The importance of health literacy for rational pharmacotherapy of seniors in home care

Abstrakt: Farmakologická liečba patrí vo vyššom veku k najčastejším metódam terapie. Často je však sprevádzaná rôznymi problémami. K významným patrí aj nedostatočná adherencia, comliancie seniora, ktorá má za následok vznik komplikácii a zníženie kvality života seniora. Pri eliminácii problémov a zabezpečenie racionálnej a bezpečnej farmakoterapie je veľmi dôležitá zdravotná gramotnosť seniora. V príspevku preto prezentujeme význam zdravotnej gramotnosti pre farmakologickú liečbu, ale aj zistené informácie z terénneho výskumu. Cieľom výskumu bolo zistiť aká je zdravotná gramotnosť pri farmakoterapii u seniorov v komunite- v okrese Ružomberok a Nové Mesto nad Váhom. Metódami výskumu bol polo štruktúrovaný rozhovor a účastnícke pozorovanie. Výskumný súbor tvorilo 107 seniorov žijúcich v mestách a obciach uvedených okresoch. Na základe analýzy výsledkov kvalitatívnych metód sme identifikovali oblasti, ktoré majú vplyv na úroveň zdravotnej gramotnosti. Boli to veľký počet liekov, zlý zdravotný stav, nežiaduce účinky liečiv, ale aj sociálne zázemie a demografické charakteristiky.
Príspevok je súčasťou výskumu projektu KEGA 010 KU-4-2022.
Kľúčové slová: Farmakologická liečba. Senior. Domáca starostlivosť. Zdravotná gramotnosť.

Abstract: Pharmacological treatment is one of the most common methods of therapy in the elderly. However, it is often accompanied by various problems. Among the significant ones is also the lack of adherence and compliance of the senior, which results in complications and a reduction in the seniors quality of life. In eliminating problems and ensuring rational and safe pharmacotherapy, is very important the health literacy of the senior. In the article, we therefore present the importance of health literacy for pharmacological treatment, as well as information obtained from field research. The aim of the research was to find out what is the health literacy of pharmacotherapy among seniors in the community - in the districts of Ružomberok and Nové Mesto nad Váhom. The research methods were a semi-structured interview and participant observation. The research group consisted of 107 senior citizens living in the towns and villages of the mentioned districts. Based on the analysis of the results of qualitative methods, we identified areas that have an impact on the level of health literacy. These were a large number of medications, poor health status, side effects of drugs, but also social background and demographic characteristics. The contribution is part of the research project KEGA 010 KU-4-2022.
Keywords: Pharmacological treatment. Senior. Home care. Health literacy.

Úvod

Zdravotná gramotnosť, ako nový pojem zavedený v 70. rokoch 20. storočia, má stále väčší význam pre verejné zdravie a zdravotnú starostlivosť (Beňadiková, Boriková, 2020). Je charakterizovaná ako schopnosť jednotlivca získať, spracovať a pochopiť základné informácie o zdraví a zdravotníckych službách, ktoré sú potrebné na robenie správnych rozhodnutí týkajúcich sa jeho zdravia (Mrázová, Mráz 2022, s. 7). V súčasnosti je považovaná za jeden zo spôsobov ako predchádzať zdravotným problémom a chrániť zdravie, ale aj ako organizovať neočakávané situácie alebo problémy týkajúce sa zdravotného stavu (Čakloš, Bóriková, 2020).

V prípade seniorov je to schopnosť porozumieť inštrukciám zameraných na realizáciu preventívnych činností a spoluprácu v liečbe ochorení.

Vo vyššom veku však môžu zdravotnú gramotnosť ovplyvniť rôzne faktory (interné, externé, ovplyvniteľné, neovplyvniteľné). K faktorom, ktoré významne ovplyvňujú zdravotnú gramotnosť/schopnosť porozumieť informáciám patria:

• zmeny v procese starnutia – s pribúdajúcim vekom a poklesom kognitívnych schopností staršieho človeka výrazne stúpa neschopnosť porozumieť novým témam alebo si ich vybaviť, respektíve zapamätať (Magerčiaková, 2022),
• zhoršená funkcia zmyslových orgánov- zrak, sluch,
• polymorbidita, kombinácia viacerých terapeutických postupov, polyfarmácia (ktoré sú zároveň bariérami edukácie) (Zrubáková, Bartošovič, 2019),
• rýchly rozvoj technológii, nové pomôcky, technické zariadenia,
• digitalizácia v zdravotníctve, zmeny v poskytovaní zdravotných a sociálnych služieb (Beňadikova, Bóriková, 2020, Novysedláková, Hudáková, 2012, Suri, 2014).

Ďalším problémom môže byť aj častejšia uzavretosť od bežného sociálneho života, čo spôsobuje náročnejšie cielene poskytovať aktuálne informácie, ako aj všeobecne zvyšovať zdravotnú gramotnosť. Podľa Mrázovej, Mráza (2022) sú to aj doterajšie vedomosti, schopnosti, zručnosti a tiež prostredie, v ktorom tieto rozhodnutia robia.

Pre zachovanie zdravia, funkčnej schopnosti a udržanie primeranej kvality života je dôležité, aby mali seniori poskytnuté informácie a zlepšili si zdravotnú gramotnosť predovšetkým v týchto oblastiach:

• prevencia- akútnych ochorení, komplikácii pri chronickom ochorení alebo syndróme.
• Organizácia a fungovanie systémov zdravotnej starostlivosti.
• Nefarmakologické liečebné postupy- rehabilitácia, aktivizácia, liečebná výživa, hydratácia, fytoterapia (Sedova et al, 2016).
• Farmakologická liečba, užívanie liekov, vitamínov a doplnkov výživy.

K oblasti, ktorá je vo vyššom veku prioritná patrí farmakologická liečba. Farmakoterapia je aj zároveň najčastejšou metódou liečby. Podľa vedeckých štúdii a vlastného výskumu, iba 10% starých ľudí žijúcich doma, neužíva žiaden liek, priemerne užívajú 5 liekov (Zrubáková, Krajčík a kol., 2016, Bartošovič a kol. 2023). V súvislosti s vyšším vekom sú s ňou spájané aj určité komplikácie. K hlavným rizikám farmakologickej liečby zaraďujeme:

• zvýšený počet liekov (polyfarmácia, polypragmázia ↑ 5 liekov),
• prevaha symptomatickej liečby nad kauzálnou,
• vysoké riziko nežiaducich účinkov- s atypickými klinickými prejavmi,
• interakcie liek- liek, liek- potrava, liek- doplnok výživy,
• zvláštnosti farmakokinetiky a farmakodynamiky,
• negatívny dopad na kvalitu života- nežiaduce účinky liečiv (Krajčík, Dúbrava, Bartošovič, Mikus a kol. 2022).

Zdravotná gramotnosť a farmakoterapia

Medzi aspekty porozumenia liekov patria vedomosti o indikácii lieku, dávke, frekvencii a pre isté kategórie aj špeciálne pokyny pre užívanie lieku (užívanie pred jedlom, po jedle, s časovým odstupom po inom lieku...) alebo interakcie napr. s potravou. U seniorov s polymorbiditou je pre úspešnú kontrolu ochorenia a klinické výsledky viac než rozhodujúce správne pochopenie a dodržiavanie liečebného procesu. Výskumy, ale aj vlastné klinické skúsenosti poukazujú na fakt, že seniori často úplne nerozumejú pokynom na bezpečné a účinné použitie liekov, nerozumejú výrazom v príbalovom letáku (Novysedláková, Hudáková, 2012). Pokročilý vek a zhoršené kognitívne schopnosti nepriaznivo ovplyvňujú pochopenie inštrukciám medikamentóznej liečby (Green, 2022). Poruchy zmyslových funkcii – zrak, sluch negatívne vplývajú na vnímanie a spracovanie verbálnych alebo písomne podávaných informácii. Poruchy jemnej motoriky znemožňujú správnu prípravu a aplikáciu liečiv (Zrubáková, Krajčík, 2016). Zdravotnú gramotnosť a spoluprácu seniora ovplyvňuje sociálne prostredie a demografické charakteristiky (Sedova et al, 2016). Je vedecky potvrdené, že úroveň zdravotnej gramotnosti seniorov žijúcich v domácom prostredí je nižšia v porovnaní s inými vekovými kategóriami (Hung et al, 2018).

Negatíva nízkej úrovne porozumenia informáciám o farmakologickej liečbe

Ak senior/geriatrický pacient nemá dostatok informácii o aktuálnej liečbe spôsobuje to celý rad komplikácii, ktoré sú spracované v Tabuľke 1.

Tab.1 Dôsledky nízkej zdravotnej gramotnosti

Farmakoterapia seniorov v domácom prostredí

Na komparáciu údajov získaných z vedeckých a odborných dokumentov sme realizovali výskum v domácom prostredí seniorov.

Hlavným cieľom výskumu bolo: zistiť úroveň zdravotnej gramotnosti seniorov vo vybranej lokalite.

Definovali sme aj čiastkové ciele výskumu:

1. zistiť aké sú aktuálne problémy v súvislosti s farmakoterapiou u seniorov v komunite,
2. zistiť úroveň vedomostí seniorov o užívaní liekov,
3. porovnať úroveň vedomostí z hľadiska demografických charakteristík (lokalita, pohlavie, vek, počet liekov),
4. zistiť aké problémy v súvislosti s farmakoterapiou spôsobila digitalizácia v zdravotníctve.

Výskumný súbor

Výskumný súbor tvorili seniori/geriatrickí pacienti žijúci v komunite, okres Nové Mesto nad Váhom a Ružomberok. Výskumný súbor tvorilo 107seniorov žijúcich vo svojich domácnostiach v meste Ružomberok a Nové Mesto nad Váhom, obciach Liptovská Lúžna, Liptovské Sliače, Liptovská Osada, Čachtice, Višňové, Bzince pod Javorinou. Priemerný vek seniorov bol 74,6 (Tab.2). Percentuálne zastúpenie žien v súbore bolo 69% (Tab.3). U respondentov prevládalo základné a učňovské vzdelanie- spolu to bolo 79%. Podľa rodinného stavu prevládali u respondentov manželské páry- 55%. Seniori bývali prevažne v rodinnom dome. Počet členov v domácnosti bol v priemere 2- manžel alebo deti. Najmenej bol 1, najčastejšie osamelo žijúca žena. Najviac 5- ovdovelá matka/otec a deti s rodinou.
Tab. 2 Priemerný vek respondentov

Tab. 3 Pohlavie respondentov

Metódy výskumu

Metódami výskumu boli polo-štruktúrovaný rozhovor a pozorovanie. V polo-štruktúrovanom rozhovore sme otázky zamerali na počet liekov, identifikáciu nevhodných liekov, kvalitu preskripcie, výskyt nežiaducich účinkov liekov, informovanosť o terapii (ústne, písomne), kupovanie voľno predajných liekov, návšteva lekára, úroveň spolupráce lekár- špecialista ako aj na problémy farmakoterapie (zdravotné, nežiaduce účinky liečiv) a problémy súvisiace s elektronickým predpisovaním liečiv, objednávaním sa na vyšetrenie a pod. Odpovede na otázky sme zaznamenali do pripraveného hárku- Tab. 4.

Tab. 4 Prepis rozhovoru do určených kategórii

Rozhovor prebiehal v domácnosti seniorov, s ich informovaným súhlasom. Realizovali sme jednorazové, v prípade potreby i opakované rozhovory.

Pri pozorovaní sme sa zamerali na 4 kategórie: I. stav domácnosti, II. uloženie liekov, III. spôsob prípravy liekov, IV. používanie pomôcok pri podávaní liekov. Získané údaje sme zapísali do pripraveného elektronického hárku.

Výsledky výskumu

Prvý okruh otázok v polo-štruktúrovanom rozhovore sa týkal počtu liekov a vedomostí seniorov o nich. Pri počte liekov sme sa zamerali aj na výskyt polypragmázie (užívanie 5 a viac liekov/liečebných metód súčasne), ktorá ako sme už uvádzali býva príčinou zníženej úrovne zdravotnej gramotnosti. Zistili sme, že 36 respondentov (41%) užívalo pravidelne viac ako 5 liekov. Naopak 2 respondenti (muži) uviedli, že pravidelne neužívajú žiadne lieky. V Tabuľke 5 je uvedený priemerný počet liekov podľa vekových kategórii a okresov.

Tab. 5 Priemerný počet liekov u jednotlivých vekových kategórií

Aj z uvedenej tabuľky vyplýva, že počet liekov sa zvyšuje úmerne s vekom, nakoľko stúpa počet chronických ochorení, ktoré si vyžadujú farmakologickú liečbu.

Pri vyhodnotení otázok týkajúcich sa vedomostí o liekoch, sme zistili, že:

• vedomosti o liekoch má 47% seniorov. Vedeli aké lieky užívajú, poznali indikačnú skupinu a hlavný účinok. Len 11 (9,7%) respondentov malo vedomosti nedostatočné.
  Príčinou nedostatočných vedomosti bolo: veľké počty liekov (5 a viac). Pri väčšom počte si už seniori nepamätali na čo „lieky sú“ a čo všetko im k nim hovoril lekár a lekárnik. Druhou hlavnou príčinou boli mierne poruchy kognitívnych funkcií a neurologické ochorenie. V oboch okresoch boli seniori po Náhlej cievnej mozgovej príhode, s. morbus Parkinson, ich vedomosti boli nízke. Farmakoterapiu zabezpečoval rodinný príslušník alebo opatrovateľ. Vo výnimočných prípadoch bol príčinou nedostatočných vedomostí aj nezáujem seniorov- hlavne u osamelo žijúcich mužov. Prejavoval sa aj v inej oblasti (chyby pri užívaní liekov, občasná konzumácia alkoholu, čo prezentujeme v nasledujúcom texte).
• 50% pozná nežiaduce účinky liekov, ktoré užívajú, 27% seniorov nevedelo odpovedať.

Vyhodnotením kategórie B sme identifikovali hlavné problémy farmakoterapie. Vychádzali sme z poznatku, že problémy súvisia so samotným liečivom (veľkosť, balenie, interakcie, nežiaduce prejavy...), s pacientom- seniorom a zdravotníckymi pracovníkmi (Zrubáková, Krajčík, 2016). K problémom súvisiacim s liečivom patrili nežiaduce účinky/zdravotné problémy. 59 seniorov odpovedalo, že lieky im spôsobujú zdravotné problémy, ich špecifikácia je uvedená v Tab.6.

Tab.6 Zdravotné problémy seniorov

Problémy súvisiace s užívaním a manipuláciou s liečivom uviedlo 30 respondentov. Odpovede uvádzame v poradí:

1. Polenie liekov.
2. Sťažené prehĺtanie.
3. Zlá manipulácia s kvapkami.
4. Zle „vylupovanie“ z obalu.
5. Vyberanie liekov.

Druhý okruh sa týkal samotných užívateľov liekov a ich spolupráce/compliance pri farmakoterapii. Podľa získaných informácií môžeme konštatovať, že len 39% seniorov užíva lieky podľa pokynov lekára. Ku chybám sa priznali 57 seniori- 53% respondentov (Tab.7).

Tab. 7 Chyby pri užívaní liekov

Ako dokazujú čísla v tabuľke najčastejšou chybou bolo neužitie lieku z dôvodu, že senior naň zabudne. Túto odpoveď uvádzali seniori s väčším počtom ordinovaných liekov alebo pri predpísaní nového liečiva.

Ďalšou chybou bolo kupovanie voľno-predajných liečiv bez posúdenia ich vhodnosti lekárom alebo lekárnikom. Najčastejšie kupovanými liekmi boli: analgetiká, antipyretiká, antidiaroiká, masti, lieky odporúčané známymi a po prečítaní letáku o lieku v lekárni. Tieto údaje udávali hlavne ženy, vekovej kategórie 65-74 rokov, žijúce v oboch okresných mestách (väčší počet bol v Novom Meste nad Váhom).

Seniorom v súčasnosti robí problém aj digitalizácia v zdravotníctve.

• Len 11 seniorov uviedlo, že má problém s elektronickým predpisovaním liečiv.
• Väčší počet- 32 vyjadrilo obavu z pochybenia pri opakovanej preskripcii.
• 61 seniorov potrebuje pomoc pri elektronickom objednávaní sa na kontrolu k lekárovi špecialistovi.

Zdravotná gramotnosť úzko súvisí aj so spôsobom získania informácii o lieku/liekoch. Najviac otázok sme preto orientovali na podávanie informácií zo strany zdravotníckych pracovníkov, vlastné aktivity, ako je informovanie sa o liečivách, spôsob získavania vedomostí. Zistili sme, že:

• Seniori najčastejšie získavajú informácie od lekára (všeobecného, špecialistu, geriatra), týkajú sa užívania lieku, jeho účinku alebo nežiaducich prejavov. Pri ústnom podaní si však nepamätajú všetky informácie, niekedy potrebujú prítomnosť rodinného príslušníka- dcéry, syna, nevesty.
• Seniori sa cítia istejšie, keď majú údaje o lieku napísané, alebo majú zoznam liekov, rozpis užitia.
• Čítanie príbalového letáku ku novému lieku ovplyvňuje rozsah textu a súpis nežiaducich účinkov liečiv. Nerozumejú odborným termínom.
• Informácie získavajú aj z letákov v lekárni, všímajú si reklamy v časopisoch a televízií.
• Niekedy vyhľadávajú informácie na internete.
• Ženy sa viac zaujímali o informácie v súvislosti s možnosťami liečby vlastného alebo manželovho chorobného stavu.

V tabuľke 8 sú uvedené odpovede týkajúce sa záujmu seniorov o získanie informácii.

Tab.8 Záujem o informácie k farmakoterapii

Podľa uvedených čísel môžeme konštatovať, že takmer polovica 48% respondentov má veľký záujem o informácie. Ale naopak 31% záujem o informácie nemá. Tento údaj má negatívny dopad na spoluprácu pri liečbe a realizáciu racionálnej farmakoterapie.

Výsledky metódy pozorovanie

Účastnícke pozorovanie nám zároveň pomohlo získať komplexný prehľad o faktoroch ohrozujúcich racionálnu farmakoterapiu, podľa predchádzajúceho výskumu (Zrubáková, Krajčík, 2016) k najčastejším patria:

• nízka úroveň sociálnych vzťahov, nevhodná úprava domáceho prostredia,
• nesprávne uskladnenie liekov (Tab.9), nevhodné lieky v lekárničke, preexpirované a nadbytočné lieky,
• problémy pri užívaní liekov, chyby pri príprave liekov,
• nepoužívanie pomôcok, ktoré predchádzajú liekovým chybám.

Tab. 9 Chyby pri uskladnení liekov

O úrovni zdravotnej gramotnosti pri farmakoterapii nám napovedajú aj výsledky z tabuľky 9. Ak senior/užívateľ lieku, nemá komplexné informácie o liečive, ku ktorým patrí aj spôsob uloženia, môže ho nevhodným umiestnením znehodnotiť. Pri objektivizovaní údajov sme ďalej zistili, že sa seniori dopustili týchto chýb:

• masti a čapíky neboli uskladnené v chladničke,
• lieky boli vystavené priamemu slnečnému svetlu,
• teplota v izbe bola viac ako 25 stupňov Celzia (pri návšteve domácnosti v letných mesiacoch).

Pozitívne bolo zistenie, že ani v jednej domácnosti sa seniori „nezásobovali“ liekmi.
Predpísané lieky mali len maximálne po dvoch baleniach. V lekárničke však často mali nadbytok analgetík, liekov proti zápche a nevhodné doplnky výživy.
Rovnako seniori minimálne používali pomôcky uľahčujúce podávanie liekov - dávkovač, liekovku, elektronický dávkovač lieku. Vôbec nevyužívajú možnosti pridávať lieky, upozornenia na užitie, cez aplikáciu mobilného telefónu.

Diskusia

Domáce prostredie je podľa zásad modernej geriatrie ideálnym prostredím pre seniora, ale zároveň je spájané aj s určitým rizikom. Ako sme pri spracovaní výsledkov výskumu zistili, je vysoko rizikové pri realizácií racionálnej farmakoterapie. Dôvodom môžu byť zmeny vyplývajúce z procesu starnutia, ale aj horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Starí ľudia majú problém s návštevou zdravotníckeho zariadenia, odbornej ambulancie, v komunitnej starostlivosti je vo veľmi malej miere dostupná asistencia zdravotníckeho personálu (predovšetkým sestier ADOS) pri podávaní liekov. „To má vplyv na dve skutočnosti: na pravidelnú kontrolu užívania liekov a na podávanie liekov zložitejších ako tabletkových formách“ (Krajčík, Dúbrava, Bartošovič, Mikus a kol., 2022).

Pri analýze výsledkov výskumu môžeme konštatovať, že sme identifikovali viacero problémov- veľký počet liekov, výskyt polyfarmácie, polypragmázie, problémy súvisiace s užívaním liekov, non-comliance, nezáujem pacientov a problémy týkajúce sa poskytovateľov starostlivosti. Spoluprácu a zároveň aj úroveň zdravotnej gramotnosti ovplyvňovali zdravotné ťažkosti, počet liekov, ale i ochota seniora získavať informácie, zaujímať sa o svoj zdravotný stav a plnenie odporúčaní lekára, sestry a ostatných členov tímu. Aj v odbornej literatúre sa uvádza...charakteristické znaky compliance vo vyššom veku spočívajú najmä v tom, že senior má veľký záujem o svoje zdravie, liečbu a jeho ochota k spolupráci s lekárom je vysoká, asi 70% chorých je ochotných presne dodržať liečbu, a väčšina seniorov je kompetentných k racionálnej spolupráci pri liečbe (Dúbrava, 2006, s. 331) . Podľa aktuálnej štúdie Green (2022) úroveň zdravotnej gramotnosti súvisí so zdravotným stavom, vzdelaním a osobnostnými charakteristikami seniorov. Účastníci s vynikajúcim zdravotným stavom uvádzali vyššiu úroveň informovanosti o zdrojoch a vnímanej účinnosti liečby ako účastníci so zlým alebo dobrým zdravotným stavom. Okrem toho účastníci s vysokoškolským vzdelaním rozumejú online informáciám lepšie ako účastníci so stredoškolským vzdelaním. Dimenzie zdravotnej gramotnosti ovplyvnili osobné znalosti o zdraví účastníkov.

Záver

Zdravotná gramotnosť je viac ako výchova k zdraviu, je dosiahnutá metódami, ktoré sú nad rámec pasívneho prijímania informácii pretože zahŕňa interakcie, participácie a kritické analýzy (Čakloš, Bŕiková, 2020). V prípade farmakologickej liečby má význam pre elimináciu chýb a výskyt nežiaducich účinkov a liekových interakcii. Zdravotná gramotnosť by mohla byť jedným zo spôsobov ako predchádzať zdravotným problémom, chrániť tak zdravie a eliminovať polypragmáziu, ale i riešiť nečakané situácie alebo problémy, ktoré sa dotýkajú stavu a liečby seniora/geriatrického pacienta predovšetkým v komunitnej starostlivosti.

Autorka: PhDr. Katarína Zrubáková, PhD.
Fakulta zdravotníctva KU Ružomberok

Literatúra

BARTOŠOVIČ, I. a kol. 2023. Porovnanie polyfarmácie a farmakoterapie u seniorov v sociálnych inštitúciách v rokoch 2001 a 2019. In Vnitřní lékařství. Roč. 2, s. 5-9. DOI: 10.36290/vnl.2023.022

BEŇADIKOVÁ, D., BÓRIKOVÁ, I. 2020. Sociodemografické charakteristiky seniorskej populácie a ich vplyv na úroveň zdravotnej gramotnosti: literárny prehľad. In Praktický lékař. č. 3., s. 113-117. ISSN 0032-6739.

ČAKLOŠ, M., BÓRIKOVÁ, I. 2020. Zdravotná gramotnosť pacientov s onkologickým ochorením: literárna prehľadová štúdia. In Onkologie. Roč. 14, č. 5, s. 246-250. ISSN 1336-8176

DÚBRAVA, M. 2006. Účinná a bezpečná farmakoterapia seniorov. In Via pract. Roč. 3, č. 7/8, s. 327-332. ISSN1339-424X

GREEN, G., 2022. Seniors' eHealth literacy, health and education status and personal health knowledge. In Digital Health. Dostupné na internete: https://doi.org/10.1177/20552076221089803

HUNG, CH. Et al. 2018. Impact of Health Literacy on Frailty among Community-Dwelling Seniors. In Journal of Clinical Medicine. Vol. 7, I. 12, article number 481. doi: 10.3390/jcm7120481

KRAJČÍK, Š., DÚBRAVA, M., BARTOŠOVIČ, I., MIKUS, P. 2022. Geriatria. 2. vyd. Bratislava: Herba, 568 s. ISBN 978-80-8229-020-5.

MAGERČIAKOVÁ, M. 2022. Edukácia v profesii zdravotníckeho pracovníka. Ružomberok: Verbum. 187 s. ISBN 978-80-561-0949-6

MRÁZOVÁ, M., MRÁZ, M. 2022. Zdravotná gramotnosť ako kľúčový determinant zdravia v prevencii obezity/diabezity. In Via practica. Roč. 19, č. 1, s. 6-9. ISSN 1339-424X

NOVYSEDLÁKOVÁ, M., HUDÁKOVÁ, Z. 2012. Zdravotná gramotnosť pacienta ako edukačný problém. In Quo vadis zdravotníctvo [elektronický dokument] : zborník príspevkov z vedecko - odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou. Ed. DERŇAROVÁ, Ľ. a kol. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, ISBN 978-80-555-0698-2, s. 416-421
SURI, VR et al. 2014. Health Information Literacy of Senior Citizens - A Review. In information literacy: lifelong learning and digital citizenship in the 21st century. Vol. 492. p. 128-137.

SEDOVA, L. et al. 2016. Selected aspects of health literacy among seniors. In Neuro Endocrinology Letters. Vol. 37, Suppl.2, p. 11-17. ISSN 0172-780X.

ZRUBÁKOVÁ, K., KRAJČÍK, Š. a kol. 2016. Farmakoterapie v geriatrii. Praha: Grada. 224 s. ISBN 978-80-2475-229-7.

ZRUBAKOVA, K., BARTOŠOVIČ, I. a kol. 2019. Nefarmakologická léčba v geriatrii. Praha: Grada.176 s. ISBN 978-80-2712-207-3.