Myšlienky Konštantína Filozofa - sv. Cyrila. Inšpirácia pre edukačnú sociálnu prácu

okt 19 2018

The Ideas of Constantine the Philosopher - St. Cyril. Inspiration for Educational social Work.

Abstrakt: V príspevku sme sa pokúsili o prepojenie myšlienok, historicky významnej osobnosti dejín Slovenska Konštantína Filozofa-sv.Cyrila, ktoré sú obsiahnuté v historickom diele PROGLAS, s našim autorským konceptom Edukačná sociálna práca.
Kľúčové slová: Kniha - Konštantín Filozof - sv. Cyril: Proglas. Edukačná sociálna práca. Psychická vyspelosť osôb.

Abstract: In the paper we discuss about a connection between thinks of the historical important person of Slovakia - Constantin Philosopher (Saint Cyril) in the framework of the historical book PROGLAS, with our author´s concept Educational social work.
Key words: The book-Constantin Philosopher: Proglas. Concept of Educational social work. Psychical adulthood of persons.

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

Inšpiráciou k úvahe o presahovaní myšlienok Konštantína - sv. Cyrila a ich vplyvu na náš autorský koncept Edukačná sociálna práca, je pre nás historická básnická skladba PROGLAS. Toto dielo je vzácnym duchovným a kultúrnym dedičstvom, ktoré slovenskému národu darovali bratia vierozvestci Konštatnín- sv. Cyril a sv. Metod, z toho dôvodu, že: „písmo sa stáva nezameniteľným prostriedkom duchovného rastu jednotlivca i celého spoločenstva. Lebo, ako hovorí Konštantín - sv.Cyril: Žiadna duša bez písmen vedomia nemá o tom Božom zákone, zákone knižnom, či zákone duchovnom, zákone, cezeň Boží raj sa zjavuje.“ (Cyril Vasiľ, In: Proglas – Konštantín Filozof, sv.Cyril, 2013, s.10, s.12.)

So všetkou skromnosťou sa pokúsime o naznačenie významu, niektorých myšlienok Konštantína Filozofa - sv. Cyrila, pre náš autorský koncept edukačná sociálna práca.

1 Edukačná sociálna práca

„Keď svätý Cyril (Konštantín Filozof) a Metod prinášali na Veľkú Moravu staroslovienske písmo a darovali našim predkom preklad Starého i Nového zákona, vedeli, aký poklad nám darujú. My sme dnes zavaľovaní tisícami kníh, z ktorých mnohé sú bezcenné, bez oživujúcej myšlienky, alebo ponúkajú len byľky a bledé stopy múdrosti. Pred stáročiami si ľudia ctili jednu knihu nad všetky poklady sveta. Nazvali ju Knihou – Bibliou. V nej nachádzali zhustenú múdrosť života. Ctili si knihu silnú a iskriacu hĺbkou myšlienok, jedinečnú v celej svetovej literatúre, ktorá formovala život národov a ich kultúru.“ (Ján Chryzostom kardinál Korec.)

Koncept Edukačná sociálna práca sme vymedzili a uverejnili v dvoch autorských monografiách: Preventívna sociálna práca – Edukačná paradigma v sociálnej práci (2013) a Edukačná sociálna práca (2014) a tiež vo viacerých vedeckých štúdiách.

Edukačná sociálna práca je koncept a praktická činnost, zameraná na sociálnu zmenu v živote dospelých osôb, prostredníctvom navodenia ich psychickej zmeny. Prostredníctvom sociálnej edukácie a edukačného sociálneho poradenstva sú sociálni klienti vedení k rozvoju vlastného psychického potenciálu. S cieľom, aby sa stávali duchovne, psychicky a sociálne vyspelými ľudskými bytosťami. V básnickom diele Proglas je prezentovaná nadčasová filozofia človeka, podľa Konštantína Filozofa. Jeho tvorivý odkaz je aktuálny podnes a môže byť „kompasom“ aj pri vymedzení vyššieho poslania teórie a praxe sociálnej práce. V súčasnej životnej realite je potrebné viesť dospelých ľudí k zodpovednosti za vlastný život. Obrazne povedané, ľudí treba naučiť ako „chlieb dorábať, nie iba ho konzumovať.“

Edukačná sociálna práca sa utvára ako nový druh sociálnej práce. Jej úlohou je motivovať a prostredníctvom edukácie (výchovy a vzdelávania) podporiť dospelých ľudí - sociálnych klientov, k zmene ich správania a konania, v prípade sociálne záťažovej situácie a sociálnych problémov. Pozitívna zmena v hodnotení sociálnej situácie a rozhodnutie konať inak, ovplyvňuje aj konštruktívny spôsob riešenia sociálneho problému. Klienti majú osobnú zodpovednosť za to, či sa stanú duchovne, psychicky a sociálne vyspelou osobnosťou. Ľudí treba motivovať k aktivite a podporiť zmenu ich nefunkčného spôsobu správania a konania v rodinnom, pracovnom, občianskom živote.

„V Proglase je zhrnutá Konštantínova filozofia človeka. V tomto pohľade človek chápe Slovo a z neho ako inteligentná bytosť žije, živí si ním dušu, posilňuje si týmto Slovom srdce a uznáva Boha za základ a žriedlo sveta i svojho života. Človek si musí osvojiť znalosť písmen, aby sa cez knižnú kultúru pozdvihol k Zákonu Božiemu, – k životu ducha….Je priam potrebné dnes zdôrazniť, že vynájdenie staroslovienského písma nebolo len všeobecným kultúrnym činom. Bol to čin duchovný a vyslovene kresťanský. Do staroslovienčiny bolo preložené v prvom rade Sv.písmo a bohoslužobné knihy. …A len v súvislosti s vierou vzniklo aj prvé literárno-umelecké dielo, prekrásna báseň Proglas. Nová abeceda mala stáť v prvom rade v službách viery a kresťanského života.“(Ján Chryzostom kardinál Korec.)

2 Stávanie sa psychicky, duchovne a sociálne vyspelým človekom

„Všetci, čo chcete svoje duše krásnymi
uzrieť, a všetci po radosti túžiaci,
túžiaci tmu, tmu hriešnu, navždy odohnať
i sveta tohto hniloby sa pozbaviť,
i rajský život pre seba zas objaviť,
i horiacemu ohňu navždy uniknúť,
počujte už, čo sám váš um vám hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.“

(Konštantín Filozof, Proglas, 2013, s. 23 - 25.)

Každý vek má svoje poslanie a úlohu, čo rešpektovali už Číňania v dávnych dobách, keď rozdelili život človeka na obdobie mladosti (do 20 rokov), na obdobie zakladania rodiny (od 20 do 30 rokov), obdobie poznávania vlastných omylov (od 30 do 50 rokov), posledné obdobie tvorivého života (od 50 do 60 rokov) a od 60 do 70 rokov bol pre nich vek, ktorého sa chceli dožiť. ”Ľudská individualita je nielen jedinečná a neopakovateľná, ale aj jej vývin postupuje v jedinečnej krivke...vyvíja sa bytosť, ktorá je stále tá istá, ale pritom neustále iná, v ktorej štruktúrna funkcia dneška obsahuje nielen minulé navrstvenie, ale i protikladné zložky činnostných tvarov zajtrajška. Vývin tu chápeme ako neustále vyrovnávanie protikladných tendencií, ako zložitý boj pohybu a pokoja, vnútorného rastu a vonkajšieho pôsobenia, rozmachu a rozpadu, jedinečného utvárania a všeobecného postupu, nevyhnutností a náhod, príčin a účelu, zväčšovania a kvalitatívnych zmien.” (V. Příhoda, 1967, s. 42-43.)

V periodizácii života človeka sa, ako triediaci znak, najčastejšie používa chronologický vek, v kombinácii s viac či menej konkrétnym vymedzením životných vývinových úloh.

3. Životné štádiá a úlohy dospelých
(podľa niektorých významných predstaviteľov celoživotnej vývinovej psychológie)

Prehľad zostavili: T. Pardel a A. Hrabovská (In: J. Koščo a kol., 1987, s. 58 - 59.)
CH. Bühlerová:
Obdobie - (25 - 45 r.) / Vývinové úlohy - Zrelosť, životné úlohy.
Obdobie - (45 - 65 r.) / Vývinové úlohy - Psychický a sociálny rozvoj, úspech.
Obdobie - (65 r. + ) / Vývinové úlohy - Duchovný pomer k životu.
D. E. Super:
Obdobie - (25 - 45 r.) / Budovanie rodiny a kariéry v súkromnej a profesijnej oblasti.
Obdobie - (45 - 65 r.) / Udržiavanie postavenia a stabilizácia v živote.
Obdobie - (65 - 70 r.) / Spomaľovanie pracovných, rodinných, záujmových aktivít.
Obdobie - (70 r. + ) / Pokles životných aktivít, dôchodkový vek.
D. B. Bromley:
Obdobie - (20 - 25 r.) / Ranná dospelosť.
Obdobie - (25 - 40 r.) / Stredná dospelosť.
Obdobie - (40 - 55 r.) / Neskorá dospelosť.
Obdobie - (55 - 65 r.) / Pred dôchodkom.
Obdobie - (65 - 70 r.) / Dôchodok.
Obdobie - (75 r. + ) / Staroba.
V. Příhoda
Obdobie - (30 - 40 r.) / Stabilizácia.
Obdobie - (45 - 60 r.) / Involúcia.
Obdobie - (60 - 75 r.) / Senium.
Obdobie - (75 r. + ) / Kmeťstvo.
D. J. Levinson
- Obdobie - (22 - 40 r.) / Ranná dospelosť.
Obdobie - (22 - 28 r.) / Vstup do sveta dospelých.
Obdobie - (28 - 33 r.) / Prechod cez tridsiatku.
Obdobie - (33 - 40 r.) / Usadenie sa.
Obdobie - (40 - 45 r.) / Prechodná fáza, tranzit do stredného veku.
- Obdobie - (45 - 65 r.) / Stredná dospelosť.
Obdobie - (45 - 50 r.) / Vstup do strednej dospelosti.
Obdobie - (55 - 60 r.) / Kulminovanie stredného veku.
Obdobie - (60 - 65 r.) / Prechodná fáza, tranzit do neskorej dospelosti.
- Obdobie - (65 r. + ) / Neskorá dospelosť.

Prechodné fázy, pomenované ako tranzity životnej cesty, sú senzitívnymi životnými obdobiami, kedy dochádza k dôležitým vývinovým zmenám u jednotlivých osôb.

4. Úlohy rozvoja človeka v dospelom veku

Syntézu biologického, psychologického a sociálneho hľadiska periodizácie, čiže delenia života človeka na odlišné obdobia, predstavuje prístup R. J. Havighursta. Jeho vymedzenie životných období (In: J. Koščo 1987, s. 62) prezentujeme preto, lebo konkrétne popisuje životné vývinové úlohy v dospelosti, ktoré sú v centre nášho záujmu. Dospelosť delí na tri obdobia, pre ktoré sú charakteristické určité vývinové úlohy (my sme ich nazvali rozvojové úlohy): Vývinové (rozvojové) úlohy ranej dospelosti (18 - 30 rokov): vybrať si partnera; naučiť sa spolunažívať s partnerom; založiť si rodinu; vychovávať deti; viesť domácnosť; vstúpiť do zamestnania; prevziať občiansku zodpovednosť; hľadať príbuznú sociálnu skupinu.

Vývinové (rozvojové) úlohy stredného veku (30 - 60 rokov): poskytnúť modely hodnotovej orientácie pre svoje deti; prevziať spoločenskú zodpovednosť a angažovať sa; dosahovať výsledky v profesijnej oblasti; akceptovať vlastné telesné zmeny a adaptovať sa na proces starnutia; prebrať zodpovednosť za starnúcich rodičov.

Vývinové úlohy neskorej dospelosti (bez určenia veku): adaptovať sa na ubúdanie energie a telesnej sily; adaptovať sa na dôchodkový vek a zníženie finančných príjmov; vyrovnať sa s úmrtím partnera; vytvárať vzťahy vekovej príbuznosti, so skupinou rovesníkov; preberať flexibilne nové sociálne roly; zabezpečiť si primerané a uspokojivé bývanie.

Vo vymedzení vývinových úloh jednotlivca, spomenieme psychosociálnu teóriu vývinu E. H. Eriksona (1959): ”V rámci rôznych kríz sa ukazuje, že každá kvalita Ega (Ja) sa objaví ako odpoveď na vnútorný základný plán i na sociálne prostredie a utvára sa v konfrontácii s rôznymi požiadavkami okolia. Krízou E. H. Erikson rozumie bod obratu, teda čas, kedy sa značne zvyšuje potenciál aj zraniteľnosť osoby.” (In: C. Hall – G. Lindzey, 1997, s. 67 – 68.) Ego (Ja) má kreatívne kvality, snaží sa aktívne adaptovať na prostredie a nachádza tvorivé riešenia každého nového problému. ”Aj pri nezdaroch odpovedá aktívne, pretože je v svojom základe silné a flexibilné.”(Tamtiež.)

5. Odkaz Konštantína - sv. Cyrila a cesta človeka k vyspelosti

Zopakujme významný odkaz Konštantína - sv. Cyrila, slovenskému národu:

„...počujte už, čo sám váš um vám hovorí,
počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce vaše posilní.
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla,
by zrak uzrel všetko Božie stvorenstvo,
bo všetko nie je krásne ani zreteľné“...

Na posolstvo vzácneho diela Proglas nadväzujú aj tieto slová:
„Ak dnes laický svet hovorí o neprekonateľnej priepasti medzi vierou... a vedou na druhej strane, teda o akoby neprekonateľnom konflikte medzi fides a ratio, sv. Cyril páve naopak, videl vo vede, predovšetkým v takom poznávaní, ktoré privádza dušu k múdrosti, uskutočnenie Božieho plánu o človeku. Túto výzvu na harmóniu medzi rozumom a vierou obsahuje už Proglas, ktorý ich nestavia do protikladu, ale vyzýva k vzájomnej službe.“ (Cyril Vasiľ, Proglas, 2013, s .12.)

„Pre Konštantína - sv. Cyrila skutočnú vedu a ozajstnú múdrosť predstavovala filozofia, ktorú definoval ako: „poznávanie božských a ľudských vecí, nakoľko sa môže človek priblížiť Bohu, (keďže filozofia) učí človeka, že svojimi skutkami sa má stať obrazom a podobou toho, ktorý ho stvoril.“ (Cyril Vasiľ, Proglas, 2013, s. 12.) Písmo ako nositeľ posolstva Slova sa tak stáva nezameniteľným prostriedkom duchovného rastu jednotlivca i celého spoločenstva. Lebo ako hovorí Konštantín - sv. Cyril: „žiadna duša bez písmen vedomia nemá o tom Božom zákone, zákone knižnom, teda duchovnom... A ešte väčšmi od kameňa v človeku sa bezpísmenná duša javí neživou.“ (Tamtiež, s. 26.)

Nadviažeme na predchádzajúce posolstvá a uvedieme skutočnosti, späté so životnými úlohami osôb v dospelom veku, ktoré sú dôležité pre rozvoj ich psychickej a duchovnej vyspelosti. Inšpirovali sme sa myšlienkami psychológa E. H. Eriksona, ktorý vymedzil životné úlohy rozvoja osobnosti dospelého človeka nasledovne (In: C. Hall – G. Lindzey, 1997, s. 71):
Dospelosť (30 - 65): Pre toto životné obdobie je dôležitá motivácia jednotlivca k spájaniu vlastnej osobnej identity s identitou druhých osôb, pretože to napomáha utvárať si vlastnú osobnosť. Vratká a nevyhranená identita jednotlivca spôsobí, že jeho vzťahy k druhým ľuďom sú odťažité, citovo labilné, čím sa psychicky i sociálne izoluje. Pre život človeka je dôležitá vzájomná hlboká náklonnosť v prežívaných vzťahoch.
Zrelý vek (65 + ): Pre toto životné obdobie je dôležitá potreba jednotlivca tvoriť idey, udržiavať vzťahy, zvládať situácie, vytvárať predmety, uplatniť svoje schopnosti a tvorivosť. Ak tomu tak nie je, človek riskuje, že bude o mnohé psychicky ochudobnený a ako osoba bude stagnovať. V zrelom veku je dôležité, aby starší ľudia zveľaďovali v rámci svojich možností všetko, čo v živote vytvorili. A tiež, aby pozitívne vplývali na potomstvo. Spätný pohľad na svoj život, ktorý sprevádza uspokojenie z toho, že život mal svoj zmysel a poriadok, vedie k integrite konkrétneho človeka. A naopak, pochybnosti o sebe a svojom živote, nesplnené potreby, očakávania a životné plány, vedú k nespokojnosti, až zúfalstvu. Je známou pravdou, že životná múdrosť v seniorskom veku spočíva v uchovávaní a odovzdávaní, rokmi nahromadeného poznania a skúseností daného človeka, ďalšiemu pokoleniu ľudí.

Profilovanie špecifických vývinových úloh dospelých osôb, ktoré sme v našich textoch nazvali rozvojovými úlohami (M. Machalová 2013, 2014 a inde), pokračuje v súčasnej dobe výraznejším tempom, než tomu bolo v minulosti. Objavujú sa ďalšie a nové, predtým nepoznané rozvojové úlohy dospelosti, napríklad:

  • Rozvíjať vlastnú spôsobilosť učiť sa, vzdelávať sa v dospelom, aj v seniorskom veku.
  • Naučiť sa používať nové informačné a komunikačné prostriedky.
  • Naučiť sa nové spôsoby ako si udržať zdravie.
  • Adaptovať sa na novú hierarchiu hodnôt a záujmov ľudí, aj na odlišnosť a rozmanitosť štýlu života ľudí dneška.
  • Byť schopný psychicky a sociálne sa adaptovať, aj v podmienkach sociálnej a psychologickej diskriminácie, sociálneho a zdravotného znevýhodnenia dospelých osôb v spoločnosti, vrátane ľudí v seniorskom veku a v starobe.
  • Byť schopný porozumieť tomu, čo je zrejmá a čo je skrytá manipulácia s vedomím a s podvedomím ľudí. Naučiť sa rozoznať a byť kritický voči psychickému tlaku masmédií, bezduchej zábavy, voči praktikám znevažovania ľudskej dôstojnosti, aj voči zľahčovaniu absolútnej hodnoty pre človeka, ktorým je jeho život.

Životné úlohy a tendencia rozvoja osobnosti človeka

Začnime slovami z diela Konštantína Filozofa - sv. Cyrila. (Proglas , 2013, s. 32 - 34):

„...keď telo nemá patričného pokrmu:
práve tak isto každá duša upadá
v žití, keď žije bez Božieho života,
keď nepočuje nikde slova Božieho.
Iné však ešte podobenstvo premúdre
povedzme, ľudia, ľúbiaci sa vospolok,
túžiaci Božím rastom rásť už odteraz!
Bo kto by túto prostú pravdu nevedel?
Tak ako semeno, čo padlo v žírnu zem,
tak isto všetky ľudské srdcia na zemi
dážď Božích písmen potrebujú pre seba,
aby plod Boží vzrástol v nich čo najväčšmi.
Kto môže všetky podobenstvá povedať,
čo jazyk bez kníh obžalujú, usvedčia,
že nehovorí hlasom zrozumiteľným?

Edukácia (výchova a vzdelávanie) dospelých, ako spôsob dosiahnutia vzdelanosti a rozvoja osobnostných kompetencií ľudí, je v každom veku nerozlučne spätá so životnými vývinovými, resp. rozvojovými úlohami ľudí. Vývinové (rozvojové) zmeny nie sú výsadou detstva a dospievania, ale dejú sa rovnako i v dospelom a seniorskom veku človeka. V rôznych životných štádiách sú rozvojové zmeny vyvolané rôznymi a pre daný vek aj špecifickými sociálnymi a psychologickými príčinami. Významnú úlohu v tom zohráva výchova a sebavýchova ľudí, ich vzdelávanie a sebavzdelávanie, prostredníctvom čoho sa ľudia učia po celý život.

Životné úlohy jednotlivých osôb sú jedinečné. D. Boadella (1996) dospel k poznaniu, že proces rozvoja osobnosti človeka smeruje:

  • k sebaorganizácii osoby, čo je prejav evolučného pudu človeka k psychickému rozvoju;
  • k sebaregulácii (riadeniu) osoby, čo je prejav dosahovania psychickej integrity a rovnováhy psychiky, správania a konania človeka.

Spomenuté tendencie sa v rozvoji konkrétnej ľudskej osoby prejavia v jej vlastnom jedinečnom spôsobe prežívania, správania a konania. Ľudská bytosť disponuje zdedenými a vrodenými dispozíciami k prežitiu. A za primeraných životných podmienok sa rozvíja duchovne, psychicky, sociálne, telesne, ako jedinečná celostná ľudská bytosť. Napredovanie konkrétneho človeka k psychickej dospelosti (vyspelosti) sa uskutočňuje tak, že sa učí po celý život. Učí sa vedome i nevedome, prostredníctvom výchovy (sebavýchovy), vzdelávania (sebavzdelávania). Stáva sa psychicky dospelou (vyspelou) osobnosťou, správa sa a koná ako vyspelá osobnosť. Platí známa múdrosť, že strom sa dá poznať podľa jeho ovocia. My iba dodáme, že vyspelosť či nevyspelosť osobnosti človeka sa dá poznať podľa jeho správania, teda prejavovania sa a podľa jeho konania, teda skutkov.

Namiesto záveru

„Ak dnes svet hovorí o neprekonateľnej priepasti medzi vierou a náboženstvom na jednej strane, a rozumom či vedou na druhej strane, teda o akoby neprekonateľnom konflikte medzi fides et ratio, sv. Cyril práve naopak, videl vo vede, predovšetkým v takom poznávaní, ktoré privádza dušu k múdrosti, uskutočňovanie Božieho plánu o človeku. Výzvu na harmóniu medzi rozumom a vierou obsahuje Proglas, ktorý ich nestavia do protikladu, ale vyzýva k vzájomnej službe. Toto jeho posolstvo je platné aj dnes“. (Cyril Vasiľ, 2013, s. 12.)

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.

Literatúra

BOADELLA, D.1996. Soma, Jáství a Prapůvod. In: Energie & Charakter. Vědecký časopis. Roč.1, č.1, s.8-26.
CYRIL Vasiľ. 2013. I Slovo i Písmo. In: Konštantín Filozof – Sv.Cyril: Proglas. Slovenská národná knižnica. Martin, s. 9-17.
HALL,C. - LINDZEY,G. 1997. Psychológia osobnosti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 510 s. ISBN80-08-00994-4.
KONŠTANTÍN FILOZOF - Sv.CYRIL. 2013. Proglas. Slovenská národná knižnica. Martin, ISBN 978-80-8149-012-5.
KOŠČO, J. a kol. 1987. Poradenská psychológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 446 s.
MACHALOVÁ,M. 2013. Preventívna sociálna práca – Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov: Prešovská univerzita. 272 s. ISBN 978-80-555-0932-7.
MACHALOVÁ,M. 2014. Edukačná sociálna práca. Prešov: Prešovská univerzita. 327 s. ISBN 978-80-555-1118-4.
PŘÍHODA,V. 1967. Ontogeneze lidské psychiky I-IV. Praha, SPN.