SZABOVÁ – ŠÍROVÁ, Lea. 2015. Sociálna andragogika. Teoretické, empirické a praktické aspekty. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave. 222 s. ISBN 978-80-223-3752-6.
Sociálna andragogika je pomerne mladá vedná disciplína, do vzniku tejto publikácie sa téme venoval aj C. Határ v publikácii Sociálna andragogika. Kapitoly z teórie a metodiky sociálno-edukačnej starostlivosti o dospelých (2012). Ako praktik som sa potešila novej monografii, ktorá priniesla mnoho inšpirácií do mojej práce, ktoré opisujem na konci recenzie.
Autorkiným cieľom je spracovaním problematiky sociálnej andragogiky „prispieť k systemizácii poznatkov v tejto oblasti, k prehĺbeniu súčasného poznania v tejto pomerne novej andragogickej subdisciplíne, a to v súlade s potrebami ďalšieho rozvoja andragogickej vedy a v záujme legitimizácie sociálnej andragogiky ako vednej subdisciplíny“ (s. 12).
Publikácia je výsledkom niekoľkoročnej práce autorky Monografia je rozdelená do siedmich kapitol.
V prvej, „Predmet, metodologická orientácia a hlavné pojmy sociálnej andragogiky“ hovorí o predmete andragogiky, porovnáva vymedzenia od slovenských i zahraničných autorov, poukazuje na sociálne funkcie andragogiky, predstavuje ju ako vednú disciplínu, študijné zameranie študijného odboru andragogika a praktickú činnosť. Popisuje vzťahy medzi sociálnou andragogikou, sociálnou pedagogikou a sociálnou prácou, uvádza spoločné i odlišné znaky z rôznych hľadísk. Venuje sa hlavným pojmom sociálnej andragogiky, ako sú dospelosť, socializácia, resocializácia, edukácia, sebavýchova, sociálne učenie (sa) dospelých, ale aj sociálne prostredie, sociálny problém, sociálna pomoc dospelým.
V druhej kapitole „Cieľové skupiny sociálnoedukačnej práce s dospelými“ objasňuje, kto sú cieľové skupiny sociálnoedukačnej práce s dospelými, aká je ich typologická charakteristika a ako sa špecializuje sociálnoedukačná práca s dospelými.
Tretia kapitola „Sociálne kompetencie dospelých ako ciele sociálnoedukačného pôsobenia“ vysvetľuje pojmy kompetencia, spôsobilosť, kľúčové kvalifikácie, vymedzuje sociálnu kompetenciu zo sociálnoandragogického hľadiska a poukazuje na možnosti, ako sa dajú rozvíjať sociálne kompetencie.
Vo štvrtej kapitole „Sociálnoandragogická intervencia“ prezentuje autorka etapy sociálnej intervencie, charakterizuje vybrané odborné činnosti sociálnej pomoci dospelým, vychádzajúc zo Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, metódy sociálnoedukačného pôsobenia a metódy edukačnej práce s dospelými pri riešení sociálnych problémov.
V piatej kapitole „Inštitúcie sociálnej pomoci dospelým z aspektu sociálnej andragogiky“ opisuje súčasný stav teoretického rozpracovania inštitucionalizácie sociálnoedukačnej práce s dospelými, legislatívny rámec inštitucionalizácie sociálnej pomoci dospelým a typológiu inštitúcií sociálnej pomoci dospelým.
Šiesta kapitola „Sociálni andragógovia a ich uplatnenie v praxi riešenia sociálnych problémov“ reflektuje charakteristiku povolania sociálny andragóg, cieli na rozvoj a rámec profesijných kompetencií sociálnych andragógov.
Poslednou siedmou kapitolou „Príklady edukačnej praxe vo vybraných oblastiach sociálnej pomoci dospelým“ nás autorka oboznamuje s resocializáciou abstinujúcich závislých, vzdelávaním osôb vo výkone trestu odňatia slobody a psychiatrickou rehabilitáciou.
Autorkin pohľad na problematiku vychádza z veľmi širokého spektra odborných informácií. Svoje názory podkladá porovnávaniami ďalších odborníkov (slovenských i zahraničných) na uvedenú problematiku. Kniha má príjemný formát a vtipnú ilustráciu obalu.
Poznatky z publikácie mi pomohli pri príprave sociálnoedukačných aktivít a aktivít súvisiacich so sociálnou rehabilitáciou prijímateľov sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb pre dospelých. Poznatky uvedené v knihe môžu byť inšpiráciou nielen pre odborníkov z pedagogiky, andragogiky, študentov týchto programov, ale aj pre ľudí z praxe, ktorí pracujú s dospelými v situáciách, ktoré vyžadujú sociálnoedukačné pôsobenie.
Mgr. Miroslava Debnáriková
Katedra pedagogiky PF UKF v Nitre