Puknutý krčah

aug 6 2023

Úvaha nad korešpondenciou Milana Rúfusa a Karola Nandráskeho.

Zachovali sa listy, ktorými sa vzájomne povzbudzovali a obdivovali dvaja vysokoškolskí pedagógovia docent Milan Rúfus, literárny vedec, básnik, viacnásobný kandidát navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru a Karol Nandrásky, profesor staro zmluvných textov dlhodobý dekan na teologickej fakulte - obidvaja v minulosti pôsobili na Univerzite Komenského v Bratislave. Najstarší list zo zachovanej korešpondencie je z roku 1983. Však ich literárne priateľstvo sa začalo niekedy v 60. rokoch minulého storočia. Nenavštevovali sa, nikdy sa nevideli, fyzicky nestretli. V liste z júna 1993 ďakuje Milan Rúfus za štúdiu o Martinovi Heideggerovi, ktorú mu poslal Karol Nandrásky, citát: „Mal som po dlhšom čase zas možnosť prežiť to, čo nazýval Halas „slávnosťou porozumenia".“ V tom istom liste sa ospravedlňuje Milan Rúfus za oneskorenú odpoveď, citát: „Tento list by ste mohli považovať za moju štyri desaťročia meškajúcu odpoveď na Váš dávno-dávny list. Ja som vtedy nevedel odpovedať ani sám sebe len som zúfalo hľadal odpoveď a zo slušnosti sa básnikom obraz nevydarí.“

Milan Rúfus svojou literárnou tvorbou oslovoval čitateľov predovšetkým v časoch socializmu, kedy boli mnohí autori a ich knihy zakázané. Verše Milana Rúfusa boli útechou hlavne pre tých, ktorí v jeho tvorbe nachádzali skrytý náboženský význam. Karol Nandrásky naopak vo svojej celoživotnej tvorbe obviňoval cirkev, že zradila posolstvo, dobrú správu evanjelií a kritizoval euro-americkú kultúru za konzumný a militantný smer, ktorým sa uberá. Zdvorilostné ďakovné listy, milé oslovenia, vzájomný obdiv pretrval aj po nežnej zmene v roku 1989, ktorá umožnila obidvom autorom otvorene a bez strachu písať. V liste z apríla 1995 Milan Rúfus píše, citát: „Znovu ma oslovil ďaleký tichý hlas: Prvotnou podobou básnika je prorok, následnou podobou proroka je básnik. Tisícročia ich delia, ale duch je synom podstaty a nemýlí ho čas. Prorok vídaval v obrazoch, už i preto nemohol mimo báseň: metafora bývala jeho pútnickou i trestajúcou palicou. A báseň bez zjavenia čo je? Vdova po duchu... Štúdia, ktorú ste mi poslali, presviedča ma okrem iného aj o tom, ako zákonito sa stretajú príbuzní na neviditeľných cestách myšlienky.“ V odpovedi Milan Rúfus z januára 1998 na štúdiu Medzi umieraním a vzkriesením od Karola Nandráskeho píše, citát: „Našiel som dosť zaujímavých podnetov, ale som v problematike nie dosť fundovaný, aby som mohol stáť na úrovni Vami nasadenej.“

Obojstranná náklonnosť, spoločný kritický pohľad na novú rodiacu sa demokraciu a zkostnatelé kresťanstvo oslovili Karola Nandráskeho natoľko, že napísal začiatkom roku 1998 esej s názvom: Milan Rúfus poeta sacer. Fascinovaný básnikovou osobou píše ďalšie eseje: Rúfus a svet rozprávok, Ak nebudete ako deti, Čo oslovujem, Teba osloviac. V počítači Karola Nandráskeho sa hromadili nové a nové eseje o Rúfusovi a tak sa rozhodol roku 2000 vydať knihu o Milanovi Rúfusovi s už spomenutým názvom Milan Rúfus poeta sacer. Poznámka: pôvodný význam latinského slova sacer znamená byť vyhnaný, vydedený, prekliaty nový význam slovo sacer nadobudlo v časoch, keď boli v rímskej ríši niektorí členovia rodiaceho sa kresťanstva prenasledovaní, vyhnaní zo spoločnosti, zabíjaní a ktorých neskoršie generácie oslavovali ako martýrov a svätých. Slovo sacer má význam tak svätý, ako aj prekliaty. Karol Nandrásky oznámil Milanovi Rúfusovi listom, že z esejí, ktoré o ňom písal sa stala kniha - rukopis, ktorý je pripravený na vydanie. Písomná reakcia Milana Rúfusa zo septembra 2000, citát: „Vážený pán profesor, milý Karol, prekvapila ma Vaša zásielka, nemal som tušenia o tom, že tie jednotlivé fragmenty chcete vydať knižne. Pokúsim sa sformulovať moju reakciu a nebude to pre mňa ľahké. Už som Vám raz v liste napísal, že vo Vašom prípade nejde o literárnu vedu. Rozvediem ďalej, je to hybrid medzi teologickou dišputou a literárnou analýzou. Aby som nekrivdil – aj z analýzy literárneho textu viete toho nemálo, ale postupujete príliš ľubovoľne a nútite text aby slúžil Vašim premisám. Na svoj spôsob ako profesor teológie, máte právo. Dôsledky z neho vyplývajúce sú pre mňa neprijateľné hlavne v jednom bode: vzťah k cirkvám. Pokúsim sa vysvetliť. Je mi známe, že ste od počiatku patrili ku skupine, ako to nazvať, cirkevných modernistov polemizujúcich s metódami cirkevných autorít. Táto parketa je však Vašou celoživotnou parketou. Nie však mojou a Vy ste ma na tú parketu pritiahli tak hodne za vlasy. Ale ja Vaším pobočníkom v tejto veci nie som. Chcem Vás teda upozorniť, že, ak kniha vyjde a ja na túto tému dostanem od prekvapených ľudí verejné otázky a zrejme ich dostanem, budem sa od Vášho postoja verejne dištancovať.“ O mesiac neskôr v októbri toho istého roku píše Milan Rúfus Karolovi Nandráskemu citát: „Nechcel som sa Vás nijako dotknúť. Moje formulácie boli miestami možno kostrbaté, lebo chceli priveľa povedať na malej ploche listu. A trochu sa ponáhľali.“

Karol Nandrásky vydal knihu Milan Rúfus poéta sacer v roku 2002. Kniha bola hneď rozpredaná a roku 2004 bolo rozpredané aj jej druhé vydanie. V marci 2002 píše Milan Rúfus Karolovi Nandraskému citát: „...ďakujem za poslané prekvapenie. Bolo dokonalé. Nemal som tušenia, aký je ďalší osud Vašich úvah po epizóde s Kaligramom. Musel by som nebyť sebou, aby som bol v stave zohrať úlohu živej márnomyseľnej témy, ktorá je nedočkavá a túži po medializácii. Nevedel som či ste rezignovali, alebo zápasili ďalej... Inak aj taký erudovaný vedec ako je Šabík, zložil klobúk pred Vašou širokou orientovanosťou v dejinách kultúry a z času na čas sa ma opýtal, čo je s Vaším rukopisom.“ Z odpovede Karola Nandraského Milanovi Rúfusovi z marca 2002 citát: „Ťažko sa mi o tom píše / a nie preto, lebo neviem analyzovať svoje pocity/. Preto len metaforickou skratkou. Je to niečo, ako keď sa opravuje prasknutá váza, ktorá slzí. Prestane? Ukáže čas. Ale čas odpovedí na listy je ďaleko kratší.“ Okrem iných, aj riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Slavomír Ondrejovič poďakoval Karolovi Nandráskemu za knihu listom z decembra 2002 citát : „Ďakujem Vám pán profesor za čitateľský zážitok. Čo-to som si z diela aj vypísal, najmä som ho však „zažil“. Čítať Milana Rúfusa a podávať ho ďalej nie ja ľahké, ba je to, takmer by som tak povedal, až odvážne. Veď je to básnik, a to z tých najoriginálnejších, a je to zároveň, ako ste ho veľmi výstižne nazvali, poeta sacer.“

Čitatelia, omylom oslovovali Milana Rúfusa, aby im pomohol knihu zaobstarať. Asi, aby zmiernil napätie medzi dvoma priateľmi, odkopíroval Milan Rúfus list, ktorý dostal od svojej čitateľky a poslal kópiu Karolovi Nandráskemu. Z listu čitateľky citát: „Jeho knižku (Karola Nandraského) som prečítala takmer jedným dychom... Udivilo ma ako vie analyzovať Vaše diela a vyhľadať ich skutočný zmysel... Nemám dojem, že si Vás vzal ako sekundanta, skôr Vás obdivuje a vysvetľuje Vaše myšlienky, ktoré niekedy i mne unikli pri ich čítaní. Touto knihou vzdal hold Vašej tvorbe napriek tomu, že ste nekošiarovaný kresťan.“ A tak majster požiadal Karola Nandráskeho o niekoľko knižiek. Z listu Milana Rúfusa z júna 2002, citát: „Chcel by som sa Vám poďakovať za štedré gesto, v ktorom ste mi poslali hojný zôsyp z toho, čo sa urodilo na Vašej roli a jedna poputovala aj za hranice. Predpokladám, že ľahšie uveríte aj môjmu uisteniu, že niet dôvodu na puknutý krčah. Knihy majú svoje osudy. Ich autori sa do ich osudov sotva môžu miešať.“

A tu sa pomaly priateľstvo dvoch literárnych kamarátov končí. Karol Nandrásky pokračoval vo svojej literárnej tvorbe. V roku 2004 vydal knihu Ježišova magna charta, 2006 Lászlo Remete človek, ktorý prekračoval hranice a v roku 2010 Ježiš a súčasnosť. Svoju nespokojnosť s evanjelickou cirkvou prejavil gestom, keď v roku 2016 z nej vystúpil. Posledný list zo zachovanej korešpondencie je báseň Oni a Ty Pane, ktorú Milan Rúfus venoval Karolovi Nandráskemu, citát:

Oni a ty Pane

Ležala predo mnou zem -
vdova po duchu.
Odišiel si z nich ako dym,
či plachý sniežik z polí,
im ľahostajnejší, než tým, čo pred nami tu boli,
popierajúc Ťa horlivo.
A dnes?
„Blíž k Tebe, Bože, blíž?“
Akéže Blíž, môj Pane.
To deťom času nestojíš ani za popieranie.
Nie si ich známy Neznámy.
Jak myška zrakom zmije
fascinovaný vecami
sa teraz život žije.
No že Ťa možno zamlčať,
je nápad hodný bláznov.
Ustrň že trochu nad dobou.
Studenou, lesklou nádobou
tak veľkolepo prázdnou.

„Karolovi Nandráskemu ako poďakovanie za Magnu chartu Milan Rúfus.
24. 6. 04“

Autor: Jaro Zázrivý
Citáty Milana Rúfusa sú z listov-originálov, ktoré poslal Karolovi Nandráskemu. Citát Karola Nandráskeho je z kópie listu, ktorú sám vyhotovil a priložil ku korešpondencii. Citát Slavomíra Ondrejoviča je z listu-originálu.

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!