Loneliness of social work clients in the senior age

Abstrakt: Osamelosť a frustráciu zažíva v súčasnosti mnoho ľudí po celom svete. Medzi najohrozenejšie skupiny patria aj ľudia v dôchodkovom veku. Príspevok obsahuje popis dôležitých súvislostí spojených s prežívaním samoty a depresívnych stavov u klientov domova dôchodcov, ktoré majú vplyv na celkové zdravie daných klientov. Súčasťou príspevku je aj krátky kvalitatívny prieskum.
Kľúčové slová: Senior, Domov dôchodcov, Samota, Depresívne stavy, Rozhovor

Abstract: Many people around the world are currently experiencing loneliness and frustration. Retired people are also among the most vulnerable groups. The article contains a description of important connections associated with the experience of loneliness and depressive states in clients of a retirement home, which affect the overall health of the clients. The paper also includes a short qualitative survey.
Key words: Senior, Retirement home, Loneliness, Depressive states, Interview

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2021)

ÚVOD

Osamelosť ľudí v seniorskom veku je vecou, ktorej sa často vyhýba a v kolobehu povinností ľudí v produktívnom veku je samota seniorov často prehliadaná. Nie je to však preto, že by to mladších ľudí netrápilo je to často preto, lebo nevnímajú pocity seniora a niekedy je to aj z dôvodu zachovania pohody. Od nedávna platí jedno pravidlo, ktoré snáď ani netreba spomínať a každý ho tak niekde implicitne v sebe postupom času nachádza. „Nech už robí starší človek čokoľvek, nemal by tým zaťažovať životy mladých“ Aj keď sa zdá táto veta pomerne necitlivá a pritom, by sa náš článok mal orientovať na sociálnu prácu, kde je jedným z klientov aj práve človek v seniorskom veku je táto veta často prehrávaná v mysliach klientov pravidelne.

OSAMELOSŤ KLIENTOV SOCIÁLNEJ PRÁCE V SENIORSKOM VEKU

Klient odkázaný na pomoc cíti svoju odkázanosť a považuje ju za bremeno, ktoré kladie na ostatných, čo mu pomáhajú. Veľakrát dokonca prichádza na úvahy, ktoré ho dovedú k depresiám a ľutovaniu sa a následne k istému prijatiu reality, že sa veci len tak nezmenia. Tento kolobeh sa často opakuje a ak ostane bez povšimnutia resp. sa so seniorom nerozprávame o jeho ťažkostiach, môže táto trauma mať neskôr výrazné zdravotné dôsledky. Hlavne v prípadoch, kedy sa jedná o seniora, ktorý je klientom sociálneho zariadenia, ako je zariadenia pre seniorov, domov sociálnych služieb, domov dôchodcov sa môžu prejavy samoty a smútku dostaviť v intenzívnejšej podobe. Samozrejme záleží na situácii, rodinných pomeroch, osobnosti seniora, finančnom zázemí, zdravotnom stave, alebo dokonca aj na tom, či pochádzal senior z dediny, alebo mesta. Každopádne však môžeme skonštatovať, že človek, ktorý bol celý život aktívnym jedincom a bol do dlhého veku aktívnym, a to nie len v zamestnaní si bude postupne ťažšie zvykať na život v zariadení. Otázne by však aj bolo, čo by takéhoto človeka mohlo dohnať k tomu, aby do takéhoto zariadenia chcel vstúpiť. Dôvodov môže byť niekoľko, môže ísť napr. o prenechanie vlastnenej nehnuteľnosti, ktorej je toho času užívateľom rodine, rodinné konflikty, zdravotný úraz, či zhoršenie zdravotného stavu a mnohé iné. Aj v odborných kruhoch je často náročnou záležitosťou hovoriť o tom, aké ťažké osudy a situácie môžu prežívať ľudia v seniorskom veku. Človek vyššieho veku môže postupom času v období začatia poberania starobného dôchodku strácať svoju sebadôveru, úctu a môže nadobudnúť pocit, že je nepotrebným. Starobný dôchodok je vo všeobecnosti náhrada mzdy, pre toho kto nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu vysokého veku. Pozastavme sa na slove činnosť, senior vykonáva len tie činnosti, ktoré v rámci svojho zdravotného stavu môže. Dá sa povedať, že zdravotný stav v seniorskom veku záleží od viacerých faktorov, či sú to faktory genetické, alebo faktory súvisiace s životným štýlom počas produktívneho veku. Životný štýl a vedenie života má veľký vplyv na zdravotný stav človeka. Či sa jedná o stresujúcu prácu, fyzicky nadmerne náročnú prácu, konflikty v rodine, nedostatok financií, absencia usporiadania života, to všetko môže obzvlášť negatívne zavážiť na celkovom zdravotnom stave človeka.

Pohyb a primeraná telesná aktivita však zohráva veľkú úlohu pre zachovanie zdravia aj v seniorskom veku, čo sa týka fyzickej aj psychickej stránky. V publikácii Jany Pyšnej „Kvalita života senioru a pohyb“ nájdeme informáciu, že riziko predčasného úmrtia sa znižuje ak človek v seniorskom veku dosiahne výdaj 1500 kcal týždenne. Pre zachovanie zdravia a svalovej sily a flexibility je tak nesmierne dôležitý pravidelný pohyb. Pri prekážkach pri realizácii pohybovej aktivity je tiež potrebný istý výdaj energie zabezpečiť. Vhodnou alternatívou pri takomto obmedzení môže byť napr. pravidelné cvičenie (Pyšná, 2009). Pravidelný pohyb a cvičenie výrazne ovplyvňuje zdravotný stav a tiež buduje lepšie zázemie k vysporiadaniu sa s pocitmi osamotenia a úzkostných stavov.

V zariadeniach sociálnych služieb sú však často práve tí seniori, ktorým zdravotný stav už nedovoľuje vykonávať ani obslužné činnosti a bežné činnosti aktívne žijúceho človeka. Sú tak odkázaní na pomoc iných a niektorí hľadajú spôsob toho, ako byť aj v takomto stave stále užitočnými pre svoje okolie. Nie je tiež neobvyklé, že klienti takéhoto zariadenia často spomínajú na obdobia, ktoré prežili a rozprávajú sa navzájom o svojich rodinách a radosti, ktorú im prinášajú. V niektorých prípadoch samozrejme aj starostí. Takýto proces komunikácie a vzájomného zverovania dôverných informácii pomáha klientom v boji so samotou, smútkom, posilňuje medziľudské vzťahy a zlepšuje kognitívne procesy. Obyčajný rozhovor je teda mnohokrát jedinou a jedinečnou metódou pomoci pre zabezpečenie lepšej atmosféry v zariadení. V domovoch dôchodcov majú klienti pridelených opatrovateľov, s ktorými trávia snáď najviac času, keď nepočítame iných klientov. Opatrovatelia pre nich tak predstavujú najviac viditeľný zdroj pomoci a často sa im zveria aj s trápením, ktoré prežívajú. Môže ísť o nespokojnosť v zariadení, smútok zo straty blízkej osoby o to, že ich nikto s rodiny nepríde navštíviť, ale aj o problémy súvisiace s fyzickou bolesťou, alebo ochorením. Zverenie sa s trápením inému človeku, tak prináša istú formu úľavy, pocit pochopenia a ubezpečenia významu vlastnej osoby a jeho prežívania.

Súcit druhého človeka sa tak stáva veľkým prostriedkom prekonania osamelosti a to nie len človeka v seniorskom veku. Súcit je formou uznania prežívaného stavu človeka, je to forma pochopenia prežívania a zvýraznenia dôležitosti prežívaného stavu. Keďže je človek spoločenská bytosť, potrebuje pocit spolupatričnosti a zdieľania prežívaných situácii a pocitov s iným človekom. Súcit môže mať aktívnu podobu, kde prechádza do konkrétnych činov zamierených na zmiernenie bolesti napr. malý darček, postavenie sa na stranu seniora, zabezpečenie saturácie dlhodobo neuspokojenej potreby atď. Pasívny súcit je už spomínaný rozhovor a vytvorenie chápavej atmosféry. Súcit je opakom sebectva a je to milosrdný prejav voči človeku, ktorý prežíva ťažké chvíle. V našom kontexte, to môže byť aj pocit osamelosti, kde môžeme implicitne nachádzať aj neuspokojenú potrebu bytostnej jednoty človeka so svetom iných ľudí (Čáp, Palenčár, 2012). Osamelosť je pocit, ktorý môžu klienti sociálnej práce a vo všeobecnosti ľudia zažívať nie len v chvíľach, keď sú sami, ale aj v chvíľach, keď je okolo nich mnoho ľudí. Je to stav, ktorý je charakteristický nepokojom a vnímaním svojej neúplnosti a nenaplnenia bez prítomnosti daných osôb, ktorým človek pripisuje silu vytvorenia harmónie a pokoja vo vlastnej mysli. Človek v každom veku nesie so sebou nie len určitý „sentiment“ udržiavania harmonických vzťahov, je to často hnací faktor pokračovania v snahe fungovať a dosahovať pomyselné méty naprieč vybranými aktivitami, či povinnosťami. Spúšťače takýchto depresívnych stavov a depresie samotnej, môže byť nespočetne veľa, zvlášť u ľudí vyššieho veku, kde býva prežívanie zvlášť citlivejšie, a tak sa rozhovory s klientmi domova dôchodcov často nezaobídu bez sĺz a citovo náročnej atmosféry z hľadiska prežívania a dosahovania iných cieľov s klientom.

Depresia postihuje až 20 % ľudí na celom svete a štatistiky ukazujú, že depresiou trpia prevažne viac ženy. Z hľadiska klientov domova dôchodcov, či zariadenia pre seniorov tvoria prevažne veľkú časť práve ženy, a teda je aj výrazne väčšie množstvo klientov v takýchto zariadeniach v depresívnom a melancholickom zmýšľaní. Depresia sa dá opísať ako stiesnenie, oslabenie, skľúčenosť, či zvýšená citlivosť. Depresia má na človeka mnoho príznakov somatických, sociálnych, duševných a aj telesných. Depresívny človek má ochabnuté držanie tela, pesimistické vnímanie, pocit bezmocnosti a často niektoré veci môže „preháňať“ resp. ich vnímať príliš zaťažujúco a jednostranne. Úlohou pomáhajúcich profesionálov pracujúcich s depresívnymi klientami v zariadeniach sociálnych služieb je oceňovanie každého úspechu, akceptovanie smútku, podpora sebestačnosti, prekonávanie sociálnej izolácie a posilňovanie identifikovaných zdrojov, ktoré navodzujú klientovi príjemnejšie prežívanie (Fabian a kol., 2014).

V podmienkach sociálnej práce sú klienti v seniorskom veku vedení k aktivizácii pomocou špecializovaných aktivít, ktoré vykonáva sociálny pracovník či terapeut. Môže ísť o aktivity, ako je kreslenie, vyšívanie, varenie, vystrihovanie obrázkov, vytváranie koláže, ľahké práce v záhrade, či telesné cvičenie. Klienti domova dôchodcov sa zväčša do týchto aktivít zapájajú radi a predstavuje, to pre nich isté spestrenie všedného dňa v zariadení. Terapie, ktoré sú v daných podmienkach realizované najčastejšie sú napr. Ergoterapia, či Canisterapia. Canisterapia je jedna z foriem animoterapie, a teda terapie prostredníctvom živého zvieratka u Canisterapie konkrétne psa. Prebieha pod vedením skúseného Canisterapeuta a vycvičeného psa. V prípade Ergoterapie ide o terapiu, kde sa podporuje rozvoj telesných funkcii prostredníctvom konkrétnych činností. Môže ísť o spoločenské hry, pohybové aktivity, ručné práce s konkrétnym druhom materiálu, alebo činnosti, ktoré evidentne na klienta pôsobia pozitívne. V podmienkach sociálnej práce však treba upozorniť na aspekt vykonávania Ergoterapie. Na výkon Ergoterapie musí terapeut úspešne absolvovať výcvik v danom druhu terapie. Aktivity, ktoré sú prevádzané nezaškoleným pomáhajúcim profesionálom, nemôžeme označiť za terapiu. Vo svojej podstate ide činnosť, ktorá len napodobňuje terapiu v zásade však môže mať niekedy podobné výsledky.

Avšak pre čo najlepšiu kvalitu poskytovania Ergoterapie je v súčasnosti možné absolvovať napr. na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, prostredníctvom Inštitútu ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov, akreditované vzdelávanie v programe terapeutickej techniky, modulu Ergoterapia. Na výber je však aj Arteterapia, Psychomotorická terapia, Dramatoterapia, Terapia hrou a Tanečná a pohybová terapia. Po absolvovaní takéhoto vzdelávania, tak jednoznačne zvýšime úroveň poskytovania takejto činnosti a čo je hlavné prispejeme tým k lepšiemu duševnému stavu našich klientov (www.ivsp.sk).

Každopádne akákoľvek snaha a čas venovaný osamelým seniorom v podobe rozhovoru, spoločnej aktivity, alebo sprevádzania predstavuje nesmiernu hodnotu pre seniora a mnohonásobne zlepšuje celkové prežívanie. Aby sme tieto tvrdenia aj potvrdili empirickými zisteniami realizovali sme krátky kvalitatívny prieskum orientovaný na prežívanie samoty v Domove dôchodcov v Rimavskej Sobote. Metódou zberu informácii bol rozhovor s 3 participantmi, kde sme sa pýtali nasledujúce otázky: „Cítite sa občas osamelo?“ „Čo Vám vtedy pomáha?“ „Aké aktivity vykonávate radi?“ Na otázku, či sa cítia občas osamelo odpovedali nie, v zapätí však spomenuli, že im chýba rodina. „Rodinu som už nevidela veľmi dlho“. Najviac im v takýchto chvíľach údajne pomáha rozhovor s ostatnými klientami, kamarátkami, kamarátmi, či opatrovateľkou. „Kamarátke tej všetko poviem a hneď mi je lepšie“ „Keď mám nejaké problémy pomôžu mi opatrovatelia“ Akýkoľvek kontakt je pre participantov veľmi pozitívny stimul, pomáha aj telefonát od kamarátky. „Len na to čakám kým mi zavolá a porozprávame sa“ Na otázku, aké aktivity vykonávate radi sme prešli prostredníctvom popisu bežných aktivít v zariadení. Najčastejšie svoj čas majú tráviť, ako sami uvádzajú oddychovaním, rozprávaním sa a za pekného počasiu trávia svoj čas radi v exteriéri zariadenia, kde si majú možnosť sadnúť na lavičku, kde ich obklopuje udržiavaná flóra. Nemajú problém tiež so zapojením sa do spoločenských aktivít, či hraní spoločenských hier. „Keď nám dajú karty, alebo človeče, tak hráme.“ To najpodstatnejšie, čo sme chceli vyjadriť aj týmto prieskumom je, že klienti sociálnej práce v seniorskom veku si obzvlášť vážia, to keď ich pomáhajúci profesionál vypočuje, pomôže im a prihovorí sa im tak, aby vnímali, že im na nich skutočne záleží. Klienti v seniorskom veku tak potrebujú vnímať, že starostlivosť o nich nie je len mechanická, ale skutočne úprimná a citlivá. Seniori okrem iného tiež majú potrebu, ako sme uviedli hore vyššie, byť súčasťou kolektívu, spoločnosti a nadobúdať pocit spolupatričnosti.

Na tejto myšlienke bol postavený aj edukačný projekt v Prešove, ktorý zabezpečil deťom z Detského domova v Prešove stretávať sa so seniormi zo zariadenia pre seniorov Náruč s cieľom navzájom tráviť spoločný čas a navzájom sa obohatiť a zabaviť sa. Pričom každé stretnutie bolo vopred dohodnuté s naplánovaným programom (Nezbedová, 2016).

Takéto projekty sú obzvlášť podnetné pre obe strany a umožňujú vytvorenie medzigeneračných vzťahov a prinášajú pozitívne nabité okamihy pre zúčastnených. Zabezpečenie takýchto okamihov je pre ľudí, ktorí sa cítia sami obzvlášť dôležité a nevyhnutné kvôli zlepšeniu predstavy o svojom živote. Práve preto je potreba realizácie projektov, ktoré by sa zamerali na zlepšovanie duševného zdravia seniorov taká významná.

ZÁVER

V príspevku sme upozornili na dôležitosť vnímania vnútorného psychického prežívania klientov sociálnej práce v seniorskom veku a možnosti pomoci, ktoré je im možné poskytnúť v rámci procesu starostlivosti v zariadení sociálnych služieb. Je potrebné vnímať dôležitosť zabezpečenia, čo najlepšej sociálnej starostlivosti ľuďom v dôchodkovom veku a zamerať sa na ich celkovú spokojnosť a kvalitu života, ktorú vedú. Existujú mnohé spôsoby zabezpečenia spokojnosti klientov v dôchodkovom veku, čo sa však v praxi javí, ako najviac účinná obštrukcia voči negatívnemu prežívaniu je vytvorenie si primeraného vzťahu s klientom, ktorý by tvoril súčasť profesie.

Autor: Mgr. Roland Sivok

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. FABIÁN, A., Svet sociálnej práce, Košice 2014, ISBN 978-80-8152-097-6
2. ČÁP, J., PALENČÁR., Smrť a vedomie smrteľnosti, IRIS 2012, ISBN 978-80-89256-96-9
3. NEZBEDOVÁ, L., Edukačný projekt zblížil deti z detského domova so seniormi, Dostupné online: https://eduworld.sk/cd/lenka-nezbedova/2959/edukacny-projekt-zblizil-det...
4. PYŠNÁ, J., Kvalita života seniorú a pohyb, Infopress 2009, ISBN 978-80-85402-98-8
5. http://www.ivsp.sk/akreditovane-programy