Špecialista na infekciu HIV a nádorové ochorenia, doc. MUDr. Jozef Šuvada, sa na jeseň zúčastnil medzinárodnej vedeckej konferencie Slovenskej katolíckej charity na tému zmeny klímy a jej dopadov na životy obyvateľstva a rozvojové projekty. Ako sa teda pozerá na dôsledky globálneho otepľovania tento mladý lekár a pedagóg, pôsobiaci v SR i v Ugande?

Juma Haydary. Exoticky znejúce meno, pod ktorým si bežný Slovák pravdepodobne predstaví osobu vzdialenú od neho tisícky a tisícky kilometrov a život úplne odlišný od toho, ktorý u nás nazývame bežným. Je preto o to zaujímavejšie, že ide o docenta dlhodobo aktívne pôsobiaceho na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ale predovšetkým človeka, ktorý aj na diaľku dokázal zmeniť tvár univerzitného vzdelávania vo svojej rodnej krajine.

Slovenskí odborníci pomáhali postaviť na nohy vojnou zničenú afganskú lokálnu televíziu v regióne Kunduz. Vtedajší dvaja študenti žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Mohammad Azim Farhadi a Jana Murínová spolu s pracovníkmi slovenskej lokálnej televízie v Handlovej pripravili projekt obnovy lokálnej televízie Kunduz.

Občianske združenie SAVIO v rámci svojich projektov vysiela do Azerbajdžanu dobrovoľníkov, ktorí pôsobia v hlavnom meste Baku v centre voľno časových aktivít. SAVIO realizuje projekt v spolupráci s organizáciou Caritas a finančne ho podporuje grantový program Mládež v akcii – Európska dobrovoľnícka služba. Katarína Kružliaková a Veronika Strigáčová viedli rôzne kurzy, hodiny doučovania a krúžky pre deti zo sociálne slabších rodín v Baku takmer celý rok.

Pôsobí na Univerzite v Oulu a je prvou profesorkou pre globálne vzdelávanie vo Fínsku. V rámci svojej trojdňovej návštevy sa snažila podporiť slovenských kolegov a kolegyne v behu na dlhé trate – v implementácii Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie. Vanessa Andreotti a jej skúsenosti s výučbou rozvojových štúdií na vysokých školách.

Slovensko sa vďaka európskemu projektu zapojilo medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s politikou rozvojovej pomoci. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú. Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti lepšie poznajú pomery v krajine pôvodu ako externí pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín často zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.

Slovenská katolícka charita (SKCH) prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku® a vďaka adoptívnym rodičom – zapojeným slovenským darcom a darkyniam podporuje momentálne stovky detí v štyroch krajinách: v Indii, Albánsku, vo Vietname a na Haiti. Najbližšou krajinou, kde bude charita odstraňovať negramotnosť a podporovať vzdelávanie (nielen HIV-pozitívnych) sirôt, bude Uganda.

Slovensko sa vďaka projektu COMIDE zapája medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s rozvojovu pomocou. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú.

Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti poznajú pomery v krajine pôvodu lepšie ako pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.

Aj Slovensko má takýto potenciál, a preto by malo využiť záujem migrantov o dianie v krajine pôvodu aj pre zlepšenie účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci. Jedným z úspešných príkladov, na ktorých je možné vidieť, že to funguje, je Afganec žijúci na Slovensku, absolvent Katedry žurnalistiky FiF UK, Mohammad Azim Farhadi.

Davy v arabských krajinách sú často nebezpečné. Vášnivé, neovládateľné. A preto v nich aj často zomierajú ľudia, väčšinou na ušliapanie. Tento taký nebol.

Stál som v čom dve hodiny. Dokopy išlo o tri rady, ktoré sa končili osobnou prehliadkou. Pri mne s osobitnou pozornosťou – kontrolovali pas, pýtali sa, prečo idem na Tahrír práve vtedy, keď tam prebieha revolúcia. Nakoniec ma pustili. Osobnými prehliadkami prešli aj ostatní. Deti, starci, ženy v burkách, ale aj „po európsky“ odhalené. ľudia v oblekoch, či tí najchudobnejší. Všetci dúfali, že sa im podarí zvrhnúť prezidenta Husního Mubaraka. Ten z nášho pohľadu vyzeral ako diktátor, ktorého je možné tolerovať. Zaručil sa za bezpečnosť Izraela, ponúkal Európanom lacné dovolenky, držal na uzde islamistov. Vo vnútri krajiny, ktorá má 80 miliónov obyvateľov, z toho viac ako polovica má menej ako 30 rokov, to však vyzeralo ináč. Ekonomickú moc mala armáda a klika okolo prezidenta. Mladí ľudia sa nemali kde zamestnať. Ak chceli podnikať, nedostali úver. Ten bol vyhradený pre elitu. Ak sa niekto ozval, tajná polícia ho mučila, alebo väznila. Preto prišla revolúcia.

Ľudia v Tunisku už vedia, že zmeny v ich krajine nebudú také rýchle, ako si predstavovali. Aj preto sú sklamaní. „V spoločnosti je napätie. Aj ja patrím k tým, ktorí sú so súčasnou situáciou u nás nespokojní,“ hovorí Asma Mansour. Je jednou zo štrnástich zástupcov tuniského občianskeho sektora, ktorí navštívili Slovensko v rámci projektu organizácie PDCS.

Tunisko je prvou arabskou krajinou, kde prebehla začiatkom minulého roka revolúcia. Tá tuniská bola v mnohých ohľadoch výnimočná. Bola prvá, trvala menej ako mesiac, prebehla bez veľkého počtu obetí a nebola taká násilná ako iné revolučné pokusy v regióne. Jazmínová revolúcia zbavila krajinu jedného z najrepresívnejších diktátorov sveta, ktorý v krajine vládol 23 rokov a efektívne obmedzil väčšinu občianskych slobôd.

Odsúdiť slovenské médiá za nezáujem o dianie v rozvojových krajinách by bolo príliš jednoduché. Stačí jedno premyslenejšie riešenie. Napríklad vyškoliť skupinu mladých novinárov v tom, ako informovať o rozvojových témach.

Slovenská katolícka charita (SKCH) sa začiatkom leta 2011 zapojila do pomoci krajinám východnej Afriky, ktoré zasiahli obrovské suchá a vlna hladomoru. V roku 2012 aktivity pokračujú – už nie promptnou humanitárnou pomocou, ale najmä premyslenou rozvojovou spoluprácou v kenskom okrese Kericho.

Ešte niekoľko rokov potrvá, kým sa na Haiti či do Ugandy budú hrnúť európski turisti a turistky. Dôvody sú jednoduché: dôsledky prírodných či spoločenských sa odstraňujú ťažko, krajiny sa spamätávajú pomaly. Humanitárni pracovníci a pracovníčky často nasadzujú počas misií v rozvojových krajinách vlastné životy. Minimálne v Medzinárodný humanitárny deň (19. august) si títo ľudia zaslúžia uznanie. Aj Slovenská katolícka charita (SKCH) vyzdvihuje prácu svojich terénnych pracovníčok v zahraničí.

Začiatkom leta prebehol monitoring ročného projektu Slovenskej katolíckej charity (SKCH) v Gruzínsku, ktorý bol finančne realizovaný z grantovej schémy podpory SlovakAid. Ako konkrétne sa pomohlo 22 rodinám presídlencov z Abcházska, žijúcich v gruzínskom meste Khobi, objasnia projektová koordinátorka SKCH: Júlia Aguado (JA) a generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák (RG).