Multan - juhozápadná časť Pandžábu, 30. 10. 2010. Rozdávať niečo zadarmo môže byť niekedy riskantné. Aj pri najlepšej príprave a premyslených kritériách sa nevyhnete tomu, že niektorí - tichí a nepriebojní - budú ukrátení a iní - vždy pripravení „postarať' sa o seba a rodinu (ak možno, aj do zásoby) - zase urazení, keď je ich chamtivosť odhalená a odmietnutá. Nie nadarmo distribúcia materiálnej pomoci patrí medzi najzávažnejšie bezpečnostné hrozby pre humanitárnych pracovníkov kdekoľvek na svete. Našou výhodou je, že vo väčšine dedín sme už dva mesiace poskytovali zdravotnú starostlivosť a ľudia nás poznajú. Napriek tomu sme zvolili pre distribúciu hygienických balíkov viac opatrnosti z hľadiska výberu vhodných distribučných miest, ako aj posilnenej ochrany od miestnej polície a armády.

V prvý deň distribúcie sme sa rozdelili do štyroch tímov zložených z dobrovoľníkov - študentov z BeaconHouse National University v Lahore a dobrovoľníkov z partnerskej organizácie Hayat Foundation z Muzaffargharu. V každom tíme bol tiež jeden alebo dvaja zástupcovia ADRA. V uzavretom dvore blízko hlavnej cesty v Shah Jamale nám majiteľ umožnil vytvoriť si dočasné parkovisko a prekladisko. Keď sme sa ho pýtali na cenu za dvojdňové využitie jeho dvora, povedal, že od nás nemôže prijať peniaze, lebo pomáhame jeho ľuďom a je jeho povinnosť nás prijať vo svojom dvore a dome. Hygienické balíky prišli v dvoch kamiónoch a prekladali sme ich na malé nákladné autá, s ktorými sa dalo dostať do dedín.

Uzavretý dvor sa ukázal ako nutnosť a správna voľba. Medzi ľuďmi sa totiž správa o lákavo vyzerajúcich taškách s hodnotným obsahom rýchlo rozšírila a mnohí sa snažili či už „slušným' žobraním alebo „na drzovku' - uchmatnutím - sa aspoň k jednému dostať. Balíky však boli určené len pre tých, ktorým boli predchádzajúci týždeň rozdané kupóny a ich meno a číslo osobného preukazu boli zaznačené do zoznamu. Kritériom bolo, že rodina mala vážne poškodený alebo zničený dom a nevlastní pôdu, traktor, auto alebo motorku. Pri identifikácii prijímateľov sme sa samozrejme museli spoľahnúť na miestneho vodcu, alebo starších obce, mnohé rodiny sme však navštívili aj osobne.

Môj tím mal pridelenú obec Usman Kuria, kde dlhodobo pôsobil doktor Aijaz. Pre distribúciu sme zvolili miestnu základnú školu. Zdravotné stredisko nemá bránu a bolo by zložitejšie udržať ľudí vonku pod kontrolou. Zato škola mala bránu až príliš dobre zavretú - ukázalo sa totiž, že školník stratil od nej kľúče. Nákladné auto s taškami aj pick-up s tímom zostali vonku a dedinčania sa zhromažďovali. Začalo byť trochu „dusno', miestna polícia však mala dostatočný rešpekt a nedošlo k žiadnym sporom. Takže distribúcia sa začala „slávnostným' odrazením visiaceho zámku na školskej bráne, čo zároveň trochu uvoľnilo napätie prameniace z nedočkavosti čakajúceho davu.

Pod vstupným prístreškom školskej budovy sme si vytvorili provizórnu kanceláriu. Balíky z nákladného auta sme zložili v zadnej časti. Dvaja dobrovoľníci mali pred sebou zoznamy prijímateľov z Usman Kuria a okolitých osád. Jeden dobrovoľník pracoval ako skladník a podával tašky, ďalší rozbalil jeden balík na ukážku, aby mohol prijímateľom vysvetliť, čo vlastne dostali a ako to majú používať. Zo Svetovej zdravotníckej organizácie sme na poslednú chvíľu získali siete proti moskytom a tablety na dezinfekciu vody, ktoré sme osobitne každému pridali, lebo nebol čas vložiť ich do tašiek. Policajti púšťali dnu len ľudí s kupónmi po malých skupinách. Každý kupón mal číslo, muselo tiež pasovať meno a číslo osobného preukazu na zozname. Vyskytlo sa aj pár nedorozumení, keď pre balík prišiel iný člen rodiny, než bol zaregistrovaný, ale všetko sa k spokojnosti vysvetlilo.
V Usman Kuria sme rozdali hygienické balíky pre viac ako 200 rodín. Celkovo sme v prvý deň distribúcie pridelili až 1400 hygienických balíkov na šiestich miestach. Druhý a tretí deň sme už len s jedným tímom a bez študentských dobrovoľníkov rozdali po 200 balíkov. Tým bola distribúcia ukončená - všetkých 1800 hygienických balíkov bolo pridelených ľuďom postihnutým záplavami. Celková hodnota tejto materiálnej pomoci je 54 000 Euro.

Medzitým pokračoval Rainer v príprave na ďalšiu dôležitú distribúciu - pitnej vody pre Shah Jamal a okolité obce. V prvej fáze tohto projektu bude čistička umiestnená na klinike v Shah Jamal a cisternové autá budú zabezpečovať rozvoz pitnej vody. Čistička je schopná vyprodukovať až 5000 litrov vody za hodinu. Na to, aby sa mohla využiť, bolo treba urobiť niekoľko úprav elektrickej aj vodovodnej inštalácie. Na konci týždňa sme úspešne naplnili a vypravili prvé cisterny s pitnou vodou. Po Rainerovom návrate do Nemecka prevezme starostlivosť o čističku zmluvná firma z Lahore.

Vo štvrtok oficiálne ukončil prácu náš zdravotnícky tím. V nedeľu sa väčšina lekárov a ošetrovateľov vracia do Karáčí. Spoločnú rozlúčkovú večeru a „debriefing' sme mali v hoteli Ramada v Multane. Zhodnotili sme kladné aj záporné stránky projektu a všetci členovia zdravotníckeho tímu dostali ďakovné listy a ADRA - tričká na pamiatku. Po krátkej prestávke bude v práci v Shah Jamal pokračovať doktor Abid, sestra Sharoon a ošetrovateľ Kamran. Farmaceutka Maria Pia tiež zostane súčasťou tímu, preberie však viac manažérskych zodpovedností. Zahraniční kolegovia Kurt a Alex sa tiež na krátky čas vracajú do svojich domovov v Brazílii a Rumunsku. Budúci týždeň nás čaká veľká porada a administratíva v Lahore, potom budeme so Simsonom pripravovať ďalšiu prácu tímu v Shah Jamale a v Multane sa poobzeráme po vhodnom prenájme kancelárskych a ubytovacích priestorov pre ďalšie operácie v tomto regióne.

Daniel Dräxler, riaditeľ ADRA Slovensko, bol tri mesiace (september – november 2010) koordinátorom zdravotníckeho tímu ADRA pri poskytovaní humanitárnej pomoci po záplavách v Pakistane. Viedol medzinárodný tím (3 lekári, 6 zdravotníci a 1 farmaceut), ktorý pracoval v juhozápadnej časti Pandžábu, v okrese Muzaffargarh. V spoločnom projekte medzinárodnej siete ADRA bolo použitých aj 20-tisíc eur poskytnutých Ministerstvom zahraničných vecí SR v rámci programu SlovakAid. O práci v Pakistane písal v blogu na stránke http://www.adra.sk. Jeho knižné vydanie pripravuje vydavateľstvo Advent Orion.

_________________________________________

Článok vyšiel v bulletine Rozvojová pomoc - Jar 2011. Vydáva ho Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO), ktorá je združením právnických osôb - strešnou organizáciou 31 (23 riadnych členov a 8 pozorovateľov) slovenských mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú najmä zahraničnou rozvojovou a humanitárnou pomocou.