Starší nemecký diabetik si na cestu do Talianska zoberie so sebou lekárske predpisy, je však otázne, či ich lekárnik uzná. Poľka by sa rada podrobila operácii bedrového kĺbu v krajine, kde žijú a pracujú jej vnúčatá, ale ako to môže z Poľska zorganizovať? Portugalčan by rád podstúpil operáciu sivého zákalu u odborného lekára v Španielsku, bude mu však uhradená? Uvedených je len zopár prípadov, pri ktorých je z hľadiska pacienta potrebné jasnejšie vysvetliť práva a pravidlá týkajúce sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

V právnom predpise EÚ, ktorý bol práve prijatý, sa objasňuje, že pacienti majú právo na bezpečné a kvalitné ošetrenie za vnútornými hranicami EÚ i na zodpovedajúcu úhradu nákladov. S pacientmi, ktorí cestujú do iného členského štátu EÚ, aby im tam bola poskytnutá lekárska starostlivosť, sa bude zaobchádzať rovnako ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní. Tento nový právny predpis bude pacientom EÚ prospešný z viacerých ďalších aspektov. Uľahčí sa ním užšia spolupráca vnútroštátnych zdravotníckych orgánov a výmena ich informácií o kvalitatívnych a bezpečnostných normách v oblasti zdravotnej starostlivosti. Pomôže osobám vyžadujúcim špecializovanú liečbu, napríklad pacientom, pri ktorých treba stanoviť diagnózu zriedkavej choroby alebo ju liečiť. Podporuje sa ním rozvoj tzv. európskych referenčných sietí, v rámci ktorých sa na dobrovoľnej báze prepájajú špecializované odborné strediská už uznávané v Európe. Odborníci v oblasti zdravotníctva z celej Európy si budú môcť vymieňať najlepšie postupy týkajúce sa zdravotnej starostlivosti a tak ponúknuť normy na najvyššej úrovni excelentnosti.

O aký rozsah tu ide?
Pacienti majú radšej, keď sa im zdravotná starostlivosť poskytuje v ich vlastnej krajine. Dopyt po cezhraničnej zdravotnej starostlivosti preto predstavuje iba zhruba 1 % verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť, v súčasnosti teda približne 10 miliárd EUR. Tento odhad zahŕňa cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ktorú pacienti vopred neplánovali (akou je napríklad pohotovostná starostlivosť). Znamená to, že na plánovanú cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, napríklad operácie bedrových a kolenných kĺbov alebo sivého zákalu, sa vzťahuje menej ako 1 % výdavkov a pohybu pacientov.

Čo sa však stane s právnymi predpismi, ktoré už v tejto oblasti existujú (nariadenia o sociálnom zabezpečení)?
Na občanov vyžadujúcich starostlivosť (vrátane pohotovostnej starostlivosti) sa počas dočasného pobytu v zahraničí bude naďalej vzťahovať existujúci súbor nariadení a bude sa im aj ďalej poskytovať starostlivosť, ktorú potrebujú.
Pri plánovanej starostlivosti už pacient môže vopred požiadať o povolenie. Nesmie sa odmietnuť v prípade, že mu nemožno poskytnúť ošetrenie v lehote, ktorá je lekársky odôvodniteľná.

Načo potom potrebujeme tento nový právny predpis?
Táto smernica sa nedotkne práv občanov, ktoré už sú zakotvené v existujúcich nariadeniach o sociálnom zabezpečení. Aj keď súčasné pravidlá, ktoré sa nezameriavajú na práva pacientov, ale na dohody o sociálnom zabezpečení, sú už od roka 1971 zavedené, naďalej je potrebné objasniť, že občania EÚ majú právo na zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte.

Jednou z hlavných vymožeností tejto novej smernice v prípade nemocničnej starostlivosti je právo pacientov vybrať si svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Pri mimonemocničnej starostlivosti budú môcť pacienti vyhľadať zdravotnú starostlivosť v zahraničí bez predchádzajúceho povolenia alebo formalít a po návrate domov si budú môcť uplatniť nárok na úhradu nákladov. Táto smernica sa vzťahuje nielen na verejných, ale aj na súkromných poskytovateľov.

Tak pri nemocničnej, ako aj pri mimonemocničnej starostlivosti budú mať pacienti prístup k informáciám o kvalite a bezpečnosti starostlivosti, ktorá im bude poskytnutá.

Touto smernicou sa majú zodpovedať aj ďalšie praktické otázky, napríklad kde sa dajú nájsť informácie o normách kvality, ktoré nemocnica uplatňuje, alebo v akej výške budú uhradené náklady. Európsky súdny dvor potvrdil (1), že právo vyhľadať cezhraničnú zdravotnú starostlivosť je už v zmluve zakotvené. Smernicou, ktorá bola práve prijatá, sa však toto právo jasne stanovuje v právnych predpisoch EÚ a poskytuje jednotný a koherentný rámec pre všetkých občanov v Európe.

Potrebujem povolenie vnútroštátneho orgánu mojej krajiny pred odchodom do zahraničia na ošetrenie?
Vnútroštátne orgány môžu zaviesť systém tzv. predchádzajúceho povolenia v troch prípadoch:

1) pri zdravotnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje pobyt v nemocnici v dĺžke najmenej jednej noci;
2) pri vysoko špecializovanej a nákladnej zdravotnej starostlivosti;
3) vo vážnych a špecifických situáciách v súvislosti s kvalitou alebo bezpečnosťou starostlivosti poskytovanej v zahraničí. V týchto troch prípadoch možno bude potrebné, aby pacienti vopred požiadali o súhlas vnútroštátne zdravotnícke orgány vo svojej krajine, ktoré sú zodpovedné za uhrádzanie nákladov.

Môže sa takéto povolenie zamietnuť?
Vnútroštátne zdravotnícke organy môžu zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia, ak by dané ošetrenie alebo príslušný poskytovateľ starostlivosti mohli z hľadiska pacienta predstavovať riziko. Ak sa vhodná zdravotná starostlivosť dá v prijateľnej lehote poskytnúť doma, žiadosť o udelenie povolenia sa síce môže zamietnuť, ale členské štáty budú musieť vysvetliť, prečo je takéto rozhodnutie potrebné.

Ako postupovať v prípade zamietnutia mojej žiadosti o povolenie?
Pacienti majú právo požiadať o preskúmanie každého administratívneho rozhodnutia o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sa ich týka.

V akej výške mi budú uhradené náklady po ošetrení v zahraničí?
Pacientom bude uhradená rovnaká suma, ktorú by dostali vo svojej krajine za rovnaký druh zdravotnej starostlivosti. Členské štáty s bezplatnou starostlivosťou budú musieť pacientov informovať o sadzbách na uhrádzanie nákladov.

Môžem vyhľadať zdravotnú starostlivosť v zahraničí, ak nie je ošetrenie v mojej krajine dostupné?
Áno, ak ošetrenie v členskom štáte nie je k dispozícii, vnútroštátne zdravotnícke orgány nesmú pacientovi, ktorý ho chce podstúpiť v inej krajine EÚ, zamietnuť žiadosť o povolenie. Pacientom však bude takéto ošetrenie uhradené iba vtedy, ak zodpovedá vnútroštátnemu balíku služieb v oblasti zdravotníctva.

Verejné balíky služieb sa väčšinou vymedzujú skôr všeobecne, ak však existujú presnejšie zoznamy (napríklad podrobné kódy fakturácie liečebných nákladov), musia sa pri cezhraničnom uhrádzaní používať.

Musím za cezhraničné ošetrenie najskôr sám zaplatiť?
Áno, pacient spravidla najskôr sám zaplatí a potom mu vnútroštátny orgán v jeho krajine čo najrýchlejšie uhradí jeho náklady. V predpise sa takisto uvádza, že členské štáty si môžu zvoliť, či treba písomne vopred potvrdiť výšku úhrady na základe odhadu, ktorý pacient predloží.

Kde môžem nájsť viac informácií o mojich právach na zdravotnú starostlivosť v zahraničí?
Podľa tohto nového predpisu sa má v každom členskom štáte zriadiť kontaktné miesto na poskytovanie informácií o právach pacientov na zdravotnú starostlivosť v celej Európe. Tieto strediská si budú vymieňať informácie a budú môcť pacientom poskytovať praktické informácie o podmienkach a výškach uhrádzania, o možných ošetreniach, poskytovateľoch, postupoch pri odškodňovaní atď. Pacienti potom budú mať jasnejšiu predstavu o kvalite a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej v zahraničí, čo povedie k informovanejším rozhodnutiam o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

Môžem previesť údaje týkajúce sa môjho zdravia do členského štátu, v ktorom sa podrobím ošetreniu?
Krajina pôvodu zaistí, aby poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v krajine ošetrenia mohol mať prístup k písomným alebo elektronickým lekárskym záznamom pacienta v súlade so smernicami o ochrane osobných údajov. Posilnenou spoluprácou členských štátov v oblasti elektronického zdravotníctva sa zabezpečí úplná čitateľnosť a zrozumiteľnosť týchto údajov. Inými slovami, systémy využívajúce informačné technológie v oblasti zdravotníctva sa budú môcť „navzájom dorozumievať“, čo môže byť veľmi osožné nielen z hľadiska bezpečnosti pacientov, ale aj udržateľnosti systémov zdravotníctva.

Čo robiť v prípade, keď pri ošetrovaní v zahraničí vzniknú problémy?
V novom právnom predpise sa stanovuje zodpovednosť krajiny ošetrenia aj krajiny uhrádzania, pokiaľ ide o sťažnosti a odškodňovanie. Vnútroštátne kontaktné miesta budú pacientom poskytovať informácie, ktoré v tejto súvislosti potrebujú.

Ako si môžem byť istý, že po ošetrení, ktorému som sa podrobil v zahraničí, bude po mojom návrate domov nasledovať riadna starostlivosť?
Na zabezpečenie kontinuity starostlivosti sa plánujú viaceré opatrenia. Krajina ošetrenia zabezpečí, aby mali pacienti prístup k svojim písomným alebo elektronickým lekárskym záznamom o ošetrení, ktoré im bolo poskytnuté. Domáca krajina zaistí, aby následná lekárska starostlivosť bola rovnako kvalitná, bez ohľadu na to, kde v EÚ k ošetreniu došlo.

Bude môj lekársky predpis uznaný v inom členskom štáte EÚ?
Lekársky predpis z inej krajiny EÚ bude uznaný v krajine trvalého pobytu pacienta a naopak. Tým sa zabezpečí, aby na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inej krajine EÚ nadviazala riadna starostlivosť po pacientovom návrate domov. Pacient má nárok na predpísaný liek vtedy, ak je v krajine, v ktorej si ho chce vybrať, dostupný a povolený na predaj.

Lekárske predpisy by sa už zásadne mali uznávať na celom území EÚ. V praxi sa to však nie vždy stáva. Touto novou smernicou sa lekárnikom poskytujú potrebné nástroje na lepšie pochopenie cezhraničných lekárskych predpisov (napríklad lepšia identifikácia predpísaného lieku a príslušných lekárov a pacientov).

Aký úžitok prináša sieť na hodnotenie zdravotníckych technológií (Health Technology Assessment, HTA)?
Sieť vnútroštátnych orgánov alebo úradov zodpovedných za hodnotenie zdravotníckych technológií povedie k trvalej štruktúre EÚ týkajúcej sa spolupráce v tejto oblasti. Pridanou hodnotou hodnotenia zdravotníckych technológií je pomôcť subjektom s rozhodovacou právomocou pri prijímaní správnych rozhodnutí súvisiacich s investíciami a výdavkami v oblasti zdravotníctva. Účelom spolupráce pri hodnotení zdravotníckych technológií je poskytnúť objektívne a spoľahlivé informácie o efektívnosti a účinnosti zdravotníckych technológií. Ide o konkrétne opatrenie, ktorým sa ďalej posilňuje informované rozhodovanie orgánov v oblasti zdravotníctva.

Čo treba ešte urobiť?
Na vnútroštátnej úrovni stanovia členské štáty najmenej jedno kontaktné miesto, kde sa pacientom budú poskytovať všetky relevantné informácie. Zabezpečia, aby boli ich referenčné strediská prepojené s európskou referenčnou sieťou.
Budú musieť zabezpečiť, aby boli zavedené administratívne postupy využívania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a uhrádzania nákladov, okrem iného aj postupy pri sťažnostiach a mechanizmy na výpočet nákladov.
Komisia bude vytvárať siete na podporu spolupráce v rámci EÚ v oblasti posudzovania zdravotných technológií a elektronického zdravotníctva. Pomôže aj pri uľahčovaní uznávania cezhraničných lekárskych predpisov.

Kedy nadobudne tento právny predpis účinnosť?
Vlády členských štátov majú 30 mesiacov na začlenenie týchto opatrení do vnútroštátnych právnych predpisov.

Viac informácií:
http://ec.europa.eu/health/cross_border_care/policy/index_en.htm

______________
(1) Kohll and Decker (1998); Ferlini (2000); Geraets-Smits and Peerbooms (2001); Vanbraekel (2001); Inizan (2003); Müller Fauré and Van Riet (2003); Leichtle (2004); Watts (2006); Stamatelaki (2007); Elchinov (2010).