Adult education policy and problem solving of people

Abstrakt: Vzdelávanie dospelých v súčasnosti ďaleko presahuje rámec iba získavania vedomostí dospelými ľuďmi. Týka sa totiž komplexnej schopnosti dospelých učiť sa žiť po celý ich profesijný, rodinný a osobný život. Vzdelávanie dospelých je determinované politikou vzdelávania. V súčasnosti je vzdelávanie dospelých podporované ako spôsob aj prostriedok účinnej pomoci ľuďom k životu v podmienkach globalizovaného sveta.
Kľúčové slová: politika vzdelávania dospelých, globalizačné trendy, osobnosť.

Abstract: Adult education goes far beyond just acquiring knowledge adults. It concerns namely their ability to learn living throughout their career, family and personal life. Adult education is determined by educational policy. Currently, adult education is promoted as a way and means to effectively help people on how to live in a globalized world.
Keywords: adult education policies, globalization trends, personality.

Foto: Juraj Bednárik (2017)

Úvod

V súčasnosti sa v Európskom priestore očakáva vytváranie podmienok pre celoživotné vzdelávanie a celoživotné učenie sa pre všetkých občanov. Spoločnosť, ktorej hlavným atribútom sa stávajú vedomosti, poznatky a informácie, vyžaduje vysokú odbornosť. A prinajmenšom tiež kvalitnú odbornú prípravu čo najviac ľudí pre otvorený trh práce. Za vzdelávanie sú zodpovední tak štát, ako aj zamestnávatelia ale i samotní občania. Tí sú vyzývaní k tomu, aby sa aktívne podieľali na procese celoživotného vzdelávania a učenia sa. Jednak v spojitosti s pracovnými úlohami, ale rovnako aj s inými úlohami svojho života.

Potreby vzdelávania, rôznych cieľových skupín dospelých sú uspokojované aktivitami v oblasti profesijného, kultúrneho, záujmového ako aj občianskeho vzdelávania dospelých. Aktivity vzdelávacích inštitúcií (štátnych, verejných, súkromných inštitúcií; škôl, pracovísk, osvetových centier a pod.) majú, podľa európskych dokumentov (Reding, 2002) smerovať k vytvoreniu jednoduchého a transparentného rámca:

• posúdenia kvalifikácií a kompetencií;
• formulovania spoločných kritérií a pravidiel určovania kvality vzdelávania;
• formulovania jednotných zásad hodnotenia formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania;
• vytvorenia informačného poradenstva a poradenských služieb zameraných na celoživotné vedenie a pomoc ľuďom (prostriedkami výchovy a vzdelávania).

Trend v politike vzdelávania dospelých sa nepochybne odvíja od plánov na vybudovanie infraštruktúry európskej spoločnosti, čoho svedectvom je dokument Presidency conclusion. Lisbon European council, 2000 . V základoch európskej spoločnosti, sú zakódované vedomosti, poznatky, informácie; ekonomické reformy; sociálne reformy, (resp. modernizácia systému sociálnej pomoci); modernizácia systému vzdelávania.

Globalizačné tendencie v politike vzdelávania

S postupujúcou informačnou technológiou sa vyššie spomenuté trendy začali uplatňovať ako globalizačný prístup , ktorý sa týka všetkých oblastí produkcie, spotreby a pohybu v smere od práce a kapitálu k obchodovaniu a ktorý je vždy organizovaný na širokej celosvetovej škále. S tým súvisí budovanie 'spoločnosti sietí' (angl. 'network society'), ktorá presahuje regionálne a národné hranice a nadnárodné siete získavajú kľúčovú pozíciu (Rinne, 2000).

Siete a meniace sa vzťahy, spolu s komunikáciou formujú povahu konanie a rozhodovanie ľudí aj na individuálnej úrovni - v ekonomickej, politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti života (Castells, 1997, 1998). Kapitál, vedomosti, spôsobilosti a zručnosti ľudí už akoby nemali svoju 'domovskú' krajinu, konštatuje R. Rinne (2000, 2002). A ďalej pripomína, že národné školské (a vzdelávacie) systémy čelia výzvam globalizmu v takých jednoduchých veciach ako sú napríklad štruktúra vzdelávania či obsah vzdelávania, sylaby a metódy vzdelávania.
Rozhodujúce skutočnosti, ktoré vystihujú globalizačné tendencie v politike vzdelávania konkrétnej krajiny vyjadril R. Rinne nasledovne (2000, s.138 - 139):

• výber vzdelávania na voľnom trhu vzdelávacích organizácií a vzdelávacích aktivít, súťaženie medzi jednotlivcami a školami;
• autonómia škôl a vzdelávacích inštitúcií a organizácií;
• diverzifikácia a stratifikácia školského systému;
• privatizácia v systéme realizácie vzdelávania vrátane financovania;
• deregulácia a decentralizácia v systéme vzdelávania, narastanie regionálnych a špecifických požiadaviek škôl;
• manažerizmus v administrácii vzdelávania;
• ekonomický racionalizmus v systéme vzdelávania;
• zameranosť na efektívne výsledky vzdelávania a zhodnocovanie ich prospešnosti.

Každá krajina má však svoje špecifické skúsenosti, tradície a systém i spôsob vzdelávania. Preto sa v súčasnosti podporuje vytváranie sietí, ktoré pomáhajú európskej integrácii a nadnárodnej a medzinárodnej spolupráci v oblasti vzdelávania a šírenia informácií. Východiskom je všeobecné presvedčenie, že celoživotné učenie sa ľudí a vzdelávanie dospelých má dnes kľúčovú úlohu v živote jednotlivcov a spoločnosti.

Globalizačné tendencie v politike vzdelávania na Slovensku

Globalizačné tendencie v politike vzdelávania na Slovensku sú reflektované v publikácii Súčasný stav v oblasti vzdelávania dospelých na Slovensku a vzdelávanie v Európe (Engelshoven a kol., 1995). V situácii slovenskej spoločnosti sú obsiahnuté globalizačné tendencie vo vzdelávaní dospelých.
V uvedenej publikácii je vzdelávanie dospelých vymedzené v spojitosti s (s. 22):

• permanentným rozvojom osobnosti;
• adaptáciou osobnosti na meniace sa podmienky života (kultúrne a sociálne);
• zdokonaľovaním sa ľudí vo výkone rozmanitých sociálnych rol, ako aj s prípravou na nové sociálne roly v profesijnej, sociálnej, občianskej dimenzii života;
• vytváraním podmienok pre výkon sociálnych rol;
• rozvojom vzdelanosti.

Podľa nás je 'permanentný rozvoj osobnosti' vo svojej podstate celoživotným procesom učenia sa ľudí. Zisky z tohto procesu sa z hľadiska psychológie jednotlivca 'zviditeľňujú' v úrovni socializácie, individualizácie, adaptácie (adjustácie) a v zvládaní úloh a podmienok života konkrétneho človeka. A to v súlade s individuálnymi dispozíciami, ktoré sa však môžu aj nemusia rozvinúť celoživotným učením sa osobnosti. Ale človek disponuje schopnosťou zdokonaľovať sa a zmeniť svoju psychiku a správanie (Sohr, 1997, s. 41).

Môžeme konštatovať, že človek sa mení predovšetkým vplyvom učenia sa a prostredníctvom vzdelávania. A tak sa skrytý potenciál osobnosti človeka prejaví v jeho komunikácii, v medziľudských a interpersonálnych vzťahoch a v jeho činoch.

Osobnosť v 'poli globalizácie'

Ako sme už spomenuli aj inde, vo vzdelávaní dospelých má ísť predovšetkým o rešpektovanie dôstojnosti človeka, slobody a práva jednotlivca (Engelshoven a kol, 1995). Tento názor môže vyvolať pochybnosť. Pravidlo rešpektovania dôstojnosti, slobody a práva jednotlivca vo vzdelávaní dospelých sa nie vždy zhoduje s filozofiou a realitou každodenného života. Silnému vplyvu spoločenského prostredia, charakteristickom súťaživosťou a rivalitou, ziskom, vysokou výkonnosťou v rôznych oblastiach života sa nedá zabrániť. Menia sa podmienky vzdelávania jednotlivcov.

Ľudia nemajú rovnakú štartovaciu čiaru ani v prístupe k zamestnaniu ani v prístupe k vzdelávaniu. Rovnosť šancí a príležitostí na vzdelávanie sa tak môže stať skôr proklamovaným cieľom politiky vzdelávania, než naplnením potrieb vzdelávania dospelých. Časť dospelých sa chce vzdelávať, ale nemôže alebo nevie prekonať prekážky (objektívnej a subjektívnej povahy), ktoré im bránia vzdelávať sa. Tvrdíme to na základe zistení z dvoch medzinárodných projektov: Získavanie nových cieľových skupín vo vzdelávaní dospelých (2002,2004) a Rovnaké - nerovnaké príležitosti na vzdelávanie dospelých v Európe (2002), na ktorých významne participovali riešiteľské tímy z Katedry andragogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zistili, že príležitosť na celoživotné vzdelávanie sa môže stať pre mnohých dospelých zo znevýhodnených skupín iba individuálnym a sotva realizovateľným prianím a takou úlohou, ktorej splnenie od nich spoločnosť očakáva, ale nie sú v stave ju splniť.

Vzdelávanie ako individuálna a spoločenská priorita rozvoja

Všeobecné ciele celoživotného vzdelávania sa pokúsime formulovať tak, aby v nich bola zohľadnená individuálna aj spoločenská rovina. Sústreďme sa na individuálnu rovinu - psychologický aspekt celoživotného vzdelávania (Machalová, 2004, 2006, 2013, 2014).
Vzdelávanie sa dá chápať ako významný spôsob realizovania životných vývinových úloh. Vzdelávanie má vychádzať z dispozícií jednotlivcov - ich schopností, aj vlastných obmedzení v osobnostnom vývine.

Obsah vzdelávania je určovaný potrebou rozvoja týchto kompetencií ľudí:

• ich spôsobilosti socializovať sa

- profesijne (v príprave na profesiu a v priebehu jej vykonávania); sociálnopsychologicky (v sociálnych vzťahoch, k iným ľuďom a sociálnym skupinám); kultúrne (v identifikovaní sa s kultúrnymi vzormi, normami, tradíciami spoločenstva);

- v sociálnom prostredí (zvládať úlohy života a tvoriť svoje žitie v pracovných i mimopracovných oblastiach).

Vzdelávaním je možné učiť ľudí orientovať sa v množstve informácií, v zložitosti, protirečeniach a rozporoch vyskytujúcich sa v sociálnom prostredí, v medziľudských a medziosobných vzťahoch, v rozporuplných požiadavkách rozmanitých sociálnych rol.
Zmysel vzdelávania dospelých spočíva v utváraní kognitívnej a emocionálnej spôsobilosti hodnotiť realitu tak, aby dokázali identifikovať a realizovať konštruktívne postupy v riešení pracovných, sociálnych a osobných problémov.

Významným dokumentom, ktorý ovplyvnil politiku vzdelávania v európskom priestore je odbornej verejnosti dobre známe Memorandum o celoživotnom vzdelávaní (prijaté v roku 2000). Hneď v úvode (s. 3) sa v ňom konštatuje že 'Európa sa nepopierateľne prevalila do éry vedomostí s príslušným dopadom na kultúru, ekonomiku a sociálny život. Štýl vzdelávania a práce sa búrlivo mení. To znamená, že jednotlivec sa musí prispôsobiť k zmene, ale zároveň sa musia meniť zabehané prístupy k práci.'

Celoživotné vzdelávanie v spoločnosti je úzko spojené s úspešnou transformáciou súčasnej ekonomiky a systému života spoločnosti, v prospech ekonomiky a spoločnosti založenej na vedomostiach. V spomenutom dokumente dominuje myšlienka, že celoživotné vzdelávanie sa stáva princípom, ktorý určuje ako sa bude vytvárať a zabezpečovať vzdelávanie v celom svojom spektre.

Celoživotné vzdelávanie je považované za cielenú nepretržitú vzdelávaciu činnosť, ktorej účelom je získavať, inovovať, rozširovať, prehlbovať spôsobilosti ľudí (a v nich obsiahnutých vedomostí, zručností). Z hľadiska spoločenského záujmu sa v celoživotnom vzdelávaní vyzdvihujú dva rovnako dôležité ciele vzdelávania:
1. podpora aktívneho občianstva,
2. podpora zamestnateľnosti a zamestnanosti ľudí.

Platformu na presadzovanie celoživotného vzdelávania do politík vzdelávania jednotlivých krajín tvoria kľúčové posolstvá v Memorande o celoživotnom vzdelávaní (2000).
V našom ponímaní sú kľúčové posolstvá súborom všeobecných dlhodobých cieľov vzdelávania a zároveň 'filozofiou' celoživotného vzdelávania.
Z dokumentu vyberáme nasledujúce informácie (bez komentára a v našej vlastnej štylistickej úprave):

1. Nové základné spôsobilosti pre všetkých
Cieľom posolstva je 'záruka univerzálneho a nepretržitého prístupu k vzdelávaniu, za účelom získavania a obnovovania spôsobilostí, ktoré sú potrebné pre udržanie postavenia v spoločnosti založenej na vedomostiach' (s. 11).
Vymedzené sú základné spôsobilosti ľudí:

• digitálna gramotnosť,
• cudzie jazyky,
• sociálna spôsobilosť (sebadôvera, cieľavedomosť, ochota riskovať),
• autonómnosť,
• podnikateľské spôsobilosti,
• naučiť sa ako sa učiť,
• prispôsobovať sa zmenám,
• využívať informačné toky.

2. Viac investícií do ľudských zdrojov
Cieľom posolstva je 'viditeľne zvyšovať úroveň investícií do ľudských zdrojov ako najvýznamnejšej hodnoty Európy, t. j. ľudí ' (s. 12).
Konštatuje sa, že súčasná úroveň investícií v tomto smere je príliš nízka. Je potrebné uvážiť, čo sa považuje za investície do ľudských zdrojov. Nie vždy sa týkajú len kapitálových investícií. Investíciou je aj celoživotné vzdelávanie.
Od jednotlivcov sa vyžaduje vyššia motivácia. Investície do ľudských zdrojov sú spojené so spoluzodpovednosťou a jasne definovanými pravidlami spolufinancovania celoživotného vzdelávania (s. 13).

3. Inovácie vo vzdelávaní
Cieľom posolstva je 'vyvinúť účinné metódy výučby a učenia sa v kontexte nepretržitého celoživotného a široko spektrálneho vzdelávania' (s. 14).
Zdôrazňuje sa zameranie na užívateľa vzdelávania, ktorému sa má poskytnúť čo najširšia ponuka informačnej a komunikačnej technológie a aktivít celého spektra vzdelávania.

4. Uznávanie výsledkov vzdelávania
Cieľom posolstva je 'významne zlepšiť spôsob chápania a vyhodnocovania účasti, na procese vzdelávania a jeho výsledkoch, hlavne v neformálnom a neinštitucionálnom prostredí' (s. 15).
Konštatuje sa, že v integrovanej Európe si otvorený trh práce, voľný pohyb občanov za štúdiom, školením, vyžaduje spôsobilosti, ktoré sú prenosné v rámci Európskej únie. Potrebné sú inovácie v certifikácii výsledkov neformálneho vzdelávania. Perspektívne sa uvažuje o zavedení spoľahlivých systémov uznávania dokladov o vzdelaní vôbec.

5. Nový prístup k odbornému vedeniu a k poradenstvu
Cieľom posolstva je 'zabezpečiť, aby každý mal ľahký prístup ku kvalitným informáciám a poradenstvu o možnostiach vzdelávania po celej Európe počas celého života' (s. 17).
Zdôrazňuje sa nový prístup k odbornému poradenstvu ako nepretržitej službe pre všetkých. Má sa prekonať striktné oddeľovanie poradenstva vo vzdelávaní a odborného personálneho poradenstva. Užívateľ poradenských služieb sa dostáva do centra pozornosti. Úlohou poradcov je sprevádzať jednotlivcov v rôznych situáciách, poskytovať im dôležité informácie, pomáhať a viesť občanov k svojpomoci a rozvoju.

6. Približovanie vzdelávania do domu
Cieľom posolstva je 'poskytovanie príležitostí na celoživotné vzdelávanie čo najbližšie k učiacim sa, v ich vlastných komunitách a v maximálnej možnej miere ich podporovať prostriedkami informačných a komunikačných technológií“ (s. 19).
Kladie sa dôraz na mobilizovanie zdrojov regionálnych a miestnych úradov. Tieto úrady zabezpečujú infraštruktúru k celoživotnému vzdelávaniu. Vzdelávanie sa má priblížiť
k samotným učiacim sa. Celoživotné vzdelávanie zároveň oživuje miestne a regionálne dianie.
Problematika celoživotného vzdelávania v rámci Európskej únie bola po prvý raz konkretizovaná v programoch Socrates I. a Socrates II. - Druhá fáza programu Európskych spoločenstiev v oblasti vzdelávania 2000 - 2006 . V programoch sa podporili projekty vzdelávania spojené s myšlienkou utvárania 'Európy vedomostí'.
Zohľadnili sa štyri hlavné ciele :

• posilnenie európskej dimenzie vo vzdelávaní,
• podpora štúdia jazykov Európskej únie,
• podpora spolupráce na projektoch vzdelávania,
• zavádzanie inovácií vo vzdelávaní.

V programe Socrates mal z hľadiska vzdelávania dospelých veľký význam podprogram Grundtvig, zameraný na podporu európskej spolupráce v oblasti celoživotného vzdelávania, no predovšetkým zameraný na vzdelávanie dospelých. V rámci programu Socrates a podprogramu Grundtvig sa realizovali projekty európskeho významu aj v organizáciách a inštitúciách na Slovensku (Machalová, 2000; Machalová-Prusáková,2002,2004).

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.
Záver

To, čo chceme odkázať čitateľom na záver príspevku je mimo rámec odborného či vedeckého vyjadrovania. Je to niečo osobné. Sme však presvedčení, že veda nie je vonkoncom suchopárna, pretože je umením hľadania so všetkým, čo k umeniu patrí. Preto by sme chceli sprostredkovať múdrosť cesty poznania vyjadrenú obrazne vo vetách Jozefíny Šimončíkovej (2004), ktoré nám darovala a my ich s vďakou odovzdávame ďalej:
„Ľudia sú rôzni, ich myšlienky sú rôzne, konania sú rôzne, rôzne sú riešenia týchto konaní. Nemajte myseľ zastretú, všetky vyslovené myšlienky majú vlastné významy, majú svoje výpovede. Tie myšlienky chápte ako niečo, čo naznačuje, čo je informatívne. Informácie, ktoré majú sebe vlastný charakter.
Každá informácia je určená k analýze, vyhodnocovaniu a správnemu odhaleniu jej motivácie. Nikdy nerobte unáhlené rozhodnutia a verte našepkaniu vlastného srdca. Len vtedy budú úvahy správne a pravdivé. Odhaľujte neodhalené, preciťujte premýšľané, odkrývajte vypovedané, vyvodzujte závery a to, ako z vlastných úvah, tak i z úvah iných bytostí, ktoré akýmkoľvek spôsobom prekrižujú vaše cesty.
Uvidíte, čo všetko zistíte a čomu všetkému sa tým naučíte. Len tak sa dostanete k jadru veci a začnete chápať nepochopiteľné. Verte vo svoje presvedčenie a to vás vynesie na vrchol poznania a pochopenia zmyslu ľudského bytia a v konečnom dôsledku i zmyslu bytia ako takého. Veď o to vám ide.“

Autor: Prof. PhDr. Mária Machalová, CSc.
Literatúra:

Attracting new target groups in adult education. (Eds. Mária MACHALOVÁ- Viera PRUSÁKOVÁ.) Bratislava : Gerlach Print, ISBN 80-968564-5-6.
CASTELLS,M. 1997. The Rise of Network Society. Cambridge : MA-Blackwell.
CASTELLS,M. 1998. End of Millenium. Cambridge : MA – Blackwell.
ENGELSHOVEN,P. a kol. 1995. Súčasný stav v oblasti vzdelávania dospelých na Slovensku a vzdelávanie dospelých v Európe. Vybrané dokumenty projektu. Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy. 21 s. ISBN 80-7098-057-5.
MACHALOVÁ,Mária. 2000. Informácia o projekte programu Socrates „Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých.“ In: Vzdelávanie dospelých, 2000, roč.5, č.1, s. 90-92. ISSN 1335-2350.
MACHALOVÁ,Mária. 2004. 2006. Psychológia vo vzdelávaní dospelých. 1.vyd. Bratislava : Rádio Print. ISBN 80-969339-6-5; 2.vyd. Bratislava : Gerlach Print. ISBN 80-89142-07-9.
MACHALOVÁ,Mária. 2013. Preventívna sociálna práca - Edukačná paradigma v sociálnej práci. Prešov : Prešovská univerzita, 2013. ISBN 978-80-555-0932-7. 978-80-555-11184.
MACHALOVÁ,Mária. 2014. Edukačná sociálna práca. Prešov : Prešovská univerzita. ISBN
Memorandum o celoživotnom vzdelávaní. 2000. Brusel : Komisia európskych spoločenstiev. Bratislava : Ministerstvo školstva SR. 37 s.
REDING,V. 2002. Lifelong Learning in Europe. In: Adult Education and Development. (Ed. Helmut HINZEN.) Bonn : IIZ DVV, s. 103-115. ISSN 0342-7633.
RINNE,Risto. 2000. The globalization of Education: Finnish education on the doorstep of the new EU millenium. In: Educational Review, roč. 52, č.2, s.131-142.
RINNE,Risto. 2002. „Total refusers“ vs „Addicts“ in the changing market of life long learning. In:
Attracting new target groups in adult education. (Eds. Mária MACHALOVÁ - Viera PRUSÁKOVÁ.)
Bratislava : Gerlach Print, 2002, s. 82-12. ISBN 80-968564-5-6.
Rovnaké a nerovnaké príležitosti na vzdelávanie dospelých v Európe. 2002. (Eds. Helmut HINZEN - Viera PRUSÁKOVÁ - Ewa PRZYBYLSKA.) Bratislava : IIZ/DVV, Univerzita Komenského. ISBN 80-88982-51-0.
SOHR,Stanislav. 1997. Nedůstojná tajemství. Havířov : Dimensis.
ŠIMONČÍKOVÁ, Jozefína. 2004. Rozhovory s mojím vyšším Ja. (Manuscript.) Bratislava.
Získavanie nových cieľových skupín vo vzdelávaní dospelých. 2004. (Eds. Mária MACHALOVÁ – Viera PRUSÁKOVÁ.) Bratislava : Gerlach Print, 2004. ISBN 80-89142-04-4.