Publikácia ponúka hľadanie odpovedí na predložené otázky ktoré nás primäli zamyslieť sa nad možnosťou, ako pomôcť odbornej i širšej verejnosti uvedomiť si vlastnú zodpovednosť a nadobúdať viac istoty pri riešení otázok sexuálnej výchovy osôb s ťažším mentálnym postihnutím.

ÚVOD
„Kvalita spoločnosti sa môže merať podľa spôsobu, ako sa stará o svojich najzraniteľnejších a najzávislejších členov.
Spoločnosť, ktorá sa o ne stará nedostatočne, je pochybená.“
Adrian D. Ward

Dnes už nie je nijakou zvláštnosťou písať o sexualite. V novinách a časopisoch sa publikujú články, vychádzajú knihy, ktoré hovoria o problémoch manželstva alebo o sexuálnych poruchách a o ich prekonávaní, alebo sa píše, ako sa deti stávajú dospelými, aká sexuálna aktivita sa pritom prejavuje, ako sa deti plodia, alebo ako sa možno vyhnúť nežiaducej tehotnosti. V posledných rokoch tak vzniká literatúra, ktorá poskytuje informácie a poučenia každému záujemcovi, diferencovane podľa vekových kategórií a záujmov.

Sexualita a všetko čo s ňou súvisí, je však napriek všetkému úsiliu odborníkov ešte stále zahalená rúškom tajomstva a ostáva háklivou a mnohokrát nezodpovedanou otázkou. Sme ešte stále dosť neistí, keď máme o nej hovoriť s deťmi a mladistvými, alebo keď máme dorastajúcej mládeži pomôcť pri stretaní sa s vlastnou pohlavnosťou a aj s opačným pohlavím. Sexualita je pritom prirodzenou súčasťou života každého človeka – je to univerzálna ľudská vlastnosť, ktorá človeka sprevádza po celý život.

Situácia v oblasti sexuality ľudí s mentálnym postihnutím je ešte o čosi viac zložitejšia. Pravidlá týkajúce sa ich sexuality často nie sú rovnaké ako tie, ktoré platia pre zvyšok society. Potreba jednotlivcov s mentálnym postihnutím po nadviazaní partnerského vzťahu je pritom podobná ako u ostatných ľudí, ale ako zdôrazňuje L. Novosad (2009), zložitosť problému je v tom, že človek s mentálnym postihnutím je obmedzovaný negatívnym postojom spoločnosti k uvedeným medziľudským vzťahom. Sexuálny život osôb s mentálnym postihnutím je častokrát považovaný za nežiaduci, odporný až úchylný – od týchto osôb je vopred očakávaná asexuálnosť.

V oblasti sexuality ľudí s mentálnym postihnutím panuje množstvo nejasností, s ktorými sa často nevie vyrovnať nikto zo zainteresovaných činiteľov. V tejto oblasti naďalej pretrvávajú mýty a predsudky spojené s nesprávnymi myšlienkami – že ľudia s mentálnym postihnutím sú nepohlavní, alebo, že sú to “večné deti“, alebo naopak, že sú sexuálne impulzívni. V naznačenej súvislosti D. Štěrbová (2009) zdôrazňuje, že osobám s mentálnym postihnutím často nie je umožnené vyjadrenie v oblasti, ktorá má sexuálny obsah. Každé dieťa má pritom právo, aby pochopilo svoj vlastný rozvoj presným a pozitívnym spôsobom, a aby ho mohlo za kultivovaných podmienok v priebehu života napĺňať.

Sexuálne potreby, správanie a prejavy sú u tejto časti populácie rovnako ako u ostatných ľudí rôzne. Nesprávny postoj spoločnosti a v prvom rade ľudí, ktorí sú zodpovední za ich výchovu (aj výchovu sexuálnu), ich však neraz iba deformujú. V práci sa zameriavame na postoje tých, ktorí sú v každodennom kontakte s osobami s ťažším mentálnym postihnutím a ktorí dobre poznajú ich potreby, túžby a priania – teda na odborných zamestnancov domovov sociálnych služieb orientovaných na túto cieľovú skupinu.

Aj napriek skutočnosti, že sexualita je považovaná za integrálnu súčasť osobnosti a výchova v tejto oblasti za prirodzené právo každého z nás, nie všetci odborní zamestnanci domovov sociálnych služieb sú schopní prejavy sexuálneho správania človeka s mentálnym postihnutím akceptovať. Mnohí z nich chápu prebúdzajúcu sa sexualitu ako komplikáciu, majú zábrany a obavy o nej hovoriť. Často sa svojimi postojmi bránia prirodzenému procesu dospievania a osamostatňovania sa, čím môže u osôb s ťažším mentálnym postihnutím vznikať citová a sexuálna frustrácia a taktiež veľká sociálna neskúsenosť (Kozáková, 2004).

Aké prekážky by mali prekonať odborní zamestnanci domovov sociálnych služieb, aby sa osoby s ťažším mentálnym postihnutím učili o ľudskej sexualite a mohli ju podľa vlastných potrieb vyjadrovať? Je to strach, vyhýbanie sa, popieranie, neinformovanosť, nesprávny postoj k sexualite?

Dôvody sú iste rôznorodé a zložité. Hľadanie odpovedí na predložené otázky nás primälo zamyslieť sa nad možnosťou, ako pomôcť odbornej i širšej verejnosti uvedomiť si vlastnú zodpovednosť a nadobúdať viac istoty pri riešení otázok sexuálnej výchovy osôb s ťažším mentálnym postihnutím.

Postoje odborných zamestnancov domovov sociálnych služieb sú v odbornej literatúre spomínané len okrajovo. V tejto oblasti doposiaľ nebol zrealizovaný celoslovenský výskum. Myslíme si však, že práve postoje a skúsenosti odborných zamestnancov sú dôležité na vytvorenie reálnej predstavy o túžbach a potrebách klientov s ťažším mentálnym postihnutím v oblasti ich sexuality a partnerského života.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že predpokladom riešenia tejto problematiky je odstránenie bariér, a to nielen vonkajších (sociálnych, ekonomických, architektonických a komunikačných, ktoré sťažujú výber partnera i osobné spoločenské uplatnenie), ale i bariér a predsudkov v nás.

Predkladaná monografia na tému Kvalita sexuálneho a partnerského života osôb s ťažším mentálnym postihnutím si kladie za cieľ analyzovať vybrané aspekty kvality života a identifikovať niektoré z faktorov, ktoré ich determinujú. Výstupom je návrh komplexného systému odporúčaní pre zvýšenie kvality života klientov s ťažším mentálnym postihnutím v dimenzii sexuality a partnerských vzťahov.

Našim zámerom je poukázať na skutočnosť, že sexualita – v prípade, že nie je potláčaná – je týmto ľuďom vlastná, že je súčasťou ich života, že aj medzi osobami s ťažším mentálnym postihnutím môže vzniknúť skutočné priateľstvo, ak majú možnosť vzájomne sa stretávať.

Zámerom predloženej štúdie pritom nie je zaoberať sa iba 'nízkym rizikom' sexuálnej aktivity, ako je bozkávanie, objímanie a maznanie, ale riešenie sexuálnych aktivít, ktoré predstavujú riziko otehotnenia, prenosu choroby alebo spôsobenie zranenia jedného z účastníkov (viac pozri Sundram, 1992). Účelom práce je hlbšie nahliadnutie a celkové pochopenie sexuality ľudí s ťažším mentálnym postihnutím v domovoch sociálnych služieb a samotnej realizácie sexuálnej výchovy u tejto kategórie osôb a snaha o skvalitnenie ich života v praxi domovov sociálnych služieb.

Aby sme mohli túto problematiku uchopiť, je potrebné analyzovať súčasnú situáciu a zamyslieť sa nad jej možnými príčinami. Počet odborných prác, ktoré pojednávajú o osobách s ťažším mentálnym postihnutím, každým rokom narastá. V rámci experimentálneho výskumu sa však akosi zabúda na otázky ich sexuálneho života. Niekoľko prác si všíma túto problematiku u osôb s ľahkým mentálnym postihnutím. Pokiaľ ide o osoby s ťažším mentálnym postihnutím, rozpracovanie otázok ich sexuality a partnerských vzťahov nemá na Slovensku dlhodobú tradíciu. V tomto smere považujeme za nutné oprieť sa o (metodické) výdobytky zahraničných výskumov. Najrozšírenejšími z nich sú výskumné štúdie C. J. Sundrama (1992), Z. Kozákovej (2004, 2006), N. A. Murphyho (2006), D. Štěrbovej (2007, 2009), L. Conoda, L. Servaisa (2008) a ďalších. V zahraničí už v súčasnosti existujú konceptuálne snahy a odborné prístupy k sexuálnemu životu osôb s ťažším mentálnym postihnutím, ktoré rešpektujú a nepoškodzujú ich intimitu.

Postupne začínajú vznikať originálne výstupy aj slovenských autorov. Tejto problematike sa venujú najmä štúdie G. Bianchiho, I. Lukšíka (1996), I. Podmanického, I. Glasu (1999), E. Poliakovej (1996, 2003), J. Prevendárovej (1994, 2000), I. Šurabovej (2002), K. Janiša, D. Markovej (2007) a iné. Rozbor situácie na Slovensku však ukazuje, že komplexné výskumy sexuality a jej prejavov u osôb s ťažším mentálnym postihnutím absentujú. Diskusie o tejto problematike sú v našich podmienkach novinkou a súvisia s modernizáciou sociálnych služieb, integráciou osôb s postihnutím do spoločnosti a so snahou plne realizovať všetky ich práva a potreby s cieľom zvýšenia kvality života.

V tejto časti upozorňujeme na už vydané monografie v uvedenej oblasti – V. Täubner, K. Janiš (1998), K. Janiš, V. Täubner (1999), S. Mandzáková (2008a), D. Štěrbová (2007, 2009), S. Mandzáková, L. Horňák (2009a) a iné.

Prácu je možné charakterizovať ako monotematickú, teoreticko-analytickú a empirickú, vychádzajúcu z realizovaného výskumu. Z hľadiska metodologického sa jedná o monografickú procedúru, kvantitatívno-kvalitatívny výskum s prvkami komparácie. V rámci výskumu boli použité techniky obsahovej analýzy, analýzy dokumentov, teoretickej analýzy faktorov ovplyvňujúcich kvalitu sexuálneho života – diagnostiky príčiny a následku (Ishikawov diagram), dotazníkov, priameho nezúčastneného pozorovania, neštandardizovaného rozhovoru a sexuálnych príbehov (autentických výpovedí).

Práca je rozčlenená do štyroch kapitol. V prvej kapitole sa zaoberáme epistemologickými východiskami problematiky sexuality osôb s ťažším mentálnym postihnutím. V rámci tejto kapitoly analyzujeme terminologické, filozoficko-historické, právne a legislatívne východiská riešenej problematiky a naznačujeme súčasný stav poznania v problematike, kde uvádzame podstatné teoretické i výskumné zistenia v kontexte sexuality osôb s ťažším mentálnym postihnutím. Druhá kapitola je venovaná oblasti partnerských vzťahov a sexualite osôb s ťažším mentálnym postihnutím. Pojednáva o sexuálnych potrebách, naznačuje možné dôsledky potlačenej sexuálnej tenzie a možnosti jej ventilácie, rieši etické otázky sexuality týchto osôb. Vyústením uvedenej kapitoly je priblíženie sexuality a partnerských vzťahov klientov s ťažším mentálnym postihnutím v domovoch sociálnych služieb, uvedenie parafílií a upozornenie na nevhodné sexuálne správanie. Záver kapitoly je venovaný postojom odbornej i laickej verejnosti k nastolenej problematike. Tretia kapitola predkladá teoretické základy sexuálnej výchovy a prípravy na partnerstvo osôb s ťažším mentálnym postihnutím. Zoznamuje nás s terminologickými otázkami uvedenej zložky výchovy, uvádza niektoré jej východiská, upozorňuje na jej význam v domovoch sociálnych služieb, zdôrazňuje nevyhnutnosť interdisciplinárneho prístupu k tejto dôležitej problematike. Na záver predkladá základnú filozofiu prístupu k sexualite osôb s ťažším mentálnym postihnutím vychádzajúc zo skúseností zo zahraničia. Piata kapitola nás zoznamuje s výskumom vybraných aspektov kvality sexuálneho a partnerského života klientov domovov sociálnych služieb. Šiesta, posledná kapitola monografie, predkladá výstupy z realizovaného výskumu a možnosti ich využitia pre špeciálnopedagogickú teóriu, metodológiu a prax domovov sociálnych služieb.

V práci používame termíny terminologicky nejednotné – napr. klienti s mentálnym postihnutím, podľa Zákona o sociálnych službách (Zbierka zákonov č. 448/2008) uvádzame aj termín používatelia sociálnych služieb, ďalej osoba s mentálnym postihnutím, dieťa s mentálnym postihnutím a pod. s tým, že vždy máme na mysli predovšetkým osobu ako takú, konkrétneho jednotlivca, u ktorého sú znížené mentálne schopnosti so všetkými dôsledkami (Štěrbová, 2004).

Sme si vedomí, že v tejto práci nemôžeme plne obsiahnuť všetky problémy týkajúce sa sexuality osôb s ťažším mentálnym postihnutím aj napriek skutočnosti, že tematicky pokrýva oblasti, ktoré doteraz neboli v dostupnej literatúre dostatočne rozpracované. Predložená štúdia však môže obohatiť edukačný proces klientov s ťažším mentálnym postihnutím a rovnako aj rodiny detí s mentálnym postihnutím a ďalších odborníkov, ktorých táto téma zaujala práve tak – ako nás. Predloženou prácou chceme byť nápomocní odborným zamestnancom domovov sociálnych služieb, ktorí sú v priamom kontakte s klientmi a predovšetkým napĺňať práva klientov s ťažším mentálnym postihnutím, týkajúce sa ich sexuality, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd. Ukazuje sa totiž jasne, že bez riešenia týchto životných oblastí ľudí s mentálnym postihnutím, nemôžeme hovoriť o ich úspešnej rehabilitácii, socializácii a kvalite ich života.

Autorka

OBSAH

ÚVOD

1 EPISTEMOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ PROBLEMATIKY SEXUALITY OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
1.1 TERMINOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ RIEŠENEJ PROBLEMATIKY – VYMEDZENIE FUNDAMENTÁLNEHO POJMOVÉHO APARÁTU
1.1.1 Vymedzenie pojmu sexualita a základných pojmov s ňou súvisiacich
1.1.2 Klient s ťažším mentálnym postihnutím ako individualita, individualita jeho potrieb v kontexte vývoja spoločnosti
1.1.3 Domovy sociálnych služieb v horizonte vývoja starostlivosti o klientov s ťažším mentálnym postihnutím
1.2 FILOZOFICKO-HISTORICKÉ VÝCHODISKÁ
1.2.1 Kvalita života klientov s ťažším mentálnym postihnutím
1.3 PRÁVNE A LEGISLATÍVNE VÝCHODISKÁ
1.4 SÚČASNÝ STAV POZNANIA V PROBLEMATIKE – TEORETICKÉ A VÝSKUMNÉ ZISTENIA
1.4.1 Analýza výskumov sexuality osôb s ťažším mentálnym postihnutím

2 SEXUALITA A PARTNERSKÉ VZŤAHY U OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
2.1 SEXUÁLNE POTREBY OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
2.1.1 Vývoj sexuality osôb s ťažším mentálnym postihnutím
2.1.2 Charakter sexuality a partnerského správania osôb s ťažším mentálnym postihnutím
2.1.3 Dôsledky potlačenej sexuálnej tenzie a možnosti jej ventilácie u osôb s ťažším mentálnym postihnutím
2.1.4 Sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie osôb s ťažším mentálnym postihnutím
2.2 ETICKÉ OTÁZKY SEXUALITY OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
2.3 SEXUALITA A PARTNERSTVO KLIENTOV S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM V DOMOVOCH SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
2.4 PARAFÍLIE A ICH DÔSLEDKY U OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
2.5 HOMOSEXUALITA U OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
2.6 POSTOJE VEREJNOSTI K SEXUALITE A PARTNERSTVU OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM

3 TEORETICKÉ ZÁKLADY SEXUÁLNEJ VÝCHOVY OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
3.1 TERMINOLOGICKÉ OTÁZKY SEXUÁLNEJ VÝCHOVY OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
3.2 NIEKTORÉ VÝCHODISKÁ PRE SEXUÁLNU VÝCHOVU V DOMOVOCH SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
3.3 CIEĽOVÉ SKUPINY A POTREBA INTERDISCIPLINÁRNEHO PRÍSTUPU V SEXUÁLNEJ VÝCHOVE OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
3.4 ZÁKLADNÁ FILOZOFIA PRÍSTUPU K SEXUALITE OSÔB S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
3.4.1 Dokumenty pre základnú filozofiu k protokolu k sexualite osôb s ťažším mentálnym postihnutím
3.4.2 Informovaný súhlas (kvalifikované rozhodnutie) so sexuálnym vyjadrením

4 VÝSKUM VYBRANÝCH ASPEKTOV KVALITY ŽIVOTA KLIENTOV DOMOVOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB V DIMENZII SEXUALITY
4.1 PROBLÉM VÝSKUMU
4.2 CIEĽ A ÚLOHY VÝSKUMU
4.3 HYPOTÉZY VÝSKUMU
4.4 METÓDY A METODIKA VÝSKUMU
4.4.1 Charakteristika výberového súboru
4.4.2 Design výskumu

5 VÝSLEDKY VÝSKUMU A ICH INTERPRETÁCIA
5.1 ANALÝZA VYBRANÝCH ASPEKTOV SEXUALITY KLIENTOV S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
5.1.1 Všeobecné vyhodnocovanie frekvencie výskytu vybraných aspektov sexuality klientov s ťažším mentálnym postihnutím
5.1.2 Sledovanie vplyvu niektorých faktorov na vybrané aspekty sexuality klientov s ťažším mentálnym postihnutím
5.2 ANALÝZA POSTOJOV ODBORNÝCH ZAMESTNANCOV DOMOVOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB K SEXUALITE A SEXUÁLNEJ VÝCHOVE KLIENTOV S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM
5.2.1 Všeobecné hodnotenie postojov odborných zamestnancov k sexualite a sexuálnej výchove klientov s ťažším mentálnym postihnutím
5.2.2 Analýza vplyvu vybraných faktorov na postoje odborných zamestnancov k sexualite a sexuálnej výchove klientov s ťažším mentálnym postihnutím
5.3 ANALÝZA SITUÁCIE V OBLASTI SEXUALITY KLIENTOV S ŤAŽŠÍM MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM A REALIZÁCIE SEXUÁLNEJ VÝCHOVY V DOMOVOCH SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
5.3.1 Niektoré ukazovatele kvality sociálnych služieb poskytovaných daným zariadením
5.3.2 Analýza vybraných aspektov sexuálneho správania a partnerských vzťahov klientov s ťažším mentálnym postihnutím
5.3.3 Analýza odbornej prípravy odborných zamestnancov domovov sociálnych služieb vo vybraných aspektoch sexuality
5.3.4 Analýza situácie v oblasti sexuálnej výchovy a jej realizácie v domovoch sociálnych služieb
5.3.5 Návrhy riešenia sexuálnej výchovy odbornými zamestnancami domovov sociálnych služieb

6 ZÁVERY VÝSKUMU
6.1 ZÁVERY VÝSKUMU A DISKUSIA
6.2 ODPORÚČANIA PRE ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKÚ TEÓRIU, METODOLÓGIU A PRAX DOMOVOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
6.2.1 Návrh komplexného systému odporúčaní k implementácii sexuálnej výchovy do domovov sociálnych služieb

Podrobnosti:
Názov: Kvalita sexuálneho a partnerského Života osôb s ťažším mentálnym postihnutím
Autor: Stanislava Mandzáková
Počet strán: 292 strán
ISBN: 9788055504551
Rok vydania: 2011