Abstrakt:
Úvod: Čoraz väčšia pozornosť sa v súčasnosti venuje výskytu a prevencii syndrómu vyhorenia nielen u dospelých ale tiež u študentov. Štúdium, hoci nie je prácou v klasickom zmysle, takisto vyžaduje pravidelnú účasť na povinných aktivitách a je tiež prítomný výrazný tlak na kvalitu výsledkov. Osobnostné charakteristiky ako sebahodnotenie a „sense of coherence“(zmysel pre integritu) môžu byť dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi individuálne schopnosti zvládnuť vyhorenie. Skúmali sme vzťah medzi spomínanými faktormi u univerzitných študentov pomáhajúcich profesií.
Metódy: Výskumu sa zúčastnilo 75 univerzitných študentov: 48 študentov psychológie (priemerný vek 21,1±3,3; 29 % mužov) a 27 študentov ošetrovateľstva a verejného zdravotníctva (19,8±1,7; všetko ženy). Na meranie úrovne syndrómu vyhorenia sa použila Škála syndrómu vyhorenia v škole (SBI); ďalej sa použili Antonovského škála SOC - škála zmyslu pre integritu a Rosenbergova škála sebaúcty (RSS). Na štatistické spracovanie údajov sa použila lineárna regresia.
Výsledky: Do lineárneho regresného modelu boli zaradené vek a rod ako možné intervenujúce premenné, hladina sebaúcty (RSS) a zmysel pre integritu ako možné prediktory, a hladina syndrómu vyhorenia (SBI) ako závislá premenná. Syndróm vyhorenia bol signifikantne predikovaný len úrovňou zmyslu pre integritu (β= -0.35; 95% CI: -0.45,-0.32), avšak nie sebaúctou (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Závery: Je pravdepodobné, že copingové stratégie využívané pre plnení študijných povinností budú významne súvisieť so stratégiami používanými neskôr v práci, a teda zlepšovanie zručností zvládania stresu u študentov je užitočné v prevencii neskoršieho výskytu syndrómu vyhorenia.
Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, sebaúcta, zmysel pre integritu (sense of coherence), študenti pomáhajúcich profesií.
Poďakovanie: Výskum bol podporený Vedeckou grantovou agentúrou MŠ SR a SAV na základe projektu č. VEGA-1/0232/10.

Abstract:
Background: Research is recently focusing on prevalence of the burnout syndrome not only among adults, but also among students; despite of the fact that study is not a real work; it requires regular mandatory structured activities and expected achievement. Personality characteristics, such as self-evaluation and sense of coherence might be important factors influencing the individual abilities to cope with the burnout. We examined the relationship between mentioned factors among university students of helping professions.
Methods: 75 university students were included: 48 psychology students (mean age 21.1±3.3;29.8 % of males), and 27 students of nursing and public health (19.8±1.7;all females). SBI (School Burnout Inventory) was used for assessing the burnout levels and SOC (Sense of Coherence questionnaire) was also employed. Linear regression models were used.
Results: After controlling for the effect of age and gender; burnout syndrome was significantly predicted only by sense of coherence (β= -0.35; 95 % CI: -0.45,-0.32), but not by self-esteem (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).
Conclusions: It is probable, that strategies of coping with study requirements will be significantly associated with the coping strategies later applied at work; and thus improving stress managing competences among students will be useful in prevention of later burnout syndrome onset.
Key words: burnout syndrome, self-esteem, sense of coherence, students of helping professions.
Acknowledgement: This work was supported by the VEGA research grant agency under Contact No. VEGA- 1/0232/10.

Úvod

Syndróm vyhorenia je typický dlhodobým pociťovaním psychického a emocionálneho vyčerpania a pocitmi depersonalizácie. Takisto kompetencia na zvládanie nárokov práce a každodenného života je výrazne znížená. Za kľúčový komponent syndrómu vyhorenia sa považuje emocionálna únava, ktorá je charakteristická prežívaním nedostatku zdrojov pozitívnych pocitov a povzbudenia, čo vedie k strate energie a pocitom dlhodobej únavy,
ktorá nevymizne ani po primeranom odpočinku. Depersonalizácia je spájaná so stratou idealizmu, negatívnym prístupom ku klientom a cynizmom (1).Vyššie riziko vzniku syndrómu vyhorenia bolo konzistentne zaznamenané medzi pracovníkmi pomáhajúcich profesií (zdravotnícki a pedagogickí pracovníci), pričom sa ukazuje jeho negatívny dosah nielen na pracovnú oblasť (2), ale aj na celkovú kvalitu ich života, najmä na zdravotný stav. V
systematickom prehľade výskumných štúdií zaoberajúcich sa vzťahom syndrómu vyhorenia a rizika somatických zdravotných problémov (3) bolo identifikované množstvo dôkazov svedčiacich o vplyve syndrómu vyhorenia na zvýšené riziko výskytu hypertenzie a ischemickej choroby srdca, metabolického syndrómu, porúch regulácie na hypothalamo-pituitárno-adrenálnej osi, porúch spánku, zápalových procesov, imunitných porúch, zrážanlivosti
krvi a rizikového správania z hľadiska zdravia. Obzvlášť významný je koncept „vital exhaustion“, ktorého charakteristiky sú do veľkej miery zhodné s klasickým poňatím syndrómu vyhorenia, a ktorý sa považuje za významný etiologický rizikový faktor ischemickej choroby srdca a infarktu myokardu, rovnako ako faktor zhoršujúci prognózu ochorenia (4, 5).

Hoci je možné identifikovať osobnostné (neuroticizmus) a socio-demografické prediktory (vek, vzdelanie) syndrómu vyhorenia, ako významné faktory ovplyvňujúce jeho vznik sa uvádzajú najmä pracovné charakteristiky. Patria sem príliš vysoké pracovné požiadavky (preťaženie), kombinované s nízkou mierou kontroly a nedostatočným odmeňovaním, nízkou mierou sociálnej opory, pociťovanou nespravodlivosťou v rozhodovacom procese v práci, a rozpor hodnôt jednotlivca s hodnotami organizácie (6). Naopak, za faktory pôsobiace protektívne vo vzťahu k syndrómu vyhorenia sa považujú dobre zvládnuté copingové stratégie: emočne orientované stratégie zvládania stresu boli spojené s vyšším výskytom, naopak, kognitívne stratégie orientované na problém boli prediktormi nižšej úrovne syndrómu (7). Takisto pozitívne sebahodnotenie – vyššia sebaúcta, vyššia úroveň seba-účinnosti (8) a pocit zmysluplnosti (9) sa ukazujú ako faktory pozitívne ovplyvňujúce schopnosť odolávať príznakom syndrómu vyhorenia.

Vzdelávacie programy zamerané na rozvoj komunikačných kompetencií a zlepšenie copingových stratégií sa vo všeobecnosti považujú za účinný nástroj na prevenciu syndrómu vyčerpania, napriek tomu existuje len pomerne málo štúdií zameriavajúcich sa na výskumné potvrdenie tohto vzťahu. Bol zaznamenaný pozitívny efekt sociálno-psychologických intervencií na jednotlivé komponenty syndrómu vyhorenia u zdravotníckych pracovníkov na psychiatrických oddeleniach (10,11).

Viacero štúdií sa v poslednom čase zameriava na výskyt syndrómu vyhorenia aj u študentov - príprava na štúdium nie je síce prácou v klasickom zmysle slova, ale obsahuje pravidelnú účasť na štruktúrovaných činnostiach a nutnosť podávať výkon. Možno teda predpokladať, že stratégie zvládania študijnej záťaže budú súvisieť aj so stratégiami neskoršieho zvládania záťaže pracovnej, a že aktivity zamerané na rozvoj kompetencií zvládania stresu budú užitočné aj pri predchádzaní neskoršieho vývinu syndrómu vyhorenia už počas výkonu profesie. Osobnostné charakteristiky ako sebahodnotenie a „sense of coherence“ (zmysel pre integritu) môžu byť dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi individuálne schopnosti zvládnuť vyhorenie. Táto štúdia sa zameriava na skúmanie vzťahov medzi spomínanými osobnostnými faktormi a syndrómom vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií.

Metódy

Výskumu sa zúčastnilo 75 univerzitných študentov denného bakalárskeho štúdia 1. a 2. ročníka
(ženy: 81.1 %; vekový priemer 20.7±2.8, rozpätie 19 - 37). Zo zúčastnených študentov bolo 48 študentov psychológie (priemerný vek 21,1±3,3; 29 % mužov) a 27 študentov zdravotníckych odborov - ošetrovateľstva a verejného zdravotníctva (19,8±1,7; 100 % ženy). Návratnosť dotazníkov bola 88,3 %, zber dát prebiehal vo februári až apríli 2010 na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine (odbory ošetrovateľstvo a verejné zdravotníctvo), a na Filozofickej fakulte Katolíckej Univerzity v Ružomberku (odbor psychológia). Na meranie úrovne syndrómu vyhorenia bola použitá Škála syndrómu vyhorenia v škole (SBI, maximálne skóre dotazníka je 54, vyššie skóre znamená vyššiu hladinu vyhorenia). Ďalej boli využité Antonovského škála zmyslu pre integritu (SOC, 13-položková verzia, maximálne skóre je 91, vyššie skóre znamená vyššiu úroveň zmyslu pre integritu) a Rosenbergova škála sebaúcty (RSS, maximálne skóre 30 pri kódovní položiek 0-1-2-3, vyššie skóre znamená vyššiu sebaúctu). Na štatistické spracovanie údajov boli použité deskriptívne štatistické postupy, Studentov t-test, korelačná analýza a lineárna regresia. Do lineárneho regresného modelu boli zaradené vek a rod ako možné intervenujúce premenné, hladina sebaúcty (RSS) a zmysel pre integritu ako možné prediktory a hladina syndrómu vyhorenia (SBI) ako závislá premenná.

Výsledky

Priemerné hodnoty jednotlivých psychologických premenných sú uvedené v Tabuľke 1. Študenti psychológie a študenti zdravotníckych odborov sa líšili v priemerných hodnotách syndrómu vyhorenia (p≤ 0.05, Studentov t-test).

Tabuľka 1. Priemerné hodnoty premenných v jednotlivých skupinách študentov

Hodnoty dotazníka SBI - syndrómu vyhorenia významne negatívne súviseli s úrovňou sebaúcty (r = -0,29) a takisto štatiticky signifikantá bola negatívna korelácia syndrómu vyhorenia a zmyslu pre integritu (r = -0,41). Štatisticky významná bola aj korelácia premennej sebaúcta a zmysel pre koherenciu. Hodnoty Pearsovho korelačného koeficentu sú uvedené v Tabuľke 2

Tabuľka 2. Hodnoty korelačného koeficientu (Pearson correlation coefficient)

Úroveň syndrómu vyhorenia bola signifikantne predikovaná len úrovňou zmyslu pre integritu - sense of coherence ((β= -0.35; 95% CI: -0.45,-0.32). Sebaúcta nebola významným prediktorom hladiny syndrómu vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií (β= -0.05; 95% CI: -0.65,0.46).

Tabuľka 3. Lineárny regresný model - prediktory syndrómu vyhorenia
Diskusia

Možno predpokladať, že syndróm vyhorenia okrem charakteristík samotného pracovného (resp. v tomto prípade študijného) prostredia je významne ovplyvnený aj osobnostnými charakteristikami, a to najmä takými, ktoré úzko súvisia so self-konceptom (sebaúcta) a zdrojmi pre zvládanie stresu, copingovými stratégiami. Výsledky prezentovaného výskumu naznačujú, že osobitne významný môže byť v tomto kontexte práve zmysel pre integritu (sense of coherence), ktorý je charakteristický chápaním sveta ako logicky pochopiteľného, „dávajúceho zmysel“, konzistentného a relatívne predvídateľného a bezpečného. Takisto je typický vysokou schopnosťou zaangažovať sa, investovať energiu do riešenia životných problémov, ktoré sú chápané skôr ako zvládnuteľné výzvy než ako neprekonateľné prekážky (12). Je zrejmé, že takéto osobnostné nastavenie pre vnímanie okolitého sveta je výhodné pre zvládanie stresových situácií a takisto z hľadiska menšieho rizika vzniku syndrómu vyhorenia.

Vzájomné vzťahy medzi syndrómom vyhorenia a osobnostných charakteristík sú komplexné, a v budúcnosti bude vhodné ich potvrdenie výsledkov vo väčšej a konzistentnejšej skupine účastníkov, pretože niektoré výsledky mohli byť ovplyvnené metodologickými obmedzeniami (veľkosť a zloženie výskumnej skupiny). Takisto je v ďalšej fáze výskumného projektu plánované overovanie vplyvu sociálno-psychologického výcviku na jednotlivé psychologické premenné relevantné z hľadiska syndrómu vyhorenia.

Záver

Výsledky výskumu ukazujú, že syndróm vyhorenia významne súvisí s nízkou úrovňou zmyslu pre integritu. Je pravdepodobné, že copingové stratégie využívané pri plnení študijných povinností budú významne súvisieť so stratégiami používanými neskôr v práci, a takisto možno predpokladať že zlepšovanie zručností na zvládanie stresu a rozvíjanie charakteristík pozitívne pôsobiacich proti syndrómu vyhorenia je vhodné už u študentov - a to z hľadiska prevencie neskoršieho výskytu syndrómu vyhorenia počas výkonu profesie.

Autori: Z. Škodová, Ľ. Banovčinová, M. Bubeníková, J. Holdoš
Literatúra:

1. Leiter, M. P., Maslach, C.(2000a). Burnout and health. In A.Baum et al.(Eds.),Handbook of health psychology (pp.415 – 426).Hillsdale, N. J: Erlbaum.
2. Van Dierendonck, D.et al.(2001). Burnout and inequity among human service
professionals: A longitudinal study. Journal of Occupational Health Psychology, 6, 43 – 52.
3. Melamed et al. (2003). Burnout and Risk of Cardiovascular Disease: Evidence, Possible Causal Paths, and Promising Research Directions. Psychological Bulletin,132, 327 –353.
4. Appels, A.(2004). Exhaustion and coronary heart disease: The history of a scientific quest. Patient Education and Counseling, 55, 223 – 229.
5. Kebza, V., Šolcová, I.(2008). Burnout syndrome-review of contemporary state of knowledge and perspectives for the future. Československá psychologie, 52.
6. Maslach, C., Leiter, M. P.(2008). Early predictors of burnout and endgagement. Journal of Applied Psychology, 93, 498 – 512.
7. Elliott, T. R. et al.(1996). Occupational Burnout, Tolerance for Stress, and Coping
Among Nurses in Rehabilitation Units. Rehabilitation Psychology, 41, 267-284.
8. Skaalvik, E. M., Skaalvik,S.(2007). Dimensions of Teacher Self-Efficacy and Relations With
Strain Factors, Perceived Collective Teacher Efficacy, and Teacher Burnout. Journal of Educational Psychology,99, 611 – 625.
9. Pines, A. M.(2004). Why are Israelis less burned out? European Psychologist, 9, 69 - 77.
10. Doyle M.et al.(2007). Burnout: the impact of psychosocial training. Mental health practice, 10, 16 - 19.
11. Ewers, P.et al.(2002). Does training in psychosocial interventions reduce burnout rates in
forensic nurses? Journal of Advanced Nursing, 37, 470 - 476.
12. A. Madarasová-Gecková, P. Tavel, B. Gajdošová, O. Orosová, I. Žežula, J. P. van Dijk (2008). Socioekonomické a psychosociálne faktory zmyslu pre integritu u adolescentov. Československá psychologie, 52, 2, 132 - 144.

Zborník príspevkov z 5. konferencie psychológie zdravia, Bratislava, 2010 bol vydaný iba v elektronickej forme
Dostupnosť: http://www.prohuman.sk/psychologia/zbornik-prispevkov-z-konferencie-psyc...