Občianske združenie SAVIO v rámci svojich projektov vysiela do Azerbajdžanu dobrovoľníkov, ktorí pôsobia v hlavnom meste Baku v centre voľno časových aktivít. SAVIO realizuje projekt v spolupráci s organizáciou Caritas a finančne ho podporuje grantový program Mládež v akcii – Európska dobrovoľnícka služba. Katarína Kružliaková a Veronika Strigáčová viedli rôzne kurzy, hodiny doučovania a krúžky pre deti zo sociálne slabších rodín v Baku takmer celý rok.
Rozvojová spolupráca
Dobrovoľník dáva seba
Odborníčka z Fínska radila, ako dostať rozvojové témy na univerzity
Pôsobí na Univerzite v Oulu a je prvou profesorkou pre globálne vzdelávanie vo Fínsku. V rámci svojej trojdňovej návštevy sa snažila podporiť slovenských kolegov a kolegyne v behu na dlhé trate – v implementácii Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie. Vanessa Andreotti a jej skúsenosti s výučbou rozvojových štúdií na vysokých školách.
Rozvojová pomoc sa môže realizovať efektívnejšie
Slovensko sa vďaka európskemu projektu zapojilo medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s politikou rozvojovej pomoci. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú. Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti lepšie poznajú pomery v krajine pôvodu ako externí pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín často zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.
Odstrániť negramotnosť na severe Ugandy aj vďaka projektu Slovenskej katolíckej charity
Slovenská katolícka charita (SKCH) prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku® a vďaka adoptívnym rodičom – zapojeným slovenským darcom a darkyniam podporuje momentálne stovky detí v štyroch krajinách: v Indii, Albánsku, vo Vietname a na Haiti. Najbližšou krajinou, kde bude charita odstraňovať negramotnosť a podporovať vzdelávanie (nielen HIV-pozitívnych) sirôt, bude Uganda.
Slovenský Afganec Azim Farhadi: Aj cudzinec môže byť najlepší priateľ
Slovensko sa vďaka projektu COMIDE zapája medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s rozvojovu pomocou. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú.
Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti poznajú pomery v krajine pôvodu lepšie ako pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu.
Aj Slovensko má takýto potenciál, a preto by malo využiť záujem migrantov o dianie v krajine pôvodu aj pre zlepšenie účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci. Jedným z úspešných príkladov, na ktorých je možné vidieť, že to funguje, je Afganec žijúci na Slovensku, absolvent Katedry žurnalistiky FiF UK, Mohammad Azim Farhadi.
Po revolúcii vzniká nový Egypt. Nik nevie, aký bude.
Davy v arabských krajinách sú často nebezpečné. Vášnivé, neovládateľné. A preto v nich aj často zomierajú ľudia, väčšinou na ušliapanie. Tento taký nebol.
Stál som v čom dve hodiny. Dokopy išlo o tri rady, ktoré sa končili osobnou prehliadkou. Pri mne s osobitnou pozornosťou – kontrolovali pas, pýtali sa, prečo idem na Tahrír práve vtedy, keď tam prebieha revolúcia. Nakoniec ma pustili. Osobnými prehliadkami prešli aj ostatní. Deti, starci, ženy v burkách, ale aj „po európsky“ odhalené. ľudia v oblekoch, či tí najchudobnejší. Všetci dúfali, že sa im podarí zvrhnúť prezidenta Husního Mubaraka. Ten z nášho pohľadu vyzeral ako diktátor, ktorého je možné tolerovať. Zaručil sa za bezpečnosť Izraela, ponúkal Európanom lacné dovolenky, držal na uzde islamistov. Vo vnútri krajiny, ktorá má 80 miliónov obyvateľov, z toho viac ako polovica má menej ako 30 rokov, to však vyzeralo ináč. Ekonomickú moc mala armáda a klika okolo prezidenta. Mladí ľudia sa nemali kde zamestnať. Ak chceli podnikať, nedostali úver. Ten bol vyhradený pre elitu. Ak sa niekto ozval, tajná polícia ho mučila, alebo väznila. Preto prišla revolúcia.
Tunisania sa chcú učiť aj zo slovenských chýb
Ľudia v Tunisku už vedia, že zmeny v ich krajine nebudú také rýchle, ako si predstavovali. Aj preto sú sklamaní. „V spoločnosti je napätie. Aj ja patrím k tým, ktorí sú so súčasnou situáciou u nás nespokojní,“ hovorí Asma Mansour. Je jednou zo štrnástich zástupcov tuniského občianskeho sektora, ktorí navštívili Slovensko v rámci projektu organizácie PDCS.
Tunisko sa zbavilo diktátora. Zostáva zlepšiť ekonomiku a vzdelávať občiansky sektor
Tunisko je prvou arabskou krajinou, kde prebehla začiatkom minulého roka revolúcia. Tá tuniská bola v mnohých ohľadoch výnimočná. Bola prvá, trvala menej ako mesiac, prebehla bez veľkého počtu obetí a nebola taká násilná ako iné revolučné pokusy v regióne. Jazmínová revolúcia zbavila krajinu jedného z najrepresívnejších diktátorov sveta, ktorý v krajine vládol 23 rokov a efektívne obmedzil väčšinu občianskych slobôd.
Slovenské médiá nezaujímajú rozvojové témy?
Odsúdiť slovenské médiá za nezáujem o dianie v rozvojových krajinách by bolo príliš jednoduché. Stačí jedno premyslenejšie riešenie. Napríklad vyškoliť skupinu mladých novinárov v tom, ako informovať o rozvojových témach.
Rozvojový projekt SKCH v Keni mení životy chudobných farmárskych rodín
Slovenská katolícka charita (SKCH) sa začiatkom leta 2011 zapojila do pomoci krajinám východnej Afriky, ktoré zasiahli obrovské suchá a vlna hladomoru. V roku 2012 aktivity pokračujú – už nie promptnou humanitárnou pomocou, ale najmä premyslenou rozvojovou spoluprácou v kenskom okrese Kericho.
Vyzdvihnutím práce ľudí v teréne osláviť Medzinárodný humanitárny deň
Ešte niekoľko rokov potrvá, kým sa na Haiti či do Ugandy budú hrnúť európski turisti a turistky. Dôvody sú jednoduché: dôsledky prírodných či spoločenských sa odstraňujú ťažko, krajiny sa spamätávajú pomaly. Humanitárni pracovníci a pracovníčky často nasadzujú počas misií v rozvojových krajinách vlastné životy. Minimálne v Medzinárodný humanitárny deň (19. august) si títo ľudia zaslúžia uznanie. Aj Slovenská katolícka charita (SKCH) vyzdvihuje prácu svojich terénnych pracovníčok v zahraničí.
SKCH v Gruzínsku zlepšila socio-ekonomické podmienky zraniteľných rodín presídlencov
Začiatkom leta prebehol monitoring ročného projektu Slovenskej katolíckej charity (SKCH) v Gruzínsku, ktorý bol finančne realizovaný z grantovej schémy podpory SlovakAid. Ako konkrétne sa pomohlo 22 rodinám presídlencov z Abcházska, žijúcich v gruzínskom meste Khobi, objasnia projektová koordinátorka SKCH: Júlia Aguado (JA) a generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák (RG).
Pomoc rodinám vnútorných presídlencov v Gruzínsku
Názov projektu: Pomoc rodinám vnútorných presídlencov v Gruzínsku
Miesto projektu: gruzínske mesto Khobi (mestská časť Torsa)
Zameranie projektu: pomoc 22 rodinám presídlencov z Abcházska: zlepšiť koordináciu poskytovania pomoci presídlencom na regionálnej úrovni a zlepšiť životné podmienky a integráciu rodín do majoritnej spoločnosti v rámci Gruzínska
Zlepšenie živobytia chudobných a zraniteľných skupín obyvateľstva v Keni
Názov projektu: Zlepšenie živobytia chudobných a zraniteľných skupín obyvateľstva v Keni
Miesto projektu: obce Kaplelartet a Kebeneti v obvode Sigowet v okrese Kericho
Zameranie projektu: Zlepšenie potravinovej bezpečnosti, prístupu k bezpečnej vode a zdravotného stavu komunít v častiach Kaplelartet a Kebeneti v obvode Sigowet v okrese Kericho – ide o 800 domácností (cca. 5 000 ľudí) v 12 dedinách.
Cieľom je zvýšenie poľnohospodárskej produkcie a výstupov na úrovni domácností; propagácia trvalo udržateľného využívania pôdy a ochrany životného prostredia, zlepšenie návykov v oblasti hygieny a sanitácie a lepší prístup k bezpečnej pitnej vode.
Fyzický vzhľad a fotografia dieťaťa nezohrávajú úlohu pri adopcii na diaľku
Slovensko možno označiť za filantropickú krajinu s uvedomelými ľuďmi, ktorí prejavujú solidaritu s núdznymi i zodpovednosť za situáciu v rozvojových krajinách. Aspoň tak to vychádza na základe dotazníkového prieskumu, – ktorý sa realizoval koncom mája – a zameral sa na tému adopcie detí z afrického kontinentu na diaľku. Ako si inak vysvetliť, že drvivá väčšina opýtaných pozná termín adopcie na diaľku, tri štvrtiny z nich by si cez takýto projekt dieťa rady adoptovali (pričom 84 % ľudí by si bolo ochotných adoptovať HIV-pozitívne dieťa). Až 64 % účastníkov/-čok prieskumu však považuje za neetické vyberať si adoptívne dieťa na základe fyzického vzhľadu a fotografie.
- « prvá
- ‹ predchádzajúca
- …
- 3
- 4
- 5
- 6
- 7
- 8
- 9
- 10
- 11
- nasledujúca ›
- posledná »