Lada Kaliská (ed.): Vybrané aspekty psychológie morálky. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 187s. ISBN 978-80-557-0514-9

Kolektívna vedecká monografia s názvom Vybrané aspekty psychológie morálky je nielen dôkazom aktuálnosti morálneho fenoménu v súčasnej dobe, ale i dôkazom pomaly sa rozrastajúceho záujmu psychologickej odbornej komunity o danú tému.

Recenzované dielo pozostáva zo súboru ôsmich kompaktných kapitol, ktoré do systematického celku spájajú vybrané aspekty morálky zo psychologického uhla pohľadu. Prvá kapitola v podaní Vladimíra Poliacha prináša prehľadnú orientáciu v rôznych špecifikách a vzájomných súvislostiach jednotlivých faktorov, ktoré vytvárajú obraz situovaného morálneho subjektu. Prehľadnosť teoretickej analytickej úvahy zvyšujú i schémy, ktoré výstižne dopĺňajú prezentované myšlienky autora.

K teóriám socio-morálneho vývinu detí sa v druhej kapitole komplexne vyjadruje Katarína Čižmáriková. Začína Freudovou psychoanalytickou teóriou, pokračuje sociálnymi teretickými koncepciami morálneho vývinu, venuje sa i známym kognitívnym teóriám a nevynecháva ani sociokognitívne teórie morálneho vývinu. Kapitola je zavŕšená Peckovým príspevkom k morálnemu vývinu a Pupalovým konceptom mravnej výchovy.

Sériu teoretických kapitol dopĺňa svojou časťou i samotná zostavovateľka monografie, Lada Kaliská, ktorá teoreticky vymedzuje morálnu inteligenciu – koncept priťahujúci stále väčšiu pozornosť odborníkov. Uvádza filozofické východiská ponímania morálnej inteligencie, venuje sa i pragmaticko-spoločenskej platforme skúmaného konceptu, za ktorou nasleduje pedagogicko-poradenská báza schopnosti morálne uvažovať, rozhodovať a morálne sa správať.

V poradí štvrtá kapitola sa zameriava na menej známy fenomén integrity, ktorý autorky Mária Kahancová a Eva Nábělková úspešne ozrejmujú v prehľade jednotlivých koncepcií integrity v rozličných psychologických súvislostiach. Osobitá pozornosť je venovaná integrite ako kľúčovému konceptu pozitívnej psychológie.

Morálnym aspektom nedirektívneho prístupu k výchove a vzdelávaniu sa venuje v nasledujúcej piatej kapitole Lenka Ďuricová. Cieľom kapitoly je predstaviť a poskytnúť aplikačné možnosti princípov terapie zameranej na človeka do zložitého edukačného systému, v ktorom je daný prístup iba minimálne udomácnený.

Šiesta kapitola vedeckej monografie s názvom Prosociálnosť v kontexte sebahodnotenia žiaka strednej školy prezentuje praktickú stránku rozoberanej morálnej problematiky. Marta Valihorová a Janka Lajčiaková skúmali vzťah medzi tendenciami k prosociálnosti žiakov strednej školy v súvislosti s ich osobnosťou a ich globálnym sebahodnotením. Predpoklad o pozitívnej korelácii medzi sklonmi k prosociálnosti a globálnym sebahodnotením sa nepotvrdil na rozdiel od viacerých realizovaných empirických štúdií.

Výskumná kapitola Lucie Paškovej o vplyve percepcie sociálnej opory na životnú spokojnosť adolescentov prezentuje zaujímavé zistenia o vzťahoch celkovej vnímanej sociálnej opory jednak s celkovou životnou spokojnosťou a jednak s jej parciálnymi oblasťami.

Monografiu uzatvára posledná ôsma kapitola Alexandrovny Soloshich, ktorá rozoberá enviromentálnu etiku v kontexte odborných aktivít študentov.
Monografia sa zaoberá spoločensky aktuálnou problematikou, ktorú jej jednotliví autori rozoberajú z viacerých uhlov pohľadu, čím sa dielo stáva ešte viac čitateľsky príťažlivejším. Otvára široký problémový priestor, ktorý umožňuje pokračovať mnohými riešeniami tak v teoretickej, ako i empirickej oblasti.

Editorka monografie, ako aj autori jednotlivých štúdií podali relatívne komplexné odpovede na skúmané otázky spojené so psychológiou morálky a zároveň nastolili aj celý rad nových otázok, o ktorých je potrebné ďalej diskutovať a ktoré je potrebné aj ďalej skúmať. Publikácia svojimi informáciami, zisteniami, postrehmi, odporúčaniami môže inšpirovať nielen akademikov, ale rovnako aj študentov psychológie, pedagogiky, sociálnej práce, etiky, či filozofie.

PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD.

OBSAH

ÚVOD

SITUOVANÝ MORÁLNY SUBJEKT – KATEGÓRIE PREMENNÝCH
Vladimír Poliach

TEÓRIE SOCIO-MORÁLNEHO VÝVINU DETÍ
Katarína Čižmáriková

TEORETICKÉ VYMEDZENIE KONCEPTU MORÁLNEJ INTELIGENCIE
Lada Kaliská

INTEGRITA AKO CNOSŤ Z POHĽADU PSYCHOLÓGIE
Mária Kahancová, Eva Nábělková

MORÁLNE ASPEKTY NEDIREKTÍVNEHO PRÍSTUPU K VÝCHOVE A VZDELÁVANIU
Lenka Ďuricová

PROSOCIÁLNOSŤ V KONTEXTE SEBAHODNOTENIA ŽIAKA STREDNEJ ŠKOLY
Marta Valihorová, Janka Lajčiaková

VPLYV VNÍMANEJ SOCIÁLNEJ OPORY NA ŽIVOTNÚ SPOKOJNOSŤ ADOLESCENTOV
Lucia Pašková

ФОРМИРОВАНИЕ ЭКОЛОГИЧЕСКОЙ ЭТИКИ У СТУДЕНТОВ В ПРОЦЕССЕ НАУЧНОЙ ДЕЯТЕЛЬНОСТИ
Irina Alexandrovna Soloshich

Morálka začína od maličkostí a od každého z nás.
Je len súčtom miliónov životných postojov.
Jan Procházka
ÚVOD

Psychologický výskum morálky sa začal etablovať už v 30-tych rokoch 20. storočia, keď sa aj psychológovia začali intenzívne zaoberať skúmaním motívov ľudského konania a skúmaním morálneho vývinu človeka. Od tých čias záujem o morálny vývin človeka nestráca na aktuálnosti v psychologickej komunite. Usmerňovanie správania sa ľudí tak, aby sa predchádzalo negatívnym javom, ktoré by narušili život v spoločnosti a umožnili zlo, je primárnou úlohou aj v súčasnosti. Rešpektovanie morálnych pravidiel, zásad, princípov a noriem umožňuje ľuďom ich spoločnú koexistenciu, a práve tu zohrávajú významnú úlohu psychológovia, ktorí sa snažia postulovať či etablovať nové formy optimalizácie a humanizácie formovania osobnosti. Vzhľadom na globalizačné procesy prinášajúce multikulturalitu, vzhľadom na narastajúcu vedotechnickú silu jednotlivcov a rôznych inštitúcií, vzhľadom na vzrastajúcu početnosť medziľudských kontaktov a záujmov, vzhľadom na vzrastajúcu slobodu jednotlivca, sa stáva schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom a (všeobecne) problematika ľudskej zodpovednosti kľúčovou, a následne tak aj potreba psychologického štúdia morálky v 21. storočí. Súčasní švajčiarski etici H. Ruh a T. Gröbly to vyjadrili slovami: „Buď bude budúcnosť etická, alebo žiadna nebude! Len vtedy umožníme budúcnosť, ak naše konanie vo všetkých oblastiach budeme orientovať na etické normy.“

Na túto situáciu reaguje predkladaná kolektívna vedecká monografia Vybrané aspekty psychológie morálky, ktorej cieľom je analýza a hodnotenie vybraných javov psychológie morálky (sociálno-morálny vývin osobnosti jednotlivca, situovaný morálny subjekt, morálne citlivá situácia, personálno-sémantické významy, dispozičné a stavové modulátory, koncept morálnej inteligencie, integrita, nedirektívny prístup pri formovaní morálnej osobnosti, sociálna opora a prosociálnosť) za pomoci novšej odbornej literatúry a súčasných výskumov.

V. Poliach v prvej kapitole Situovaný morálny subjekt – kategórie premenných, opisuje hlavné kategórie premenných systému 'situovaný morálny subjekt'. Ide o tieto kategórie: (1) morálne citlivá situácia, (2) situačný makrokontext, (3) prežívanie situácie, (4) zdroje personálno-sémantických obsahov, (5) stavové modulátory prežívania a (6) dispozičné modulátory prežívania. Identifikácia týchto kategórií je prvým krokom k tvorbe empiricky overovateľného teoretického modelu.

Druhá kapitola K. Čižmárikovej Teórie socio-morálneho vývinu detí prináša prehľad teórií morálneho vývinu, ktoré sa zaoberajú problémom podobnosti a odlišnosti ľudského správania, analyzujú príčiny a aj dôsledky správania sa človeka z rôznych uhlov pohľadu. Psychoanalytický pohľad je zastúpený S. Freudom, sociálny pohľad prináša A. Bandura, kognitívnu teóriu rozpracovali autori J. Piaget a L. Kohlberg, sociokognitívny pohľad reprezentuje R. L. Selman. Autorka analytickým spôsobom vysvetľuje základné pojmy psychológie morálky, avšak ponúka i kritické ohlasy na vybrané teórie.

V tretej kapitole s názvom Teoretické vymedzenie konceptu morálnej inteligencie L. Kaliská ponúka teoreticko-historický, filozoficko-spoločensko-psychologický pohľad na novoetablovaný koncept morálnej inteligencie. Autorka na základe komparatívneho, analyticko-deduktívneho prístupu prezentuje variabilitu názorov na tento koncept v rámci psychológie morálky a pokúša sa o jeho bližšiu charakteristiku. Poukazuje i na teoretické, empirické či praktické verifikácie konceptu morálnej inteligencie.

M. Kahancová a E. Nábělková v štvrtej kapitole (Integrita ako cnosť z pohľadu psychológie) teoreticky analyzujú koncept integrity z pohľadu piatich psychologických perspektív: psychológie manažmentu, teórie psychosociálneho vývinu, salutogenézy, psychológie osobnosti a pozitívnej psychológie. Práve pozitívna psychológia privádza do centra psychologického záujmu tému silných stránok charakteru a cností človeka. V rámci prístupu pozitívnej psychológie je integrita chápaná ako vnútorná celistvosť človeka, ktorý je skutočne sám sebou a súkromne aj verejne zastáva svoje vnútorné stavy, zámery a záväzky.

V nasledujúcej (5.) kapitole Morálne aspekty nedirektívneho prístupu k výchove a vzdelávaniu sa autorka L. Ďuricová zaoberá alternatívou aplikácie terapie zameranej na človeka do podmienok výchovy a vzdelávania (nielen v inštitucionálnom zmysle), ako možnou inšpiráciou z hľadiska kultivácie morálky súčasného človeka. Hlavnou tézou tejto filozofie je totiž dôvera v základné dobro ľudskej bytosti a predpoklad, že za určitých podmienok človek napĺňa svoj potenciál a smeruje k osobnostnému rastu, pri zachovaní, resp. skvalitňovaní medziľudských vzťahov.

Na ňu nadväzujú autorky M. Valihorová a J. Lajčiaková šiestou kapitolou (Prosociálnosť v kontexte sebahodnotenia žiaka strednej školy), v ktorej akcentujú nutnosť rozvíjať prosociálnosť ako jednu zo základných charakteristík morálneho jednotlivca v prostredí školy v kontexte jeho sebahodnotenia. Pojednávajú o sebahodnotení, ktoré je považované za dôležitý prvok pre rozvoj prosociálneho správania. Okrem teoretického vymedzenia, prezentujú aj zistenia výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť existenciu rozdielov v prosociálnosti, v závislosti od úrovne sebahodnotenia, ktorú skúmali prostredníctvom Rosenbergovej škály globálneho sebahodnotenia. Priama súvislosť medzi prosociálnosťou a sebahodnotením, dokázaná, či už v tomto výskume, alebo vo viacerých doterajších výskumoch, je východiskom pre možnosti rozvíjania prosociálneho správania žiaka.

V predposlednej (7.) kapitole (Vplyv vnímanej sociálnej opory na životnú spokojnosť adolescentov) L. Pašková analyzuje vplyvy sociálnej opory, ako jednej zo základných premenných facilitujúcich morálny vývin jednotlivca. Kapitola analyzuje premenné vzťahu životnej spokojnosti a sociálnej opory u adsolescentov. Vychádza z teórií kladúcich dôraz na význam sociálnej opory pri zvládaní náročných životných situácií, ale aj problémov každodenného života, ktoré výrazne vystupujú do popredia práve v období dospievania. V rámci adolescencie sa zameriava na jej stredné obdobie, ktorá je hľadaním vlastnej identity a jedinečnosti.

Posledná kapitola (8.) s názvom Formation of Students´ Environmental Ethics in the Process of Their Scientific Activities Alexandrovny Soloshich z uhla environmentálnej etiky pojednáva o vzťahu študentov k prírode a analyzuje hodnoty a motívy v kognitívnych a operačných aktivitách.

Záverom chceme poďakovať prof. J. Grácovi a doc. P. Vacekovi za recenzné korekcie a pripomienky, ako aj ďalším kolegom a priateľom, ktorí prispeli akýmkoľvek spôsobom k vzniku tejto publikácie. Osobitne ďakujeme vedeckej grantovej agentúre VEGA, vďaka ktorej vznikla táto vedecká monografia v rámci riešenia projektu Adaptácia nových metodík na posudzovanie morálneho usudzovania v kontexte mravnej výchovy adolescentov (VEGA 1/1080/12).

Veríme, že predkladaná monografia obohatí problematiku psychologickej analýzy morálky z viacerých uhlov a stane sa prínosnou pre ďalšie výskumy a aplikácie v slovenskej vede. Prajeme všetkým čitateľom, aby na nasledovných stranách našli to, čo hľadajú, v opačnom prípade budú autori jednotlivých kapitol povďační za kritický ohlas v podobe odborných pripomienok.

Za autorský tím Lada Kaliská

Autori:
Mgr. V. Poliach, PhD., Mgr. K. Čižmáriková, PhD., PaedDr. L. Kaliská, PhD., Mgr. Ing. E. Nábělková, PhD., Mgr. M. Kahancová, doc. PhDr. M. Valihorová, CSc., Mgr. J. Lajčiaková, PhD., PaedDr. L. Pašková, PhD., prof. I.A. Soloshich
Názov: Vybrané aspekty psychológie morálky
Editor: PaedDr. Lada Kaliská, PhD.
Vedeckí recenzenti: prof. PhDr. Ján Grác, DrSc.
doc. PhDr. Pavel Vacek, PhD.
Vedecký redaktor: prof. PhDr. Soňa Kariková, PhD.
Rozsah: 187 strán
Náklad: 100 ks
Vydanie: Prvé
Vydala: PF UMB v Banskej Bystrici
Tlač: Tlačiareň Bratia Sabovci, s.r.o., Zvolen
ISBN 978-80-557-0514-9