Čítanie a práca s knihou pre deti v predprimárnom vzdelávaní

nov 28 2019

Reading and working with a book for children in pre-primary education

Abstrakt: Čitateľská gramotnosť u detí predškolského veku je veľmi dôležitá. Dieťa si osvojuje kľúčové kompetencie čitateľskej gramotnosti, ktoré rozvíja v neskoršom veku, oboznamuje sa s ilustrovanou knihou doplnenou o textovú časť. Učiteľka, rodič čítaním kníh rozvíjajú u dieťaťa fantáziu, predstavivosť, jazykové a komunikatívne kompetencie, čo výrazne pomáha pri rozvoji reči.
Kľúčové slová: Predškolský vek. Čitateľská gramotnosť. Kniha. Zásady čítania.

Abstract: Reading literacy in preschool children is very important. The child acquires the key competences of reading literacy, which he develops at a later age, acquaints himself with an illustrated book supplemented with a textual part. By reading books, a teacher, a parent develops a child's fantasy, imagination, language and communicative competences, which greatly helps in speech development.
Key words: Preschool age. Reading literacy. A book. Reading principles.

Prvý kontakt s knihou

Cieľom tohto článku je podať informáciu o dôležitosti a potrebe čítania kníh pre deti od útleho veku, zdôrazniť potrebu rozvoja čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní. S tým súvisí rozvoj jazykovej komunikácie, používanie verbálnej reči, počúvanie, myslenie a preberanie gramaticky správnej výslovnosti. Príspevok je vhodný pre študentov predškolskej pedagogiky a teda budúcich učiteľov.

Predškolské vyučovanie neznamená učiť sa písať a čítať, ale je chápané ako komplex vzájomne prepojených a rovnocenných zložiek, týka sa rozprávania, počúvania, vzájomnej komunikácie, stretávania sa s písmom v písanej a čítanej forme (Lipnická 2009). Na rozvoj materinského jazyka nám najlepšie slúži čítanie kníh, maľované čítanie, z ktorých dokáže dieťa prerozprávať obsah, podľa ilustrácií v knihe, teda ide o rozvoj verbálnej reči. V komunikácii dieťa uplatňuje a prepája tri základné jazykové roviny: lexikálno-sémantickú, morfologicko-syntaktickú a foneticko-fonologickú (Kikušová, 1997/98), štvrtú rovinu pragmatickú pridávajú autorky Petrová a Valášková (2007, s. 16). Čas strávený s knihou pomáha dieťaťu rozvíjať fantáziu, predstavivosť a tak výrazne pomáha pri rozvoji reči. Podľa McKeown a Beck (2006) hlasné čítanie kníh deťom rozširuje rozsah a varietu jazykového materiálu sprostredkovaného dieťaťu, prispieva k rozvoju jeho aktívnej i pasívnej slovnej zásoby. Súčasná doba prináša veľa možností v podobe médií, technológií, ako sú televízia, počítače, mobily, kedy sa deti stávajú pasívnymi prijímateľmi rozprávok a informácií, čo musíme korigovať ako rodičia aj učitelia. Už v útlom detstve je dobré oboznamovať dieťa s knihou, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým príde do kontaktu v čítanke a iných učebniciach, ktoré sú zväčša ešte doplnené aj o ilustrácie. Osvojovanie si kompetencií v priebehu predškolského vzdelávania je predpokladom pre úspešné uplatnenie sa v živote. Ilustrovaná kniha je skvelým prostriedkom pre rozvoj jazykových a komunikatívnych kompetencií. V predškolskom zariadení je kniha vhodným prostriedkom k prepojeniu hier vo všetkých vzdelávacích oblastiach. Rozvoj komunikačnej stránky vymedzuje Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie (2016, s.10-12), podľa ktorého učiteľky zohľadňujú celostný rozvoj detí. Učiteľ cieľavedomo pôsobí na dieťa svojim pedagogickým pôsobením, vhodným výberom metód a vzdelávacími zámermi, aby akákoľvek aktivita bola prínosom pre deti a mohla rozvíjať jeho elementárne kompetencie, na ktorých buduje počas primárneho vzdelávania.

Deti sa stretávajú s knihou od malička, v domácom prostredí prichádzajú do kontaktu s prvou knihou, ktorou môže byť mäkká pískacia ilustrovaná knižka, neskôr to môže byť leporelo a v predškolskom zariadení sa stretávajú s knihou v tvrdej alebo mäkkej väzbe.

Kniha od batoľaťa (1 roka) do troch rokov

  • prvou knihou, s ktorou dieťa prichádza do kontaktu je mäkká kniha a leporelo, ktorých obsahom sú rôzne obrázky, pútavo farebné, aby zaujalo dieťa, ktoré stimulujú jeho zmysly,
  • v takejto knihe sa dieťa stretáva aj s výtvarným umením, ktoré u dieťaťa rozvíja fantáziu, prvé predstavy o okolitom svete,
  • aby dieťa správne pochopilo obsah knihy je potrebná správna technika čítania, teda plynulé čítanie s porozumením, ktorým môže učiteľ, rodič urobiť z dieťaťa dobrého čitateľa.

Predčitateľská gramotnosť v materskej škole

Čítanie kníh posilňuje u detí rozvoj jazykových schopností. Ide o stimuláciu hovorenej reči na úrovni všetkých zložiek - slovná zásoba, gramaticky správneho, spisovného a sociálne primeraného vyjadrovania sa (ŠVP, 2016, s. 10). Deti sa učia krátke texty spamäti, recitujú ich a učiteľka dbá na správnu výslovnosť - artikuláciu. Realizujú sa jazykové hry na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek – s, c, z, dz, š, č, ž, dž) a slabikotvorných spoluhlások (r, ŕ, l, ĺ) (ŠVP, 2016, s. 25). Detská literatúra je zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, rozvíja počúvanie a porozumenie prečítaného textu, jeho obsahu a formy. Dieťa, podľa Gavoru (1992), rozvíja procesy vnímania, porozumenia a zapamätania. Vnímanie textu registruje grafické prvky textu, dekóduje text, označuje sa ako technika čítania. Porozumenie textu vyžaduje myšlienkové operácie, pretože ide o proces vytvárania asociácií medzi javmi objektívnej reality a textom, medzi prvkami textu a vedomostnou štruktúrou čitateľa. Zapamätanie si textu je proces vštepovania informácie do pamäti v kontexte, v ktorom je zasadená. Prostredníctvom knihy dieťa získava pozitívne zážitky a skúsenosti z prečítaného textu a vytvára si tak vzťah k čitateľským návykom. Pri práci s prečítaným textom, kedy je dieťa prijímateľ informácií, učiteľka vysvetľuje, prečo môže byť text knihy odlišný od hovorenej reči dieťaťa (či už je to používaním nárečia, nesprávneho vyjadrovania, zlej artikulácie a pod.)

Pri čítaní knihy je vhodné vytvoriť pokojnú a dobrú atmosféru, nikým a ničím nerušenú. Počas čítania je dobré prerušiť čítanie, aby sa prerozprával obsah o prečítanom texte, dozvedieť sa, či deti pochopili všetky slová, nechať im čas premýšľať o texte. Učiteľka ako aj rodič má sprevádzať dieťa knihou od titulnej stránky, cez autora a ilustrátora knihy.

Rozvoj čitateľskej gramotnosti u detí v predprimárnom vzdelávaní

Autorka Zápotočná (2005) tvrdí, že znalosť písmen pred nástupom do školy nemôže uškodiť, pretože zodpovedá úspešnosti v jeho počiatočnom čítaní. Cieľom učiteľky v materskej škole je podporovať kontakt detí s písaným textom a eliminovať nespisovnú výslovnosť, nárečie u dieťaťa a súčasne oboznamovať deti s encyklopédiami, ľudovými rozprávkami, kde dobro vyhráva nad zlom, alebo poviedkami zo života. Rozvíjať čitateľskú gramotnosť u dieťaťa v materskej škole je najlepšie vhodným stimulačným prostredím, ktoré tvorí napr. vhodne zvolená veľkosť farebných písmen, ktoré sú vždy na očiach detí v triede, pomôcky na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti ako je učebný text, ale môžeme sem zahrnúť aj interaktívnu tabuľu a využívanie vo výchovno-vzdelávacej činnosti vhodne zvolené metódy rozvíjania komunikačných schopností.

Medzi najčastejšie používané metódy komunikačnej schopnosti patrí podľa Kikušovej, 1997/98, Lipnickej, 2009, Lopušnej, 2008: ranný kruh, ktorý je jednou z foriem organizačnej zložky predprimárneho vzdelávania, kde sa deti rozprávajú o svojich emóciách, náladách pričom využívajú kongnitívno-psychické procesy; vhodným spôsobom prepojenia textu a obrázku pri čítaní je metóda lona, kedy učiteľka ukazuje na čítané slová, aby si dieťa uvedomovalo, že text v knihe sa číta zľava doprava, zhora dolu, poukazuje na riadky a veľkosť začiatočných písmen vo vete, ako aj začiatok a koniec textu (knihy môžu byť vytvorené deťmi, učiteľkou alebo hotové); slovná banka – učiteľka napíše veľkými písmenami krátky text, napr. z rozprávky o Červenej čiapočke na dva papiere, jeden z nich rozstrihá a úlohou detí je na základe vizuálneho sledovania podľa predlohy textu poskladať postrihaný text na princípe puzzle. Súčasne učiteľka číta text a vysvetľuje význam slov. Metóda spoločného čítania, pri ktorej učiteľka spoločne s dieťaťom číta rôzne príbehy, rozprávky, o ktorých spoločne diskutuje o porozumení prečítaného textu (využitie metód tzv. prediktabilných kníh - opakujúceho sa textu, maľované a riadené čítanie); metóda jazykovej skúsenosti, kde učiteľka výpovede detí na rôzne témy značí do písanej podoby a následne ich číta, čo umožňuje sledovať premenu hovorenej (verbálnej) reči do písanej formy; metóda pojmovej mapy, pomocou ktorej deti priraďujú pojmy k vybranej téme, rozprávke; metóda triedneho časopisu, do ktorého deti prispievajú svojimi kresbami, písaním oznamov, informácií pre rodičov a pod. Prostredníctvom tvorivej dramatiky je dieťa „vychovávané k aktívnemu tvorivému prístupu k životu prostredníctvom dramatickej hry“ (A. Škoviera, 1980, s. 201). E. Machková (1992) definuje tvorivú dramatiku ako umeleckú výchovu, ktorá môže priniesť deťom radosť, obohatiť ich o vlastné zážitky, navodiť uvoľnenie sprostredkovať nové poznatky a skúsenosti v oblasti osobnostného a sociálneho rozvoja dieťaťa. Umožní dieťaťu osvojiť si prakticky sociálne roly, rozvíjať aktivitu a schopnosť komunikácie, návyky, potreby, tvorivosť. Zo spomenutých metód si môže učiteľ vybrať tie, ktoré sú vhodné pre vekovú skupinu detí.

Zásady čítania textu

Pri čítaní knihy učiteľka musí dbať na rôzne vplyvy, ktoré môžu narúšať atmosféru, predovšetkým zabezpečenie pokojnej a pozitívnej atmosféry v triede. Počas čítania a kladenia otázok o prečítanom texte sa odporúča ponechať deťom krátky čas na rozmyslenie odpovede, akceptuje všetky odpovede detí a nehodnotí ich, kladie otvorené otázky, učí deti pohotovo reagovať na obrázky a odpovede a zapája všetky deti, aj tie menej aktívne.

Je dôležité naučiť deti počúvať prečítaný text s porozumením a pomocou otázok zistiť, či porozumeli prečítanému textu.

Dieťa má pamätať obsah prečítaného textu a prerozprávať príbeh, tiež má vedieť, kde sa dej odohrával, vymenovať najmenej tri postavy, ktoré v príbehu boli spomenuté. Opísať vlastnosti, ktoré prináležia hlavnej postave, nájsť prepojenie textu s ilustráciami v knihe. Rozprávať sa o dobrých skutkoch a tých zlých, čo zvíťazilo v rozprávke a prečo. Diskutovať o postavách, prečo konali tak ako konali, vžiť sa do role postavy a povedať, ako by konali ony, deti. Na záver dať im možnosť nakresliť prerozprávaný príbeh, čo sa im páčilo alebo nepáčilo. Tieto odpovede od detí získa učiteľka prostredníctvom otázok, ktoré dáva deťom počas čítania a po prečítaní celého obsahu textu.

Vhodnou aktivitou na rozvíjanie gramotnosti pre deti predprimárneho vzdelávania sú vystrihovačky písmen, ktoré učiteľka poskytne deťom, a to z vystrihnutých hlások deti pomocou predlohy poskladajú krátke slová, prípadne písmená môžu zoraďovať na plastovej podložke, môžu ich triediť, inou zábavnou formou je aj písanie do múky, alebo piesku.

Richter (2004) sformuloval funkcie rozprávok nasledovne:

  • rozpoznať hodnoty, čo je dobro a čo je zlo,
  • mravná výchova a naplnenie – kladné príklady ponúkajú možnosť sebaidentifikácie a záporné príklady nás varujú (dobro je odmenené a zlo potrestané),
  • zábavnosť – ide o estetický pôžitok z textu, ktorý sa odkláňa od skutočnosti,
  • vytváranie a upevňovanie ideálov – deti si volia postavu, ktorá je pre nich blízka (či už konaním, správaním...)
  • citové prežívanie – rozvoj danými situáciami,
  • rozvoj jazyka – rozširovanie slovnej zásoby,
  • psychoterapeutická funkcia – prostredníctvom rozprávky môžeme poznať obavy, strach, úzkosť, posilňujú v kladný výsledok,
  • metaforické vyjadrovanie – schopnosť vyjadrovať sa obrazne,
  • rozvoj myslenia, inteligencie a poznávacích schopností – ukazujú ako pristupovať k riešeniu problémov, ale nenavrhujú konkrétny postup,
  • sociálne cítenie – podpora a pomoc slabým,
  • rozvoj predstavivosti a fantázie – vlastné vymýľanie a dotváranie sveta,
  • estetický zážitok – slovesná hodnota rozprávok, estetické cítenie.

Rozprávky sa spravidla končia dobrým koncom a dieťa sa učí chápať a poznávať hodnoty i pravidlá vo vzťahu k iným ľuďom. Deti sa učia ako riešiť aj ťažšie situácie.

Upevňovanie záujmu o čítanie sa má uskutočňovať prostredníctvom knihy, encyklopédií, časopisov, ktoré sú deťom voľne dostupné v triede. Vhodná je návšteva knižnice a spoločné čítanie v nej. Umožniť stretnutie sa s autorom detskej literatúry, ktorý dokáže dieťa motivovať ešte viac. Knihy, ktoré deti s rodičmi čítajú doma si môžu doniesť do materskej školy a oboznámiť svojich spolužiakov, prečo je táto kniha pre nich obľúbená a zároveň môžu prerozprávať, krátky príbeh knihy.

Záver

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia je rozvíjanie komunikačných kompetencií (ŠVP, 2016). Prierezovou témou podľa ŠVP je predčitateľská gramotnosť a gramotnosť vo všeobecnosti. Gramotnosť, či už predčitateľská, grafomotorická, pisateľská, prírodovedná, matematická, finančná, kultúrna, multikultúrna, funkčná, cestovateľská, dopravná, počítačová, mediálna, zdravotná, právna a pod., sa prelína celým obsahom výchovy a vzdelávania v materskej škole. Oboznamovať dieťa s knihou, je dôležité aj preto, aby v neskoršom veku, pri nástupe do školy nemalo obavu z verbálneho prejavu, či textu, s ktorým sa bude stretávať v primárnom vzdelávaní. Nadobúdanie elementárnej predčitateľskej gramotnosti je prirodzenou cestou ako si vytvárať vzťah ku knihám, časopisom a iným publikáciám. Cieľavedomým pedagogickým pôsobením učiteľa na dieťa, vhodnými metódami a vzdelávacími zámermi rozvíja elementárne kompetencie dieťaťa, na ktorých dieťa buduje a rozvíja gramotnosť v primárnom vzdelávaní.

Autorka: Mgr. Miriama Pačnárová, PhD.

POUŽITÁ LITERATÚRA

GAVORA, P. 1992. Žiak a text. Bratislava: SPN, 1992. ISBN 80-08-00333-2.

KIKUŠOVÁ, S. 1997/98. Gramotnosť dieťaťa predškolského veku a možnosti jej rozvíjania v materskej škole. In Predškolská výchova, 52, 1997/1998, č. 4. s. 1-2.

LIPNICKÁ, M. 2009. Počiatočné čítanie a písanie detí predškolského veku. Prešov: vydavateľstvo Rokus, 2009. 120 s. ISBN 9788089055814.

LOPUŠNÁ, A. 2008. Rozvíjanie počiatočnej čitateľskej a pisateľskej gramotnosti v podmienkach predprimárnej edukácie. Banská Bystrica: Spoločnosť pre predškolskú výchovu, 2008. ISBN 978-80-969549-8-8.

Mc.KEOWN, M. G. – BECK, I. L. 2006. Encouraging young children´s language interactions with stories. In. ZÁPOTOČNÁ, O. – PETROVÁ, Z. 2010. Jazyková gramotnosť
v predškolskom veku. Teoretické východiská a námety k analýze a tvorbe kurikula jazykového vzdelávania detí MŠ. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2010. 10 s.

MŠVVaŠ SR. 2016. Štátny vzdelávací program. [online]. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. 2016. 112 s. [cit. 2019-10-30]. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/svp-materske-skoly/

PETROVA, Z. , VALAŠKOVÁ, M. 2007, s. 16). Jazyková a literárna gramotnosť v materskej škole. Teoretické súvislosti a možnosti jej rozvíjania. Bratislava: Renesans pre PdF TU a ŠPÚ, 2007. s. 16.

RICHTER, L. 2004. Rozprávka a divadlo. vyd. 1. Praha: Dobré divadlo deťom, 2004. 94 s. ISBN 80-902975-2-8.

ZÁPOTOČNÁ, O. 2005. Hodnotenie raných prejavov gramotnosti ako východisko diferencovaného vyučovania čítania v 1. ročníku ZS. In. Pedagogická revue. Roč. 57, č. 5.