Reminiscence therapy

Abstrakt: Reminiscenčná terapia je aktivizačná a validačná terapia, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a cez jeho vybaviteľné spomienky ju aktivizuje. Využíva sa u klientov s rôznymi formami demencie. Cieľom reminiscenčnej terapie je zlepšenie mentálneho stavu klienta, zlepšenie komunikácie s klientom a odstránenie alebo aspoň zmiernenie ťažkostí chorého klienta.
Kľúčové slová: nefarmakologická terapia, seniori, demencia, terapia, spomienky

Abstract: Reminiscence therapy is an activation and validation technique that uses the preserved long-term memory of the client and activates it through his retrievable memories. The goal of reminiscence therapy is to improve the mental state of the client, improve communication with the client and eliminate or at least alleviate the difficulties of the sick client.
Keywords: non-pharmacological therapy, seniors, dementia, therapy, memories

Ilustrácia je vytvorená umelou inteligenciou na tému remeniscenčnej terapie

Úvod

Reminiscenčnú terapiu vytvoril v roku 1963 psychiater Robert Butler, aby pomohla liečiť stratu pamäti a stratu kognitívnych schopností u ľudí s demenciou. Pojem „reminiscenčný náraz“, psychológovia používajú na opis časového rozpätia, ktoré si ľudia v strednom a vyššom veku najľahšie vybavia. Zvyčajne medzi tínedžerským vekom a rannou dospelosťou. ¹ Reminiscenčná terapia využíva všetky zmysly, aby pomohla ľuďom s demenciou zapamätať si udalosti, ľudí a miesta z ich minulosti. ² Je vhodné ju používať aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou, ako aj s inými ochoreniami zapríčinenými ochorením mozgu. Funguje, pretože využíva spomienky, ktoré si počas mnohých rokov pripomínali a opakovane sa k nim vracali. So správnymi spúšťačmi je možné tieto spomienky obnoviť a znovu sa k nim vrátiť. Vôňa obľúbeného receptu alebo zvuk obľúbenej piesne môžu obnoviť spomienky z minulosti. Reminiscenčná terapia je neformálny prístup, ktorý povzbudzuje klientov, aby hovorili o minulých udalostiach, ktoré si pripomenú pomocou rôznych pomôcok, ako sú staré obrázky a hudba. Môžu tak zdieľať osobné príbehy, ktoré vyvolávajú pozitívne spomienky a emócie. Prostredníctvom reminiscencie sa jednotlivec môže cítiť uistený, čo následne zlepšuje jeho sebaúctu, duševnú pohodu a sociálne interakcie. ³

Techniky používané reminiscenčnej terapie

Vizuálne: Vizuály sú účinným spôsobom, ako sa vrátiť k minulým skúsenostiam a začať konverzáciu. Môže to zahŕňať prezeranie albumov, sledovanie rodinných filmov a prezeranie výstrižkov z novín.
Sluchové: Týka sa to hudby - ďalšieho skvelého prostriedku na vyvolanie šťastných spomienok a budovania spojenia. Môže to znamenať počúvanie alebo spievanie piesní z mladosti danej osoby alebo jej obľúbenej kapely.
Chuť: Chuť môže aktivovať sociálny pracovník, inštruktor sociálnej rehabilitácie. Môže to znamenať, že niekomu uvaríte obľúbené jedlo z detstva alebo recept príbuzného a potom sa ich spýtate, aké spomienky sa vám vybavia.
Čuch: Ide o používanie vôní, ktoré môžu okamžite vyvolať spomienky a podporiť pocit pohody. Napríklad, keď osoba ovonia parfum alebo vonné sviečky, môže ju inšpirovať aby hovorila o anekdote.
Hmat: Dotýkanie sa predmetov, cítenie textúr, maľovanie alebo keramika, potom hovoriť o spomienkach spojených s objektom.

Začlenenie spomienok do každodenného života

• Pýtajte sa otvorené otázky: Tieto otázky vyžadujú viac ako odpoveď „áno“ alebo „nie“. Následné otázky môžu pomôcť udržať spomienky a príbehy v prúde.
• Nechajte priestor emóciám: Spomienky môžu byť niekedy bolestivé, ale to neznamená, že sú „zlé“. Ak prijímateľ začne plakať, počúvajte, sympatizujete a povedzte mu, že je v poriadku cítiť sa smutný.
• Použite predmety ako výzvy: Opýtajte sa prijímateľa na ich fotografie a suveníry.
• Zapojte zmysly: Ovoniavanie a ochutnávanie známych jedál, tanec a počúvanie hudby sú príklady vecí, ktoré dokážu vykúzliť spomienky.

Reminiscenčná terapia zapája prijímateľa aj sociálneho pracovníka, zahŕňa všetky zmysly a využíva verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. Môže to byť praktická skúsenosť pre všetkých zúčastnených a často je dôležité používať rekvizity.
Treba si byť vedomý časových rámcov a používať materiály zo spomienok. Napríklad, ak sa človek narodil v roku 1950 treba nájsť materiál zo 60 až 70 rokov 20. storočia, aby ste dosiahli maximálny účinok. Pokúste sa zistiť a využiť predchádzajúce koníčky alebo záujmy prijímateľa.

Výhody reminiscenčnej terapie^{4 5}

• Zlepšuje náladu a niektoré kognitívne schopnosti.
• Zlepšuje pohodu a správanie u prijímateľov s demenciou.
• Vytvára intímne chvíle medzi sociálnym pracovníkom a prijímateľom.
• Pomáha zmierniť depresiu a môže mať upokojujúci účinok.
• Poskytuje obnovený pocit identity.
• Pomáha zmierniť stres sociálnym pracovníkom a inštruktorom sociálnej rehabilitácie.
• Vytvára pocit vlastnej hodnoty, sebadôvery, účelu a identity.
• Znižuje izoláciu a podporuje socializáciu.

Okrem toho v porovnaní s konvenčnou medikamentóznou liečbou nemá reminiscenčná terapia žiadne závažné vedľajšie účinky. ⁶ Niektorí ľudia pri problémoch s pamäťou, tento problém popierajú alebo jednoducho nevedia o svojom deficite. Môžu sa rozčúliť, ak sú požiadaní aby si niečo zapamätali, a nie sú schopní to urobiť. Namiesto toho ich povzbuďte, aby si spomenuli na niečo zmysluplné z ich minulosti. Na Alzheimerovu chorobu neexistuje žiadny liek a reminiscenčná terapia nie je liekom, je to nefarmakologická terapia. Spomienková terapia pomáha ľuďom tým, že zlepšuje ich schopnosť dlhodobej pamäti. Ľudia s demenciou sa často cítia frustrovaný z obmedzení, ktoré im prináša používanie iba krátkodobej pamäte. Ale tým, že sa zameriame na veci, ktoré si pamätajú, môže reminiscenčná terapia pomôcť ľuďom s Alzheimerovou chorobou pocítiť, že ovládajú svoju pamäť a kognitívne schopnosti.

Pri používaní tejto terapie podporujeme u prijímateľa spomínanie na všetky jeho dôležité životné udalosti: rodinný život, manželstvo, výchovu deti, vykonávanú prácu, záujmy, záľuby, kontakty s priateľmi. Do tohto procesu spomínania môžu prijímatelia zapojiť súčasne viac zmyslov.

Spomínanie je vlastne súhrn zdieľania skúseností, myšlienok a pocitov a spomínanie na dôležité životné udalosti, ktoré pripomínajú prijímateľom čím a kým boli v minulosti a pomáhajú im identifikovať seba samého v prítomnosti. Čo znamená, keď prijímateľ s demenciou hovorí, “chcem ísť domov“. Keď prijímateľ s demenciou „sa pýta domov“, častokrát to poukazuje na absenciu pocitu domova, nie na samotný domov. Domov je pre nich taká spomienka miesta a času, ktoré poskytovalo bezpečie a pohodlie, kde sa cítili šťastnejší a kľudnejší. Toto miesto nemusí existovať fyzicky, ale môže byť aj imaginárne.

Ciele reminiscenčnej terapie

• Mobilizovanie a stimulovanie prijímateľov sociálnej služby (PSS) k spolupráci.
• Zlepšenie stavu PSS.
• Podporiť dôstojnosť PSS.
• Zlepšiť komunikáciu s PSS.
• Zamestnávať myslenie a pamäť.
• Vrátenie minulých zmyslových vnemov a emócií.
• Aktivizácia duševnej činnosti PSS.
• Cielené vyberanie hĺbkovo emocionálnych spomienok.
• Proces rehabilitácie.
• Eliminácia deficitov dlhodobej pamäte.

Účelom terapie je taktiež kvalitnejšie trávenie voľného času prijímateľov sociálnych služieb, zachovanie ich identity a sebavedomia, posilnenie a udržanie kognitívnych funkcií a pamäti, zníženie ich osamelosti prostredníctvom zdieľania ich spomienok pri skupinových aktivitách. V dôsledku zvýšenia kvality života prijímateľa sociálnej služby môže dlhšie samostatne vykonávať seba obslužné činnosti. Metodický postup predstavuje samotnú reminiscenciu a techniku, s ktorými je možné pri spomínaní pracovať. Pri aktivizácii PSS sociálny pracovník alebo inštruktor sociálnej rehabilitácie má k dispozícii 13 individuálnych pracovných postupov reminiscenčnej terapie, ktoré aplikuje v individuálnom pláne prijímateľa sociálnej služby a tiež uvádza v týždennom a mesačnom pláne aktivít.

Ako príklad uvádzame jeden z pracovných postupov - Kniha života - je dokument obsahujúci životný príbeh človeka. Finálnou podobou môže byť skutočná zviazaná kniha, ale aj papierový zošit s nalepenými portrétmi a popísanými poznámkami. Tvorba spomienkovej knihy života podporuje klientovu identitu, môže prostredníctvom knihy spomínať na to, čo v živote dokázal a čo všetko prežil, tak isto pri opakovanom prezeraní. Kniha života môže byť iba pre súkromné účely každého klienta, alebo môže byť na verejne dostupnom mieste, napríklad na výstave (Janečková, Vacková, 2010, s. 120-122). ⁷

Záver

Reminiscenčná - nefarmakologická terapia je významnou súčasťou komplexnej starostlivosti o seniorov. Starostlivosť o seniora je náročná práca, vyžadujúca individuálny prístup a kombináciu viacerých metód. V zariadeniach pre seniorov sme získali významne lepšie výsledky pri využívaní tejto nefarmakologickej liečby. Sociálne pracovníčky využívajú štandardné postupy a spolupracujú pri aktivizačných metódach a individuálnej práci so seniorom s inými členmi tímu, a tak zlepšia kvalitu ich života.

Autorka: PhDr. Lívia Katona PhD.
Autorka je riaditeľka ZPS Hrnčiarovce nad Parnou, Šelpice a Horné Orešany

¹ Reminiscence Therapy and Activities for Seniors. A Place for Mom. Retrieved from https://www.aplaceformom.com/resources/reminiscence-therapy-2
² Geller, H. (October 27, 2017). Benefits of Reminiscence Therapy. Retrieved from https://eldercarealliance.org/blog/benefits-reminiscence-therapy/
³ Ita Daryanti Saragih, Santo Imanuel Tonapa, Yao, C.-T., Ice Septriani Saragih, & Lee, B.-O. (2022). Effects of reminiscence therapy in people with dementia: A systematic review and meta‐analysis. Journal of Psychiatric and Mental Health Nursing, 29(6), 883–903.https://doi.org/10.1111/jpm.12830
⁴ Cotelli, M., Manenti, R., Zanetti, O. (2012) Reminiscence therapy in dementia: A review. Maturitas 72, 303-205. Retrieved from https://www.academia.edu/68052874/Reminiscence_therapy_in_dementia_A_review
⁵ Woods, B., O’Philbin, L., Farrell, E.M., Spector, A.E., Orrell, M. (March 1, 2018) Dementia and Cognitive Improvement group. Reminiscence Therapy for Dementia. Cochrane Database System, Cochrane Library. doi:10.1002/14651858.CD001120.pub3 Retrieved from https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6494367/
⁶ Li, Mo MD, Lyu, J. MD, Zhang, Y. MD, Gao M. MD, Li W, MD, Ma X., MD. (December 22, 2017). The clinical efficacy of reminiscence therapy in patients with mild to moderate Alzheimer Disease. Medicine 96(51): e9381 doi:10.1097/MD.0000000000009381. Retrieved from https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5758240/
⁷ Janečková,H. a Vacková,M. (2010). Reminiscence: využití vzpomínek při práci se seniory. Praha: Portál.