Analýza fenoménu pornografia

okt 6 2018

Analysis of the phenomenon of pornography

Anotácia: Príspevok skúma inštitút pornografie ako sprievodného spoločenského javu. Autorka venuje priestor historickému exkurzu, teóriám vysvetľujúcim pornografiu, detskej pornografii a s ňou súvisiacimi trestnými činmi, dôsledky konzumácie pornografie, právnej úprave pornografie.
Kľúčové slová:
Teoretické východiská pornografie, pornografia verzus erotika, detská pornografia, dôsledky konzumácie pornografie.

Summary The contribution examines the institute of pornography as a companion social phenomenon. The author devotes space to a historical excursion, theories explaining pornography, child pornography and related criminal offenses, the consequences of consuming pornography, and legal regulation of pornography.
Keywords: Theoretical background of pornography, pornography versus erotic, child pornography, the consequences of consuming pornography.

Ilustrácia: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová PhD. (2009)Ilustrácia: akad. mal. Veronika Lučeničová Gabčová PhD. (2009)

Úvod

Už celá grécka mytológia je plná sexuality a jej vyobrazovania. Grécka kultúra zachytáva vyobrazovanie prostitúcie a sexuálnych radovánok. Čínska a indická kultúra je plná vyobrazovania erotických tém na maľbách alebo sochách. V tých časoch to maľby na keramike, alebo sa našli chrámy ozdobené erotickými výjavmi. V Indickej kultúre to boli plastiky a reliéfy s vyobrazeniami kamasútry na chrámoch pochádzajúce z 10. a 11. storočia. Forma vyobrazovania sa v histórii zmenila s príchodom tlače a v poslednych desaťročiach s dostupnosťou internetu príchodom digitálneho obsahu.

Pornografia tak má aj v súčasnosti po celom svete svojich nadšencov, resp. obdivovateľov (liberálny pohľad), ale aj neprajníkov, ktorí zastávajú radikálny názor – úplný zákaz produkcie pornografických materiálov. Pornografia je takmer všade okolo nás. Stačí si zapnúť masovokomunikačné prostriedky a naše zmysly sú dennodenne obklopované scénkami, ktoré sú pre mnohých dráždivými a v niektorých prípadoch by sa dalo povedať až vzrušujúcimi.

Prvotné pokusy definovať pornografiu sa datujú na začiatok 19.storočia. Pornografia/ porno/ pornokracia/ porno kultúra - nazvime ju akokoľvek, stala sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia dominujúcou kultúrou západnej civilizácie. Všade kde je iba náznak odhalenia tela, alebo dokonca nebodaj až sexu sa dobre predáva. Pornografia bola, je a bude o peniazoch.

Pornografia je výraz gréckeho pôvodu a znamená: nemravná literatúra, obrázok alebo film, literárny brak, nemravné písomnosti, či nemravné obrázky. Etymologický pôvod slova pochádza z prastarého Grécka a ide o zloženinu dvoch slov – porné a grafia. Porné znamená nevesta a graphien písať. Voľne by sme ho mohli preložiť ako popis života, zvykov a činnosti prostitútok. Hovorovo je porno opis alebo zobrazenie ľudského tela alebo sexuálnej aktivity s cieľom sexuálneho vzrušenia alebo uspokojenia. Pornografia je v určitom zmysle podobná erotike, ktorá je formou umeleckého stvárnenia pornografie. V súčasnosti pornografiou označujeme akýkoľvek písaný alebo obrazový a zvukový materiál so sexuálnym motívom. Porno biznis je obchodovanie s pornografickými materiálmi, od fotografie, cez kazety, knihy a časopisy, filmy, až po živé predstavenie. Pornografia preniká celú spoločnosť, všetky vrstvy, všetky povolania, všetky vekové skupiny. Závislosť ľudí od pornografie nevidno.

V našej radikálne sa sekularizujúcej spoločnosti je obyvateľstvo postupne inštruované nezaoberať sa negatívnym druhom argumentov smerom k pornografii, a tak môže vznikať dojem, že konzumácia pornografie je úplne bežná a neškodná vec.

Hoci je v súčasných spoločnostiach našej civilizácie konzumácia pornografie trendom, veľmi zriedka sa možno stretnúť s kritickými rozbormi tohto fenoménu. O možných nebezpečenstvách sa hovorí ešte menej. Stretneme sa snáď len s varovaním, že pri prehliadaní porno stránok je zvýšené riziko zavírovania počítača, prípadne sú stránky spoplatnené.

Teórie vysvetľujúce pornografiu

V posledných rokoch došlo k nárastu v používaní teórií, ako sociálna výmena, sled sexuálneho správania a erotofília/erotofóbia. k vysvetleniu ako a prečo konzumácia pornografie môže ovplyvňovať jednotlivcov alebo ich vzťahy.

Vo vymedzení pojmu pornografia nám veľmi nepomôžu ani slovníky cudzích slov, pretože definície autorov, ktorí sa tejto problematike venovali a aj venujú, sa rôznia. Tak napríklad:

  • Rajman ( 1966 ) definuje pornografiu ako "pseudoumelecký brak mravne pochybného obsahu, vytváraný na ukájanie primitívnych pohlavných pudov, súbor písomností alebo predmetov tohto druhu";
  • Malý encyklopedický slovník ( 1972 ) definuje pornografiu ako slovesný výtvor, obraz, film alebo fotografiu, nemajúci iný účel, než vzbudzovať sexuálne vzrušenie;
  • Schneider ( 1987 ), definuje pornografiu ako "zobrazenie sexuálnych udalostí slovom, obrazom a zvukom, vytvorených za účelom sexuálneho vzrušenia, náhradného sexuálneho uspokojenia a finančného zisku." Ide o jedného z mála autorov, ktorý s pornografiou spája aj zisk a finančné výhody ( in Chmelík, J., 2003 ).
  • Medzi odborníkmi - psychológmi, sexuológmi, psychiatrami - panujú diametrálne odlišné názory na otázku, či pornografia je alebo nie je kriminogénnym faktorom.

Pre diskusiu o obsahu a vymedzení pojmu pornografie nám poslúži nasledujúca analýza štyroch všeobecných hypotéz (Borneman, 1990):

  1. Ak človek považuje akt ako taký za škodlivý, potom bude obtiažne považovať za vhodné akt znázorňovať. Touto hypotézou sa zdôrazňuje subjektívny pohľad na zverejňovanie sexuality a sexuálneho ukájania. Pri tejto hypotéze možno vymedziť dva názory:
    - všetko, čo sa vo sfére sexuálnych kontaktov odohráva mimo manželského zväzku a nesúvisí s počatím, je nemravné;
    - akékoľvek zobrazenie a prezentácia pohlavného ukájania je považované za legitímne, bez rozdielu, či ide o komerčnú prezentáciu/dosiahnutie zisku, alebo či je predmetom ukájania dieťa a podobne.
  2. Pohlavný styk je dialógom medzi dvoma partnermi a teda sexuálne aktivity bez partnera sú perverzné. Z tohto pohľadu by všetky sexuálne úchylky - typu fetišizmus, exibicionizmus, či voyeurizmus, kde partnerom k pohlavnému ukájaniu je vec, nie ľudská bytosť, taktiež sebaukájanie a čítanie erotických časopisov - boli obscénne a je možné ich označiť za pornografické a škodlivé. Možno totiž len veľmi ťažko tvrdiť, že zmienené praktiky v sexuálnom ukájaní možno vykonávať aj s partnerom.
  3. Pornografia prestáva byť pornografiou, pokiaľ pochádza od umelca. Táto hypotéza je v súčasnej dobe vo svojej podstate akceptovaná, samozrejme s istými zásadnými výhradami. Týka sa podstaty vymedzenia pornografie, jej kvality a zmyslu zobrazenia. Výhrada sa uplatňuje v tom zmysle, že pokiaľ zobrazenie od umelca predstavuje chlipnosť, ukájanie sa na deťoch, prehnanú sexuálnu agresiu, sadizmus, či perverzitu, nepôjde o umelecké dielo, ale naopak, toto dielo bude považované za pornografiu. Teda v prípade všeobecne uznávanej hypotézy, že pornografia je nebezpečná, možno ťažko argumentovať, že nebezpečenstvo vyplývajúce z pornografie sa zmierni tým, že dielo vytvoril umelec. Vo všeobecnosti sa v porno priemysle väčšina porno hercov, režisérov a scenáristov považuje za umelcov. Toto tvrdenie je rovnaké, ako tvrdenie, že atómová bomba je bezpečná, pretože ju vytvorili odborníci na fyziku a chémiu.
  4. Slušní ľudia prichádzajú na nemravné myšlienky až po spoznaní pornografie, tým, že znázorňovanie "úchylného" sexuálneho chovania zvádza heterosexuálov k úchylným sexuálnym praktikám. Tejto hypotéze predchádza otázka, do akej miery je pornografia spôsobilá patologicky ovplyvniť sexuálne chovanie skúmaného subjektu. Vplyvom pornografie na ľudské konanie je venovaná rada výskumov. Ernst Boneman ( 1990 ) zhromaždil značné množstvo empirických poznatkov k oblasti patologického ovplyvňovania správania pod vplyvom pornografie. Podľa jeho záverov ženská a mužská citlivosť na erotické podnety, či už slovom alebo obrazom je identická a výrazne sa nelíši. Zisťované rozdiely sú priraďované sile libida, dedičnosti, sociálnej výchove, sexuálnej praxi, veku, stresu a v neposlednom rade aj dennej, či nočnej dobe.

Pornografické materiály sa rozdeľovali na:

  • materiály s erotickým obsahom, ktorý je neagresívny – porno erotika; Je vnímaná celkom pozitívne a je jej pripisovaný rad kladných funkcií. Porno erotické materiály môžu podľa sexuológov slúžiť ako určitá náhrada jedincom, ktorým chýba prirodzený partner. Pozitívny vplyv porno erotiky je priznávaný najmä u menej sexuálne skúsených jedincov k ich povzbudeniu a rozptýleniu obáv zo sexuálneho života; tiež môže prispieť k skvalitneniu ich sexuálneho života. Kultivovaná porno erotika má aj isté pedagogické účinky tým, že zoznamuje určité vrstvy populácie so zásadami tzv. bezpečného sexu a v prevencii proti AIDS.
  • agresívna pornografia je typická produkciou materiálov, v ktorých sa prejavuje hrubá neúcta k človeku, obsahuje vysoký stupeň agresivity a násilia, prezentuje rôzne úrovne sexuálnych zvráteností až sadizmu (Chmelík, J., 2003).

Odborníci skúmajúci fenomén pornografie sa však zhodujú:

  • na jednoznačnom zákaze prezentácie sexu s deťmi a to v akejkoľvek podobe,
  • taktiež potrebu zákazu sexu s výkalmi, so zvieratami a sex s neakceptovateľným násilím.
    Tieto sexuálne praktiky sú jednoznačne označované ako nevhodné a v pornografickej produkcii nemajú čo robiť. Je potrebné ich potierať a zakázať, pretože ponižujú ľudskú dôstojnosť.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia, začína súd obmedzovať pornografiu považovanú ako hard-core, pretože cenzúra celej pornografie by bola ľahko napadnuteľná. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa pornografia stala viac dostupnejšou prostredníctvom vynálezu videorekordérov a VHS videokaziet. Následne sa začali vytvárať rôzne aliancie, ktoré lobovali za cenzúru. Rok 1990 priniesol nové obavy, pretože došlo k zvýšeniu dostupnosti pornografie. Najväčšiu zmenu priniesla distribúcia pornografie prostredníctvom internetu. Pornografia sa stala ľahko dostupnou vo väčšom množstve komukoľvek v súkromí konzumenta doma a často aj bez poplatku. Takéto zvýšenie dostupnosti a spotreby pornografie prinieslo ešte raz otázku vplyvu pornografie na správanie a špeciálne dostupnosti pre ľudí mladších ako 18 rokov ( Ferguson a Hartley, 2009 ).

Pornografiu možno v súčasnosti bez váhania označiť za celospoločensky rozšírený fenomén – a to nielen na Slovensku. S nástupom idustrializácie a technického pokroku sa rozšírili aj možnosti šírenia a všeobecnej dostupnosti pornografického materiálu. Internet otvoril svetu nevídané možnosti, ale aj nebezpečenstvo šírenia pornografie. Rýchly nástup internetu hegemóniu pornografie len potvrdil a trend naznačuje neustávajúci rozmach.

O tom aký – a či vôbec - je prínos pornografie pre ľudstvo, sa vedú rozsiahle diskusie na úrovni laickej i odbornej verejnosti (Hupková, Z., 2016).

Je nesporné, že mravnosť nie je kategóriou právnou, ale morálnou, filozofickou a sociologickou. Pravidlá mravnosti nie sú v práve určené a ani kodifikované. Sú v podstate určované spoločenskou zmluvou a len sčasti sa prekrývajú alebo stotožňujú s pravidlami chovania upravenými právnym poriadkom.

Vo vymedzení pojmu pornografia nám veľmi nepomôžu ani slovníky cudzích slov, pretože definície autorov, ktorí sa tejto problematike venovali a aj venujú, sa rôznia. Medzi odborníkmi - psychológmi, sexuológmi, psychiatrami - panujú diametrálne odlišné názory na otázku, či pornografia je, alebo nie je, kriminogénnym faktorom.

Odborníci zastávajú dva názory:

  • Liberálny prístup zdôrazňuje maximálnu slobodu jednotlivca v rozhodovaní o sexuálnych vzťahoch a nevidí dôvod, prečo radikálne obmedzovať a potierať pornografiu. Liberálny postoj nie je neobvyklý ( Johansson a Hammarén, 2007 ). Ako ďalej autori poznamenávajú, veľa mladých žien sa pozerá s opovrhnutím na pornografiu, ale to iste naplatí pre všetky ženy. Exitujú také, ktoré na pornografiu nahliadajú pozitívne, alebo prinajmenšom liberálne a majú tolerantné postoje voči pornografii.
  • Konzervatívci naopak označujú pornografiu za príčinu promiskuitného a patologicko -sexuálneho správania jedincov, ktorí sa môžu dopúšťať mravnostných kriminálnych deliktov (Chmelík, J., 2003).

Pornografia je i významnou pomôckou pre sexuologické skúmanie, pre lekársku vedu. Ani v psychiatrickej odbornej obci neexistuje konsenzus ohľadom možných vplyvov pornografie na duševné zdravie.

Právnici a lekári pri pornografii rozlišujú medzi:

  • erotikou, ktorú chápu ako dielo bez morbídneho obsahu a proti takejto produkcii nemajú výraznejšie pripomienky ;
  • a pornografiou, o ktorej usudzujú, že je treba zakazovať diela esteticky a mravne nevhodné, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku, vysoký stupeň násilia a sex s deťmi a so zvieratami.

K uvedenému prehľadu názorov na pornografiu je potrebné charakterizovať základný rozdiel medzi pornografiou a tzv. erotikou. Erotika je produkt umeleckej povahy s intímnymi námetmi podnecujúcimi estetické zážitky, ale bez vyzývavých až šokujúcich podnetov. Medzi erotickú produkciu možno zaradiť akty nahých tiel mužov a žien, vrátane zobrazenia genitálií.

Dokonca aj vyobrazenie pohlavného styku možno zaradiť medzi erotiku pri splnení nasledujúcich podmienok:

  • zobrazenie má značný kladný emocionálny výraz;
  • vyobrazenie nepoburuje estetické cítenie;
  • pohlavné spojenie je výsledkom prirodzeného podnetu;
  • vyobrazenie rešpektuje mužskú a ženskú krásu tela, pôvab a jedinečnosť vzťahu;
  • vyobrazenie nepredstavuje žiadne násilie, perverzitu a anomáliu pohlavného aktu (Chmelík, J., 2003).

Hranice medzi erotikou a pornografiu je často a zámerne rozmazaná. Erotika podľa Rave (1985) znamená vzájomnosť a vzájomné potešenie.
Jednotná definícia pornografie neexistuje. Na tom sa zhodnú viacerí domáci aj zahraniční autori: Haavio-Mannila a Kontula ( 2003 ); Ferguson a Hartley ( 2009 ); Chochola ( 2010 ); Uzel ( 2010 ); Máthé ( 2011 ); Ford a kol., ( 2012 ); Lambert a kol., ( 2012 ).
Problém skúmania pornografie rôznymi autormi možno uzavrieť konštatovaním, že je zrejme celkom na mieste stanoviť určité pravidlá a hranice, za ktoré by pornografická produkcia v žiadnom prípade nemala ísť, aby neohrozovala spoločnosť a najmä mládež.

Ďalšou spornou otázkou medzi odborníkmi je zákaz predaja pornografických diel a účinnosť tohto zákazu. Doterajšie skúsenosti nie sú jednoznačné a skôr vedú k záveru, že zákaz predaja robí túto produkciu príťažlivou a žiadanejšou a predaj sa presúva na čierny trh.

Niektorí odborníci tvrdia, že vyobrazenie nahého tela alebo jeho intímnych častí, predvádzanie milostných scén a aktov vedie k mravnostnej kriminalite. Je veľmi obtiažne definovať pornografiu tak, aby jej určenie bolo jednoznačné. Z uvedenej analýzy s určitosťou však možno vyvodiť, že pornografia pokrýva prirodzenú potrebu človeka ako jednu z jeho základných životných potrieb. Z hľadiska spôsobu uspokojovania týchto potrieb však pornografia predstavuje ( až na výnimky ) negatívny jav, ktorý je spoločnosťou odsudzovaný a vytesnený. Toto tvrdenie však nie je podložené empirickými údajmi ani dôveryhodnými výskumami a tak žiaden z názorov, ktoré boli doteraz vedecky spracované, nepodal komplexný pohľad na pornografiu.

Detská pornografia

Základné normy ľudského správania, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami všeobecne platné, stratili svoju platnosť. V článku 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv stojí norma : „Rodina je prirodzenou základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu“. Tieto hodnotové normy, zvyky a zákony boli za posledných štyridsať rokov odstránené. Sexualita dnes útočí na najvnútornejšiu morálnu štruktúru človeka. Základným postojom musí byť presvedčenie, že úžasný dar sexuality potrebuje kultivovanie, aby umožnil človeku vydarené vzťahy a vydarený život. Naopak, nekultivované vyžitie všetkých pudov ničí osobu i kultúru. Od detstva sexualizovaný človek sa učí, že je dobré, keď bez rozmýšľania využije všetky svoje pudy a je zlé, keď ich obmedzuje. Taký človek používa vlastné telo a telo druhých ľudí na uspokojenie sexuálneho pudu namiesto vyjadrenia osobnej lásky ( Gabriele Kuby, 2012 ).

Pornografia je nepochybne škodlivá pre zdravý a morálny vývoj mládeže a z toho dôvodu je potrebné ju považovať za sociálno-patologický jav. Od polovice osemdesiatych rokov minulého storočia sa čoraz viac v diskusiách medzi odborníkmi objavuje téma pohlavného zneužívania detí a s tým spojená výroba a šírenie detskej pornografie. Detská pornografia je prevádzkovaná v ilegalite a tajne.

Každé kliknutie na internete zabíja detskú dušu a každý obraz s detskou pornografiou na internete ukazuje mučenie dieťaťa. Detská pornografia má za následok zvlášť ťažké formy traumy detí a častejšie než v iných prípadoch sexuálneho násilia sa vyskytujú ťažké disociatívne poruchy. Deti takto zneužívané sú vystavené patologickému narušeniu ich osobnosti. Pre detské obete je typický pocit hlbokého zmätku, dezorientácie a odcudzenia. Nebezpečenstvo u detských obetí spočíva aj v tom, že si sexualitu spájajú spravidla s násilím a s citovou závislosťou. Sexuálne zneužívané deti sú v dospelosti veľmi náchylné k obdobnému deviantnému správaniu a sú potencionálnymi páchateľmi mravnostných trestných činov (Chmelík, J., 2003).

Sledovanie obsahu porno stránok skracuje detstvo, prebúdza u detí predčasný záujem o sexualitu, na ktorú nie sú pripravené a ohrozuje ich zdravý psychický i fyzický vývoj. Deti a dospievajúci tak často získavajú deformovanú predstavu nielen o sexe, ale zvlášť o nadväzovaní a udržiavaní intímnych vzťahov medzi partnermi. V dnešnej presexualizovanej dobe je obrovské riziko, že dieťa narazí na pornografický obsah aj náhodou, zvlášť na internete. V tomto prípade je nevyhnutné, aby s nimi rodičia o podobných vzťahoch hovorili, vysvetľovali im nereálnosť vzťahov stvárňovaných v pornografii, vysvetlili im účelovosť vzniku pornografických diel a ich oddelenosť od skutočného života (Müllller, M., 2014).

Porno priemysel podporuje sexualizáciu mládeže na školách, keďže tým získava budúcich zákazníkov. Cez sledovanie porna sa mnohí dostávajú k predčasnému a predmanželskému sexu, čo nepriamo napomáha obchodovaniu s antikoncepčnými prostriedkami, alebo biznisu s potratmi. V neposlednom rade sledovanie porna podnecuje sexuálnu trestnú činnosť ako znásilnenie, sexuálne zneužívanie, pedofília, obchod s ľuďmi a pod. Pedofília je v odbornom poňatí trvalá alebo dlhodobá náklonnosť či reaktivita s erotickým rozmerom prevažne alebo výlučne voči neplnoletým chlapcom alebo dievčatám.

Liberalizáciou sexuality sa pedofília začala považovať za prirodzenú sexuálnu orientáciu, rovnako ako homosexualita. Začiatkom minulého roka dvaja kanadskí psychológovia prehlásili, že pedofília je rovnaká sexuálna orientácia ako homosexualita. Van Gijseghem, psychológ a bývalý univerzitný profesor v Montreale povedal členom parlamentu: “pedofili nie sú len osoby, ktoré páchajú zlý skutok v tom či onom, oni sú jednoducho tlačení k tomu, k čomu sú tlačené aj osoby v prípade homosexuality.” Zneužívanie detí deformuje ich chápanie spoločenských noriem a morálky. Často považujú pornografiu za zdroj svojej obživy, najmä chlapci, ktorí sa k svojej homosexualite hlásia bez ostychu.

Agentúra pre základné práva , založená vo Viedni 2007 presadzuje novovzniknuté ľudské práva, ktorých ústrednými témami sú boj proti homofóbii a proti islamofóbii, čiže zaviesť do nášho života najmä transkulturálne vplyvy, ktorým sa nevyhneme (moslimovia žijúci v EÚ ).

Prednostným cieľom politiky na všetkých úrovniach sa za posledných dvadsať rokov stáva „gender agenda“. S týmto pojmom si však veľa občanov nevie poradiť a odborné postoje sa rôznia. Stratégiou EÚ je gender mainstreaming (uplatňovanie rodového hľadiska) na dosiahnutie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života. Pri gender mainstreamingu však ide o viac, než zrovnoprávnenie muža a ženy. Ide o nastolenie rovnosti cez dekonštrukciu bipolárneho hierarchického vzťahu pohlaví a dosiahnutie rovnako hodnotnej a rovnako oprávnenej pohlavnej rozmanitosti (Kuby Gabriele, 2012).

Dôsledky konzumácie pornografie

V pornografii je primárna túžba a fyzické uspokojenie, zatiaľ čo absentuje dvorenie, záväzok a dlhodobé vzťahy. Je to svet fantázie, v ktorom sú ženy permanentne vzrušené, túžia po sexe s neznámymi mužmi a vždy dosahujú orgazmus.

Porno však prináša do sexuálnej fantázie človeka aj pocity ako hnev a násilnosť. Takéto pocity ľudia pôvodne nevyhľadávali. Ovplyvnia nás natoľko, že strácame samých seba. Väčšinou si neuvedomujeme, že ak pozeráme porno, sami tým prispievame k rozširovaniu filmovej prostitúcie.

Užívanie pornografie môže byť s pozitívnym, ale aj s negatívnym dopadom na samotného užívateľa. Ako celá pornografia, aj tu sa nájdu jedinci, ktorí sa budú medzi sebou odlišovať v tom, čo považujú za negatívne a čo za pozitívne v rámci pornografie, resp. sexuálne explicitných materiálov.

Psychológovia v súčasnosti bojujú s drastickým nárastom závislých od porna. Podľa odborníkov každým dňom stúpa počet ľudí, ktorí konzumujú internetovú pornografiu. Človek závislý od porna si nedokáže pomôcť a nutkavo, v podstate ustavične sa musí pozerať na materiál s pornografickým obsahom. Závislosť od pornografie postihnutým ľuďom negatívne zasahuje do života. Ovplyvňuje ich každodenné fungovanie, ich partnerský vzťah, zamestnanecký pomer a sociálne vzťahy.

Negatívne dôsledky pornografie:
Napriek tomu, že pornografia bola dlhodobo považovaná za diagnostický a liečebný nástroj v sexuálnej terapii (Wylie a Pace, (2011); Hald a kol., (2014) v Landripet a Štulhofer, (2015), navrhuje sa, že epidemiologický výskyt erektilnej dysfunkcie a nedostatok partnerovho záujmu o sex môže byť v skutočnosti spôsobený konzumom pornografie ( Ley a kol., 2014 ).

V štúdii Short a kol. (2012) uvádzajú niektoré negatívne dôsledky spojené s konzumáciou internetovej pornografie: narušuje vzťahy, finančné, profesijné fungovanie, emočné problémy a sexuálna nespokojnosť.
Pornofília prináša rozpad vzťahov, stratu dôvery a bolestivé rozchody, pokiaľ sa včas nezastaví. Závislý muž nakoniec stráca sebaúctu a pod ťažobou výčitiek zo stroskotaného života siaha väčšinou na dno samej existencie - alkoholizmus, drogy, stáva sa bezdomovec, často pácha aj sexuálne motivovanú kriminálnu činnosť.

Porno má na svedomí dva najzávažnejšie problémy:

  • na pocite vzrušenia, ktorý prináša, sa stávame rýchlo závislí;
  • podľa porna, ktoré dospievajúca generácia sleduje sa odvíja jej budúce sexuálne správanie.

Dr. Norman Doidge, kanadský odborník, opisuje vo svojej svetoznámej knihe "The Brain That Changes Itself" (2007) všetky trvalé neuroplastické zmeny v mozgu, ktoré spôsobuje pornografia rovnako, ako ďalšie podobné závislosti.

Práve spôsobovanie trvalých a dlhodobých zmien vo fungovaní mozgu je jedným z najzávažnejších dôsledkov konzumácie porna. Ide o postupný proces, ktorý spočíva v tom, že dlhodobé a opakované sledovanie erotických a pornografických materiálov spojené s masturbáciou môže a veľmi často aj vedie k chemicko-biologickému poškodeniu mozgu.

Podľa ďalšieho odborníka z tejto problematiky Dr. Jeffreyho Satinovera, je škodlivá zmena mozgu zapríčinená atrofiou/zmenšovaním sa čelného mozgového laloku. Toto poškodenie následne vytvára anatomické a patologické zmeny, ktoré sa prejavujú v závažných mozgových disfunkciách.

Ďalším nežiaducim javom, ktorý so sebou prináša konzumácia pornografie, je narúšanie medziľudských vzťahov najmä romantického charakteru. Ide o oslabenie schopnosti milovať sa v romantickom zmysle. Sex sa vo vnímaní postihnutých osôb úplne oddeľuje od rodiny a detí, čím sa ďalej oslabuje spojenie sexuálneho života s pozíciou manžela a rodiča.

Najznámejším efektom je, že konzumentom sa ich fyzické sexuálne partnerky zdajú menej atraktívne ako tie virtuálne a samozrejme, že pri sexuálnom styku si premietajú predtým vnímané erotické a pornografické obrazy a scény. Odborníci o tomto faktore píšu ako o vážnom negatíve.

Pozitívne dôsledky pornografie

V porovnaní s negatívnymi dôsledkami, je pozitívnych omnoho menej. A nie je to spôsobené tým, že by sme sa nesnažili zaobstarať čo najviac pozitívnych dôsledkov konzumovania pornografie. Predovšetkým je to spôsobené nedostatkom počtu výskumov zameraných na pozitívne dôsledky konzumovania pornografie. Našťastie môžeme povedať, výnimky potvrdzujú pravidlo a tak sa nám podarilo napísať časť o pozitívnych dôsledkoch konzumovania pornografie, ktoré uvádzame.

K pozitívnym dôsledkom patrí:

  • Ženskej sexualite môžeme pričítať podľa (Bryant, 2010) celkové zlepšenie sexuálneho života a zlepšenie postojov k sexu;
  • Výskum naprieč kultúrami naznačuje, že dostupnosť pornografie môže prispieť k redukcii nežiaduceho správania;
  • Rozšírená dostupnosť pornografie môže hrať rolu v redukcii sexuálnej kriminality;
  • Short a kol. (2012) uvádzajú nasledovné pozitívne dôsledky konzumácie internetovej pornografie: zmiernenie stresu, znižovanie nudy, podporuje pocity a zvyšuje stupeň sexuálnych vedomostí;
  • Konzumovanie pornografie pozitívne korelovalo so zvyšovaním sexuálneho sebavedomia u oboch pohlaví (Morrison a kol., 2004);
  • Čitatelia časopisu Playboy uvádzajú, že kontinuálne sledovanie časopisu slúži ako zdroj informácií o sexe a napomáha rozvoju konceptu sexuálneho seba objavovania (Beggan a Allison, 2003);
  • Zaujímavosťou je výsledok analýzy samotného časopisu Playboyu, ktorá uvádza nedostatok korektných informácií o ženách, sexe a vzťahu;
  • Ďalej zdôrazňuje, ako môže pornografia prinášajúca korektné informácie byť vzdelávacou (Beggan a kol., 2000);
  • V knihe: „Pornografie aneb Provokujúci nahota“ (Uzel, 2004) sa dočítame, nenásilnú pornografiu používajú sexuálny terapeuti rutinne a to v zmysle odporúčania explicitných filmov pacientom, ktorí nerozumejú určitým sexuálnym funkciám, alebo sú odporúčané párom ako podpora sexuálne komunikácie vedúcej k zlepšeniu sexuálnych vzťahov;
  • Ďalším pozitívnym príkladom je Škandinávia, kde liberálny prístup k pornografii spôsobil zreteľný pokles sexuálnej trestnej činnosti.

Odborníci zaoberajúci sa liečbou závislosti na pornografii vedia, aký silný dopad na ľudské životy môže mať závislosť na pornografii. Niektorí odborníci dokonca váhajú označiť pornografiu za závislosť, pretože sa domnievajú, že užívateľom porna poskytujú výhovorku: "Nemôžem si pomôcť, som závislý." Asi nikoho neprekvapí fakt, že konzumácia pornografie je návyková, podobne ako drogy. Osobitne sa jej účinky prirovnávajú k účinkom kokaínu a heroínu.

Napriek kontroverziám sa veľa psychiatrov a klinických psychológov jednoznačne prikláňa k existencii diagnózy závislosti od pornografie. Spolu so závislosťou na internete, hrách, nakupovaní a práci tak tvoria skupinu nelátkových závislostí. (Šmídová, E., 2008).

Propagácia pedofílie

Právna úprava pornografie v Slovenskej republike

Prevádzkovanie a užívanie pornografie v Slovenskej republike nie je trestné. Pre účely trestného práva možno pornografiu vymedziť ako akýkoľvek predmet, zobrazenie alebo prezentácia pohlavných orgánov, pohlavného alebo iného styku, ktorý verejne, spôsobom ponižujúcim ľudskú dôstojnosť a hrubo zasahujúci do dobrých mravov obvykle vyvoláva pocit hanby a hnusu, zvýrazňuje agresivitu a zvlášť intenzívnym a vtieravým spôsobom patologicky podnecuje sexuálny pud ( Chmelík, J., 2003 ).

V Slovenskej republike došlo niekoľkokrát k zásadnej novelizácii trestného činu ohrozovania mravnosti a kladie sa dôraz sa ochranu detí pred vplyvom pornografie. Trestný zákon číslo 300/2005 Z. z. vo svojej druhej - osobitnej časti v deviatej hlave nazvanej "Trestné činy proti iným právam a slobodám" upravuje výrobu, rozširovanie a prechovávanie detskej pornografie a ohrozovanie mravnosti v týchto ustanoveniach. Samozrejme so zavedením nových skutkových podstát došlo aj k výraznému zvýšeniu sankcií za trestné činy ohrozujúce mravnú výchovu mládeže. Prísnejšie je trestaná i výroba a rozširovanie detskej pornografie, prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení.

Trestné činy súvisiace s detskou pornografiou

Pod trestnou činnosťou súvisiacou s detskou pornografiou rozumieme skutkové podstaty trestných činov výroby, rozširovania a prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení. Detská pornografia predstavuje závažné porušenie základných práv na ochranu a starostlivosť detí. Práva detí stanovuje Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a Charta základných práv EÚ z roku 2000.

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady EÚ č. 2004/68/SVV možno pod detskou pornografiou chápať „vyobrazenia zaznamenávajúce sexuálne zneužívanie detí dospelými. Môže tiež zahŕňať vyobrazenia detí zapojených do jednoznačne sexuálneho konania alebo vyobrazenia ich pohlavných orgánov, keď sa tieto zobrazenia používajú primárne na sexuálne účely a využívajú sa s vedomím dieťaťa alebo aj bez jeho vedomia. Pojem detskej pornografie sa navyše vzťahuje na realistické zobrazenie dieťaťa, pri ktorom sa dieťa zúčastňuje , alebo je zobrazené, ako sa zúčastňuje, na jednoznačne sexuálnom konaní, primárne na sexuálne účely. ( Hullová, M., 2017 ).

V nadväznosti na tieto dokumenty možno na národnej úrovni a v súlade so systémom trestnoprávnej úpravy (v zmysle Trestného zákona 300/2005 Z. z. v platnom znení – ďalej len TZ) ku kontrole tohto nežiaduceho fenoménu v SR zaradiť medzi trestné činy súvisiace s detskou pornografiou, nasledujúce skutkové podstaty samozrejme za podmienky, že bezprostredne súvisia s trestnou činnosťou detskej pornografie (Výrobu detskej pornografie § 368 TZ, Rozširovanie detskej pornografie § 368 TZ; Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom porno predstavení § 370 TZ; Ohrozovanie mravnosti § 372 TZ ; Obchodovanie s ľuďmi § 179 ods. 2 - 5 TZ ; Zverenie dieťaťa do moci iného na účely vykonávania detskej práce alebo na iný účel § 181 TZ ; Sexuálne zneužívanie § 201a TZ ;
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže § 211 TZ );

Problematika detskej pornografie je skutočne veľmi citlivá a do istej miery tabuizovaná. Je však nesporne aktuálna a v každom prípade si vyžaduje koncentrovaný záujem spoločnosti o jej riešenie.

V novej slovenskej právnej úprave sa vytratila všeobecnosť a je v nej veľmi účelne zvýraznená najmä ochrana detí pred pornografiou. Nie kauzálne/cestou samotných skutkových podstát, ale podľa spôsobu spáchania trestného činu. Preto možno slovenskej právnej úprave pričítať progresívnosť a určitú nadčasovosť, ktorá už umožňuje možnosť postihovať aj nové spôsoby páchania tejto trestnej činnosti.

ZÁVER

V súčasnej spoločnosti je dostupnosť pornografie ľahšia, ako tomu bolo pred pár rokmi, dokonca až desaťročiami. Na zvýšenú dostupnosť má vplyv nielen káblová televízia, ale hlavne internet. Z veľkej časti má na tom podiel účasť v rámci umeleckých diel a videoklipov, ktoré sú tým viac pútavejšie, čím väčšia časť ženského tela je odhalená a rôznych druhov reklám, z ktorých sexuálny materiál doslova vypadáva z televíznej obrazovky.

Konzumácia pornografie je celospoločenským problémom. Takmer každý z mladšej generácie sa s ňou priamo alebo nepriamo stretol. Poukázanie na rôzne informácie a názory odborníkov z rôznych oblastí na otázky morálky, sexuality, pornografie, ktoré následne vyúsťujú do právneho pohľadu na tieto defektné konania a ktoré je nevyhnutné postihovať aj represívne, nemožno prehliadať. Zasahujú totiž do základných práv a slobôd občana. Zároveň sa jedná o problematiku, ktorá sa neustále vyvíja a mení.

Preto je nevyhnutné zmieniť sa o niekoľkých postupoch zdarného riešenia.
Na úrovni Európskej únie by síce bolo možné technicky obmedzovať na základe legislatívy prístup k internetovým erotickým a porno stránkam tak, aby sa k nim nedostali deti. Podobné riešenia sú však neefektívne a technicky nevymožiteľné, nakoľko servery poskytujúce pornografický obsah sa nachádzajú mimo EÚ a zároveň nie je možné overiť vek návštevníka týchto stránok. Zablokovaním IP adries sa presunú stránky na iné adresy v priebehu zopár hodín. Prevádzkovatelia vytvoria ďalšie podobné stránky v krátkom čase.

Rodičia chránia deti pred neprimeraným obsahom vzhľadom na citový a mentálny vývoja dieťaťa a chcú vychovať múdre dieťa. Mali by preto využiť aj technické prostriedky tzv. detské poistky cez aplikácie typu „parental control“, ktoré sú už súčasťou viacerých antivírusov (napríklad ESET Parental Control: https://parentalcontrol.eset.com). Zakomponované sú aj v operačných systémoch Microsoft prostredníctvom správy členov rodiny vo ,,Family Safety Center“ (https://account.microsoft.com/family/) kde si vytvoríte kontá pre členov rodiny aj s príslušným nastavením oprávnení. Operačný systém macOS Sierra má taktiež zapracovaný Parental controls (https://support.apple.com/kb/ph25799?locale=en_US).
Mladšie deti majú rodičia vychovávať a naplniť im program dobrými a kultivovanými podnetmi a hlavne chrániť ich. U adolescentov sú zákazy a obmedzenia krátkodobé a krátkozraké riešenia, podobné ako vypnutie elektriky či zviazať mladistvým ruky. U nich je potrebné klásť dôraz na dôveru a otvorenú, úprimnú komunikáciu o tejto problematike a jej rizikách.

Na úrovni štátu je potrebné podniknúť právne kroky, prijať predpisy, ktoré znemožnia jednoduchú propagáciu a šírenie erotických a pornografických materiálov vo verejnom priestore. Príslušné orgány štátu musia stíhať páchateľov trestných činov so sexuálnym podtónom, najmä pri ohrozovaní mravnej výchovy mládeže.

V rodinách je potrebné pestovať dobré a láskavé vzťahy medzi manželmi navzájom a medzi rodičmi a deťmi. Deťom je potrebné poskytnúť vo vhodnej dobe a primerane k veku potrebné informácie, aby sa dokázali uchrániť pred sexualizáciou, pred obťažovaním a zneužitím pri opustení domácnosti. Toto vyžaduje aktívnu spoluúčasť a starostlivosť rodičov.

Jednotlivci sa musia snažiť, aby sami neprepadli závislosti na porne, ak už jej prepadli a nevedia sa z nej dostať, nech sa obrátia na spoločenstvá, ktoré sa venujú liečbam závislostí.

Autor: Ing., Judr. Otília Hamacková

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1) BRYANT, C.: Adolescence, pornography and harm. Youth Studies Australia 29(1), 2010, 18-26.
2) FERGUSON, CH., J., HARTLEY, R., D.: The influence of pornography on rape and sexual assault. Aggression and Violent Behavior 14, 2009, 323-329.
3) HULLOVÁ, M., Zahraničná trestnoprávna úprava trestných činov súvisiacich s detskou pornografiou, Bratislava, Akadémia PZ, 2016, 20 s.
4) CHMELÍK, J. : Mravnost, pornografie a mravnostní kriminalita, PORTÁL, Praha 2003, ISBN 80-7178-739-6, 201s.
5) CHOVANEC, M., Dizertačná práca, 2017.
6) KUBY, G. Globálna sexuálna revolúcia, 2.vydanie, LÚČ, 2012, ISBN 978-80-7114-922-4; 416 s.
7) MULLER, M. : Jak ochránit děti před pornografií na internetu, Vydání první, PORTÁL, Praha 2014, ISBN 978-80-262-0694-1, 168 s.
8) ŠMÍDOVÁ, E.: Jsem závislý na sexu. Psychologie dnes, 14, 2008, 2, s. 32 – 33.
9) VANČÍKOVÁ, E.: Dětská prostituce. 1. vyd. Praha, GRADA Publishing, 2005, 136 s. ISBN: 80-247-1138-9.
10) Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov.
11) Internetové zdroje:
Ondráš, P. Porno konzum a jeho dôsledky na kvalitu mozgu. In Priezor.com [online], [cit. 1. 10. 2018] Dostupné na internete: https://priezor.com/rubriky/40-t7/1759-porno-konzum-a-jeho-dosledky-na-k...

Matus, M. Aký vplyv má porno na človeka? Sledovanie pikantných videí nie je až také nevinné, ako si mnohí myslia. In Refresher [online], [cit. 1. 10. 2018] Dostupné na internete: https://refresher.sk/48347-Aky-vplyv-ma-porno-na-cloveka-Sledovanie-pika...

Porno má zlý vplyv na intímny život. Ale len u mužov, u žien to neplatí. In st.city [online], [cit. 1. 10. 2018] Dostupné na internete: http://www.stcity.sk/porno-ma-zly-vplyv-na-intimny-zivot-ale-len-u-muzov...