ÚVOD

Medzinárodná migrácia zdravotníckych pracovníkov je vo vedeckých kruhoch dlhodobo diskutovaným fenoménom. V prvej polovici 20. storočia smerovali migračné toky z krajín s vyššími a strednými príjmami do krajín s nízkymi príjmami (Hajian a kol., 2020; Li a Sun, 2019; Nwadiuko a kol., 2021), pričom v druhej polovici storočia sa tento trend obrátil. Krajiny ako Spojené štáty americké, Kanada, Austrália a Veľká Británia sa stali závislými na imigrácii absolventov medicíny z krajín s nízkou úrovňou príjmov (Dill a Hirsch, 2021; Adebayo a Akinyemi, 2021; Tankwanchi a kol., 2020; Saluja a kol., 2020; Onnis a kol., 2019; Garg a kol., 2017; Crettenden a kol., 2014; Strasser a kol., 2013; Zeytinoglu a kol., 2014; Sharma a kol., 2012). Zatiaľ, čo sa vedecká pozornosť sústredila na skúmanie spomínaných migračných tokov, prehliadaný zostal rýchlo rastúci pohyb zdravotníckych pracovníkov medzi krajinami s vysokými a strednými príjmami (Witter a kol., 2020; Clark a kol., 2017). Tento problém sa v posledných desaťročiach prehlbuje aj v Slovenskej republike, kde sa personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení stáva neudržateľným (MZ SR, Dôvodová správa).

Migrácia zdravotníkov, najmä lekárov a sestier, vychádza z akútnych problémov zdravotníckych systémov. Považuje sa za symptóm hlbokých a závažných nedostatkov, ktoré je potrebné riešiť integrovaným spôsobom (Dielmann a kol., 2011). Aspekty migrácie zdravotníckej pracovnej sily nemožno posudzovať izolovane. Kľúčovú úlohu pri hľadaní a implementácii riešení zohráva inovačná politika riadenia ľudských zdrojov a budovanie personálnych kapacít (Marinkin a kol., 2020; Gallo a kol., 2019; Kuhlmann a Larsen, 2015). Výsledky vedeckých štúdií naznačujú potrebu presunu kompetencií riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve na nižšie úrovne riadenia, a tým posilnenie operatívneho riadenia na úrovni zdravotníckych zariadení (Diallo a kol., 2003).

Aj napriek aktuálnosti a dôležitosti tejto problematiky existuje len málo štúdií skúmajúcich účinnosť nástrojov riadenia ľudských zdrojov na riešenie nedostatku pracovnej sily v zdravotníctve či na jej migráciu do zahraničia. S poklesom personálneho zabezpečenia a tlakom na rozpočty zdravotníctva v krajinách Európskej únie je potrebné zamerať sa na inovačnú politiku riadenia ľudských zdrojov a budovanie personálnych kapacít v zdravotníckych zariadeniach. Na základe štúdií z oblasti riadenia ľudských zdrojov v podnikoch môže byť prínosom implementácia nových prístupov aj v zdravotníctve (Wang a kol., 2021; Correia a kol., 2020; Kunjumen a kol., 2020). Napriek iniciatívam WHO je výskum predmetnej oblasti stále 5 nedostatočný na národnej i medzinárodnej úrovni. Tento fakt podnietil náš záujem o skúmanie problematiky v podmienkach Slovenskej republiky.

Monografia poskytuje čitateľovi pohľad na skúmanie a hodnotenie vplyvu procesov riadenia ľudských zdrojov ako push faktorov, ktoré vedú zdravotníckych pracovníkov k hľadaniu práce v zahraničí. Prvá časť mapuje súčasný stav vedeckého poznania v oblasti migrácie zdravotníckych pracovníkov a riadenia ľudských zdrojov na základe vedeckých štúdií publikovaných v renomovaných časopisoch. Kritické hodnotenie týchto výsledkov tvorí základ pre empirický výskum, ktorého cieľom je identifikovať faktory spokojnosti s procesmi riadenia ľudských zdrojov, ktoré ovplyvňujú migráciu zdravotníckych pracovníkov zo slovenských nemocníc do zahraničia a diskutovať možnosti zmiernenia ich negatívnych dopadov. Primárne dáta boli získané prostredníctvom dotazníka určeného lekárom, sestrám a manažérom nemocníc. Použitím škály matematicko-štatistických metód boli vyhodnotené empirické výsledky výskumu s dôrazom na dosiahnutie stanoveného cieľa. V hlavnej časti monografie sú čitateľovi prezentované empirické výsledky, ktoré sú následne diskutované v kontexte aktuálneho stavu vedeckého poznania.

Výskum bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v rámci projektu č. APVV-19-0579 s názvom „Nastavenie procesov personálneho riadenia v nemocniciach a jeho vplyv na migráciu lekárov a sestier za prácou do zahraničia“. Monografia vychádza z habilitačnej práce autorky.

Autor: doc. Ing. Magdaléna Tupá, PhD.

OBSAH

Úvod
1 Stav vedeckého poznania v riadení ľudských zdrojov v zdravotníctve v kontexte migrácie zdravotníckych pracovníkov
1.1 Migračné faktory zdravotníckych pracovníkov
1.2 Dôsledky migrácie zdravotníckych pracovníkov
1.3 Determinanty migrácie v kontexte riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve
1.4 Plánovanie pracovnej sily v zdravotníctve
1.5 Riadenie ľudských zdrojov v zdravotníctve
1.6 Nástroje riadenia ľudských zdrojov v zdravotníckych zariadeniach

2 Personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení na Slovensku v kontexte pracovnej migrácie lekárov a sestier do zahraničia
2.1 Zmeny v počte a štruktúre lekárov v podmienkach Slovenskej republiky
2.2 Zmeny v počte a štruktúre sestier v podmienkach Slovenskej republiky
2.3 Stabilizácia pracovnej sily v systéme zdravotníctva v Slovenskej republike

3 Empirický výskum procesov riadenia ľudských zdrojov v nemocniciach v kontexte migrácie zdravotníckych pracovníkov
3.1 Základné prvky dizajnu empirického výskumu
3.2 Hodnotenie vplyvu základných identifikačných charakteristík lekárov a sestier na sklon k migrácii
3.2 Spokojnosť s podmienkami práce lekárov a sestier v slovenských nemocniciach
3.3 Model vplyvu faktorov spokojnosti na sklon k migrácii lekárov a sestier pracujúcich v slovenských nemocniciach
3.4 Zhrnutie empirických zistení

4 Diskusia
5 Prínosy a obmedzenia výskumu
Záver

Názov: FAKTORY MIGRÁCIE ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV AKO DÔSLEDOK RIADENIA ĽUDSKÝCH ZDROJOV
Autor: doc. Ing. Magdaléna Tupá, PhD.
Prvé vydanie 2024
©FSEV TnUAD, Trenčín 2024
ISBN 978-80-8295-015-4
EAN 9788082950154