Slovenská katolícka charita (SKCH) prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku® a vďaka adoptívnym rodičom – zapojeným slovenským darcom a darkyniam podporuje momentálne stovky detí v štyroch krajinách: v Indii, Albánsku, vo Vietname a na Haiti. Najbližšou krajinou, kde bude charita odstraňovať negramotnosť a podporovať vzdelávanie (nielen HIV-pozitívnych) sirôt, bude Uganda.
Kto? Čo? Ako?
Ľudia charakterizovaní určitou inakosťou sú často opradení rôznymi mýtmi. Podobne si vymýšľame legendy a príbehy aj o národoch či kmeňoch, o ktorých máme málo informácií. Vieme my napríklad to, či skutočne existujú ľudožrúti – t. j. ľudia, ktorí naozaj konzumujú ľudí? Cieľom tohto článku nie je zamýšľať sa nad neznámymi kmeňmi a spôsobom ich stravovania, ale skôr priblížiť (pedagógom, poradenským pracovníkom, psychológom a verejnosti) to, ako fungujú ľudia so zrakovým postihnutím, čo úplne pochopiteľne môže byť pre niekoho, v dôsledku nedostatku informácií, možno porovnateľné hoci aj s už spomínaným ľudožrútom. Vieme my vôbec, kto vlastne sú ľudia so zrakovým postihnutím – sú to len nevidiaci? Naozaj veríme v to, že títo ľudia majú prirodzene lepší sluch alebo „vidia“ srdcom? Ako a o čom s nimi komunikovať?
Reflexie absolventov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave na oblasť vzdelávania v odbore sociálna práca
Reflexes of the St. Elizabeth University of Health and Social Sciences graduates on education area in social work.
Abstrakt: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave pripravuje študentov v odbore sociálna práca už desať rokov. Pokladali sme za prínosné a dôležité poskytnúť zainteresovaným niekoľko reflexií absolventov v študijnom odbore sociálna práca na niekoľko oblastí, ktoré často v prostredí každej vysokej školy rezonujú a na ktoré študenti často nedostávajú odpovede. Ide o oblasť kvality poskytovaného vzdelania, organizáciu štúdia, obsah študijného programu a záujem o možnosť ďalej sa vzdelávať. Príspevok poskytuje na základe realizovaného výskumu niekoľko podnetov pre zainteresovaných aktérov vzdelávacieho procesu.
Kľúčové slová: Sociálna práca. Absolvent štúdia. Vzdelávanie. Obsah študijného programu. Ďalšie vzdelávanie.
Abstract: St. Elizabeth University of Health and Social Sciences in Bratislava has been preparing students in social work for 10 years. We have considered for beneficial and important to provide some reflections of social work graduates in several areas, which often resonate in the settings of each university and to which the students do not receive the responses. It is about quality of provided education, study organisation, content of study program and interest in possibility of further education. According to realized research our work offers some impulses for concerned education participants.
Keywords: Social work. Study graduate. Education. Study program content. Further education.
Slovenský Afganec Azim Farhadi: Aj cudzinec môže byť najlepší priateľ
Slovensko sa vďaka projektu COMIDE zapája medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s rozvojovu pomocou. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú.
Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti poznajú pomery v krajine pôvodu lepšie ako pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.
Aj Slovensko má takýto potenciál, a preto by malo využiť záujem migrantov o dianie v krajine pôvodu aj pre zlepšenie účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci. Jedným z úspešných príkladov, na ktorých je možné vidieť, že to funguje, je Afganec žijúci na Slovensku, absolvent Katedry žurnalistiky FiF UK, Mohammad Azim Farhadi.
Po revolúcii vzniká nový Egypt. Nik nevie, aký bude.
Davy v arabských krajinách sú často nebezpečné. Vášnivé, neovládateľné. A preto v nich aj často zomierajú ľudia, väčšinou na ušliapanie. Tento taký nebol.
Stál som v čom dve hodiny. Dokopy išlo o tri rady, ktoré sa končili osobnou prehliadkou. Pri mne s osobitnou pozornosťou – kontrolovali pas, pýtali sa, prečo idem na Tahrír práve vtedy, keď tam prebieha revolúcia. Nakoniec ma pustili. Osobnými prehliadkami prešli aj ostatní. Deti, starci, ženy v burkách, ale aj „po európsky“ odhalené. ľudia v oblekoch, či tí najchudobnejší. Všetci dúfali, že sa im podarí zvrhnúť prezidenta Husního Mubaraka. Ten z nášho pohľadu vyzeral ako diktátor, ktorého je možné tolerovať. Zaručil sa za bezpečnosť Izraela, ponúkal Európanom lacné dovolenky, držal na uzde islamistov. Vo vnútri krajiny, ktorá má 80 miliónov obyvateľov, z toho viac ako polovica má menej ako 30 rokov, to však vyzeralo ináč. Ekonomickú moc mala armáda a klika okolo prezidenta. Mladí ľudia sa nemali kde zamestnať. Ak chceli podnikať, nedostali úver. Ten bol vyhradený pre elitu. Ak sa niekto ozval, tajná polícia ho mučila, alebo väznila. Preto prišla revolúcia.
Tunisania sa chcú učiť aj zo slovenských chýb
Ľudia v Tunisku už vedia, že zmeny v ich krajine nebudú také rýchle, ako si predstavovali. Aj preto sú sklamaní. „V spoločnosti je napätie. Aj ja patrím k tým, ktorí sú so súčasnou situáciou u nás nespokojní,“ hovorí Asma Mansour. Je jednou zo štrnástich zástupcov tuniského občianskeho sektora, ktorí navštívili Slovensko v rámci projektu organizácie PDCS.
Tunisko sa zbavilo diktátora. Zostáva zlepšiť ekonomiku a vzdelávať občiansky sektor
Tunisko je prvou arabskou krajinou, kde prebehla začiatkom minulého roka revolúcia. Tá tuniská bola v mnohých ohľadoch výnimočná. Bola prvá, trvala menej ako mesiac, prebehla bez veľkého počtu obetí a nebola taká násilná ako iné revolučné pokusy v regióne. Jazmínová revolúcia zbavila krajinu jedného z najrepresívnejších diktátorov sveta, ktorý v krajine vládol 23 rokov a efektívne obmedzil väčšinu občianskych slobôd.
Slovenské médiá nezaujímajú rozvojové témy?
Odsúdiť slovenské médiá za nezáujem o dianie v rozvojových krajinách by bolo príliš jednoduché. Stačí jedno premyslenejšie riešenie. Napríklad vyškoliť skupinu mladých novinárov v tom, ako informovať o rozvojových témach.
Postpenitenciárna sociálna práca, probácia a mediácia vo Francúzsku
Postpenitenciárna starostlivosť vo Francúzsku má vysoko rozvinutý systém penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Systém postpenitenciárnej starostlivosti tvorí neoddeliteľnú súčasť celého systému. Z histórie vývoja penitenciárnej starostlivosti vo Francúzsku zistíme, že od prvej svetovej vojny, teda od roku 1911, celý systém spadá pod ministerstvo spravodlivosti. Systém sa od svojich začiatkov skladal z penitenciárnej starostlivosti a postupne sa prehlboval o druhú oblasť, ktorou bola postpenitenciárna starostlivosť.
Rozvojový projekt SKCH v Keni mení životy chudobných farmárskych rodín
Slovenská katolícka charita (SKCH) sa začiatkom leta 2011 zapojila do pomoci krajinám východnej Afriky, ktoré zasiahli obrovské suchá a vlna hladomoru. V roku 2012 aktivity pokračujú – už nie promptnou humanitárnou pomocou, ale najmä premyslenou rozvojovou spoluprácou v kenskom okrese Kericho.
Vyzdvihnutím práce ľudí v teréne osláviť Medzinárodný humanitárny deň
Ešte niekoľko rokov potrvá, kým sa na Haiti či do Ugandy budú hrnúť európski turisti a turistky. Dôvody sú jednoduché: dôsledky prírodných či spoločenských sa odstraňujú ťažko, krajiny sa spamätávajú pomaly. Humanitárni pracovníci a pracovníčky často nasadzujú počas misií v rozvojových krajinách vlastné životy. Minimálne v Medzinárodný humanitárny deň (19. august) si títo ľudia zaslúžia uznanie. Aj Slovenská katolícka charita (SKCH) vyzdvihuje prácu svojich terénnych pracovníčok v zahraničí.
SKCH v Gruzínsku zlepšila socio-ekonomické podmienky zraniteľných rodín presídlencov
Začiatkom leta prebehol monitoring ročného projektu Slovenskej katolíckej charity (SKCH) v Gruzínsku, ktorý bol finančne realizovaný z grantovej schémy podpory SlovakAid. Ako konkrétne sa pomohlo 22 rodinám presídlencov z Abcházska, žijúcich v gruzínskom meste Khobi, objasnia projektová koordinátorka SKCH: Júlia Aguado (JA) a generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák (RG).
Pomoc rodinám vnútorných presídlencov v Gruzínsku
Názov projektu: Pomoc rodinám vnútorných presídlencov v Gruzínsku
Miesto projektu: gruzínske mesto Khobi (mestská časť Torsa)
Zameranie projektu: pomoc 22 rodinám presídlencov z Abcházska: zlepšiť koordináciu poskytovania pomoci presídlencom na regionálnej úrovni a zlepšiť životné podmienky a integráciu rodín do majoritnej spoločnosti v rámci Gruzínska
Zlepšenie živobytia chudobných a zraniteľných skupín obyvateľstva v Keni
Názov projektu: Zlepšenie živobytia chudobných a zraniteľných skupín obyvateľstva v Keni
Miesto projektu: obce Kaplelartet a Kebeneti v obvode Sigowet v okrese Kericho
Zameranie projektu: Zlepšenie potravinovej bezpečnosti, prístupu k bezpečnej vode a zdravotného stavu komunít v častiach Kaplelartet a Kebeneti v obvode Sigowet v okrese Kericho – ide o 800 domácností (cca. 5 000 ľudí) v 12 dedinách.
Cieľom je zvýšenie poľnohospodárskej produkcie a výstupov na úrovni domácností; propagácia trvalo udržateľného využívania pôdy a ochrany životného prostredia, zlepšenie návykov v oblasti hygieny a sanitácie a lepší prístup k bezpečnej pitnej vode.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 62
- 63
- 64
- 65
- 66
- 67
- 68
- 69
- 70
- …
- nasledujúca ›
- posledná »