Adaptation of future pupils for initial teaching as part of pre-school preparation in kindergarten

Abstrakt: V predškolskom období sa formujú predpoklady dieťaťa pre ďalšie vzdelávanie v základnej škole. Smerom k materskej škole je kladený rad požiadaviek, ktoré vyplývajú najmä z očakávaní rodiny a tiež základnej školy, spoločnosti. Cieľom predkladaného príspevku je teoreticky priblížiť predškolskú prípravu budúcich školákov s akcentom na význam učebno-poznávacej činnosti. V príspevku sa zaoberáme tiež spoluprácou rodinného a predškolského prostredia, ktoré majú vplyv na úspešnosť adaptačného procesu žiaka.
Kľúčové slová: adaptácia, budúci školáci, predškolská príprava, učebno-poznávacia činnosť

Abstract: In the pre-school period, the preconditions of the child for further education in primary school are formed. Towards a kindergarten, a number of requirements are placed, which result mainly from the expectations of the family and also the primary school, society. The aim of the presented paper is to theoretically approach the pre-school preparation of future pupils with an emphasis on the importance of teaching - cognitive activities. In the paper, we also deal with the cooperation of the family and preschool environment, which have an impact on the success of the student's adaptation process.
Key words: adaptation, future schoolchildren, pre-school preparation, class-cognitive activity

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Starší predškolský vek disponuje špecifickými charakteristikami, ktoré podmieňujú zameranie činností v materskej škole a prípravu na prevzatie roly školáka (Fredrickson, L. B. 2001,Gáborová, Ľ. 2005, Matthews, D. M. 2008, Lipnická, M. 2013). Po absolvovaní predprimárneho vzdelávania rodičia predpokladajú, že dieťa je vybavené poznatkami, zručnosťami a návykmi potrebnými pre úspešný vstup do 1. ročníka základnej školy. Práca v najstaršej vekovej skupine zahŕňa tiež diagnostickú činnosť učiteľky zameranú na odhalenie signálov adaptačných ťažkostí budúcich školákov. Preventívne činnosti, formovanie potrebných zručností, nadobúdanie vedomostí je súčasťou predškolskej prípravy. Prítomnosť kontextu adaptácie, predchádzanie a identifikovanie signálov adaptačných ťažkostí je základom úspešného vstupu do 1. ročníka základnej školy (Broström, S.2003, Dunlop, A-W. 2002, Margetts, K. 2002, Griebel, W. – Niesel, R. 2006, O´Kane, M. 2016).

1 Predškolská príprava budúcich školákov

Príprava v materskej škole je charakteristická komplexným prístupom a všestranným pôsobením edukačného prostredia na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podmienky, prostriedky a edukačné situácie v predškolskom vzdelávaní zodpovedajú osobitostiam detí predškolského veku smerujúc k ich systematickému zdokonaľovaniu a dosiahnutiu školskej spôsobilosti. Cieľavedomá príprava na prácu v 1. ročníku základnej školy je dlhodobá, prítomná počas celého trvania predprimárneho vzdelávania. Jej intenzita a konkrétnosť je vyššia v práci s najstaršou skupinou detí, budúcich školákov. V centre pozornosti sú deti, ktoré absolvovaním predškolskej prípravy v materskej škole dokážu lepšie zvládnuť požiadavky základnej školy v porovnaní s rovesníkmi, ktorí sa nezúčastňovali predprimárneho vzdelávania. Vychádzajúc z výskumných záverov, L. S. Kagan a J.M. Neuman(1998, In: Fabian, H. – Dunlop, A. W. 2007) poukazujú na potrebu predškolského vzdelávania poskytujúceho adekvátnu prípravu na vstup do 1. ročníka základnej školy.

V závere predprimárneho vzdelávania sa predškolák, budúci školák, pripravuje na osvojenie novej role školáka. Jej charakteristiky sa týkajú všetkých stránok jeho osobnosti a vyplývajúce zmeny zasahujú rodinné, predškolské aj školské prostredie. Výsledkom predškolskej prípravy dieťaťa v materskej škole je dosiahnutie školskej spôsobilosti. Jej úroveň podmieňuje zvládnutie požiadaviek školy.

Pre zabezpečenie plynulého a úspešného prechodu z materskej školy do základnej školy určil S. Bronström (2003) súbor potrebných prvkov, ktoré majú rovnocenný vplyv. Na úspešnosti začiatku školskej dochádzky, eliminovaní adaptačných ťažkostí sa podieľa individuálna úroveň pripravenosti dieťaťa na školské vzdelávanie, podpora rodičov a rodinného prostredia, absolvovanie predprimáneho vzdelávania, nadväznosť učebného obsahu na jednotlivých stupňoch vzdelávania a učiteľ v materskej škole. Kvalitné vzdelávacie prostredie je podmienené pedagogickou činnosťou učiteľa, ktorý dokáže reagovať na potreby detí, podnecovať ich nadšenie a záujem, komplexne rozvíjať osobnosť dieťaťa podľa jeho individuálnych predpokladov.

Pred začiatkom školskej dochádzky je v centre pozornosti učiteľov, rodičov a detí súbor zručností, ktoré podporujú akademický úspech na základnej škole. Uskutočnené výskumné štúdie v rámci projektu „Family Life Project“ vymedzili akademické, kognitívne a sociálno-emocionálne zručnosti. K akademickým zručnostiam radia matematické a čitateľské, ktoré sú silným prediktorom v následnom akademickom úspechu v škole. Kognitívne zručnosti zahŕňajú výkonné a jazykové fungovanie, čo je konkretizované osvojením zručností potrebných na ďalší rozvoj gramotnosti v škole. (Burchinal, M. et al. 2019)

Materská škola prostredníctvom umelých alebo spontánnych situácií podnecuje túžbu dieťaťa stať sa školákom. B. Pupala a M. Branická (2002) uvádzajú, že ako vonkajší diferenciačný znak spomínajú deti rozdiely obsahu činnosti v základnej škole s intenzívnejším zastúpením učenia a v materskej škole s dominanciou hier. Deti chápu potrebu postupného odpútania sa od hračiek a hranie sa, čo vnímajú ako predpoklad vstupu do základnej školy. Očakávania budúcich školákov zahŕňajú seriózne učebné povinnosti, činnosti inštitucionálneho školského učenia, úloh a disciplíny.

Materská škola by mala individuálne zdokonaľovať potrebné vedomosti, zručnosti a schopnosti dieťaťa na vstup do 1. ročníka. Formovaný súbor spôsobilostí budúceho školáka sa stáva východiskom práce na začiatku školskej dochádzky, kedy naň učiteľka adekvátne obsahovo a činnostne nadviaže.

T. Slezáková (2013) približuje rozdiely hrovej a učebno-poznávacej činnosti, keďže je potrebné rešpektovať obsah a formu osvojenia. V riadenej učebnej činnosti je prítomný poznávací vzťah jedinca k reálnej skutočnosti, čo hra nezahŕňa. Podľa T. Slezákovej (2009) je zámerne riadená aktivita v materskej škole začiatkom intelektuálnej práce dieťaťa. Budúci školák nadobúda potrebu pre poznávanie sveta a odhaľovanie súvislostí, čo je predpokladom úspešnosti školského vzdelávania. Riadená aktivita uspokojuje a podnecuje zvedavosť dieťaťa, ktoré je vedený k samostatnosti.

2 Predispozície budúceho školáka k učebným činnostiam

V predprimárnom vzdelávaní sa postupne formujú predispozície budúceho školáka k učebným činnostiam. Ich obsah zahŕňa všetky stránky osobnosti dieťaťa. Všestranné pôsobenie na ich rozvoj je východiskom pre dosiahnutie potrebnej úrovne učebných predpokladov. Učiteľka uskutočňuje zámerné a riadené činnosti, ktorými sleduje dosiahnutie a zdokonaľovanie individuálnej úrovne pripravenosti na školské vzdelávanie.

Učebná činnosť, ktorá je náplňou predprimárneho vzdelávania, má špecifické charakteristiky v predškolskom veku a vystupuje vo význame učebno-poznávacej úlohy. Dôležitým predpokladom zvyšujúcim úspešnosť začiatočného vyučovania je nadobudnutie úrovne komponentov učebno-poznávacej úlohy, ktoré majú byť rozvíjané v celom trvaní predprimárneho vzdelávania. (N. P. Sazonovova, In: Slezáková, T. 2012)

Obrázok 1: Komponenty učebno-poznávacej činnosti v materskej škole

2.1 Motivácia

Učiteľka v materskej škole podnecuje činnosti detí v súlade s ich potrebami, záujmami a emóciami. Deti v najstaršej vekovej skupine disponujú súborom poznatkov a skúseností, ktoré dokážu aplikovať a rozvíjať v učebno-poznávacích činnostiach. Podľa T. Slezákovej (2012) zahŕňa komponent motivácie viacero konkrétnych motívov, z ktorých u budúcich školákov prevládajú najmä poznávacie motívy(obohacovanie poznania, osvojovanie si nového). V danom kontexte sú tiež zastúpené hodnotiace motívy (získanie spätnej väzby k uskutočnenej činnosti), sociálne motívy (význam učenia sa do budúcnosti, vzdelávanie ako predpoklad profesie), motívy dosiahnutia úspechu (pocit úspechu, túžby byť najlepším) a vonkajšie motívy (súčasti školskej výučby-známka, pochvala).

Pred vstupom do 1. ročníka základnej školy je prítomná motivácia k učeniu a vzdelávaniu, čo v širšom kontexte predstavuje motiváciu k školskej dochádzke. Práca učiteľky v materskej škole vyžaduje rozvíjanie poznávacích záujmov a zvedavosti dieťaťa, motiváciu k nadobúdaniu nových poznatkov a k učeniu, škole ako celku.

B. Kasáčová – M. Cabanová (2011) k indikátorom školskej pripravenosti, diagnostikovanej na začiatku školskej dochádzky, radia motivačné predpoklady ako súčasť socio-afektívnych predpokladov. Ich obsah súvisí so záujmom žiaka o učenie sa, školské činnosti, adekvátne prežívanie radosti a zodpovednosti, formovaním vôľových vlastností pre dosiahnutie školského úspechu. T. I. Babajevova (1990, In: Slezáková, T. – Tirpáková, A. 2006) približuje súbor troch motívov, ktoré tvoria štruktúru emocionálno-motivačnej zložky školskej pripravenosti. Sociálny motív je konkretizovaný túžbou dieťaťa stať sa školákom, pripravenosťou na učebnú činnosť v škole a novú spoločenskú pozíciu. Mravný motív predstavuje želanie dieťaťa byť dobrým žiakom. Budúci školák má túžbu poznávať nové, predškolský spôsob mu už nevyhovuje, chce sa učiť a veľa vedieť, čo zahŕňa poznávací motív.

V pedagogickej praxi sú žiadúce aktivity, ktorú formujú predstavy budúcich žiakov o školskom vzdelávaní. V kontexte učebnej činnosti je potrebné poznať jej význam, aktivizovať pozornosť, vzbudiť a udržať záujem v celom jej trvaní. V závere predprimárneho vzdelávania by dieťa malo byť aj vnútorne motivované k činnosti, čo je predpokladom zvládnutia budúcich školských povinností vlastnou iniciatívnou činnosťou. A. O. Michajlenko (2000, In: Slezáková, T. 2013) zdôrazňuje tiež schopnosť prijímať úlohy a spôsoby činností, ktoré učiteľka stanoví celému kolektívu. V práci s najstaršou vekovou skupinou v materskej škole je dôležité venovať pozornosť motivačnej sfére osobnosti budúceho školáka, čo je predpoklad úspešného vstupu do 1. ročníka základnej školy. Zanedbanie oblasti motivácie môže mať negatívny dopad na obdobie adaptácie, vznik adaptačných ťažkostí.

2.2 Učebná úloha

Zámerná činnosť v materskej škole sleduje splnenie učebnej úlohy. Dieťa sa v súlade s individuálnymi osobitosťami snaží o čo najlepší výsledok. Spontánne alebo umelo navodená učebná situácia sa stáva základom učebnej úlohy v materskej škole. Učebná úloha je výsledok, ktorého dosiahnutie vyžaduje vlastné úsilie dieťaťa. (N. P. Sazonovova, In: Slezáková, T. 2012)

Učebné úlohy v predprimárnom vzdelávaní sú orientované na komplexný rozvoj osobnosti dieťaťa. Pred vstupom do 1.ročníka je dominantne posudzovaná kognitívna úroveň budúceho školáka. Z. Kolláriková a B. Pupala (2010) zdôrazňujú, že predškolská príprava nie je zameraná iba na zvyšovanie kognitívnej úrovne, ale kladie dôraz na dôveru detí vo vlastné sily, sebaistotu a optimálne sebavedomie. A. Kruszewska (2018) odkazuje aj na vybraných autorov (Goleman 1997, 1999, 2007, Albrecht 2007), ktorí pre budúci úspech dieťaťa považujú sociálne a emocionálne zručnosti za dôležitejšie ako kognitívny rozvoj. Učiteľka by mala vytvárať rovnocenné možnosti na posilňovanie kognitívnych, sociálno-emocionálnych a psychomotorických zručností. Konkretizácia daných zručností v predprimárnom a primárnom vzdelávaní umožňuje ich komplexné osvojenie v zmysle trvalej charakteristiky jednotlivca. (Raptis, I. – Spanaki, E. 2016) Formovaný súbor spôsobilostí budúceho školáka sa stáva východiskom práce na začiatku školskej dochádzky, kedy naň učiteľka adekvátne obsahovo a činnostne nadviaže. Vstup do školy teda vyžaduje komplexnú prípravu, ktorá je predpokladom úspešného začiatku primárneho vzdelávania a zároveň predchádzania, prípadne eliminácie adaptačných ťažkostí.

Stimulácia a podnecovanie zo strany učiteľky je predpokladom pre získavanie nových poznatkov, zručností a skúseností. Budúci školák nadobúda schopnosť sebaregulácie v činnosti, čo smeruje k uplatňovaniu autoregulovaného učenia sa. Jednotlivé učebné úlohy by mali rozvíjať všetky stránky osobnosti dieťaťa, čo konkretizuje komplexnú prípravu na školské vzdelávanie. Začiatočné vyučovanie zahŕňa množstvo učebných úloh, ktoré vyžadujú mobilizáciu síl žiaka. Ak začínajúci školák nedokáže určiť, čo je jeho úlohou a neprejaví snahu pre jej dosiahnutie, vzniká negatívny jav podmieňujúci ťažkosti v období adaptácie. Súvisiace požiadavky školského vzdelávania nedokáže splniť, objavujú sa problémy. Učiteľka v materskej škole prostredníctvom vlastnej diagnostickej činnosti dokáže identifikovať signály, ktoré sú prítomné v učebno-poznávacej činnosti budúceho školáka v závere predprimárneho vzdelávania. Práca učiteľky v materskej škole zahŕňa podnecovanie úsilia, podporu pri dosahovaní výsledkov činností detí.

2.3 Učebná činnosť

Súbor komponentov učebno-poznávacej činnosti tvoria tiež učebné činnosti, ktoré N. P. Sazonova (2010, In. Slezáková, T. 2012) približuje v troch rovinách:

• ako možnosti a spôsoby riešenia učebnej úlohy,
• ako činnosti na osvojovanie poznatkov a získavanie skúseností,
• ako postupy riešenia rôznych úloh, napr. analýza, experimentovanie, generalizácia.

Uskutočnenie učebných činností v materskej škole vyžaduje viaceré schopnosti budúceho školáka. A.O.Michajlenko (2000, In: Slezáková, T. 2013) ich popisuje ako subjektívnu pozíciu dieťaťa v učebnej činnosti. Východiskom jednotlivých činností sú inštrukcie učiteľa, ktorým by dieťa malo rozumieť a napĺňať pre splnenie úlohy. V pedagogickej praxi sa očakáva ich primeranosť, konzistentnosť, kontrolovateľnosť, zrozumiteľnosť. Dieťa je schopné pracovať podľa daného vzoru, ktorý bude v závere porovnávaný s individuálnym výsledkom. Napriek určenému vzoru, budúci školák by mal byť vedený k samostatnosti v riešení rozmanitých úloh a využívaniu vlastnej tvorivosti.

Učebné činnosti predstavujú niekoľko čiastkových zložiek, ktorých zlyhanie alebo prítomnosť nedostatkov, môže viesť k problémom pri vstupe do 1.ročníka. Učebné činnosti sú základom školského vyučovania, čo podmieňuje existenciu mnohých adaptačných ťažkostí. V záujme ich predchádzania je žiadúca dostatočná pozornosť venovaná úrovni učebných činností dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní. Pedagogická práca učiteľky v najstaršej vekovej skupine umožňuje ich poznávanie, zdokonaľovanie a overovanie.

2.4 Kontrola

V procese zámerného učenia v predškolskom veku je zastúpená kontrola ako súčasť učebno-poznávacích činností. V jej závere je potrebné uskutočniť hodnotenie výsledku činností. V materskej škole ide o kontrolu, ktorá postupne smeruje k dosiahnutiu sebakontroly. Výsledok činností je porovnávaný so vzorom, uvádzaný do súvislostí a konkretizovaný ako vedomosť, zručnosť alebo návyk. Zároveň je dôležité akcentovať priebežnú realizáciu kontroly svojej činnosti. Budúci školák si formuje schopnosť kontrolovať sa, overovať postup práce a ohodnotiť ju. (N. P. Sazonovova, In: Slezáková, T. 2012)
Uskutočnenie učebno-poznávacej činnosti v materskej škole očakáva spätnú väzbu zo strany učiteľky, ktorá sa vyjadruje k jej priebehu a výsledku. Dieťa vyžaduje informácie o správnosti vlastného myslenia a konania. V závere predprimárneho vzdelávania by malo byť schopné vyhodnotiť a kontrolovať zamýšľané postupy, dosiahnuté výsledky. Učiteľka v materskej škole by mala nabádať žiakov k súvisiacim vyjadreniam, ktoré postupne dokážu individuálne uskutočniť aj bez výzvy. Chyba v realizovaní činnosti, použitie nevhodného spôsobu riešenia, dosiahnutie nesprávneho výsledku je pre dieťa zdrojom neúspechu a zlyhania. V začiatočnom vyučovaní môže byť príčinou adaptačných ťažkostí, ktorých predchádzanie vyžaduje pozornosť v materskej škole. Dieťa v najstaršej vekovej skupine si osvojuje schopnosť kontroly postupu a výsledku prostredníctvom skúseností z riadených učebných činností.

3 Spolupráca s rodinou budúceho školáka

Začiatok školskej dochádzky sa vzťahuje nielen na osobnosť začínajúceho školáka, ale aj jeho rodinné prostredie. Zainteresované strany sledujú dosiahnutie spoločného cieľa – plynulý prechod do základnej školy a úspešnú adaptáciu. Aktívna spolupráca medzi predškolským a rodinným prostredí patrí k determinantom adaptácie budúceho školáka.

Príprava dieťaťa na vstup do základnej školy je realizovaná v rodine a v materskej škole. V kontakte s rodičmi je akcent kladený na význam posledného roka predprimárneho vzdelávania, jeho vplyvu na budúce školské vzdelávanie. Rodičia participujú na rozvoji dieťaťa v záujme úspešného vstupu do 1. ročníka základnej školy. (Otevřelová, H. 2016)

Spolupráca materskej školy s rodinou má pozitívny vplyv na dieťa - jeho celkový rozvoj v predprimárnom a rodinnom prostredí, rovnako aj na rodičov motivovaných k podpore učenia detí. Obsah vzájomnej spolupráce sú ukážky interakcie s deťmi, námety pre prípravu v domácom prostredí, príklady stimulácie a motivácie detí k poznávaniu. Rodičia získavajú dôležité údaje o pokrokoch dieťaťa, učitelia si formujú celostný obraz zahŕňajúci informácie z rodiny. (Syslová, Z. 2017)

H. Yoshikawa (2013) zdôrazňuje, že podpora v rodinnom prostredí zvyšuje vplyv predškolskej výchovy na rozvoj zručností detí. Rodičia by mali poskytovať príležitosti na precvičovanie, vyjadrovať spätnú väzbu. Spolupráca s učiteľkou v materskej škole smeruje k dosiahnutie potrebnej úrovne vedomostí a zručností na vstup dieťaťa do 1. ročníka základnej školy.

Rodina vystupuje ako nástroj podpory vzdelávania detí a ich motivácie učiť sa, čo je konkretizované vyhovujúcich učebným prostredím doma, zrozumiteľným vyjadrením očakávaní, poskytnutím príležitostí, podmienok a zdrojov na vlastné vzdelávanie. (Boethel, M. 2004 )

Očakávaný vstup do 1. ročníka je udalosťou pre celú rodinu budúceho školáka. Príprava v domácom prostredí zahŕňa vzájomné rozhovory, ktoré majú spontánny charakter alebo konkrétne zameranie. Obsahom sa stáva priblíženie budúcich povinností, činností v školskom vzdelávaní a zdieľanie skúseností.

Podnetné rodinné prostredie zahŕňa rozmanité, každodenné situácie, prostredníctvom ktorých sa dieťa pripravuje na rolu školáka. Rodičia spolupracujúci s materskou školou dokážu adekvátne nadväzovať a rozvíjať výchovno-vzdelávací obsah v domácom prostredí. Správne predstavy o potrebných spôsobilostiach sú východiskom dostatočnej úrovne štartovacej pripravenosti. Komplexná a systematická príprava v rodine dokáže zmierniť počiatočné ťažkosti na začiatku školskej dochádzky. (Slezáková, T. 2012)

Záver

Pred začiatkom školskej dochádzky je potrebné stimulovať rozvoj predpokladov dieťaťa, vrátane učebných predispozícií potrebných na školské vzdelávanie a úspešné začlenenie sa do prostredia školy. Považujeme za potrebné poznať možnosti, ktoré zvýšia kvalitu predškolskej prípravy v záujme zvýšenia úspešnosti adaptačného procesu budúceho školáka. Materská škola má priestor na odhalenie signálov adaptačných ťažkostí, uskutočnenie preventívnych aktivít. Prostredníctvom učebno-poznávacích činností v predprimárnom vzdelávaní sú zdokonaľované predispozície budúceho školáka k školskému vzdelávaniu. Dieťa v najstaršej vekovej skupine je konfrontované so špecifickými edukačnými výzvami, ktorých zvládnutie vyžaduje tiež podporu rodiny. Vzájomná spolupráca učiteľky materskej školy a rodičov budúceho školáka predpokladá jeho úspešný vstup do 1. ročníka základnej školy.

Autorka: Mgr. Radka Teleková
Katedra pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Príspevok bol vypracovaný s podporou grantu. Označenie grantu: V/17/2020 (UGA UKF v Nitre). Názov grantu: Adaptačné ťažkosti žiakov na začiatku školskej dochádzky – ich príčiny a prejavy

Zoznam bibliografických odkazov

BOETHEL, M. 2004. Readiness: School, Family and Community.SouthwestEducationalDevelopmentLaboratory. [online], [cit. 2020-01-05]. Dostupné na internete: http://www.sedl.org/connections/resources/readiness-synthesis.pdf

BRONSTRÖM, S. 2003. Problems and Barriers in Children's Learning When They Transit From Kindergarten to Kindergarten Class in School In: European Early Childhood Education Research Journal 11(1):51-66, [online]. [cit 2020-06-20].Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/272150399_Problems_and_Barriers_in_Children's_Learning_When_They_Transit_From_Kindergarten_to_Kindergarten_Class_in_School#fullTextFileContent

BURCHINAL, M. et al. 2019. School-entry skills predicting school-age academic and social–emotional trajectories. In: Early Childhood Research Quaterly. 2020, Vol. 51, ISSN 0885-2006, p. 67 – 80. [online], [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0885200619301127

FABIAN, H. – DUNLOP, A. W. 2007. Outcomes of good practice in transition processes for children entering primary school. Working Paper 42. Hague: Bernard van Leer Foundation. 2007. 33 s. ISBN 978-90-6195-096-7 [online], [cit. 2019-05-11]. Dostupné na internete: http://www.bibalex.org/Search4Dev/files/282611/114948.pdf

FREDRICKSON, L. B. 2001.The role of positive emotions in positive psychology: The broaden and build theory of positive emotions. In: American Psychologist. 2001, Vol. 56, No 3, ISSN 0003-066X, p. 218 – 226. [online], [cit. 2019-05-27]. Dostupné na internete: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3122271/

GÁBOROVÁ, Ľ. 2005. Školská spôsobilosť detí vstupujúcich do školy vo vzťahu k predškolskej príprave. In: PODHÁJECKÁ, M. – MIŇOVÁ, M. 2005.
Teória a prax výchovy a vzdelávania v materskej škole , Prešov:
Pedagogická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove, ISBN 80-8068-433-2, s. 95-101 [online], [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: http://omep.sk/wp-content/uploads/2013/03/OMEP.pdf

KASÁČOVÁ, B. – CABANOVÁ, M. 2011, Pedagogická diagnostika. Teória a metódy
diagnostikovania v elementárnej edukácii. Banská Bystrica: BELIANUM, 2011. 136 s. ISBN
978-80-557-0328-2
KOLLÁRIKOVÁ, Z. – PUPALA, B. (eds.) 2010. Předškolní a primární pedagogika. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál. 2010. 455 s. ISBN 978-80-7367-828-9

KRUSZEWSKA, A. 2018. Social and emotionalcompetencies of futurepupils of the 1st year of primaryschool. SOCIETY. INTEGRATION. EDUCATION Proceedings of the International ScientificConference. Volume II, May 25th -26th, 2018. 574-584 [online], [cit. 2020-03-10]. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/325368404_SOCIAL_AND_EMOTIONAL_...

LIPNICKÁ,M. 2013. Školská spôsobilosť a jej diagnostické možnosti. In: KASÁČOVÁ, B. – CABANOVÁ, M. a kol. 2013. Pedagogická diagnostika v teórii a aplikáciách. Banská Bystrica: Vydavateľstvo UMB – Belianum. 2013. ISBN 978-80-557-0606-1, s. 59 – 72

MARGETTS, K. 2002. Transition to school – Complexity and diversity. In: European Early
MARGETTS, K. Transition in Early Childhood. [online], [cit. 2020-01-10]. Dostupné na internete: https://extranet.education.unimelb.edu.au/LED/tec/index.shtml

MATTHEWS, D. M. 2008. Positive psychology: Adaptation, Leadership and Performance in Exceptional Circumstantes. In: HANCOCK, A. P. – SZALMA, L. J. (eds.) 2008. Performance Under Stress. England: Ashgate Publishing. 2008. ISBN 978-0-7546-7059-9, p.163 – 180. [online], [cit. 2019-05-12]. Dostupné na internete: https://books.google.sk/books?hl=sk&lr=&id=NxBC87g5Mx4C&oi=fnd&pg=PA163&...

O´KANE, M. 2016. Transition from Preschool to Primary School. Research Report No. 19. Dublin: National Council for Curriculum and Assessment. 2016. 104 s. ISSN 1649-3362

OTEVŘELOVÁ, H. 2016. Školní zralost a připravenost. Praha: Portál. 2016. 144 s. ISBN 978-80-262-1092-4

PUPALA, B. – BRANICKÁ, M. 2002. Medzi materskou a základnou školou: Čo deti očakávajú od školy. In: Pedagogika, 2002. č. 3. roč. LII. 2002, ISSN 2336-2189, s. 337 – 345. [online], [cit. 2019-09-23]. Dostupné na internete: https://pages.pedf.cuni.cz/pedagogika/?p=2072&lang=cs

RAPTIS, I. – SPANAKI, E. 2016. Teachers’ Attitudes Regarding the Development of Socio-Emotional Skills in Elementary Schools in Greece. In: International Journal of Psychology and Educational Studies 2017,4 (1),21-2 [online], [cit. 2019-05-11]. Dostupné na internete: https://files.eric.ed.gov/fulltext/EJ1217247.pdf

SLEZÁKOVÁ, T. 2009. Od dieťaťa k školákovi. In: SLEZÁKOVÁ, T. – KURINCOVÁ, V. 2009. Žiak na začiatku školskej dochádzky. Edukačná podpora učiteľov a rodičov. Nitra: PF UKF v Nitre. 2009. ISBN 978-80-8094-457-5, s. 10-79

SLEZÁKOVÁ, T. 2012. Spoločne do školy. Rodičia v procese úspešného štartu dieťaťa do školy. Bratislava: IRIS. 2012. 108 s. ISBN 978-80-89256-81-5

SLEZÁKOVÁ, T. 2012. Učebno – poznávacia činnosť detí v najstaršej vekovej skupine materskej školy ako dôležitý predpoklad úspešného zvládnutia roly školáka. In: MIŇOVÁ, M. (ed.) 2012. Predprimárne vzdelávanie v súčasnosti. Zborník z vedecko – odbornej konferencie. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 2012. ISBN 978-80-555-0703-3, s. 123 – 131 [online], [cit. 2019-12-30]. Dostupné na internete: http://omep.sk/wp-content/uploads/2013/03/ZBORNIKHLOHOVECWEB.pdf

SLEZÁKOVÁ, T. 2013. Diagnostika individuálnej pripravenosti dieťaťa. In: DUCHOVIČOVÁ, J. – BABULICOVÁ, Z. – ZELENÁ, H. (eds.) 2013. Pedagogické a psychologické aspekty edukácie. Nitra: PF UKF v Nitre. 2013, ISBN 978-80-558-0501-6, s. 179 – 187 [online], [cit. 2019-09-23]. Dostupné na internete: http://www.kpg.pf.ukf.sk/publikacie/aspekty_edukacie.pdf

SLEZÁKOVÁ, T. – TIRPÁKOVÁ, A. 2006. Adaptácia dieťaťa na školu – Súčasné pohľady na pedagogickú teóriu a prax. Nitra: PF UKF v Nitre. 2006. 191 s. ISBN 80-8050-968-9

SYSLOVÁ, Z. 2017. Učitel v předškolním vzdělávaní a jeho příprava na profesi. Brno: Masarykova univerzita. 2017. 257 s. ISBN 978-80-210-8476-6

YOSHIKAWA, H. et al. 2013. Investing in Our Future: The Evidence Base on Preschool Education. Society for Research in Child Development. [online], [cit. 2019-05-11]. Dostupné na internete: https://www.fcd-us.org/assets/2016/04/Evidence-Base-on-Preschool-Educati...