Nový pohľad na možnosti emočného zdravia

nov 21 2018

New perspective of the possibilities of emotional health

Abstrakt: V príspevku sa prezentuje nový pohľad na emócie a ich zvládanie, ako ho ponúka Leahyho teória emočných schém a emočnej regulácie. V úvode sa ozrejmuje miesto konštruktu schémy v známych psychologických prístupoch a chápanie emócií hlavných inšpirátorov Leahyho teórie. Následne sa približujú základné pojmy a témy (oblasti), ktorými sa autor vo svojej koncepcii zaoberá, vymedzenie emočných schém, obsah ich dimenzií a súvislosti s emočným zdravým jednotlivca. V závere sa špecifikuje, v čom je Leahyho prístup nový a v čom rozširuje a dopĺňa existujúce a príbuzné koncepcie.
Kľúčové slová: emócie, emočné schémy, emočná regulácia, emočné zdravie, Leahyho teória (prístup)

Abstract: The paper presents a new perspective on emotions and emotional coping, as presented in Leahy’s theory of emotional schemas and emotional regulation. The first part explains the position of the schema’s construct within known psychological approaches and understanding of emotions that were the main inspiration for Leahy’s theory. Next, basic terms and themes (areas) are explained that the author also deals with in his concept, definition of emotional schemas, description of their dimensions and their relations with individual’s emotional health. Conclusion specifies the novelty of Leahy’s approach and how it extends and completes the existing and similar concepts.
Key words: emotions, emotional schemas, emotional regulation, emotional health, Leahy’s theory (approach)

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

V posledných rokoch možno v psychológii zaznamenať návrat odborného záujmu k problematike ľudských schém. Táto skutočnosť môže byť podmienená aj faktom, že organizácia poznania človeka je jednou z najstarších a najskúmanejších oblastí kognitívnej psychológie a schéma patrí k najbežnejšie používaným konštruktom na jej objasnenie (Eysenck, Keane, 1990). Väčšina kognitívnych psychológov tiež predpokladá, že myslenie nie prostou reflexiou vonkajšieho prostredia, ale aktívne i samostatne utvorenou konštrukciou, pričom práve vďaka konštruktívnej aktivite myslenia vzniká vnútorná, kognitívna reprezentácia sveta (Ruisel, 2004). A práve takúto reprezentáciu predstavujú schémy.

Schémy sa v kognitívnej psychológii zvyčajne vymedzujú ako kognitívne štruktúry, alebo rámce, ktoré pomáhajú organizovať a interpretovať informáciu, s tým, že ide o zjednodušené reprezentácie vnímanej skutočnosti (bližšie Kordačová, 2014). Ide tiež o reprezentácie, ktoré sú subjektívne - schémy si ľudia vytvárajú na základe osobných skúseností a zážitkov, ktoré získavajú na individuálnej ceste životom v snahe porozumieť mu, orientovať sa v ňom, dať mu zmysel a organizovať si získané poznanie do zmysluplných celkov, ktoré následne, i keď zväčša nevedome, riadia myslenie, prežívanie i konanie každého jednotlivca.

Konštrukt schémy sa v histórii psychológie a v príbuzných vedách skúmal v rôznych kontextoch a pod rôznymi pojmami (podrobnejšie in Kordačová, 2014). Tu by sme radi upriamili pozornosť najmä na klinicko-psychologický pohľad na schémy, keďže práve z pera predstaviteľov klinickej praxe, menovite kognitívne zameraných autorov a terapeutov, ktorí sa s rôznymi podobami konštruktov typu schémy v ľudskom myslení stretávajú najčastejšie, vzišlo niekoľko významných koncepcií schém.

K hlavným inšpirátorom patrí predovšetkým A. T. Beck (1967, 1976, 1989), ktorý ako jeden z prvých popísal vznik, fungovanie a dopad dysfunkčných schém v živote človeka (kognitívna teória vzniku depresie a tzv. kognitívna triáda – negatívne videnie seba, sveta a budúcnosti, tzv. depresogénne schémy), avšak ako je známe, schémy boli v klinickej psychológii študované a rozpracované aj pod inými názvami a konceptami – ako „objektové vzťahy“ v dynamickej psychoterapii (napr. pojem introjekcie u Kernberga), pričom so schémami sa pracuje aj v systemickej a naratívnej psychoterapii (dekonštrukcia, externalizácia) a tiež v strategickej a komunikačnej terapii školy Palo Alto (technika zmeny rámca - reframing), a i. (bližšie Kordačová, 2013). V tomto príspevku by sme v kontexte nových pohľadov na možnosti emočného zdravia radi predstavili jeden z posledných prístupov k schémam človeka v podobe teórie emočných schém a emočnej regulácie R. L. Leahyho.

Leahyho koncepcia emočných schém

Leahy (2002) pokladá vznik konceptu emočných schém za dôsledok neuspokojivého rozpracovania miesta emócií v doterajších kognitívnych modeloch schém. Vo svojom prístupe sa nechal ovplyvniť už chápaním emócií starovekých filozofov (Platón, Epiktetos, Aristoteles a ďalší), ale aj neskoršími pohľadmi (napr. Hume), romantizmom, a pozitívne vyťažil aj z historickej dichotomizácie emócií a racionality. Z náboženských vplyvov Leahy spomína najmä budhizmus a z modernejších pohľadov evolučný prístup (Cosmides, Tooby, 2002, Ermer a kol., 2006) s dôrazom na adaptívnu funkciu emócií, a takisto viaceré známe kognitívne prístupy (napr. Ellis, Harper, 1975, Clark, Beck, 2010, Lazarus, Folkmanová, 1984, Forgas, 1995, bližšie in Leahy, 2015, 2002). Pripomína tiež Beckovu koncepciu modov (1996), všeobecný kognitívny model Clarka, Becka a Alforda (1999), teóriu emočného vyhýbania (Borkovec, 1994, Borkovec, Alcaine a Behar, 2004) a metakognitívne modely (Teasdale, 1999, Wells, Carter, 2001). Z kognitívno-interpersonálnych a experienciálnych prístupov sa autor odvoláva na Greenbergov prístup zameraný na emócie (2002) a na psychodynamické modely (Rogers, Freud), podčiarkujúce význam katarzie, a tiež na teórie o emočnej socializácii (napr. Gottmanova (1996) a Linehanovej koncepcie (1993). Všetky tieto prístupy sa „podpísali“ na definitívnej podobe autorovho modelu emočných schém, vrátane obsahu jeho centrálnych tém a kľúčových pojmov.

Základné témy a pojmy Leahyho prístupu k emočným schémam

Problematika emočných schém patrí v psychológii k novším témam, pričom hneď na úvod treba poznamenať, že ide o kognitívny prístup k emóciám aj napriek jeho názvu. Leahyho teória pojednáva o emočných schémach ako o postojoch a presvedčeniach jedinca, týkajúcich sa buď jeho vlastného prežívania, alebo prežívania a emócií iných ľudí, a takisto o predstavách, ktoré ľudia majú o možnostiach zvládania svojich emócií. V jeho koncepcii emočných schém ide teda predovšetkým o to, ako ľudia pristupujú k emóciám, aké teórie si o nich vytvárajú a ako na emócie reagujú. Tieto individuálne teórie o emóciách autor nazýva emočnými schémami (Leahy a kol. 2011, Leahy 2015 a inde).

V Leahyho prístupe sa možno stretnúť s viacerými vymedzeniami emočných schém: v zmysle interpretácií emócií, ktoré človek prežíva a správania, alebo stratégií, ktoré pri „práci“ s emóciami používa; ako individuálnych presvedčení o príčine emócií, o ich opodstatnenosti, normalite, trvaní, tolerancii a zložitosti; ako spôsobu, akým človek uvažuje o emóciách iných ľudí a ako na ne reaguje; a tiež ako plánov, konceptualizácií a stratégií, ktoré človek používa pri reagovaní na prežívanú emóciu (Leahy, 2002, 2015). Tieto vymedzenia dokladajú šírku i variabilitu autorovho prístupu k emóciám a premietajú sa aj do hlavných tém, o ktorých Leahy vo svojej koncepcii pojednáva.

Hlavné témy Leahyho prístupe k emóciám a k emočným schémam

Leahyho prístup zahŕňa rozpracovanie niekoľkých kľúčových oblastí a tém, ktoré sa týkajú širokej problematiky ľudskej emocionality a predstavujú základ tak teórie, ako aj terapie emočných schém. Prvá z takýchto oblastí a tém pojednáva o problematike univerzálnosti emócií, a to vrátane emócií, ktoré sú náročné a bolestné. Ide o tému, ktorá patrí v Leahyho prístupe ku kľúčovým, keďže súvisí s problematikou zvládania emócií, so schopnosťou, resp. s neschopnosťou jedinca akceptovať náročné emócie, a teda aj s otázkou emočného zdravia. Leahy (2015) vo svojom prístupe zdôrazňuje, že bolestné emócie sú bežnou súčasť života každého človeka, a že ich výskyt nemusí hneď znamenať patológiu, pričom argumentuje, že dobré a zlé emócie neexistujú, rovnako ako neexistuje „dobrý“ alebo zlý“ hlad, že ide o naše reakcie na konkrétne situácie, resp. na ich hodnotenie, vďaka čomu sa emócie aj menia. Akceptácia ťažkých emócií zároveň znižuje tendenciu posudzovať ich, potláčať, alebo pred nimi unikať. Bolestné emócie signalizujú, že sa stalo niečo osobne dôležité, avšak ani extrémna náročnosť emócií nemusí znamenať, že život nemá zmysel, alebo že neexistuje nádej. Preto cieľom terapie emočných schém nie je, aby sa klient „cítil dobre, alebo šťastne“, resp. aby neprežíval smútok, alebo úzkosť, ale skôr to, aby „cítil všetko“ (s. 8). Platí totiž, že to, čo vedie k pretrvávaniu emócií, ktoré sa napokon rozvinú do psychickej poruchy, nie je iba samotné prežívanie, ale najmä jeho interpretácia, a tiež stratégie, ktoré dotyčná osoba používa na jeho zvládnutie. Náročné emócie takto môžu viesť rovnako k psychopatológii, ako aj k adaptívnej životnej stratégii.

Ďalšia téma v Leahyho prístupe sa týka informačnej stránky emócií a ich evolučnej podstaty. Podľa Leahyho, ktorý sa opiera o evolučný prístup, sa emócie vyvinuli preto, aby nás varovali pred nebezpečenstvom a informovali nás o našich potrebách. Zároveň emócie predstavujú geneticky podmienenú, univerzálnu adaptáciu na evolučne významné podnety prostredia (Nesse, 1994, Nesse, Elsworth, 2002, in Leahy, 2015), čo autora podnietilo adaptívne nazerať aj na negatívne, sociálne nepopulárne a patologické emócie, ako je napríklad hnev, agresia, agorafóbia, sociálna fóbia, žiarlivosť, závisť a pod. (bližšie Leahy, 2015). Evolučný pohľad na emócie pomáha aj v terapii emočných schém klientom pochopiť, že ide o prirodzené reakcie, ktoré majú zmysel, za ktoré sa netreba hanbiť a ktoré pomáhajú rozumieť tomu, prečo cítime to, čo cítime.

Ďalšia téma v Leahyho koncepcii sa týka prepojenosti emočných schém s prežívaním a so stratégiami zvládania emócií v tom zmysle, že emočné schémy a stratégie na ich zvládanie ovplyvňujú to, či sa prežívaná emócia bude udržiavať, alebo stupňovať. Tento predpoklad sa týka predovšetkým negatívnych presvedčení (schém) o emóciách (napr. že určitá emócia (smútok) bude trvať nekonečne dlho, alebo že prežívaný hnev sa nedá zvládnuť, a pod.). Konkrétne hodnotenie a interpretácia emócií podmieňuje aj voľbu stratégií na ich zvládanie, ktoré tieto presvedčenia udržujú (negatívne presvedčenia a hodnotenia - maladaptívne zvládacie stratégie a naopak). Leahy tiež považuje emócie za kontextové reakcie (spájajú sa s udalosťou, ktorá ich vyvolala), uvedomenie si čoho môže pomôcť identifikovať problémy, ktoré sú z hľadiska nášho prežívania dôležité (napr. uvedomenie si toho, ktoré naše ciele sú ohrozované). Emočná reakcia je teda výsledkom kontextu situácie a toho, ako ju osoba interpretuje a hodnotí, čo sa využíva aj v terapii emočných schém.

Inou dôležitou témou v Leahyho koncepcii je téma emočnej validizácie. Ide o uznanie „práva“ na prežívanie konkrétnej emócie a chápanie toho, prečo dotyčný prežíva to, čo prežíva (čo v medziľudskej komunikácii nebýva vždy samozrejmosťou). Validizácia patrí k centrálnym témam v Leahyho prístupe aj preto, že sa ukázalo, že validizácia ovplyvňuje všetky ostatné emočné schémy a je teda zásadnou „premennou“ v teórii, ako aj v terapii emočných schém. Prepojenosť validizácie s ostatnými emočnými schémami sa prejavuje napríklad v tom, že jednotlivci, ktorí sa cítia validizovaní, sú zároveň presvedčení, že aj ostatní ľudia majú rovnaké emócie ako oni, že ich vedia vyjadriť aj zvládnuť, dávajú im zmysel, atď., čo pomáha pri normalizovaní prežívania. Leahy tiež pripodobňuje validizáciu k fungovaniu vzťahovej väzby, kedy neutíšený plač dieťaťa vedie k jeho stupňovaniu a naopak. Aj pri emočných schémach platí, že ak osoba vyjadrí svoju nepríjemnú emóciu v nádeji, že sa dočká jej validizácie (a toto sa naozaj stane), necíti ďalšiu potrebu emočnej expresie. Preto Leahy pokladá validizáciu za zvlášť účinný nástroj zmeny emočných schém.

Samostatnou témou Leahyho prístupu k emočným schémam je téma frustračnej tolerancie, resiliencie a osobného rastu, ktorá má bezprostredné prepojenie s emočným zdravím jednotlivca. Učenie sa tolerovať bolestné emócie a vypestovať si frustračnú toleranciu možno v terapii emočných schém chápať ako súčasť modelu osobného rastu a posilnenia v zmysle zvyšovania pocitu osobnej kompetencie a zmysluplnšieho života ako cieľa terapie. Leahy (2015) je totiž presvedčený, že terapia môže byť zameraná produktívnejšie ako len na redukovanie negatívneho, resp. nepríjemného prežívania, čo býva zvyčajnou zákazkou klientov, prichádzajúcich do terapie; podľa neho môže byť terapia cielene zameraná na zvyšovanie osobnej kompetencie, zmyslu života a na dosahovanie želaných cieľov, keďže pomáhanie klientom získať lepšiu schopnosť zapojiť sa do náročných úloh rozvíjaním schopnosti tolerovať náročné emócie ich posilní v tom, aby dosiahli zmysluplnší život. Preto Leahy považuje za rozumnejšie pracovať na osobnej resiliencii, než si klásť za cieľ pohodlie, a dôraz kladie na ochotu znášať nepohodu a frustráciu, mať sebadisciplínu a prinášať osobné obete na ceste za cieľom ako súčasť „kontraktu“. Tolerancia nepohody sa tak môže stať hlavným cieľom terapie (a motiváciou uvedomenie si, že ozajstnú hrdosť človek zažíva vtedy, keď prekoná prekážky). Validizácia emócii je preto kľúčovou dimeziou emočných schém.

Dimenzie emočných schém

Uvedené témy Leahy podrobnejšie rozpracoval v dimenziách emočných schém, z ktorých okrem spomínanej validizácie možno spomenúť predovšetkým zrozumiteľnosť emócií – táto dimenzia hovorí o tom, či osoba svojmu prežívaniu rozumie, alebo je naopak presvedčená, že jej pocity sú neobvyklé, podivné a nedávajú zmysel. Nezrozumiteľnosť emócií úzko súvisí s emočným zdravím, resp. s jeho nedostatkom – často sa vyskytuje napr. u hraničnej poruchy osobnosti. Dimenzia pocitov viny, alebo hanby za prežívanie istej emócie (emócií) sa zase spája presvedčením o tom, že isté pocity – sexuálne, agresívne, depresívne a pod. by človek nemal mať a preto sa ich snaží potlačiť. Tieto pocity súvisia s nezdravými rodičovskými prístupmi v detstve (otázka akceptácie a validizácie detských emócií). Ďalšou dimenziou emočných schém je zjednodušený pohľad na emócie, často vyjadrovaný schémou čierno-bieleho vnímania emócií (buď ťa milujem, alebo nenávidím, ale nie oboje) a hovorí o schopnosti kognitívnej diferenciácie a komplexnosti, ktorá podľa Leahyho a kol. (2011) odráža vyššiu úroveň Ega (niektorí autori tu hovoria o emočnej inteligencii). Z hľadiska emočného zdravia je dôležité pochopiť, že človek môže mať vo vzťahu k sebe aj k iným ľuďom zmiešané i komplikované pocity, a že sa to dá akceptovať, čo zároveň pomáha normalizovať prežívanie. Inou dimenziou je schopnosť, resp. neschopnosť ovládať emócie – ľudia sa líšia v presvedčení, či svoje emócie dokážu regulovať a zvládnuť; niektorí môžu mať pocit, že istá silná emócia, napr. smútok, alebo hnev, ich zaplaví a že ho nebudú vedieť mať pod kontrolou, čo neprispieva k emočnému zdraviu; práve naopak, takéto presvedčenie je súčasťou viacerých psychických porúch (PTSP, OCD, úzkostná/depresívna porucha). K dôležitým dimenziám emočných schém patrí aj presvedčenie o dĺžke trvania prežívanej emócie, ktoré môže byť rôzne, a rovnako ako predošlé dimenzie súvisí s emočným zdravím, keďže sa ukázalo, že presvedčenie o dlhom (nekonečnom) trvaní napr. strachu, alebo beznádeje podporuje ich nárast. Podľa Leahyho sa tu jedná o výraz ťažkostí akceptovať príslušnú emóciu. Podobne emočné znecitlivenie ako stratégia emočného zvládania a dimenzia emočných schém je typické pre ľudí, ktorí nevedia spracovať intenzívne emócie (môžu sa obávať zaplavenia prežívanou emóciou, straty kontroly nad ňou, traumy a pod.), a preto sa snažia svoje emócie otupiť, potlačiť, alebo sa od nich odsadiť. Z hľadiska emočného zdravia Leahy doporučuje svoje pocity akceptovať, t.j. dovoliť si mať ich a nesnažiť sa ich tlmiť, keďže snaha potláčať nežiadúce myšlienky alebo pocity vedie k ich nárastu. Ukázalo sa tiež, že akceptovanie prežívania znižuje úzkosť a depresiu, čím táto dimenzia rovnako prispieva k emočnému zdraviu. Osobitnú dimenziu emočných schém predstavuje požiadavka niektorých ľudí byť racionálnym, ktorá súvisí s ich presvedčením o tom, že ide o najlepší spôsob, ako sa dá fungovať. Nadmerný dôraz na racionalitu a logiku však v skutočnosti môže predstavovať problém - môže napríklad obmedzovať prijatie určitej emócie, porozumenie samému sebe, a pod. Takisto sa ukázal vzťah vysokého rizika tejto požiadavky s rakovinou, astmou, kardiovaskulárnymi chorobami. Dimenzie emočných schém teda významnou mierou prispievajú k emočnému zdraviu každého človeka, čo sa potvrdilo aj empiricky. Leahy takéto zistenia publikoval vo viacerých štúdiách, na ktorých prípadného záujemcu odvolávame (bližšie Leahy, 2015).

Záver

Leahyho koncepcia emočných schém patrí, pokiaľ je nám známe, k posledným zo série kognitívnych prístupov k ľudským schémam, pričom ide o nový pohľad, ktorý dopĺňa existujúce koncepcie o dôraz na kontext emócií a prežívania pri spracovávaní informácií. Osobitosťou Leahyho prístupu je predovšetkým zameranie sa na rozdiely, ktoré medzi ľuďmi existujú v prežívaní emócie/emócií a ktoré sú dané tým, aké teórie si o prežívaní a o emóciách (svojich, alebo iných ľudí) vytvárajú. Leahyho prístup je tiež rozšírený o aspekt stratégií, ktoré súvisia s týmito teóriami (presvedčeniami) o prežívaní, ktoré ľudia používajú v snahe zvládnuť svoje emócie, alebo sa nimi vyrovnať. Leahyho koncepcia tiež zdôrazňuje sociálny charakter emócií, kde sa emócie považujú za jav, ktorý je osobný i sociálny, a ktorý podlieha interpretácii.

Náš príspevok si nenárokuje podať vyčerpávajúci pohľad na Leahyho koncepciu emočných schém. Sústredili sme sa najmä na sprístupnenie jej kľúčových oblastí tak, aby sme čitateľovi umožnili vytvoriť si základnú predstavu o tom, čím je táto téma prínosná pre teóriu i prax psychológie a aké nové možnosti ponúka pre budovanie a podporu emočného zdravia. V tomto smere možno chápať Leahyho model osobného rastu a resiliencie za originálnu súčasť autorovho prístupu k emočným schémam, vďaka čomu možno nahliadať na možnosti emočného zdravia (riešenie negatívnych a nepríjemných emócií) z aspektu vynakladania nevyhnutnej námahy a prinášania obetí ako regulérnej súčasti dosahovania cieľa. Veríme, že uvedené pohľady môžu byť inšpiratívne pre nový prístup k emóciám a možnostiam ich regulácie či už v rámci teoretického rozpracovania rôznych psychologických kontextov problematiky ľudskej emocionality, alebo v prístupe k emóciám klientov, ktorí vyhľadajú odbornú psychologickú pomoc.

PhDr. Jana Kordačová, CSc.
Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava

Štúdia bola podporená grantom VEGA č. 2/0048/18

Pozn.: Skrátená verzia tohto príspevku zaznela na 11. celoslovenskej konferencii Psychológia zdravia „Kam sme dospeli po 10 rokoch“ v Bratislave v r. 2016.

Literatúra

Beck, A. T. (1967). Depression: Clinical, experimental, and theoretical aspects. New York, Harper & Row.
Beck, A. T. (1976). Cognitive therapy and the emotional disorders. New York, Meridian.
Beck, A. T. (1989). Cognitive therapy and the emotional disorders. New York, Penguin Books.
Beck, A.T. (1996). Beyond Belief: A Theory of Modes, Personality and Psychopathology. In P.M. Salkovaskis (Ed.), Frontiers of Cognitive Therapy (1-25). New York: Guilford Press.
Borkovec, T. D. (1994). The nature, functions, and origins of worry. In G. C. L. Davey & F. Tallis (Eds.), Worrying: Perspectives on theory, assessment, and treatment (5–33). Chichester, UK: Wiley.
Borkovec, T. D., Alcaine, O. M., & Behar, E. (2004). Avoidance theory of worry and generalized anxiety disorder. In R. G. Heimberg, C. L. Turk, & D. S.Mennin (Eds.), Generalized anxiety disorder: Advances in research and practice (77–108). New York: Guilford Press.
Clark, D. A., & Beck, A. T. (2010). Cognitive therapy of anxiety disorders: Science and practice. New York: Guilford Press.
Clark, D.A., Beck, A.T. & Alford, B.A. (1999). Scientific foundations of cognitive therapy and therapy of depression. New York: Wiley & Sons.
Cosmides, L., & Tooby, J. (2002). Unraveling the enigma of human intelligence: Evolutionary psychology and the multimodular mind. In R. J. Sternberg & J. C. Kaufman (Eds.), The evolution of intelligence (145–198). Mahwah, NJ: Erlbaum.
Ellis, A., & Harper, R. A. (1975). A new guide to rational living. Englewood Cliffs, NJ: Prentice-Hall.
Ermer, E., Guerin, S. A., Cosmides, L., Tooby, J., & Miller, M. B. (2006). Theory of mind broad and narrow: Reasoning about social exchange engages To Mareas, precautionary reasoning does not. Social Neuroscience, 1(3–4), 196–219.
Eysenck, M. V., Keane, M. T. (1990). Cognitive Psychology. Lawrence Erlbaum.
Forgas, J. P. (1995). Mood and judgment: The affect infusion model (AIM). Psychological Bulletin, 117 (1), 39–66.
Gottman, J., Katz, L. & Hooven, C. (1996).Parental meta-emotion philosophy and the emotional life of families: Theoretical models and preliminary data. Journal of Family Psychology, 10 (3), 243-268.
Greenberg, L. S. (2002). Emotion-focused therapy: Coaching clients to work through their feelings. Washington, DC: APA.
Kordačová, J. (2013). Schémy na rozhraní kognitívnej, klinickej a pozitívnej psychológie. Čs. psychologie, 57, 554-568.
Kordačová, J. (2014). Schémy v ľudskom poznávaní. Úvod do problematiky. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV (198 s.).
Lazarus, R. S., & Folkman, S. (1984). Stress, appraisal, and coping. New York: Springer.
Leahy, R. L. (2002). A Model of Emotional Schemas. Cognitive and Behavioral Practice, 9, 177-190.
Leahy, R. L. (2015). Emotional Schema Therapy. New York: Guilford Press.
Leahy, R. L., Tirch, D. & Napolitano, L. A. (2011). Emotion Regulation in Psychotherapy: A Practitioner's Guide. New York: Guilford Press.
Linehan, M. M. (1993). Cognitive-behavioral treatment of borderline personality disorder. New York: Guilford Press.
Nesse, R. M. (1994). An evolutionary perspective on substance abuse. Ethology and Sociobiology 15 (5-6), 339-348.
Nesse, R. M. & Ellsworth, P. C. (2009). Evolution, Emotions, and Emotional Disorders. American Psychologist 64 (2), 129–139.
Ruisel, I. (2004). Inteligencia a myslenie. Bratislava: Ikar
Teasdale, J. D. (1999). Metacognition, mindfulness and the modification of mood disorders. Clinical Psychology & Psychotherapy, 6, 146-155.
Wells, A.& Carter, K. (2001). Further tests of a cognitive model of generalized anxiety disorder: Metacognitions and worry in GAD, panic disorder, social phobia, depression, and nonpatients. Behavior Therapy, 32 (1), 85-102.