Occurrence and causes of diseases of the musculoskeletal system

Abstrakt: Ochorenia podporno-pohybovej sústavy sú častou príčinou zníženej schopnosti pracovať, predčasného odchodu z pracovného pomeru a zníženého blahobytu. Poznanie rizikových faktorov, či už individuálnych alebo vyskytujúcich sa na pracovisku, je dôležitým predpokladom vytvárania preventívnych stratégií, ktoré umožnia zníženie prevalencie týchto porúch.
Kľúčové slová: muskuloskeletálne ochorenia, príčiny, rizikové faktory
Abstract: Diseases of the musculoskeletal system are a frequent cause of reduced ability to work, early retirement from employment and reduced well-being. Knowledge of risk factors, whether individual or occurring in the workplace, is an important prerequisite for the creation of preventive strategies that will enable the prevalence of these disorders to be reduced.
Key words: musculoskeletal diseases, causes, risk factors

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2024)

Muskuloskeletálne ochorenia sú ochorenia pohybového systému, ktorý zahŕňa svaly, kosti, kĺby a priľahlé spojivové tkanivá. Poškodenia podporno-pohybovej sústavy zahŕňajú viac ako 150 rôznych stavov, ktoré muskuloskeletálny systém postihujú, a sú charakterizované poruchami svalov, kostí, kĺbov a priľahlých spojivových tkanív, ktoré vedú k dočasným alebo celoživotným obmedzeniam fungovania. Muskuloskeletálne poškodenia sú typicky charakterizované bolesťou, často pretrvávajúcou, obmedzeniami mobility a obratnosti, čo znižuje schopnosť ľudí pracovať, resp. vedie k predčasnému odchodu z práce, nižšej úrovni blahobytu a zníženej schopnosti zúčastňovať sa na živote v spoločnosti. Bolesť, ktorá sa vyskytuje v pohybovom aparáte, je najbežnejšou formou nerakovinovej bolesti.

Ochorenia pohybového aparátu sú hlavným prispievateľom k zdravotnému postihnutiu na celom svete, pričom bolesti v dolnej časti chrbta sú jedinou hlavnou príčinou zdravotného postihnutia v 160 krajinách. V dôsledku rastu populácie a starnutia sa počet ľudí žijúcich s muskuloskeletálnymi ochoreniami a súvisiacimi funkčnými obmedzeniami rýchlo zvyšuje.

Muskuloskeletálne ochorenia sa vyskytujú počas celého života – od detstva až po vyšší vek. Siahajú od stavov, ktoré vznikajú náhle a sú krátkodobé (ako sú zlomeniny, vyvrtnutia a napätia, spojené s bolesťou a obmedzeniami fungovania), až po dlhodobé stavy, ako je chronická primárna bolesť v dolnej časti chrbta a osteoartritída.

Muskuloskeletálne ochorenia zahŕňajú stavy, ktoré ovplyvňujú:

• kĺby, ktorými sú napríklad osteoartritída, reumatoidná artritída, psoriatická artritída, dna, spondyloartritída;
• kosti, napr. osteoporóza, osteopénia a s ňou spojené zlomeniny z krehkosti, traumatické zlomeniny;
• svaly, napr. sarkopénia;
• viaceré oblasti tela alebo systémy, ako sú regionálne (napr. bolesť chrbta a krku) a rozšírené (napr. fibromyalgia) bolestivé stavy,
• zápalové ochorenia, ako sú ochorenia spojivového tkaniva a vaskulitída, ktoré majú muskuloskeletálne prejavy, napríklad systémový lupus erythematosus, alebo amputácia v dôsledku ochorenia alebo traumy.

Ochorenia pohybového aparátu sú tiež najväčším prispievateľom ku globálnej potrebe rehabilitácie. Patria medzi najväčších prispievateľov k potrebe rehabilitačných služieb u detí a predstavujú približne dve tretiny všetkých dospelých, ktorí potrebujú rehabilitáciu. Muskuloskeletálne stavy často koexistujú s inými neprenosnými ochoreniami a zvyšujú riziko vzniku iných neprenosných ochorení, ako sú kardiovaskulárne ochorenia. Ľudia s muskuloskeletálnymi stavmi sú tiež vystavení vyššiemu riziku vzniku problémov duševného zdravia.

Výskyt

Nedávna analýza údajov Global Burden of Disease (GBD) z roku 2019 ukázala, že približne 1,71 miliardy ľudí na celom svete žije s muskuloskeletálnymi ochoreniami vrátane bolesti v dolnej časti chrbta, bolesti krku, zlomenín, iných zranení, osteoartritídy, amputácie a reumatoidnej artritídy. Zatiaľ čo prevalencia ochorení pohybového aparátu sa líši podľa veku a diagnózy, postihnutí sú ľudia všetkých vekových kategórií na celom svete. Z hľadiska počtu ľudí sú najviac postihnuté krajiny s vysokými príjmami – 441 miliónov, za nimi nasledujú krajiny v regióne západného Tichomoria so 427 miliónmi, v regióne juhovýchodnej Ázie s 369 miliónmi postihnutých. Muskuloskeletálne ochorenia sú tiež najväčším prispievateľom k rokom života so zdravotným postihnutím (Years of healthy life Lost due to Disability - YLD) na celom svete s približne 149 miliónmi YLD, čo predstavuje 17 % všetkých YLD na celom svete.

Bolesti v dolnej časti chrbta sú hlavným prispievateľom k celkovej záťaži muskuloskeletálnych stavov (570 miliónov prevládajúcich prípadov na celom svete, čo je zodpovedné za 7,4% globálnych YLD). Medzi ďalšie faktory, ktoré prispievajú k celkovej záťaži muskuloskeletálnych ochorení, patria zlomeniny u 440 miliónov ľudí na celom svete (26 miliónov YLD), osteoartritída (528 miliónov ľudí; 19 miliónov YLD), bolesť krku (222 miliónov ľudí; 22 miliónov YLD), amputácie (180 miliónov ľudí; 5,5 milióna YLD), reumatoidná artritída (18 miliónov ľudí; 2,4 milióna YLD), dna (54 miliónov ľudí; 1,7 milióna YLD), iné ochorenia pohybového aparátu (453 miliónov ľudí; 38 miliónov YLD).

Zatiaľ čo prevalencia ochorení pohybového aparátu sa zvyšuje s vekom, postihnutí sú aj mladší ľudia, často počas rokov s najvyšším príjmom. Napríklad detské autoimunitné zápalové stavy, ako je juvenilná artritída, ovplyvňujú vývoj detí, zatiaľ čo bolesť v dolnej časti chrbta je hlavným dôvodom predčasného odchodu z pracovného pomeru. Spoločenský vplyv predčasného odchodu do dôchodku z hľadiska priamych nákladov na zdravotnú starostlivosť a nepriamych nákladov (t. j. absencie v práci alebo straty produktivity) je obrovský. Prognózy ukazujú, že počet ľudí s bolesťami v dolnej časti chrbta sa v budúcnosti zvýši a ešte rýchlejšie v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.

Príčina porúch podporno-pohybovej sústavy

Keď je človek vystavený rizikovým faktorom poškodenia podporno-pohybovej sústavy, začne byť unavený. Keď únava prekročí regeneračný systém tela, vyvinie sa u neho nerovnováha pohybového aparátu. Postupom času, keď únava naďalej predbieha zotavenie a pretrváva nerovnováha pohybového aparátu, vzniká muskuloskeletálna porucha. Tieto rizikové faktory možno rozdeliť do dvoch kategórií:

• ergonomické rizikové faktory súvisiace s prácou a
• individuálne rizikové faktory.

Individuálne rizikové faktory

Ľudské bytosti sú viacrozmerné. Ak sa obmedzíme na jedinečnú príčinu poškodení podporno-pohybovej sústavy, obmedzíme našu schopnosť vytvoriť stratégiu prevencie, ktorá sa bude týkať viacrozmerného pracovníka. Musíme sa zaoberať rizikovými faktormi na pracovisku aj individuálnymi rizikovými faktormi. Jednotlivé rizikové faktory zahŕňajú:

• Zlé individuálne pracovné postupy. Pracovníci, ktorí používajú zlé pracovné postupy, mechaniku tela a zdvíhacie techniky, zavádzajú zbytočné rizikové faktory, ktoré môžu prispieť k poškodeniu podporno-pohybovej sústavy. Tieto nesprávne praktiky vytvárajú zbytočný stres v ich telách, ktorý zvyšuje únavu a znižuje schopnosť ich organizmu správne sa zotaviť.
• Zlé celkové zdravotné návyky. Pracovníci, ktorí nadmerne fajčia, pijú, sú obézni alebo vykazujú množstvo ďalších zlých zdravotných návykov, sa vystavujú riziku nielen muskuloskeletálnych porúch, ale aj iných chronických ochorení, ktoré skrátia ich zdravie.
• Zlý odpočinok a zotavenie. Poškodenia podporno-pohybovej sústavy sa vyvíjajú, keď únava prekročí systém obnovy pracovníkov, čo spôsobí nerovnováhu pohybového aparátu. Pracovníci, ktorí nedostanú primeraný odpočinok a zotavenie, sa vystavujú vyššiemu riziku.
• Zlá výživa, kondícia a hydratácia. V rozvinutých krajinách je alarmujúci počet ľudí podvyživených, dehydrovaných a na takej zlej úrovni fyzickej zdatnosti, že vychádzanie po jednom schodisku mnohým ľuďom vyrazí dych. Pracovníci, ktorí sa nestarajú o svoje telo, sa vystavujú vyššiemu riziku vzniku muskuloskeletálnych a chronických zdravotných problémov.

Vystavenie týmto individuálnym rizikovým faktorom stavia pracovníkov na vyššiu úroveň rizika poškodenia podporno-pohybovej sústavy.

Rizikové faktory súvisiace s prácou

Dizajn pracoviska zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji poškodení podporno-pohybovej sústavy. Keď je pracovník požiadaný, aby vykonával prácu, ktorá je mimo schopností a obmedzení jeho tela, žiada sa od neho, aby ohrozil svoj pohybový aparát. V týchto situáciách nám objektívne hodnotenie návrhu pracoviska (resp. konkrétneho pracovného miesta) hovorí, že systém obnovy organizmu pracovníka nebude schopný držať krok s únavou, ktorá bude spôsobená vykonaním práce. Hodnotenie nám povie, že sú prítomné ergonomické rizikové faktory, pracovníkovi hrozí rozvoj nerovnováhy pohybového aparátu a tým pádom sa muskuloskeletálna porucha stáva bezprostrednou realitou.

Rizikové ergonomické faktory

Existujú tri primárne ergonomické rizikové faktory:

• Časté opakovanie úloh. Mnohé pracovné úlohy a cykly majú opakujúci sa charakter a sú často riadené hodinovými alebo dennými výrobnými cieľmi a pracovnými procesmi. Vysoké opakovanie úloh v kombinácii s inými rizikovými faktormi, ako je vysoká sila a/alebo nepríjemné polohy, môže prispieť k tvorbe poškodení podporno-pohybovej sústavy. Úloha sa považuje za vysoko opakujúcu sa, ak je čas cyklu 30 sekúnd alebo menej.
• Silná námaha. Mnoho pracovných úloh vyžaduje vysoké silové zaťaženie ľudského tela. Svalová námaha sa zvyšuje v reakcii na vysoké požiadavky na silu, čím sa zvyšuje súvisiaca únava, ktorá môže viesť k poškodeniu podporno-pohybovej sústavy.
• Opakujúce sa alebo trvalé nevhodné držanie tela. Nepríjemné držanie tela kladie nadmernú silu na kĺby a preťažuje svaly a šľachy okolo postihnutého kĺbu.

Kĺby tela sú najúčinnejšie, keď pracujú najbližšie k strednému pohybu kĺbu. Riziko poškodenia podporno-pohybovej sústavy sa zvyšuje, ak sa s kĺbmi pracuje mimo tohto stredného rozsahu opakovane alebo počas dlhšieho časového obdobia bez primeraného času na zotavenie.

Vystavenie týmto rizikovým faktorom na pracovisku vystavuje pracovníkov vyššej úrovni rizika poškodenia podporno-pohybovej sústavy. Vysoké opakovanie úloh, silná námaha a opakujúce sa/trvalé nepríjemné držanie tela unavujú telo pracovníka nad rámec jeho schopnosti zotaviť sa, čo vedie k muskuloskeletálnej nerovnováhe a prípadne poškodeniu podporno-pohybovej sústavy.

Podľa legislatívy SR je kombinácia nevhodných pracovných rizikových faktorov a ergonomickej záťaže uvedená ako dlhodobá nadmerná jednostranná záťaž horných končatín – čo je zložka fyzickej záťaže horných končatín, ktorá môže spôsobiť nadmerné zaťaženie horných končatín a môže viesť k poškodeniu zdravia, vrátane rozvoja choroby z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín. Miera záťaže horných končatín pri pôsobení dlhodobej nadmernej jednostrannej záťaže závisí od:
a) času expozície a zaraďovania zotavovacích prestávok v práci na zotavenie od dlhodobej nadmernej jednostrannej záťaže horných končatín, ktoré spolu s ďalšími podmienkami ovplyvňujú dlhodobú únosnosť záťaže,
b) svalovej sily, ktorá spolu s ďalšími podmienkami ovplyvňuje nadmernosť záťaže,
c) frekvencie pohybov, polohy horných končatín a jednotvárnosti pracovných úkonov, ktoré spolu s ďalšími podmienkami ovplyvňujú jednostrannosť záťaže.

Záver

Ak chceme položiť základy stratégie prevencie poškodení podporno-pohybovej sústavy, je dôležité pochopiť, čo sú poškodenia podporno-pohybovej sústavy a čo ich spôsobuje. Vďaka týmto znalostiam budeme môcť čo najefektívnejšie vyčleniť svoj čas, pozornosť a zdroje, aby sme predišli poškodeniam podporno-pohybovej sústavy.

V prípade, že pracovník používa zlú pracovnú prax, má zlé zdravotné návyky, nedostane primeraný odpočinok a zotavenie a nestará sa o svoje telo s dobrým stravovacím a kondičným režimom, je vystavený väčšiemu riziku únavy, ktorá predbehne ich regeneračný systém. Zlý celkový zdravotný profil ich vystavuje väčšiemu riziku vzniku nerovnováhy pohybového aparátu, prípadne poškodenia podporno-pohybovej sústavy.

Autori:
MUDr. Jana Popaďáková, Neurologické oddelenie, Nemocnica Svet zdravia Vranov nad Topľou
doc. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc., mim. prof., Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ v Košiciach
prof. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH., Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ v Košiciach
Mgr. Lívia Kaňuková, Ústav verejného zdravotníctva a hygieny, UPJŠ v Košiciach

Práca podporovaná 2 grantovými projektami KEGA Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR KEGA: KEGA 008 UPJŠ-4/2020; KEGA 010UPJŠ-4/2021.

Zoznam bibliografických odkazov

CIEZA, A., CAUSEY, K., KAMENOV, K., HANSON, S. W., CHATTERJI, S., & VOS, T. (2021). Globálne odhady potreby rehabilitácie na základe štúdie Global Burden of Disease 2019: systematická analýza štúdie Global Burden of Disease Study 2019. Lancet, 396(10267), 2006–2017.

WILLIAMS A, KAMPER SJ, WIGGERS JH, O'BRIEN KM, LEE H, WOLFENDEN L, YOONG SL, ROBSON E, MCAULEY JH, HARTVIGSEN J, WILLIAMS CM. Muskuloskeletálne stavy môžu zvýšiť riziko chronických ochorení: systematický prehľad a metaanalýza kohortných štúdií. BMC Lekárstvo 2018;16:167

HARTVIGSEN J, HANCOCK MJ, KONGSTED A et al. Čo je bolesť v dolnej časti chrbta a prečo musíme venovať pozornosť. Lancet 2018; 391: 2356–67.

Vyhláška MZ SR č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.