Globálna pandémia COVID-19, možno ešte viac ako predchádzajúce krízy, poukazuje na opodstatnenosť rozvojovej spolupráce ako prejavu solidarity a napĺňania globálnych cieľov, ako sú znižovanie chudoby, nerovností a riešenie konfliktov vo svete. Ako však ukazuje stanovisko rozvojovej platformy Ambrela ku vládou schválenej Správe o rozvojovej spolupráci SR vo svete: Slovensko naplno nevyužíva svoj potenciál pri riešení globálnych výziev a v plnení medzinárodných záväzkov je stále pozadu.

V súčasnom globalizovanom svete aj obyvateľstvo SR môže viac vnímať, že na nás vplývajú globálne výzvy, ako klimatická zmena a s ňou spojené prírodné katastrofy, či vojnové konflikty a s nimi spojená migrácia, resp. utečenectvo. Globálna pandémia COVID-19 je príkladom toho, prečo by nás mal viac zaujímať boj s koronavírusom napríklad v Indii či na Ukrajine alebo Balkáne. Preto je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko na ne správne reagovalo. Práve rozvojová spolupráca je jedným z nástrojov, ako prispieť k riešeniam takýchto globálnych výziev.

V posledný júnový deň Vláda SR vzala na vedomie dva zásadné dokumenty, týkajúce sa realizovania a financovania zahraničnej pomoci Slovenska vo svete. Bola schválená ‘Správa o rozvojovej spolupráci SR za rok 2020’, ako aj dokument ‚Stav plnenia odporúčaní, vyplývajúcich z partnerského hodnotenia Výboru OECD pre rozvojovú pomoc‘. Zástupcovia a zástupkyne mimovládneho sektora, združené do Platformy rozvojových organizácií – Ambrela (ďalej len Ambrela), však upozorňujú na zásadné nedostatky, ktoré oficiálna rozvojová spolupráca (ODA) SR v súčasnosti obsahuje, čím sa snažia zlepšiť jej kvalitu a efektívnosť na najbližšie roky. A to aj s ohľadom na dosahy pandémie COVID-19 na rozvojový sektor.

Napriek zdanlivému zvýšeniu ide o stagnáciu pomoci SR vo svete

„Slovensko v minulom roku prispelo na oficiálnu rozvojovú spoluprácu sumou 124,49 miliónov eur, čo predstavuje 0,14 % HND. Mohli by sme to prezentovať ako úspech a štart trendu navyšovania výdavkov na ODA SR smerom k záväzku dosiahnuť úroveň 0,33 % HND do roku 2030. No za týmto zdanlivým navýšením je nárast povinného príspevku do EÚ vo výške 7 miliónov eur a predovšetkým odpustenie dlhu Srbsku vo výške 16 miliónov eur, ktoré však nepredstavuje skutočnú pomoc núdznym v teréne,“ upozorňuje výkonný tajomník Ambrely, Daniel Kaba. „Suma, ktorou reálne SR prispela – formou skutočnej pomoci v nízkopríjmových krajinách – je tak iba v hodnote 107,3 miliónov eur, čo predstavuje 0,12 % HND. Takýmto tempom dosiahne SR svoj záväzok venovať na ODA 0,33 % HND v roku 2130. Ide teda vlastne o stagnáciu, pričom zrejmá bola už v minulých rokoch (pri výdavkoch na ODA v hodnote 116 miliónov eur v roku 2018 a 103 miliónov eur v 2019),“ uvádza na pravú mieru Kaba.

Ako jeden zo 40 najbohatších štátov sveta sa SR nepriblížila svojim medzinárodným záväzkom. Jedným z nich je práve do roku 2030 venovať na spomínanú zahraničnú pomoc sumu vo výške 0,33 % nášho hrubého národného dôchodku. Slovensku sa v roku 2020 počas vrcholov koronakrízy dostalo pomoci zo strany EÚ a jej členských krajín, rovnako rýchlo a dostatočne však nereagovala smerom k zraniteľným ľuďom v nízkopríjmových krajinách. Naopak SR iba presunala 11 miliónov eur z existujúcich projektov a programov na boj s Covid-19 v postihnutých regiónoch, ktoré budú chýbať inde,“ pripomína Daniel Kaba z Ambrely.

V roku 2020 tiež neboli naplnené ciele v strategických dokumentoch ako pripravenie humanitárnej stratégie, viac efektívne geografické zameranie ODA SR a ďalšie. Suma v grantových výzvach na realizáciu rozvojových projektov, o ktorú sa mohli uchádzať slovenské subjekty, bola z pôvodne naplánovanej sumy 5,6 milióna eur rozhodnutím ministerstva zahraničia znížená takmer o 1 milión eur. To pre slovenské subjekty, aktívne v oblasti rozvojovej spolupráce, znamená nemožnosť realizácie 5 až 6 kvalitných rozvojových projektov, pričom vo vojnou zmietanej Etiópii či v hladomorom trpiacom Južnom Sudáne by boli humanitárne či rozvojové intervencie veľmi potrebné.

Ako zlepšiť súčasný systém oficiálnej rozvojovej spolupráce SR

Výhrady voči súčasnému systému slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci možno zhrnúť do niekoľkých bodov:

• ODA SR je málo solidárna a neplní dostatočne medzinárodné záväzky;
• v dlhodobom horizonte nebuduje dostatočne vlastné kapacity (ako nové pracovné miesta, potrebnú expertízu, vrátane rozvojovej diplomacie);
• naďalej platí, že až 95 % celkovej zahraničnej pomoci SR ‘outsorcuje‘, teda odvádza do medzinárodných inštitúcií, a slovenské subjekty sa môžu uchádzať len o 5 % z celého rozpočtu;
• týmto spôsobom sa skôr znižuje vizibilita SR a značky SlovakAid;
• nízke finančné alokácie a drobenie zdrojov na príliš veľa geografických a iných priorít má vplyv na udržateľnosť a efektívnosť slovenskej rozvojovej pomoci.

V snahe napomôcť zlepšeniu systému slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci preto Platforma rozvojových organizácií Ambrela navrhuje:

• tvorbu plánu napĺňania záväzkov, ktoré SR vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády a odporúčaní Výboru OECD pre rozvojovú pomoc;
• tvorbu realistického plánu navýšenia rozpočtu SR na rozvojovú spoluprácu už na rok 2022;
• zásadnú zmenu vnútorného prerozdeľovania celkového rozpočtu na ODA tak, aby SR viac budovala svoje národné kapacity, a menej ‘outsourcovala‘ financie do medzinárodných organizácií, zohľadňujúc princíp z Agendy 2030 pre napĺňanie Globálnych cieľov: ‘leaving no one behind‘ (neponechať nikoho pozadu, na okraji záujmu spoločnosti) a hodnoty za peniaze.

„Keď Slovensko efektívne využije potenciál, ktorý tu je aj vďaka humanitárnym a rozvojovým organizáciám Ambrely, môže sa viac zodpovedne podieľať na riešení globálnych výziev, ovplyvňujúcich život nielen v odľahlých kútoch sveta, ale aj u nás doma. Zároveň tým prispeje k zlepšeniu svojej reputácie a vizibility ako solidárneho aktéra v medzinárodnom prostredí,“ uzatvára Daniel Kaba za mimovládny sektor, združený do Platformy rozvojových organizácií – Ambrela.

Text a foto: Ambrela.org