Vyspelosť človeka z pohľadu humanistického psychológa Abrahama Maslowa

apr 27 2016

Matureness of human from the perspective of the humanist psychologist Abraham Maslow

Abstrakt: V kontexte životných podmienok v súčasnosti prezentujeme vedecký a humánny odkaz zakladateľa humanistickej psychológie Abrahama Maslowa, ktorý je obsiahnutý v jeho teórii osobnosti. Vyjadrujeme aj vlastný autorský názor a interpretujeme tému psychickej vyspelosti ľudí, ktorú považujeme za nevyhnutný základ dobrého a tvorivého života človeka. Poukazujeme na súvislosť úrovne psychickej vyspelosti ľudí a preferencie základných, či sebarealizačných životných potrieb.
Kľúčové slová: osobnosť, psychická vyspelosť, potreby človeka, humanistická psychológia.

Abstract: In the context of living conditions currently we present scientific link the founder of humanistic psychology Abraham Maslow, contained in his theory of personality. We express the author´s own view and interpret the theme of mental maturity of the people, who consider it necessary basis for good and creative life of people. We link the level of psychological maturity and preference basic needs or self realization needs.
Keywords: personality, mental adulthood, human needs, humanistic psychology.

Úvod

V otázke vyspelosti človeka z pohľadu humanistickej psychológie Abrahama Maslowa je prioritnou témou dosahovania múdrosti človeka počas jeho životnej cesty.
V duchovných aj svetských učeniach sú obsiahnuté zreteľné aj razantné všeľudské a nadčasové odkazy k sile múdrosti v živote ľudí. Dnešnú dobu a človeka v nej, charakterizuje Sogjal Rinpočhe takto (1996, s.26): „Moderná priemyselná spoločnosť je fanatické náboženstvo. Rozvraciame, otravujeme, ničíme všetky životné systémy našej planéty. Podpisujem zmenky, ktoré naše deti nebudú môcť zaplatiť...Konáme, ako by sme boli poslednou generáciou na tejto planéte. Bez radikálnej zmeny v srdci, mysli a výhľadu do budúcna skončí Zem ako Venuša, spálená a mŕtva.“

1 Prečo venujeme pozornosť humanistickej psychológii

Počas našej vedeckej práci na inovatívnom koncepte Preventívna sociálna práca (Machalová, 2013) a Edukačná sociálna práca (Machalová, 2014), sme dospeli k názoru, že alfou i omegou sociálnej práce je rovnako úroveň sebapoznania klienta, ako aj úroveň sebapoznania sociálneho pracovníka. Účinnosť sociálnej pomoci závisí od úrovne vyspelosti osobnosti klienta a vyspelosti i profesionality sociálneho pracovníka. Pasivita klienta na jednej strane a neosobnosť sociálneho pracovníka na druhej strane, vyústi iba do okamžitej a urgentnej sociálnej pomoci. Je to pomoc Tu a Teraz, iba v danej situácii a v danej chvíli. Čo sa však s klientom deje ďalej? A aké uspokojenie z práce má sociálny pracovník? Sociálny problém sa vlastne nerieši, iba sa zamaskuje a pretrváva ďalej. Lebo klient iba berie a sociálny pracovník poskytuje , resp. dáva. Účinnosť sociálnej pomoci je tak okamžitá a iba krátkodobá a z hľadiska riešenia sociálneho problému neúčinná

V tomto príspevku priblížime teóriu osobnosti človeka významného predstaviteľa a zakladateľa humanistickej psychológie Abrahama Maslowa. Náš dôvod je jasný - práve Abraham Maslow upriamil svoju pozornosť na rozvoj sebapoznania a dosahovania psychickej vyspelosti ľudí. Humanistická teória osobnosti A. Maslowa je nadčasová a stále aktuálna. Týka sa akejkoľvek profesionálnej práce s ľuďmi. O to viac sa týka práce so sociálnymi klientmi. Teória A. Maslowa má praktické využitie pre odborníkov (psychológov, psychoterapeutov, pedagógov, andragógov, sociálnych pracovníkov, poradcov, mediátorov a ďalších). Orientuje odborníkov v tom, aby chápali služby a metódy profesijnej činnosti s klientmi ako nástroje na podporu duchovného, psychického a sociálneho rozvoja klientov.

2 Holistická analytická metodológia

V tomto príspevku prezentujeme vlastné autorské formulácie a stručný výklad teórie osobnosti Abrahama Maslowa. Tento vedec tvrdil, že psychicky a sociálne normálnu osobnosť vystihuje integrácia, konzistentnosť a prepojenosť (tzn. zjednotenie, skĺbenie, prepojenie). Organizovanosť človeka je prirodzeným a normálnym stavom človeka. Naopak dezorganizácia organizmu a psychiky človeka je patologickým stavom človeka.

Uvádzame vlastné spracovanie myšlienok A. Maslowa (Machalová, 2010):

  1. Organizmus človeka a osobnosť možno teoreticky analyzovať oddelením jeho častí, ale žiadnu časť nemožno pochopiť izolovane. Človek je celok a tak aj funguje a prejavuje sa.
  2. Osobnosť človeka disponuje dôležitou potrebou sebarealizácie (resp. seba - aktualizácie). Ľudia smerujú k realizovaniu vlastného individuálneho potenciálu emócií, schopností, hodnôt a spôsobilostí podľa vlastných daností a podľa možností prostredia, v ktorom žijú.
  3. Individuálny potenciál človeka sa uskutoční za podmienky, že človek žije v podnetnom prostredí. Potenciál je rozhodujúci základ vývinu ľudskej osoby a rozvoja osobnosti človeka.

Holistická analytická metodológia skúmania osobnosti znamená nasledovné:
Dôkladné štúdium vlastností jedného človeka má väčší význam (než spriemerované výsledky skúmania súboru osôb), pretože poskytuje poznanie o celostnosti a autenticite osobnosti. Na rozdiel od kvantitatívneho a extenzívneho výskumu, ktorého výsledkom je poznanie izolovaných skúmaných javov viacerých osôb.
V rámci holistickej analytickej metodológie A. Maslowa človeka poznávame a skúmame ako systém. Študujú sa subsystémy celku osobnosti a ich vzájomná prepojenosť. Vyspelá ľudská bytosť svoj individuálny potenciál realizuje v najvyššej možnej miere v rámci svojich životných podmienok.

Abraham Maslow sa sústredil na poznávanie a výskum osobností, ktoré dosiahli vysokú úroveň sebarealizácie. Aplikoval pritom:

  • metódu individuálneho rozhovoru a štúdia životopisných výrokov klientov;
  • metódu opakovaných rozhovorov, ktorými overoval a získaval dodatočné informácie z autobiografie klientov - overoval najmä také informácie, ktoré súviseli so sebarealizáciou klientov v rôznych oblastiach ich života.

Abraham Maslow študoval poväčšine spoločensky a profesionálne významné osobnosti. Zdôvodňoval to tým, že vynikajúce výsledky ľudí v určitých oblastiach sú dostatočným dôkazom ich sebarealizácie a týchto ľudí možno považovať za duchovne, psychicky a sociálne vyspelé osobnosti. Považoval za dôležité študovať pozitívne, zdravé, tvorivé aspekty osobnosti človeka. Tvrdil, že ľudské psychické potreby, individuálny potenciál a tendencie v správaní a konaní sú dobré alebo neutrálne, no nie sú a priori zlé. Zdravý vývin osobnosti človeka znamená aktualizovanie dobrých a neutrálnych tendencií. Tvrdil tiež, že popretie alebo frustrácia toho, čo je v človeku dobré, má za následok psychopatológiu v prežívaní, v správaní sa, v konaní ľudí.
Základnými deficitnými (nedostatkovými) ľudskými potrebami sú podľa Abrahama Maslowa tie potreby, ktoré súvisia so zjavným nedostatkom. Sú to nasledujúce potreby: fyziologické potreby, potreba bezpečia, potreba spolupatričnosti, potreba lásky, potreba ocenenia.

3 Maslowova pyramída potrieb
V tejto časti uvádzame náš vlastný autorský text (Machalová, 2010)

Deficitné potreby:

  1. Existenčné potreby (fyziologické potreby ) musia byť uspokojené z dôvodu prežitia človeka - hlad, smäd, spánok, oblečenie, bývanie. Ide o základné potreby, ktorých uspokojenie v ekonomicky vyspelých štátoch zvyčajne nebýva spojené s väčšími ťažkosťami. Opak je však pravdou v ekonomicky dobre nefungujúcich ekonomikách.
  2. Potreby bezpečia, netýkajú sa iba fyzického bezpečia, ale tiež ekonomického a sociálneho bezpečia. Závisia od podmienok hmotného a sociálneho zabezpečenia ľudí a od ich sociálnej inklúzie.
  3. Potreby spolupatričnosti a lásky sú uspokojované prostredníctvom sociálnych a psychologických vzťahov a interpersonálnou komunikáciou tvárou v tvár druhému človeku. Potreba spolupatričnosti a lásky sa uspokojuje v úzkom sociálnom kruhu ľudí, tzn. v rodine, školskej triede, pracovnom tíme a pod. Poruchy blízkych sociálnych vzťahov a komunikácie má za následok psychickú frustráciu a sociálnu izoláciu.
  4. Potreby ocenenia spočívajú v očakávaniach rešpektu, dobrého hodnotenia, úcty, v dožadovaní sa potvrdenia hodnoty vlastnej osoby od druhých ľudí.
  5. Potreby sebarealizácie (resp. sebaaktualizácie) , sú späté s duchovným, psychickým, sociálnym rozvojom človeka a jeho duchovnou, psychickou a sociálnou vyspelosťou. Čiže s realizáciou individuálneho potenciálu človeka.

Sebarealizácia spočíva v uspokojení metapotrieb, ktoré sú vyjadrením vysokých osobnostných kvalít. Metapotrebami človek speje k životnej múdrosti. Potreba transcendencie je vyjadrením duchovného nadania človeka a jeho sklonu a smerovaniu k duchovnému rozmeru života.

Ak sú deficitné potreby viacmenej uspokojené, človek je motivovaný k uspokojeniu sebarealizačných potrieb, ktoré tvoria základ duchovnej, psychickej a sociálnej vyspelosti. Metapotreby súvisia s pripravenosťou jednotlivca prijať životné úlohy a nelipnúť na fyziologických (materiálnych) potrebách. Znamená to dosahovať životné ciele aj ich prekročiť. Výsledkom je osobnostné napredovanie a stávanie sa psychicky vyspelejším človekom.

Abraham Maslow znázornil potreby človeka na modeli pyramídy. Potreby sú hierarchicky usporiadané tak, že na základni pyramídy sú umiestnené základné fyziologické potreby a na vrchole pyramídy sú umiestnené sebarealizačné potreby.

4 Sebarealizácia človeka podľa Abrahama Maslowa

Sebarealizácia (sebaaktualizácia) človeka spočíva v 17 metapotrebách, resp. hodnotách bytia človeka, ktoré Abraham Maslow pomenoval nasledovne:
Potreba (Hodnota bytia) → Charakteristika potreby

  1. Pravda - čestnosť, realita, jednoduchosť, čistá a nefalšovaná kompletnosť.
  2. Dobrota - správnosť, želateľnosť, spravodlivosť, benevolencia.
  3. Krása - forma životaschopnosti, jednoduchosť, celostnosť, perfektnosť, jedinečnosť.
  4. Celostnosť - jednota, integrácia, tendencia k zjednoteniu, vzájomná prepojenosť, jednoduchosť, organizácia, štruktúra, poriadok.
  5. Dichotómia (rozdvojenie) / nepodmienenosť - akceptovanie, integrácia, synergia.
  6. Životaschopnosť - proces, spontánnosť, sebaregulácia, plné fungovanie, zmena a pritom udržiavanie, vyjadrenie vlastnej podstaty.
  7. Jedinečnosť - individualita, jedinečnosť, rovnosť, kvalita bytia neopakovateľná s ničím na svete.
  8. Perfektnosť - „práve to pravé“, kompletnosť, nič nadbytočné, nič chýbajúce.
  9. Nevyhnutnosť - nutná požiadavka; požiadavka, aby niečo bolo práve také, aké je.
  10. Kompletnosť - ukončenie, naplnenie.
  11. Spravodlivosť - slušnosť, nevyhnutnosť.
  12. Poriadok - zákonitosť, správnosť, perfektnosť usporiadania.
  13. Jednoduchosť - čestnosť, stav pri ktorom nič nie je extra alebo navyše.
  14. Bohatstvo - diferenciácia, komplexnosť; stav pri ktorom nič nechýba a nie je skryté a všetko je rovnako dôležité.
  15. Nenútenosť / bez námahy - ľahkosť, gracióznosť, perfektnosť a nádherné fungovanie.
  16. Hravosť - radosť, zábava, veselosť, bujarosť, humor, neviazanosť.
  17. Sebestačnosť - autonómia, nezávislosť, sebaurčenie, žitie podľa vlastných zákonov, potreba byť sebou samým.

Metapotreby nie sú hierarchizované, ich význam a dôležitosť sú rovnaké. Môžu sa vzájomne nahrádzať. Je dobré uvedomiť si, že sú ľuďom vrodené práve tak, ako sú im vrodené základné potreby.
Ak metapotreby nie sú uspokojené, človek sa môže stať obeťou vlastného sebectva, nenávisti, apatie, nudy, straty odvahy, odcudzenia sa sebe aj druhým, zúfalstva, straty zmyslu pre dobro, spravodlivosť, krásu, humor.

5 Prečo sa ľudia vyhýbajú metapotrebám?

Potreba sebarealizácie (sebaaktualizácie) je v priemere uspokojená iba na 10%, pretože osobný rast, slovami Abrahama Maslowa, môže priniesť strach, hrôzu, pocit slabosti a nedostatočnosti ... A tak tu nachádzame ďalší druh odporu - popretie našich najlepších stránok ... našej tvorivosti. Stručne povedané, je to boj s našou vlastnou veľkosťou, strach z prílišného sebavedomia.
Ľudia sa musia naučiť integrovať svoju pokoru a svoju hrdosť. Táto integrácia je potrebná pre tvorivú prácu (A. Maslow, 1970).
Žiada sa dodať, že integrácia pokory a hrdosti je potrebná aj pre tvorivý a zmysluplný život vôbec.

6 Limity hierarchického modelu potrieb

V hierarchickom modeli treba rátať s výnimkami. Niektorí ľudia preferujú potrebu ocenenia viac než potrebu lásky a náklonnosti. U ďalších je potreba tvorivosti najdôležitejšia zo všetkých potrieb vôbec.
Abraham Maslow vytvoril portál svojich respondentov - sebarealizujúcich žijúcich autorít aj už nežijúcich historických osobností. Kvantitatívnym údajom z výskumu však nevenoval väčšiu pozornosť, aj keď sú vo výskume osobnosti spravidla považované za dôležité. Avšak detailne spracoval katalógy osobnostných charakteristík významných sebarealizujúcich osobností.

7 Vrcholné zážitky - Mystické zážitky

Abraham Maslow počas skúmania sebarealizujúcich osobností zistil, že títo ľudia často popisovali svoje zážitky, ktoré napr. William James (klasik psychológie, 1936) opísal ako mystické zážitky. Abraham Maslow ich nazval „vrcholné zážitky.“ Konštatoval, že skúmané osoby, ktorí rozprávali o vlastnom vrcholnom - mystickom zážitku zvyčajne tvrdili, že sa po tomto zážitku cítia ako:

  • integrovanejšie osoby zjednotené so svetom;
  • že lepšie zvládajú svoj život;
  • že sú spontánnejší a uvoľnenejší;
  • že sa cítia byť nedeliteľnou súčasťou životného prostredia a sociálneho okolia, v ktorom žijú; že inak vnímajú plynutie času;
  • že sú vnímavejší a všímavejší;
  • že sa cítia byť samými sebou.

Abraham Maslow dospel k tomu, že po vrcholnom - mystickom zážitku sa u skúmaných sebarealizujúcich osôb, prejavili tieto zmeny:

  • Odstránenie neurotických prejavov v prežívaní a v správaní.
  • Tendencia vnímať svoju osobu priaznivejšou optikou a psychicky zrelším aj zdravším spôsobom.
  • Zmena názorov na druhých ľudí a tiež zmena vzťahu k druhým ľuďom.
  • Zmena svetonázoru.
  • Uvoľnenie vlastnej tvorivosti, spontánnejšie správanie a väčšia odvaha k sebavyjadreniu.
  • Potreba pamätať si mystický zážitok a potreba ďalších takýchto zážitkov.
  • Sklon vnímať, chápať a prežívať svoj život hodnotnejšie než doposiaľ.

8 Komentár na záver

Pre inšpiráciu a pre povzbudenie všetkých odborníkov, ktorí pracujú s ľuďmi a ktorí sú v kontakte s „beznádejnými“ klientmi, iba pripomenieme charakteristiku sebarealizujúcich ľudí, ktorí aj keď prežili mnohé krízy v živote, práve vďaka krízam si viac uvedomili hodnotu a jedinečnosť vlastnej osobnosti.
Abraham Maslow na základe dlhoročného a zanieteného hľadania potenciálu v každom človeku konštatoval, že sebarealizujúci ľudia:

  • Boli v živote realisti.
  • Akceptovali seba a druhých , svoje okolie a svet tak, ako je.
  • Boli spontánni.
  • Orientovali sa viac na riešenie problému, než na seba.
  • Vytvárali okolo seba atmosféru nezaujatosti a mali radi svoje súkromie.
  • Boli samostatní a nezávislí.
  • Ľudí a veci hodnotili nezaujato a po novom, nie podľa zaužívaných stereotypov.
  • Mali duchovné zážitky, hoci nie vždy či nevyhnutne náboženské zážitky.
  • Stotožnili sa s ľudským rodom. Prejavili sociálny záujem, cit pre druhých, pre spoločenstvo.
  • Mali sklon k hlbokým intímnym vzťahom s niekoľkými blízkymi ľuďmi, menej ich priťahovali povrchné kontakty so širokým okruhom ľudí.
  • Mali demokratické hodnoty a postoje.

Poznámka autorky na koniec príspevku: Radi by sme povzbudili čitateľov k stíšeniu sa a k premýšľaniu o živote. Stať sa múdrym človekom vyžaduje odvahu žiť tak ako sa dá, aj tak ako sa nedá.

Autor: prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.

Bibliografia

MACHALOVÁ,M. 2010. Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie. Brno: Institut mezioborových studií IMS, 2010. 222 s. ISBN 978-80-87182-10-9.
MACHALOVÁ,M. 2013. Preventívna sociálna práca – Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov: Prešovská univerzita, 2013. 272 s. ISBN 978-80-555-0932-7.
MACHALOVÁ,M. 2014. Edukačná sociálna práca. Prešov: Prešovská univerzita, 2014.
326 s. ISBN 978-80-555-1118-4.
MASLOW,A.H. 1970. Motivation and personality. New York: Harper, 1970.
RINPOČHE,S.1996. Tibetská kniha o živote a smrti. Praha: Pragma, 1996. 405 s. ISBN 80-7205-006-0.

Súvisiace články