Abstrakt: V príspevku podporujeme proces sebapoznania a sebareflexie sociálnych pracovníkov a tým aj rozvoj ich osobnostnej kompetencie, ktorá je významnou súčasťou profesijnej kompetencie pre výkon povolania v sociálnej práci. Zdôrazňujeme požiadavku smerovania sociálnych pracovníkov k osobnostnej a sociálnej zrelosti a tým aj profesijnej vyspelosti. Poskytujeme sociálnym pracovníkom metódu sebapoznania a sebareflexie vo forme projektívnej metódy kresby stromu v komparácii s niektorými znakmi rukopisu.
Kľúčové slová: Autodiagnostika osobnosti, projektívna metóda- kresba stromu, znaky ručného písma.

Abstract: This paper supports the process of self –discovery and self reflection social workers, and so develop their personal competence, which is a significant part of professional competence for the job in social work. Insists on the direction of social workers to the personal and social maturity and thus to Professional maturity. Social workers provide a method of self – discovery and self - reflection in the form of projective methods artwork tree in comparison with some features of the manuscript.
Keywords: Self-diagnostic of personality, projective technique – tree drawing, signs manuscript (handwriting).

Úvod

V pomáhajúcich profesiách, najmä ak si túto profesiu človek vybral z vnútornej pohnútky – motívu, sa zvyčajne bez nároku na vonkajšie pozlátka angažujú tí najlepší z najlepších, pretože oni nepracujú ale odovzdávajú ľuďom, svetu a životu samých seba. A to každý deň, v každej svojej vlastnej životnej situácii a bez ohľadu na svoje problémy. Vedia a tušia, že problémy sú ľuďom dané na to, aby ich riešili aj svojpomocne a to v medziach svojich psychických, sociálnych, materiálnych možností.
Ich presvedčenie možno nevedomky vychádza z toho čo sa zistilo aj v praxi, že zdroj zmeny akejkoľvek ťaživej životnej situácie leží hlboko v psychike sociálneho klienta.
Tento potenciálny zdroj, ktorý čaká na svoju realizáciu v každom človeku sme vo viacerých prácach nazvali individuálny potenciál.

Ak hovoríme o individuálnom potenciáli sociálnych klientov nemenej dôležitým je pri výkone činností v sociálnej práci aj individuálny potenciál sociálnych pracovníkov. Je potrebné systematicky podporovať samotných sociálnych pracovníkov v tom, aby mali motiváciu k ochrane a k rozvíjaniu ich vlastného osobnostného, duchovného a duševného bohatstva. Upozorniť ich na to, aby venovali pozornosť aj vlastným ľudským potrebám, ktoré majú byť uspokojené pre ich dobro, aj pre dobro ich klientov. Sociálna práca je adresná a jej kvalita sa odvíja od kvality profesijnej činnosti konkrétnych sociálnych pracovníkov, pretože sociálna práca sa týka v prvom rade interpersonálnych komunikácií a vzťahov. Príspevok je venovaný tým sociálnym pracovníkom, ktorí majú ochotu pracovať na rozvoji vlastného psychického a sociálneho potenciálu v záujme svojho ľudského zrenia.

© copyright Mária Machalová
Metóda:
Symbolika plochy a znakov v kresbe stromu a v rukopise - komparatívna diagnostická metóda.
Poznaj sám seba kresbou stromu a z rukopisu - projektívnou metódou a grafologickým porovnaním.

Úloha:
Na čistý, nelinajkový papier - formát A4, nakreslite seba v podobe stromu.
Na čistý nelinajkový papier napíšte kurzívou 3 riadky textu.

Vyhodnotenie:
Plochu papiera rozdeľte horizontálne a vertikálne na 4 kvadranty (časti)

Skúmajte ako je umiestnený Váš strom na ploche papiera:

1. Je viac vľavo, alebo vpravo?
2. Je viac v hornej, alebo dolnej časti plochy papiera?
3. Aká je koruna stromu? Veľká, malá, košatá, iba konáre, s ovocím, s kvetmi?
4. Aký je kmeň stromu ? Hrubý, tenký, hladký, drsný, vysoký, nízky, mohutný, krehký?
5. Aké sú korene stromu? Má alebo nemá korene, sú silné, slabé, naznačené trávou, zemou?

Úvod k interpretácii projektívnej metódy Kresba stromu.

Každý človek je jedinečnou bytosťou. A tá sa neopakovateľným spôsobom správa, prežíva v čase a priestore svojho života.
Pre grafológa priestor života osobnosti predstavuje plocha papiera (rôznej veľkosti). Na nej sa pisateľ realizuje svojím písomným prejavom (rukopisom, kresbou, či čmáraním).
Písmo je symbolom a výstižným obrazom, na ktorom vnímame originálnosť minulosti, prítomnosti i smerovania osobnosti do budúcna.
Niet na svete dvoch ľudských bytostí, ktoré by mali totožný písomný prejav. Jednovaječné dvojčatá nevynímajúc.
A preto aj Váš strom, ktorý nakreslíte, je dozaista iný, než strom druhých. Vystihuje práve a len Vás, lebo ste doň premietli svoju osobnosť, Vaše vedomie i podvedomie, Vašu zameranosť na duchovné či materiálne stránky života, Vaše pocity zakotvenosti v živote, Vaše pocity z vlastnej osoby čiže prežívanie seba.
Strom – to ste Vy „tu a teraz“ v súčasnej situácii, v ktorej je však obsiahnuté všetko, čo ste doteraz prežili a tiež to, čo prežívate teraz.
Od prežívania seba tu a teraz sa odvíjajú Vaše očakávania a motivácie v živote.

1. Rozdelenie plochy na horné, stredné a dolné pásmo
Všimnime si plochu papiera z grafologického pohľadu, teda ako sú
umiestnené jednotlivé časti kresby stromu:

• koruna stromu je umiestnená v hornom pásme plochy
• kmeň stromu je umiestnený v strednom pásme plochy
• korene stromu sú umiestnené v dolnom pásme plochy

Ak sa prizrieme na strom očami teórie psychoanalytického psychológa S. Freuda, môžeme na kresbu stromu nahliadať takto:
Koruna stromu symbolicky znázorňuje:
Nadvedomie - Nadja (Superego) osoby, tzn. zvnútornené normy spoločnosti, morálku, písané i nepísané zákony správania a konania, ktoré si osoba osvojila od blízkych i vzdialenejších ľudí.
Kmeň stromu symbolicky znázorňuje:
Vedomie - Ja (Ego) osoby, tzn. vedomé prežívanie seba, spôsob realizácie a presadzovania svojej osoby v živote.
Korene stromu symbolicky znázorňujú:
Nevedomie - Ono (Id) osoby, tzn. tú časť psychiky, ktorá je oku danej osoby a očiam druhých ľudí skrytá. Osoba si ju pri plnom vedomí neuvedomuje. Avšak prežíva ju vo forme pocitov a emócií. Nevedomú časť psychiky človek prežíva a odhaľuje vo svojich snoch a v stavoch blízkych snom a tiež v stavoch výbuchu afektov, citového vzrušenia, v meditatívnych stavoch, v stavoch prežívania hraničných životných situácií,v bdelej kóme.

2. Rozdelenie plochy na ľavú a pravú stranu

Z hľadiska orientálnych filozofických a praktických duchovných učení sa rozdelenie plochy papiera, na ľavú a pravú stranu môže vysvetliť takto:
Ľavá strana – predstavuje princíp matky, priľnutie k primárnej rodine (otec a matka, blízki príbuzní), hľadanie istoty vo svojich rodinných koreňoch, návrat k prežívaniu a myšlienkam, ktoré sú späté s minulosťou, zahĺbenie sa do spomienok aj do svojho vlastného prežívania.
Pravá strana – predstavuje princíp otca, zameranie sa na aktivitu, činorodosť, iniciatívne vykročenie do života, chuť zdolávať prekážky, sledovanie svojich cieľov, nasledovanie výziev života, dôvera v perspektívy života.

3. Interpretácia kresby stromu

Dôverujte svojej intuícii, vnímavosti a všímavosti pri interpretácii symboliky stromu.
Sledujte umiestnenie a rozloženie a tiež proporcie každej časti stromu na ploche papiera.
Pozorne si všímajte detaily aj celok kresbu stromu:
Umožní Vám to netradične chápať Vaše prežívanie a Vašu vlastnú osobnosť a rovnako tak aj prežívanie a osobnosť druhých ľudí.

Obr.1: Symbolika plochy

Obr.2: Grafologické členenie plochy (zóny písma)

Čo je výrazné a čo je nevýrazné, alebo čo chýba Vášmu stromu?
Kde sa strom nachádza na ploche papiera, tzn. kde sa Vy nachádzate vo svojom životnom priestore?

Všimnite si každú pravidelnosť i nepravidelnosť stromu a postupujte takto:

1. horná plocha (zóna) – všimnite si tvar koruny stromu, jej košatosť, konáre koruny, prípade kvety a plody stromu;
2. stredná plocha (zóna) – všimnite si hrúbku a tvar kmeňa stromu, jeho povrch, vypukliny, priehlbiny v kmeni;
3. dolná plocha (zóna) – všimnite si korene stromu, ich tvar, hrúbku, ako sú rozložené či viac na pravú alebo ľavú stranu. Ak strom nemá korene, ale stojí na zemi, aj to sa považuje za znak koreňov.

Porovnajte zistenia o Vašom strome s Vaším písmom.

Všimnite si analógiu – podobnosť jednotlivých vybraných častí Vášho stromu a Vášho písma, konkrétne:

A. Zóna písma
Hornú zónu písma - koruna stromu (oblasť nadvedomia) - oblasť, duchovna, ideí, fantázie, viery, idealizmu.
Strednú zónu písma - kmeň stromu (oblasť vedomia) – oblasť reality, činnosti, správania, konania.
Dolnú zónu písma - korene stromu (oblasť nevedomia) – oblasť hmoty, vitality, ukotvenosti v každodennom bytí.

B. Plnosť tvarov písmen

KORUNA STROMU:
Plné tvary koruny stromu = plné tvary hornej zóny písma:
to znamená predstavivosť, fantázia, duchovné zameranie , poetickosť.
KMEŇ STROMU:
Plné tvary kmeňa stromu = plné tvary strednej zóny písma:
to znamená citové bohatstvo, zvýšené zameranie na seba, ak sú písmená veľké, tak aj domýšľavosť a egoizmus.
KORENE STROMU:
Plné tvary koreňov stromu = plné tvary dolnej zóny písma:
to znamená materiálne potreby, vitalita, pudovosť, sexualita, pohybový typ.

C. Štíhlosť tvarov písmen
Štíhle tvary koruny stromu = štíhle tvary hornej zóny písma:
to znamená: racionalita, bystrosť, jasné a pohyblivé myslenie, teoretický prístup v živote.
Štíhle tvary kmeňa stromu = štíhle tvary strednej zóny písma:
to znamená: emocionálna tlmenosť, citová zdržanlivosť, citová opatrnosť, uzavretosť v sebe, obavy prejaviť sa, úzkosť, znížená sebadôvera a energia konať.
Štíhle tvary koreňov stromu, alebo korene chýbajú = štíhle tvary dolnej zóny písma:
to znamená: brzdené potreby, racionalizácia v pudovej oblasti, nedostatok vitality, telesné oslabenie, nízka zakorenenosť v živote, frustrácia z nedostatku opory a zázemia.

D. Veľkosť strednej zóny písma

Výška kmeňa stromu = veľkosť strednej zóny písma.

Veľká výška strednej zóny písma = zdôraznená výška kmeňa stromu, to znamená:
- schopnosť uplatniť sa medzi ľuďmi, zjednať nápravu vo svojich záležitostiach, zastať sa seba, napredovať,
- vášnivé zaujatie životom, nadšenie, potreba seba presadenia sa a vyžadovanie priestoru pre seba.
Malá výška strednej zóny písma = malá výška kmeňa stromu, to znamená:
- kvalitné pozorovacie schopnosti, koncentrácia pozornosti, vecnosť, kritickosť, dôkladnosť,
- svedomitosť, striedmosť, zmysel pre plnenie povinností, niekedy malichernosť, opatrnosť, poriadkumilovnosť.

E. Dĺžky v písme
Veľké korene stromu = zdôraznené dolné dĺžky písma, to znamená:
- pevná zakorenenosť v realite, zemitá energia,
- žitie naplno v každodennosti,
- vitalita, ktorá pramení v materiálnych potrebách,
- praktickosť,
- pudy, sexualita,
- konkrétnosť, vytrvalosť.
Alebo:
- potláčanie duševnej a duchovnej stránky svojej osoby.
Veľká koruna stromu = zdôraznené horné dĺžky písma, to znamená:
- duchovná energia,
- potreba ozvláštniť si svoj život v každodennej realite,
- vitalita, ktorá pramení v duševných a duchovných potrebách,
- tvorivé predstavy,
- idey, tvorivá energia,
- romantika.
Alebo:
- prevaha racionality v myslení a prežívaní,
- suchopárnosť, potláčanie pudovej stránky svojej osoby.

Príklad interpretácie niektorých zistení z kresby stromu v spojitosti s grafologickou charakteristikou

Korene stromu analogicky k písmu vnímame ako grafologickú dolnú zónu písma:

• Strom bez koreňov nakreslí človek, ktorému chýba pocit pevnej zakorenenosti a ukotvenia v rodine a v blízkych vzťahoch s druhými ľuďmi vôbec.
• Zdroj pocitu nedostatočnej zakorenenosti, uzemnenia a ukotvenia v živote súvisí poväčšine s nedostatočnou psychickou a sociálnou oporou osoby v jej detstve a tiež s prežívaním nedostatku opory od druhých v súčasnosti.
• Taký človek akoby sa vznášal nad zemou. Psychicky kompenzuje nedostatok opory utiekaním sa k sneniu a zľahčovaním reality útekom do sveta rozmanitých nereálnych plánov a očakávaní.
• Sociálnej a psychickej opory sa mu nedostáva zvyčajne od psychologicky dôležitých osôb, napríklad rodičov, rovesníkov, učiteľov, partnerov a pod.

Korunu stromu analogicky k písmu vnímame ako grafologickú hornú zónu písma:

• Ak má strom holé konáre bez lístia a plodov, ak nemá košatú korunu, osoba nedisponuje bohatou fantáziou, predstavivosťou a umeleckou tvorivosťou.
• Je však bystrá, uvažuje s prevahou racionality.
• Taká osoba zrejme nebude výrazne inklinovať k filozofii či k duchovnej oblasti života.
• Drží sa viac faktov, logiky a abstraktného uvažovania.

Kmeň stromu analogicky k písmu vnímame ako grafologickú strednú zónu písma:

• Ak je kmeň stromu veľmi tenký, naznačený čiarou, alebo je krátky môže signalizovať, že vonkajšie Ja/Ego autora stromu je krehké.
• Taká osoba skôr a ľahšie podľahne záťažovým a náročným životným situáciám.
• Jej úzkostné prežívanie životných situácií brzdí tok životnej energie cez úzky kmeň stromu do koruny stromu aj do jeho koreňov.
• Obrazne povedané psychická úzkosť osoby brzdí prúdenie životnej energie smerom od hlavy (myslenia) cez srdce (prežívanie) k telesnej vitalite a naopak.
• Tenký kmeň stromu signalizuje, že sebacit pisateľa nie je silný, že má znížené sebavedomie, ktoré je možné zvonka – druhými ľuďmi, ľahko narušiť.
• Tento človek „vnútorne emigruje“ do jadra svojej bytosti v závislosti od psychickej náročnosti danej situácie a s ňou spojenými negatívnymi zážitkami.
• A odťahuje sa od kontaktu so svetom a s ľuďmi.

Príklad interpretácie zistení z kresby stromu, ktorý má pravidelné proporcie a rozloženie na ploche

A. Koruna stromu = grafologická horná zóna písma
Kresba stromu: Strom má košatú korunu s plodmi.
- Autor kresby stromu má bohatý duchovný život, plodné myšlienky a nápady.
- Fantázia je rozvinutá, má sklon k duchovným hodnotám, ctí morálku a pravidlá života.
- Jeho myslenie bude viac imaginatívne, tvorivé, obrazné, než prísne logické a analytické.
- Zrejme viac inklinuje k umeniu, filozofii, náboženstvu, než k technike a vede.
Písmo:
- Pisateľ zrejme zdôrazňuje horné dĺžky písmen, ktoré sú plné.
- Tlak jeho písma je stredný až silný.

B. Kmeň stromu = grafologická stredná zóna písma
Kresba stromu: Kmeň stromu je hrubý, vzhľadom na korunu a korene primerane dlhý. Bez vypuklín, priehlbín, narušeného povrchu.
- Autor kresby stromu má silný sebacit, zdôrazňuje svoje Ego
- Má primerané až vysoké sebavedomie, je si vedomý svojich hodnôt.
- Je predpoklad, že v záťažových situáciách je odolný a nedá sa ľahko „zlomiť“.
- Jeho sebaobraz nie je naštrbený.
- Pri presadzovaní vlastných záujmov sa taký človek môže prejaviť egoisticky.
Písmo:
- Pisateľ zrejme zdôrazňuje strednú zónu písma, čiže má plné a veľké písmo.
- Tlak jeho písma je stredný až silný.

C. Korene stromu = grafologická dolná zóna písma
Kresba stromu: Korene sú zreteľné, silné a rozložité, siahajú hlboko do zeme.
- Autor kresby stromu je dobre zakotvený, zakorenený v živote, v súčasnosti.
- To vyplýva zrejme aj z jeho dobrého rodinného zázemia v detstve a v súčasnosti.
- Je spokojný v medziľudských kontaktoch, pružný v praktickom konaní.
- Disponuje dostatkom životnej energie a rád užíva dary života (má silné potreby a pudy).
Písmo:
- Pisateľ zrejme zdôrazňuje dolné dĺžky písmen, ktoré sú dlhé a plné.
- Tlak jeho písma je silný až stredný.

D. Ľavá a pravá strana plochy stromu a sklonu písma
Kresba stromu: koruna, kmeň, korene stromu sú umiestnené vyvážene vľavo i vpravo.
- Autor kresby stromu dobre integroval zážitky z detstva a zo svojej minulosti aj zo súčasnosti.
- Je primerane orientovaný na budúcnosť a pohotový aktívne konať vzhľadom na perspektívy osobného rozvoja.
- Jeho cieľavedomosť korení pravdepodobne v dobrom rodinnom zázemí v detstve aj v súčasnosti.
- Je schopný prežívať svoje vnútorné Ja, čiže autentickosť svojej osoby.
- Je schopný iniciatívne kooperovať s ľuďmi na riešení životných úloh.
- Osobnosť je dobre integrovaná.
- Podľa okolností a situácie má tendenciu k introverzii (uzavretosti) aj k extroverzii (otvorenosti) v myslení, v prežívaní, v správaní a v konaní.
Písmo:
- Pisateľ má kolmý sklon písma písmo s tendenciou k pravému sklonu písma.

Na záver príspevku

Namiesto záveru ponúkame čitateľom ďalší podnet na „osobnú inventúru,“ ktorá sa týka ich vzťahu k vlastnej osobe a môže byť podnetom k ich sebareflexii a sebapoznaniu. Pretože poznať sám seba je najdôležitejšou úlohou každého človeka. Platí to aj, a nielen pre sociálnych pracovníkov, ale tiež pre všetkých, ktorí vykonávajú pracovné činnosti v rámci iných pomáhajúcich profesií. Sociálna pomoc bude sotva účinná, ak sociálny pracovník nevie kto vlastne je, a tak má cestu zahatanú aj k pochopeniu druhého človeka – sociálneho klienta v neúnosnej sociálnej situácii.

Osem krokov ku kladnej osobnej zmene
(Mária Machalová, 2005, 2014)

1. Prísť na to, čo chcem zmeniť, čo chcem dosiahnuť.
Dať si konkrétne každodenné malé ciele.
2. Určiť príčiny, prečo sa predsavzatie doteraz nepodarilo realizovať.
Príčiny konkrétne vymenovať.
3. Určiť dôsledky.
Čo konkrétne Vám plánovaná zmena prinesie, prečo to máte vlastne urobiť a zmeniť. Na čo to bude dobré?
4. Určiť priebežné ciele.
Buďte realisti a počítajte iba s Vašimi skutočnými možnosťami, aj s nepredvídateľnými rušivými udalosťami, aj so svojou pohodlnosťou.
5. Odmeňujte sa.
Pochváľte sa. Ste dobrí že ste dokázali aj malé zmeny. Chváľte sa a odmeňujte sa, kde sa to čo i len trošku dá.
6. Priebežne sledujte, čo ste dosiahli.
Aby ste sa naučili lepšie vidieť, čo sa Vám podarilo. Nevzdávajte sa, aj keď pokračujete pomaly.
7. Plán nie je dogma, niečo nemenné
Plán môžete meniť, upraviť podľa okolností života a Vášho chápania aj osobnostnej zrelosti.
8. Pozitívna inventúra.
Čas od času si zrekapitulujte, čo ste urobili a zvládli. Aj malá zmena je dobrá.

Postup:
Naučme sa relaxovať (vypnúť, uvoľniť sa). Denne si doprajme malé radosti, príjemný zážitok.
Na zamyslenie sa: Aké malé alebo veľké radosti a príjemné zážitky ste prežili dnes, včera, za posledný týždeň, za posledný mesiac ...?

Želám Vám veľa tvorivosti, vnímavosti a motivácie v pochopení Vášho stromu života.

Autor: Doc. PhDr. Mária Machalová, CSc.
Katedra kresťanskej antropológie a sociálnej práce
Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity
Literatúra

JUNG, C. G. 1994. Duše moderního člověka. Brno: Atlantis, 1994
LAO´C. 1996. Tao Te Ťing. Bratislava: Nestor, 1996.
MACHALOVÁ, M. 2010. Biodromálna psychológia pre pomáhajúce profesie (sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov a andragógov). Brno: IMS, 2010.
MACHALOVÁ,M. 2013. Preventívna sociálna práca - Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov: Prešovská univerzita, 2013.

Pre ilustráciu uvádzame ukážky kresby stromov a zároveň aj ukážky ručného písma. Ďakujeme za poskytnutie týchto ukážok ich autorom, to znamená čitateľom časopisu PROHUMAN, ktorých téma autodiagnostiky zaujala a prispeli k nej vlastným sebavyjadrením.