Social entrepreneurship as a possible solution to reducing unemployment

Abstrakt: Sociálne podniky zohrávajú významnú rolu pri znižovaní nezamestnanosti, najmä prostredníctvom spolupráce s verejnými inštitúciami. Sociálny podnik je zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Sociálne podniky sú zamerané na riešenie sociálnych, environmentálnych alebo komunitných problémov, pričom tento cieľ je prioritou nad generovaním zisku.
Kľúčové slová: sociálne podniky, nezamestnanosť, etika podnikania, spoločné dobro.

Abstract: Social enterprises play an important role in reducing unemployment, especially through cooperation with public institutions. A social enterprise is focused on achieving social goals and the surplus from its activity is reinvested in business activities or social projects. Social enterprises are aimed at solving social, environmental or community problems, with this goal being a priority over generating profit.
Keywords: social enterprises, unemployment, business ethics, common good.

Sociálne podnikanie

Nezamestnanosť na Slovensku má podľa Cintulovej (2021, s. 3-11) komplexnú históriu, ktorá sa vyvíjala v súlade s politickými a ekonomickými zmenami v krajine. Riešenie nezamestnanosti zostáva kľúčovou výzvou pre slovenskú ekonomiku a celú spoločnosť, ktorá sa snaží prispôsobiť neustále sa meniacim podmienkam na trhu práce.

Podľa Pčolinskej (2017, s. 7-10) sú sociálne podniky definované ako subjekty, ktoré kombinujú podnikateľské a sociálne ciele. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní nezamestnanosti a eliminácii sociálnej exklúzie. Teoretický rámec vychádza z konceptov sociálneho podnikania, ktoré zdôrazňujú dôležitosť sociálnej inklúzie, udržateľného rozvoja a ekonomickej participácie znevýhodnených skupín. Sociálne podniky poskytujú pracovné príležitosti pre osoby, ktoré majú obmedzený prístup na tradičný trh práce, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, mladí ľudia bez praxe a iné zraniteľné skupiny. Teória sociálneho kapitálu zdôrazňuje, že tieto podniky prispievajú k budovaniu komunitných väzieb a zlepšovaniu sociálnej súdržnosti, čím posilňujú miestne ekonomiky.

Pri posudzovaní vplyvu sociálnych podnikov na nezamestnanosť je dôležité zohľadniť aj legislatívne a finančné aspekty, ktoré ovplyvňujú ich fungovanie. Modely financovania sociálnych podnikov zahŕňajú rôzne zdroje, napríklad verejné dotácie, sociálne investície a príjmy z vlastnej podnikateľskej činnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ich udržateľnosť a rast.

Sociálne podniky podľa Bobákovej (2021, s. 50-61) využívajú inovatívne prístupy a stratégie, napríklad partnerské siete, kooperatívne a participatívne riadenie, ktoré zvyšujú ich efektivitu pri riešení sociálnych problémov. Tieto východiská poskytujú rámec pre skúmanie, ako sociálne podniky môžu účinne prispieť k znižovaniu nezamestnanosti a podporovať inkluzívny ekonomický rozvoj.

Nezamestnanosť je závažný sociálno-ekonomický problém, ktorý je intenzívne riešený aj v post-pandemickom období. Európska stratégia zamestnanosti sa zameriava na zvyšovanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest prostredníctvom zlepšenia zamestnateľnosti, podpory podnikania a rovnosti príležitostí. Nové trendy v oblasti zamestnávania, najmä priemyselná revolúcia 4.0 a digitalizácia, prinášajú radikálne zmeny, vrátane ohrozenia pracovných miest a zvyšovania požiadaviek na kvalifikáciu. Home-office sa stal novým štandardom, ktorý prináša výhody aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov, pričom vyžaduje vyváženie medzi produktivitou a sociálnymi kontaktmi Dirgová (2022, s. 26-30).

Autorka sa tiež zaoberá problematikou nezamestnanosti z pohľadu sociálnych faktorov, analyzuje príčiny a dôsledky nezamestnanosti v rámci jednotlivých spoločenských skupín a regionálnych rozdielov. Zameriava sa na sociálne, ekonomické a psychologické aspekty nezamestnanosti, ako aj na jej vplyv na život jednotlivcov a ich rodiny. Diskutuje o možnostiach znižovania nezamestnanosti cez rôzne sociálne politiky a nástroje, vzdelávacie programy, podporu zamestnávania a reintegračné opatrenia pre nezamestnaných pričom kladie dôraz na potrebu komplexného prístupu v boji proti tomuto fenoménu. Autorka poukazuje na potrebu komplexného prístupu, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi vládnymi inštitúciami, neziskovým sektorom a podnikateľskými subjektmi Dirgová (2017, s. 15-34).

Definície sociálnych podnikov sa líšia v závislosti od ekonomického a spoločenského kontextu. Každá spoločnosť má svoju vlastnú interpretáciu a charakteristiku sociálnych podnikov. Podľa Pčolinskej (2017, s. 3-18) je sociálny podnik podnikateľský subjekt, ktorý funguje v rámci trhu tovarov a služieb a sústreďuje sa na zamestnávanie osôb so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením. Na rozdiel od tradičných podnikov, ktoré sa zameriavajú na maximalizáciu zisku, sociálne podniky kladú dôraz na vytváranie sociálnej hodnoty a podporu začlenenia svojich zamestnancov do spoločnosti. Zisky, ktoré sociálne podniky generujú, sú vo veľkej miere reinvestované do aktivít a projektov, ktoré podporujú ich sociálne a ekonomické ciele.

Podľa Bobákovej (2021, s. 1-5) je sociálny podnik zameraný na dosahovanie sociálnych cieľov a prebytok z jeho činnosti je reinvestovaný do podnikových činností alebo spoločenských projektov. Tento typ podniku sa snaží konkurovať na bežnom trhu a zároveň dodržiavať etické normy, ktoré sa prejavujú voči zákazníkom, konkurentom aj zamestnancom.

Dirgová a Černá (2013, s. 10-25) sa zaoberajú etickými otázkami manažérskeho rozhodovania a jeho vplyvom na pracovné prostredie v kontexte sociálneho dialógu. Autorky analyzujú rolu manažérov v podpore transparentnosti, spravodlivosti a zodpovednosti vo vzťahoch medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a ďalšími aktérmi. V súvislosti so sociálnymi podnikmi poukazujú na význam etického manažmentu pri vytváraní pracovných miest pre znevýhodnené skupiny a pri rozvoji udržateľného podnikania, ktoré rešpektuje sociálne hodnoty a prispieva k zlepšovaniu kvality života komunity.

Základnou charakteristikou sociálneho podniku je podľa Černej (2017, s. 51-66) jeho orientácia na spoločenské dobro a reinvestovanie ziskov na podporu miestnej komunity a sociálnych cieľov. Sociálne podniky poskytujú pracovné miesta a vzdelávacie príležitosti pre ľudí, ktorí sú sociálne marginalizovaní, čím vytvárajú prostredie, ktoré ich podporuje a pomáha im začleniť sa do spoločnosti. Ich činnosť často zahŕňa rôzne úrovne pracovných úloh, čím zabezpečuje prístupnosť zamestnania pre rôzne úrovne pracovných zručností.

V niektorých krajinách, napr. v Českej republike, sa sociálne podniky zakladajú na báze dobrovoľných iniciatív občanov, ktoré sa sústreďujú na vytváranie pracovných miest pre znevýhodnené skupiny. Tieto podniky plnia úlohu integračných sociálnych podnikov a poskytujú produkty a služby v miestnych komunitách. Podpora týchto podnikov je často zabezpečená prostredníctvom dotácií a fondov (Pčolinská, 2017, s. 5-9).

Sociálne podniky sú podľa Lubelcovej (2017, s. 1-5) jedinečné organizácie, ktoré kombinujú prvky podnikania s cieľom dosiahnuť sociálne a environmentálne ciele. Vznikli ako reakcia na potrebu riešiť rôzne spoločenské problémy, ktoré tradičné trhové a vládne inštitúcie nedokázali adekvátne riešiť. Ich definícia a ciele sa môžu líšiť v závislosti od kontextu a krajiny, avšak v zásade ide o podniky, ktoré majú za primárny cieľ vytvárať sociálnu hodnotu namiesto maximalizácie zisku pre vlastníkov alebo akcionárov.

Podľa medzinárodne uznávaných definícií sú podľa Pčolinskej (2020, s. 6-12) sociálne podniky zamerané na riešenie sociálnych, environmentálnych alebo komunitných problémov, pričom tento cieľ je prioritou nad generovaním zisku. Vykonávajú pravidelnú ekonomickú činnosť a generujú príjmy prostredníctvom predaja tovarov alebo služieb. Na rozdiel od charitatívnych organizácií, sociálne podniky sú závislé na trhu a sú konkurencieschopné. Väčšina ziskov je reinvestovaná do podnikania alebo do plnenia sociálnych cieľov. Mnohé sociálne podniky sa riadia demokratickými princípmi a zapájajú svojich zamestnancov, klientov alebo členov komunity do rozhodovacieho procesu. Sociálne podniky často využívajú inovatívne prístupy na riešenie sociálnych problémov a snažia sa nájsť nové a efektívne spôsoby, ako dosiahnuť svoje ciele.

Sociálne podniky si kladú za cieľ riešiť rôzne spoločenské výzvy. Podľa Pavlíka a kol. (2020, s. 69-73) medzi hlavné ciele patrí zvyšovanie zamestnanosti, poskytovanie pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, pre dlhodobo nezamestnaných, osoby so zdravotným postihnutím, mladých ľudí bez praxe, staršie osoby a iné zraniteľné skupiny. Sociálne podniky vytvárajú inkluzívne pracovné miesta, kde sa zameriavajú na rozvoj zručností a kapacít zamestnancov. Podporujú sociálnu inklúziu a znižujú sociálnu exklúziu tým, že zapájajú marginalizované skupiny do spoločenských a ekonomických aktivít. Týmto spôsobom prispievajú k budovaniu súdržnejších a inkluzívnejších komunít. Podporujú tiež environmentálnu udržateľnosť prostredníctvom ekologických obchodných praktík a projektov zameraných na ochranu životného prostredia. Sociálne podniky často kladú dôraz na znižovanie odpadu, recykláciu a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Propagujú inovatívne prístupy a modely podnikania, ktoré môžu priniesť nové riešenia sociálnych a environmentálnych problémov. Sociálne podniky často experimentujú s novými technológiami a metódami, ktoré môžu byť následne praktizované podnikateľským sektorom. Podporujú miestne ekonomiky tým, že reinvestujú zisky do komunity, vytvárajú miestne pracovné miesta a podporujú miestnych dodávateľov a podnikateľov. Týmto spôsobom prispievajú k ekonomickému rozvoju a zlepšeniu kvality života v komunitách, kde pôsobia.

Sociálne podniky majú rôzne špecifické ciele v závislosti od svojho zamerania. Napríklad podniky zamerané na zamestnávanie znevýhodnených osôb sa zameriavajú na vytváranie pracovných miest pre osoby, ktoré čelia prekážkam na tradičnom trhu práce. Ekologické sociálne podniky sa zameriavajú na ochranu životného prostredia a udržateľnosť, napríklad prostredníctvom recyklácie, obnoviteľných zdrojov energie alebo udržateľného poľnohospodárstva. Vzdelávacie a tréningové podniky ponúkajú vzdelávacie programy tréningy, ktoré pomáhajú znevýhodneným skupinám získať nové zručnosti a zvýšiť ich šance na zamestnanie (Procházková a kol., 2018, s. 1-9).

Sociálne podniky sú organizácie, ktoré kombinujú podnikateľské aktivity s cieľom dosiahnuť pozitívny sociálny alebo environmentálny dopad. V súčasnej dobe sa čoraz viac uznáva ich význam v oblasti zvyšovania zamestnanosti, najmä v regiónoch, kde sú tradičné pracovné príležitosti nedostatočné alebo neexistujú. Potrebné je zaoberať sa rôznymi aspektmi sociálnych podnikov vrátane legislatívy, projektov, zamerania a príkladov dobrej praxe vo svete, v Európe a na Slovensku.

Sociálne podniky používajú rôzne metódy na znižovanie nezamestnanosti, ktoré sú prispôsobené ich špecifickým cieľom a potrebám miestnych komunít. Zapojenie sociálnej práce do štruktúry sociálneho podniku prispieva k dlhodobej integrácii zamestnancov z marginalizovaných komunít. Poskytovaním zamestnania ľuďom, ktorí majú problémy nájsť prácu na tradičnom trhu, sociálne podniky pomáhajú znižovať nezamestnanosť a podporujú ekonomickú integráciu. Podpora zamestnateľnosti prostredníctvom vzdelávacích programov, školení a odborného rozvoja tiež prispieva k zlepšeniu zamestnateľnosti zamestnancov, vrátane rozvoja nových zručností, ktoré sú potrebné na trhu práce (European Commission, 2024, s. 1).

Prieniky sociálneho podnikania a sociálnej práce

Sociálne podniky majú dôležitú úlohu, pretože zabezpečujú zamestnanie pre obyvateľov a zároveň podporujú miestny a globálny rozvoj prostredníctvom sociálnych projektov. V sociálnej práci sú sociálne podniky využívané ako prostriedok pre integráciu marginalizovaných a hendikepovaných skupín, čo prispieva k ich lepšiemu začleneniu do spoločnosti. Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v prepájaní sociálnych podnikov s miestnymi komunitami, najmä v oblastiach, kde je potrebné riešiť zamestnanosť marginalizovaných skupín, ako sú hendikepovaní a dlhodobo nezamestnaní. Sociálne podniky v takýchto regiónoch pomáhajú nielen vytvárať nové pracovné miesta, ale aj zlepšovať kvalitu života týchto skupín cez cielené programy sociálnej integrácie.

Význam sociálnych podnikov v obciach spočíva aj v tom, že poskytujú alternatívu tradičnému podnikaniu a prispievajú k udržateľnému rozvoju tým, že riešia lokálne sociálne výzvy. Jedným z príkladov je model podnikania pre ľudí so zdravotným postihnutím, kde sú pracovné podmienky prispôsobené špecifickým potrebám zamestnancov. Jedným z týchto prístupov je model ekonomiky zdieľania. Tento model umožňuje zdieľanie zdrojov, ako sú pracovné nástroje alebo priestor, medzi viacerými podnikmi alebo jednotlivcami a tiež podporujú miestne komunity a poskytujú pracovné príležitosti pre zraniteľné skupiny.

Metodológia výskumu

Výskum bol zameraný na preskúmanie úlohy sociálnych podnikov pri znižovaní nezamestnanosti a na ich prínos k sociálnej inklúzii. Respondentmi boli sociálni pracovníci, ktorí priamo spolupracujú so sociálnymi podnikmi. Výskum identifikoval hlavné problémy, ktorým sociálne podniky čelia, napr. nedostatok finančných zdrojov alebo nízka kvalifikácia klientov. Výskum identifikoval tiež faktory, ktoré podporujú úspešnosť sociálnych podnikov s cieľom poskytnúť odporúčania na zlepšenie ich efektivity a zvýšenie ich prínosu k zamestnanosti v spoločnosti.

Cieľom výskumu bolo na základe skúsenosti sociálnych pracovníkov zistiť úlohy a vplyv sociálnych podnikov v boji proti nezamestnanosti a identifikovať faktory, ktoré prispievajú k ich úspešnému zvyšovaniu zamestnanosti.

Čiastkové ciele:

1. Zistiť vplyv stratégií sociálnych podnikov na znižovanie nezamestnanosti, konkrétne analyzovať prístupy a metódy, ktoré podporujú zamestnanosť v znevýhodnených skupinách.
2. Identifikovať hlavné problémy, ktorým sociálne podniky čelia pri zvyšovaní zamestnanosti.
3. Zistiť skúsenosti sociálnych pracovníkov s efektivitou pracovných programov v sociálnych podnikoch a vyhodnotiť faktory, ktoré prispievajú k ich úspechu alebo neúspechu.

Výskumné otázky:

1. Aký vplyv majú stratégie sociálnych podnikov na zníženie nezamestnanosti?
2. Aké sú hlavné problémy, ktorým sociálne podniky čelia pri zvyšovaní zamestnanosti?
3. Aké sú skúsenosti sociálnych pracovníkov s efektivitou rôznych pracovných programov v sociálnych podnikoch?

Do výskumu bolo zaradených 118 respondentov. Regiónom pôsobenia sociálnych pracovníkov bol najčastejšie Bratislavský kraj 37 (31,4 %) respondentov, Prešovský kraj mal zastúpenie 18 (15,3 %) respondentmi a Košický kraj 17 (14,4 %) respondentmi, najmenšie zastúpenie mal Trenčiansky kraji 4 (3,4 %) respondenti.

Vo výskume sme sa zamerali na skúsenosti so sociálnymi podnikmi. Spolupráca so sociálnymi podnikmi v praxi sociálnych pracovníkov je zacielená najmä na organizovanie vzdelávacích aktivít pre klientov podľa 50 (42,4 %) respondentov, čo predstavuje najčastejšiu formu spolupráce. Nasleduje účasť na projektoch zameraných na sociálnu inklúziu a zamestnanosť 31 (26,3 %) respondentov. Podpora zamestnancom sociálnych podnikov, ako riešenie osobných či profesijných problémov, bola uvádzaná 21 (17,8 %) respondentmi. Monitorovanie a hodnotenie efektívnosti sociálnych podnikov je ďalším spôsobom spolupráce podľa 8 (6,8 %) respondentov, pričom sprostredkovanie pracovných miest a adaptácia klientov na pracovné prostredie sa vyskytujú zriedkavo, zhodne podľa 4 (3,4 %) respondentov. Výsledky poukazujú na dominanciu vzdelávacích a inkluzívnych aktivít v spolupráci.

Prezentácia vybraných zistení z výskumu

Hodnotenie celkového vplyvu sociálnych podnikov na znižovanie nezamestnanosti ukazuje, že skôr pozitívne hodnotenie vyjadrilo 82 (69,5 %) respondentov. Neutrálny postoj zastávalo 15 (12,7 %) respondentov, zatiaľ čo skôr negatívny vplyv uviedlo 21 (17,8 %) respondentov. Pozitívne ani negatívne hodnotenie nevyjadril žiadny respondent (0,0 %). Tieto údaje naznačujú, že sociálne podniky sú vnímané prevažne pozitívne, hoci časť respondentov poukazuje na nedostatky či nevýrazný efekt.

V grafe sú znázornené odpovede respondentov hodnotenia celkového vplyvu sociálnych podnikov na znižovanie nezamestnanosti.

Graf 1 Hodnotenie celkového vplyvu sociálnych podnikov

Zdroj: vlastné spracovanie

Efektívnosť sociálnych podnikov pri integrácii znevýhodnených skupín na trh práce hodnotilo ako efektívnu 66 (55,9 %) respondentov, pričom 10 (8,5 %) respondentov označilo túto efektívnosť za veľmi vysokú. Na druhej strane, 38 (32,2 %) respondentov považovalo sociálne podniky za nie veľmi efektívne a 4 (3,4 %) respondentov ich vnímalo ako neefektívne. Tieto údaje naznačujú, že väčšina respondentov vidí v sociálnych podnikoch potenciál na podporu integrácie znevýhodnených skupín, avšak časť z nich mala výhrady k ich aktuálnej efektívnosti.

Graf 2 Efektívnosť sociálnych podnikov pri integrácii znevýhodnených skupín na trh práce

Zdroj: vlastné spracovanie

Význam sociálneho podnikania pre spoločnosť a lokálne komunity podľa respondentov spočíva najmä v poskytovaní pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, čo uviedlo 58 (49,2 %) respondentov. Ďalší význam vidia v posilňovaní sociálnej súdržnosti a integrácie v komunitách, čo uviedlo 22 (18,6 %) respondentov. Menej časté, ale stále významné, sú faktory ako zvyšovanie povedomia o sociálnej spravodlivosti a inklúzii podľa 11 (9,3 %) respondentov, riešenie sociálnych a environmentálnych problémov podľa 8 (6,8 %) respondentov a vytváranie inovatívnych riešení pre potreby komunity podľa 7 (5,9 %) respondentov. Podpora udržateľného rozvoja a podpora miestnej ekonomiky prostredníctvom lokálnych zdrojov boli vnímané ako menej dôležité, každé s podielom 6 (5,1 %). Tieto výsledky naznačujú, že najväčší prínos sociálnych podnikov vidia respondenti v ich schopnosti podporovať znevýhodnené skupiny a zlepšovať sociálnu integráciu.

V grafe je uvedené, že význam sociálneho podnikania pre spoločnosť a lokálne komunity spočíva najmä v poskytovaní pracovných príležitostí pre znevýhodnené skupiny, posilňovaní sociálnej súdržnosti a integrácie, a zvyšovaní povedomia o sociálnej spravodlivosti a inklúzii.

Graf 3 Význam sociálneho podnikania pre spoločnosť a lokálne komunity

Zdroj: vlastné spracovanie

Diskusia

Tieto výsledky naznačujú, že sociálne podniky zohrávajú významnú úlohu pri zmierňovaní nezamestnanosti, hoci niektorí respondenti poukazujú na potrebu zlepšiť niektoré aspekty ich fungovania. Naše zistenia sú v súlade so štúdiou Steinera a Teasdaleho (2019), ktorá poukazuje na ich efektivitu pri zvyšovaní zamestnanosti. Sociálne podniky rozpoznávajú vzájomnú prepojenosť medzi rôznymi potrebami vidieka a potenciálnymi riešeniami. Výzvy vidieckeho prostredia by sa mohli transformovať na príležitosti pre sociálne podniky a rozvoj komunít. Národné politiky sociálnych podnikov však nie sú dostatočne implementované na vidieckej úrovni. Budúci úspech vidieckych sociálnych podnikov závisí od prekonania tradičných politických bariér a silných sektoriálnych rozdelení.

Naše zistenia sú v súlade so štúdiou Apostolopoulosa et al. (2019), ktorý sa zameriava na význam sociálnych podnikov pri podporovaní zamestnanosti najmä v rurálnych komunitách. Výskum ukazuje, že sociálne podniky v mimomestských oblastiach reagovali na obdobie úsporných opatrení nahradením verejných služieb. Kľúčovým faktorom pre expanziu týchto podnikov je inštitucionálny rámec, ktorý umožňuje ich rast a stabilitu. Sociálne podniky vznikali ako rýchla odpoveď na ekonomickú krízu, keď verejné služby neboli schopné reagovať na rastúce potreby komunít. Tento prístup odráža schopnosť sociálnych podnikov podporovať komunitnú odolnosť a prispôsobiť sa výzvam ekonomických a sociálnych zmien, pričom zohrávajú dôležitú úlohu v regionálnom rozvoji.

Návrhy a odporúčania pre sociálne podniky:

1. Rozšíriť škálu poskytovaných služieb. Sociálne podniky by mali rozšíriť svoje služby, aby pokryli širší okruh znevýhodnených skupín a ponúkali viac príležitostí pre nezamestnaných, ako aj podporu pri adaptácii na pracovný trh.
2. Zameriavať sa na odborné školenia a rozvoj zručností. Implementovať špeciálne programy odborných školení a vzdelávania, ktoré pomôžu zamestnancom nadobudnúť praktické zručnosti potrebné pre trvalé zamestnanie.
3. Zvyšovať atraktivitu pracovných pozícií. Pracovné pozície by mali byť lepšie prispôsobené potrebám zamestnancov, aby sa znížila fluktuácia a zlepšila pracovná spokojnosť.
4. Zlepšiť manažérske praktiky. Používať participatívne a inkluzívne manažérske praktiky, ktoré zlepšia motiváciu zamestnancov a podporia ich dlhodobý profesionálny rast.
5. Posilniť spoluprácu s miestnymi komunitami. Spolupracovať so spoločnosťami a organizáciami v rámci miestnych komunít, aby sa zabezpečila väčšia integrácia a podpora zamestnanosti v rámci regionálneho kontextu.
6. Vytvoriť programy mentorovania a dlhodobej podpory. Zriadiť mentoringové programy, ktoré pomôžu zamestnancom zo znevýhodnených skupín získať potrebnú podporu pri ich integrácii na trh práce.

Záver

Sociálne podniky zohrávajú významnú úlohu v znižovaní nezamestnanosti, najmä medzi znevýhodnenými skupinami. Cieľom výskumu bolo na základe skúsenosti sociálnych pracovníkov zistiť úlohy a vplyv sociálnych podnikov v boji proti nezamestnanosti a identifikovať faktory, ktoré prispievajú k ich úspechu pri zvyšovaní zamestnanosti. Výskum identifikoval niekoľko kľúčových úloh a vplyvov sociálnych podnikov na znižovanie nezamestnanosti. Medzi hlavné úlohy patrí poskytovanie zamestnania pre znevýhodnené skupiny, podpora ich integrácie na trh práce a poskytovanie odborných školení. Sociálne podniky prispievajú aj k rozvoju miestnych komunít a zlepšovaniu sociálnych podmienok. Ich vplyv na zamestnanosť je výrazne podporovaný spoluprácou s verejnými inštitúciami, inováciami v pracovných procesoch a flexibilnými pracovnými podmienkami. Okrem toho zohrávajú úlohu v prevencii sociálnej exklúzie a zabezpečujú dlhodobú podporu pre zamestnancov zo znevýhodnených skupín.

Autorky:
doc. PhDr. Mgr. Eva Dirgová, PhD., DSc.
Bc. Jana Grejtáková
VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, n. o., Ústav bl. Z. G. Mallu , Košice

Literatúra:

APOSTOLOPOULOS, N. – NEWBERY, R. – GKARTZIOS, M. 2019. Social enterprise and community resilience: Examining a Greek response to turbulent times. In Journal of Rural Studies. ISSN 0743-0167, 2019, roč. 70, s. 215-224.

BOBÁKOVÁ, V. 2021. Sociálne podniky-možnosť či nevyhnutnosť social enterprises–option or necessity. In ĽUDSKÝ KAPITÁL, č. 14.

CINTULOVÁ, L. 2021. Aspekty a vývoj chudoby v sociálno-demografických podmienkach Slovenskej republiky. Veľké Leváre: Protext Work, 2021. 80 s. ISBN 978-80-971835-8-5.

ČERNÁ, Ľ. 2017. Ekonomické, sociálne a environmentálne ciele sociálnych podnikov. In Disputationes Scientificae Universitatis Catholicae in Ružomberok. ISSN 1335-9185, 2017, roč. 17, č. 3, s. 51-66.

DIRGOVÁ, E. 2022. Nové trendy v oblasti zamestnávania a prípravy na vstup na pracovný trh v post-pandemickom období. In Edukácia vo vysokoškolskom prostredí, s. 26-30. [online] [cit. 10. 2. 2025] Dostupné na: https://is.vsfs.cz/publication/10557/Zbornik_2022_OSV_2.pdf

DIRGOVÁ, E. 2017. Fenomén nezamestnanosti v kontexte sociálnych aspektov. Ružomberok: PF KU, 2017. 109 s. ISBN 978-80-561-0455-2.

DIRGOVÁ, E. – ČERNÁ, Ľ. 2013. Etika manažéra vo svetle sociálneho dialógu. Ružomberok: Verbum – Vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2013. 154 s. ISBN 978-80-8084-993-1.

European Commission. 2024. Social economy and inclusive entrepreneurship. [online] 2024. [cit. 30. 5. 2024] Dostupné na:
https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=952&intPageId=3510&langId=en

LUBELCOVÁ, G. 2017. Forma a proces – dilema sociálneho podniku a sociálneho podnikania. [online] Bratislava, [cit. 30. 5. 2017] Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/veda/centra_ex_akad_siete/cesiuk/so...

PAVLÍK, M. a kol. 2020. Regiony budoucnosti – spolupráce, bezpečí, efektivita. Inspirace pro rozvoj měst a regionů s příklady dobré praxe. Praha : Grada Publishing, 2020. 224 s. ISBN 978-80-271-1310-1

PČOLINSKÁ, L. 2017. Obecné sociálne podniky. In Aktuálne otázky trvalo udržateľného rozvoja miest a obcí, 2017. s. 142. ISBN 978-80-8152-529-2.

PČOLINSKÁ, L. 2020. Ako založiť sociálny podnik – manuál pre založenie sociálneho podniku. In Trvalo udržateľný rozvoj v krajinách Európskej únie II. Košice: Fakulta verejnej správy UPJŠ v Košiciach, 2020. 173 s. ISBN 978-80-8152-855-2.

PČOLINSKÁ, L. 2021. Sociálna ekonomika a sociálne podnikanie. [online] [cit. 21. 8. 2024] Dostupné na: https://eknizky.sk/wp-content/uploads/2022/05/socialna-ekonomika-a-socia...

PROCHÁZKOVÁ, I. a kol. 2018. Sociální ekonomika a sociální podnikání a jejich integrační role. Sociální ekonomika a sociální podnikání = cesta k zaměstnanosti znevýhodněných i k trvale udržitelnému rozvoji - studie. Praha: Ministerstvo práce a sociálních věcí - Expertní skupina pro osoby zdravotně postižené a osoby sociálně vyloučené. [online]. [cit. 2022-01-10]. Dostupné na: https://ipodpora.odbory.info/soubory/dms/wysiwyg_uploads/0913e2cfd408ab5...