xenofóbia a iné). Uvedené podnety evokujú potrebu intenzívnejšie sa zamýšľať aj nad významom a úlohami občianskeho vzdelávania dospelých. Z pohľadu andragogickej teórie sa ako jeden z primárnych problémov ukazujú otázky súvisiace s nejednoznačným terminologickým vymedzením tohto druhu vzdelávania. V odbornej literatúre sa stretávame s používaním rôznych pojmov, ako napríklad občianske vzdelávanie, politické vzdelávanie, výchova k demokratickému občianstvu, vzdelávanie k občianstvu a iné (Beneš, 2014; Kopecký, 2011; Drobná, 2010; Švec, 2008). Nejednotnosť nachádzame aj v zahraničnej odbornej literatúre a výskumných prácach, kde sa stretávame s pomenovaním citizenship education a civic education (Levine, 2018), či dokonca s pomenovaním global citizenship education (Torres – Dorio, 2015). Po dôkladnej analýze týchto pojmov (viď Sládkayová, 2016, 2019; Krystoň – Sládkayová, 2018) považujeme práve pojem občianske vzdelávanie za vystihujúce obsah aktivít v ňom realizovaných a má aj zodpovedajúcu oporu v etablovanom jazyku slovenskej edukológie. S rozdielnosťami sa stretávame aj v oblasti definovania, resp. charakterizovania samotného pojmu občianske vzdelávanie. Na základe súčasného vedeckého diskurzu a analýzy medzinárodných dokumentov, pod pojmom občianske vzdelávanie rozumieme vzdelávanie, aktivity a činnosti podporujúce rozvoj občianskych kompetencií, aktívnej participácie v rámci komunity a spoločnosti, politickej gramotnosti a zároveň aktivity, ktoré pomáhajú mladým a dospelým zaujať postoje k aktuálnym politickým a spoločenským otázkam (Sládkayová, 2019).

Občianske vzdelávanie dospelých

Občianske vzdelávanie , ako súčasť celoživotného učenia sa, má svoje špecifické zastúpenie tak v oblasti formálneho vzdelávania (základné a stredné školy), ako aj v segmente neformálneho vzdelávania, čo je typické práve pre nami analyzovanú problematiku edukácie dospelých. Jeho presah nachádzame aj v informálnom učení sa, ktoré súvisí najmä s formovaním postojov počas celého ontogenetického vývinu človeka. Z pohľadu systematickej andragogiky zaraďujeme občianske vzdelávanie do oblasti kultúrno-osvetovej andragogiky, kde je možné jeho postavenie vnímať dvomi spôsobmi, a to ako veľkú podskupinu kultúrno-osvetového vzdelávania, spolu so záujmovým vzdelávaním dospelých alebo ako samostatný druh kultúrno-osvetového vzdelávania a záujmového vzdelávania (Sládkayová, 2019). V tejto súvislosti sa prikláňame k názoru, že občianske vzdelávanie dospelých možno považovať za samostatný druh vzdelávania dospelých, aj z dôvodu možnosti identifikácie jeho špecifických znakov a základných kurikulárnych aspektov. Vychádzame pri tom z predpokladu, že záujmové a občianske vzdelávanie dospelých majú viaceré spoločné charakteristiky (voľnočasový charakter, dobrovoľnosť, otvorenosť a iné), na základe ktorých ich možno ukotviť v rovnakom subsystéme andragogiky, no zároveň je však možné identifikovať niekoľko špecifík (napríklad v oblasti motivácie, cieľov, obsahu a pod.), ktoré ich vzájomne odlišujú.

Občianske vzdelávanie má jasne stanovený všeobecný cieľ – formovanie aktívneho občana. V modifikovanej podobe nachádzame túto formuláciu aj v dokumente z prostredia Európskej únie (O´Shea, 2012), kde cieľom výchovy k demokratickému občianstvu je „podpora demokracie a ľudských práv.“ Okrem tohto všeobecného cieľa sú v predmetnom dokumente definované parciálne ciele, ako napríklad participácia, partnerstvo, sociálna súdržnosť, zodpovednosť a iné. Na základe obsahovej analýzy relevantných zdrojov môžeme konštatovať, že občianske vzdelávanie sa v intenciách Európskej únie v súčasnosti primárne orientuje na realizáciu nasledovných cieľov:

  1. rozvíjať politickú gramotnosť;
  2. získať kritické myslenie a analytické zručnosti;
  3. rozvíjať hodnoty, postoje a správanie;
  4. podporovať aktívnu participáciu a záväzky v komunite (EACEA, 2017).

Túto kategorizáciu cieľov považujeme za nosnú aj pre občianske vzdelávanie dospelých. Z hľadiska andragogickej teleológie pozitívne vnímame najmä funkčnú komplementaritu exogénnych (sociálnych) a endogénnych (individuálnych) atribútov, ktoré vytvárajú potenciál na to, aby občianske vzdelávanie prispelo k tomu, že sa z človeka stáva aktívny občan, ktorý dokáže zodpovedne konať a je ochotný participovať na dianí v spoločnosti.

Obsahové témy vychádzajú najmä z aktuálnej spoločenskej situácie, na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Medzi takéto témy môžeme zaradiť oblasť ľudských práv, demokracie, tolerancie, národnej a európskej príslušnosti, globalizácie, ekológie, ktoré sa objavujú už niekoľko rokov ako hlavné témy občianskeho vzdelávania. Medzi tzv. nové, aktuálne témy môžeme zaradiť najmä oblasť migrácie, populačného vývoja, či aktuálne problematiku pandémie COVID-19. Na základe analýzy rôznych ponúk vzdelávania na Slovensku môžeme identifikovať najmä témy ako napr.: občianska participácia/angažovanosť, ľudské práva, podpora demokracie, euroobčianstvo, Európska únia a iné.

V slovenskej, či českej odbornej literatúre doposiaľ nenachádzame systematicky spracovanú klasifikáciu foriem v oblasti občianskeho vzdelávania dospelých, avšak v zahraničnej literatúre sa stretávame s jasne definovanými formami vzdelávania, ktoré sú typické práve pre občianske vzdelávanie dospelých. Odborne rešpektovaný zdroj, ktorým je portál Stanford Encyclopedia of Philosophy, charakterizuje nasledovných päť moderných foriem občianskeho vzdelávania a to service learning, action civics, občianske vzdelávanie prostredníctvom diskusie, John Dewey: škola ako komunita, Paulo Freire: liberálna pedagogika (Levine, 2018). Prvé tri formy realizácie vzdelávania sa využívajú ako pri práci s mládežou tak aj pri vzdelávaní dospelých. Posledné dve formy realizácie vzdelávania (škola ako komunita a liberálna pedagogika) sa skôr viažu na občianske vzdelávanie v rámci vysokých a stredných škôl, avšak môžu slúžiť ako inšpirácia pre oblasť vzdelávania dospelých (podpora dobrovoľníckej činnosti, aktivita účastníkov, dialóg s inými a pod.). Ďalšími využiteľnými formami je realizácia občianskeho vzdelávania dospelých v miestnej a regionálnej kultúre cez učenie sa na základe skúseností, učenie sa na základe spolupráce, multikultúrne učenie, akčné učenie, či kontextové učenie.

Neodmysliteľnou súčasťou tejto problematiky je aj inštitucionálne zabezpečenie občianskeho vzdelávania. V zásade môžeme hovoriť o troch základných subjektoch poskytujúcich takéto vzdelávanie:

  • štát;
  • tretí sektor;
  • politické strany, hnutia, odbory, cirkvi (upravené podľa Beneš, 2014).

Najvýraznejším poskytovateľom občianskeho vzdelávania na Slovensku sú organizácie a inštitúcie z tretieho sektora. Hovoríme najmä o občianskych združeniach, mimovládnych organizáciách, neziskových organizáciách, ako aj o rôznych združeniach občanov, ktorí poukazujú na určitý problém v ich komunite a snažia sa ho riešiť. Patria sem aj rôzne iniciatívy a hnutia, ktoré často nemajú inštitucionalizovanú alebo formalizovanú podobu. Tento typ organizácií sa vyznačuje veľkou dynamikou, najmä ak sa zameriavame na vznik a zánik takýchto organizácií. Príčinou vzniku takýchto hnutí a iniciatív je často aktuálna spoločenská situácia a zanikajú po vyriešení problematiky, ktorou sa zaoberajú. Práve preto je priam až nereálne vytvoriť akúsi štandardizovanú štruktúru týchto organizácií. Pre lepšie porozumenie uvádzame klasifikáciu takýchto inštitúcií podľa Drobnej (2008), ktorá klasifikuje mimovládne organizácie podporujúce rozvoj aktívneho občianstva a tým aj občianskeho vzdelávania:

  • think tanky,
  • organizácie zamerané na občiansku advokáciu (aktivizáciu občanov pri plnení občianskych, politických práv, vyjadrovaní sa ku verejným otázkam rozvoja spoločnosti v rôznych sférach),
  • organizácie na ochranu ľudských práv, boj proti xenofóbií, rasizmu a intolerancií a vzdelávanie v tejto oblasti,
  • vzdelávacie organizácie s tréningovými a výchovnými programami (príprava odborníkov pre tretí sektor, príprava mediátorov),
  • organizácie pre pomoc občanom v núdzi, sociálnu pomoc a sociálnu prácu,
  • organizácie propagujúce a podporujúce dobrovoľníctvo, pomoc krajinám s ohrozenou alebo absentujúcou demokraciou, pomoc tretím krajinám (Drobná, 2008, s.117).

Tieto organizácie nemusia ponúkať iba tradičné vzdelávanie, ale môže ísť o rôzne diskusné fóra, verejné prednášky, aktivity pre širokú verejnosť, organizovanie protestných, či charitatívnych akcií, poskytovanie poradenstva a pod.

Andragogické poradenstvo

Samotný pojem poradenstvo je pomerne náročne definovateľný, nakoľko ide o pojem, ktorý používa hneď niekoľko vedných disciplín a každá naň nazerá zo svojho uhla pohľadu. Všeobecne však môžeme povedať, že ide o akýsi súbor služieb, ktoré smerujú k pomoci človeku a k starostlivosti o neho (Palán – Langer, 2008). V kontexte nami prezentovanej problematiky sa stotožňujeme so Sejčovou (2012, s.65), ktorá vníma poradenstvo ako „interdisciplinárnu, teoreticko-aplikačnú sústavu poznatkov, súbor metód, techník, súčinnosť inštitúcií a odborníkov zameraných na pomoc jednotlivcom i skupinám v ich študijnom, pracovnom i osobnom živote, zvyšovaní kvality ich života v sociálnej, duševnej, vzťahovej a výkonovej oblasti.“ V zásade teda hovoríme o akomsi vzťahu medzi poradcom a klientom, v rámci ktorého sa poradca snaží podporiť klientov rozvoj, zrelosť, či jeho lepšie uplatnenie a adaptáciu na zmeny.

S pojmom poradenstvo sa stretávame v mnohých súvislostiach a ako uvádza Pavlov (2020, s.28), môžeme ho chápať ako:

  • službu – praktická činnosť, ktorú poskytuje odborne pripravený poradca klientovi na základe jeho záujmu na uspokojenie jeho potrieb. Je možné ju realizovať ako voľnú živnosť pre rôzne činnosti (komerčný charakter), ale aj ako službu poskytovanú pripravenými poradcami zamestnanými v sieti verejných inštitúcií (verejný záujem, napr. služby zamestnanosti, profesijnej orientácie, pedagogického a psychologického poradenstva a iné);
  • profesiu – osoba (poradca), ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné požiadavky na poskytovanie poradenských služieb cieľovej skupine tým, že ukončila predpísaný druh a stupeň vysokoškolského vzdelania;
  • metódu/metódy uplatňované v poradenskom procese;
  • odbor štúdia, učebný predmet vo vysokoškolskom alebo ďalšom vzdelávaní;
  • vedeckú teoretickú disciplínu a vedecký výskum poradenstva v rôznych oblastiach spoločenskej praxe, rôznym cieľovým skupinám detí a dospelých.

Ako vyplýva z uvedenej klasifikácie, poradenstvo môže mať rôzne obsahové zameranie, ktoré vychádza najmä zo špecifických potrieb konkrétnej cieľovej skupiny, ktorej je poskytované (deti, mládež, dospelí, rodičia, zamestnaní, nezamestnaní a pod.). V súčasnosti poznáme hneď niekoľko druhov poradenstva, avšak v kontexte zamerania nášho príspevku sú pre nás zaujímavé práve tie, ktoré majú v centre svojho záujmu dospelého človeka, ako je napr.: podnikové, manažérske, personálne, ekonomické, daňové, finančné, právne, medicínske, pastorálne, sociálne/sociálno-edukačné, edukačné poradenstvo a iné (Pavlov, 2020). Tieto druhy poradenstva majú síce rovnaký základ, avšak v zmysle obsahového zamerania sa líšia práve v uspokojovaní konkrétnych potrieb klienta. Medzi takéto potreby môžeme zaradiť práve vzdelávacie potreby, ktoré v zmysle cieľovej skupiny saturuje práve andragogické poradenstvo/poradenstvo vo vzdelávaní dospelých.

Zmyslom poradenstva vo vzdelávaní dospelých je podporiť motiváciu dospelých k celoživotnému vzdelávaniu, učeniu sa. Veteška (2016) označuje andragogické poradenstvo ako samostatnú aplikovanú disciplínu o teórii, výskume a praxi poradenstva poskytovaného rôznym cieľovým skupinám dospelých v rôznych životných etapách a s rôznym obsahovým zameraním. Podľa Pavlova (2020) môžeme k andragogickému poradenstvu pristupovať z dvoch uhlov – v užšom poňatí (poradenstvo v učení sa dospelých – ako sa lepšie učiť, ako efektívne študovať, učebné stratégie a pod.) a v širšom poňatí (poradenstvo v takých problémoch človeka, ktoré môže riešiť tým, že si učením osvojí kompetencie, stratégie a poznatky, ktorými problém – pracovný alebo osobný – zvládne).

Pavlov ďalej pokračuje a charakterizuje andragogické poradenstvo ako:

  • interdicsiplinárne s prvkami transdiciplinarity;
  • založené na humanistickej paradigme orientovanej na rozvoj potenciálu človeka ako učiacej sa bytosti;
  • kontextuálne (pristupuje k problémom klienta v kontexte jeho života a práce);
  • komplexné v zmysle poňatia procesov učenia sa, ktoré rozvíjajú celú osobnosť;
  • profesionálne (poskytované odborne pripravenými poradcami);
  • vedecky fundované, založené na overených teoretických prístupoch, metódach a technikách;
  • multidimenzionálne z hľadiska problémov a potrieb klienta;
  • nediskriminačné, je určené všetkým dospelým bez rozdielu veku, nadobudnutého vzdelania, sociálno-ekonomického zázemia, kultúrno-etnických a iných faktorov (Pavlov, 2020, s.65).

Pri odôvodnení a charakterizovaní andragogického poradenstva môžeme vychádzať z rôznych medzinárodných dokumentov a stratégií, ako napríklad Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa (2000), v ktorom nachádzame, v rámci posolstva č. 5, jasne formulovaný cieľ: „Zabezpečiť, aby každý mal prístup ku kvalitným informáciám a radám o možnostiach vzdelávania v celej Európe a počas celého života“ (Memorandum, 2000, s.18). Medzi ďalšie patria dokumenty Rady Európy, OECD, Európskej komisie a mnohých ďalších. Jeden z posledných významných dokumentov je Manifest pre vzdelávanie v 21. storočí: Sila a radosť z učenia (EAEA, 2018), ktorý je zameraný na európskych, národných a regionálnych tvorcov politík, aby demonštrovali výhody vzdelávania dospelých. Manifest predstavuje 9 európskych výziev, ktoré vzdelávaniu dospelých pomáhajú, podporujú ho a rozvíjajú ho – aktívne občianstvo a demokracia, zdravie a pohoda, životné zručnosti pre jednotlivcov, sociálna súdržnosť a rovnosť, zamestnanie a práca, digitalizácia, migrácia a demografické zmeny, udržateľnosť, vzdelávanie dospelých a európske a medzinárodné politiky. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že všetky tieto výzvy predstavujú akýsi základ pre orientáciu, či lepšie pochopenie andragogického poradenstva. Zároveň dáva Manifest do popredia aj problematiku občianskeho vzdelávania dospelých a s tým spojený rozvoj aktívneho občianstva, demokracie, či sociálnej súdržnosti a rovnosti. Práve tieto témy je možné podporiť nie len cez realizáciu samotného občianskeho vzdelávania dospelých, ale aj cez poradenstvo.

Andragogické poradenstvo v občianskom vzdelávaní dospelých

Poradenstvo v občianskom vzdelávaní nie je aktuálne ustálený pojem, respektíve jeho realizácia nie je podporovaná a v odbornej verejnosti až tak diskutovaná. Tak ako uvádzame v predchádzajúcom texte, podobne ako pri občianskom vzdelávaní, aj pri samotnom poradenstve v tejto oblasti nachádzame značné rezervy a je potrebné siahnuť po informáciách zo zahraničných zdrojov. Vychádzajúc z týchto poznatkov si dovolíme konštatovať, že poradenstvo v občianskom vzdelávaní je možné realizovať vo troch základných smeroch.

Tým prvým je realizácia poradenstva v zmysle napĺňania cieľov občianskeho vzdelávania dospelých. Ak vychádzame z premisy, že cieľom občianskeho vzdelávania dospelých je formovanie aktívneho občana, ktorý chce participovať na chode spoločnosti, je dôležité podporovať tieto snahy práve cez poradenské činnosti rôznych inštitúcií. Z hľadiska nami uvedenej klasifikácie inštitúcií, môžeme v tejto súvislosti hovoriť o všetkých troch subjektoch poskytujúcich občianske vzdelávanie dospelých (štát, tretí sektor, hnutia, cirkvi, politické strany). V tomto kontexte však považujeme za efektívne skôr vytvárať podporné materiály (napríklad rôzne platformy, online webináre apod.), ktoré pomáhajú dospelému človeku hľadať informácie a motivujú ho k aktívnejšej participácií. Zároveň ponúkajú pre dospelého prehľad možností, ako sa ďalej zlepšovať a rozvíjať nie len vo vzťahu k sebe samému, ale aj vo vzťahu k spoločnosti, v ktorej žije.

Druhým smerom je poradenstvo pre samotné komunity, skupiny obyvateľov, ktoré v danej spoločnosti existujú. Príkladom dobrej praxe je existencia tzv. participatívneho rozpočtu mesta/obce, v rámci ktorého môžu rôzne skupiny obyvateľov podávať projekty v zmysle rozvoja komunity, verejných priestranstiev, či vzdelávacích podujatí v danom meste/obci. Takéto činnosti pomáhajú objavovať konkrétne nedostatky, respektíve potreby obyvateľov a tým ich pomôcť naplniť. Na druhej strane prinášajú priestor na samotnú aktivitu daných občanov a napomáhajú tak k formovaniu aktívneho obyvateľstva. Poradenstvo v tomto kontexte plní úlohu facilitácie týchto procesov a lepšej identifikácie konkrétnych potrieb a možnosti ich saturácie.

Tretím smerom realizácie poradenstva v občianskom vzdelávaní dospelých je poradenstvo pre inštitúcie, ktoré sa takémuto vzdelávaniu venujú. Ako uvádzame v predchádzajúcom texte, najväčšiu skupinu poskytovateľov občianskeho vzdelávania tvoria organizácie tretieho sektora. Tieto organizácie častokrát vykonávajú svoju edukačnú činnosť len na základe predchádzajúcich skúseností, bez systematickejšieho a metodologického pohľadu na samotný proces edukácie. Tu vidíme najväčší potenciál práve v andragogickom poradenstve v zmysle edukácie dospelej populácie. Ak chceme, aby naše edukačné snaženie prinieslo požadovaný efekt a tým sme dosiahli stanovené ciele, je potrebné poznať viacero didaktických faktorov, ktoré na tento proces vplývajú – stanovovanie cieľov, obsahu. výber metód a foriem, organizačné zabezpečenie a v neposlednom rade špecifiká danej cieľov skupiny. Do tohto procesu môže a mal by vstupovať práve andragóg, ktorý by mal poznať špecifiká dospelej populácie v zmysle edukačného procesu a zároveň by mal vedieť poradiť, či pomôcť nastaviť samotný proces vzdelávania čo najefektívnejšie.

Záver

V závere si dolovíme tvrdiť, že občianske vzdelávanie dospelých je stále v podmienkach strednej a východnej Európy len v začiatkoch svojho formovania. Na druhej strane, vychádzajúc z medzinárodných výskumov, dokumentov a stratégií považujeme za nevyhnutné a potrebné túto problematiku stále viac a viac posilňovať a odborne ju rozpracovávať. V kontexte predchádzajúcich myšlienok je potrebné taktiež vnímať prepojenosť jednotlivých druhov vzdelávania a hľadať ich prieniky v zmysle čo najväčšej možnej podpory saturovať edukačné potreby nie len jednotlivca, ale aj celej spoločnosti.

Autorka: Mgr. Michaela Beran Sládkayová, PhD.
Autorka pôsobí na Katedre andragogiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V rámci vedecko-pedagogickej činnosti sa venuje problematike neformálnej edukácie dospelých so špecifickým zameraním na občianske vzdelávanie.

Zoznam bibliografických odkazov

Beneš, M. (2014). Andragogika. Praha: Grada.
Drobná D. (2008). Súčasný stav a perspektívy rozvoja občianskeho vzdelávania ako súčasti celoživotného učenia: dizertačná práca. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Drobná, D. (2010). Multidimenzionalita aktívneho občianstva – výzva pre občianske vzdelávanie dospelých v európskom kontexte. In Pirohová, I. & Lukáč, E. (eds.) Vzdelávanie dospelých v poznatkovo orientovanej spoločnosti. (s. 100 – 106). Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove.
EACEA. (2017). Citizenship education in Europe. Brussels: EACEA EURYDICE.
EAEA. (2018). Manifest pre vzdelávanie dospelých v 21. storočí. https://eaea.org/wp-content/uploads/2018/02/manifesto.pdf Dátum prístupu: 20. apríl 2021.
European Commission. (2000). A Memorandum on Lifelong Learning. http://arhiv.acs.si/dokumenti/Memorandum_on_Lifelong_Learning.pdf Dátum prístupu: 25 apríl 2021.
Kopecký, M. (2011). Občanské vzdělávání dospělých v Evropě. Povaha, funkce a vybrané národní příklady. Praha: MŠMT. http://www.msmt.cz/file/15059 Dátum prístupu: 04 jún 2021.
Krystoň, M. & Sládkayová, M. (2018). Citizenship education of adults – current state in Czech an Slovak Republic. In New trends and research challenges in pedagogy and andragogy (NTRCPA18). (s. 125-132). Krakow: Uniwersytet Pedagogiczny w Krakowie.
Levine, P. (2018). Civic Education. Stanford: Stanford Encyclopedia of Philosophy. http://plato.stanford.edu/entries/civic-education/#CivEduPolAct Dátum prístupu: 04 jún 2021.
O´shea, K. (2012). Slovník pojmů k výchově k demokratickému občanství. Brno: Masarykova univerzita.
Palán, Z. & Langer, T. (2008). Základy andragogiky. Praha: Univerzita J. A. Komenského.
Pavlov, I. (2020). Andragogické poradenstvo. Prešov: Rokus.
Sejčová, Ľ. (2012). Poradenstvo, poradenské prístupy a intervencie. In Paedagogica, Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (s. 65-83). Bratislava: Univerzita Komenského.
Sládkayová, M. (2016). Prieniky a špecifiká občianskeho a záujmového vzdelávania dospelých. In Pavlov, I. & Schubert, M. (eds.) Etické kontexty andragogického pôsobenia. (s. 311-322). Banská Bystrica: Belianum.
Sládkayová, M. (2019). Občianske vzdelávanie dospelých. Banská Bystrica: Belianum.
Švec, Š. (2008). Anglicko-slovenský lexikón pedagogiky a andragogiky. Bratislava: Iris.
Torres, C. A. & Dorio, J. N. (2015). The do´s and don´ts of Global Citizenship Education. Adult Education and Development Journal, no. 82/2015, p. 4-7.
Veteška, J. (2016). Přehled andragogiky. Praha: Portál.

Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte v časopise Prohuman. Hľadáme práve Vás!