Sobotňajšie silné zemetrasenie v Nepále si podľa najnovších správ vyžiadalo najmenej 3 600 obetí. Červený kríž v Nepále aj vo svete okamžite zareagoval, pomoc poskytne aj Slovenský Červený kríž.

Viac ako 1 500 dobrovoľníkov a 300 zamestnancov Nepálskeho Červeného kríža vytrvalo pracujú uprostred stále sa ešte otriasajúceho územia a pomáhajú tým, ktorí prežili – poskytujú prvú pomoc, psychosociálnu podporu, distribuujú pomoc v evakuačných centrách i na uliciach. V spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža pomáhajú nadväzovať kontakt medzi rodinnými príslušníkmi, ktorí v dôsledku zemetrasenia stratili vzájomný kontakt.
Krvná banka Nepálskeho Červeného kríža v Káthmandu je tiež k dispozícii nemocniciam v hlavnom meste.

Slovensko vníma Moldavskú republiku napriek nemalým ekonomickým problémom ako krajinu s potenciálom rastu a integračnými ambíciami. Nie náhodou je od roku 2009 Moldavsko prioritnou krajinou (sprvu projektovou, neskôr programovou) v rámci Oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) SR a počet projektov, podporených z financií Slovak Aid rastie. Rozvojový diplomat, Peter Tomášek, uvádza konkrétne príklady pomoci a slovensko-moldavskej spolupráce.

V symbolický dátum: 12. 12. si na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave v rámci slávnostného večera „Dobrovoľník/dobrovoľníčka roka 2013“ odnieslo ocenenie „Srdce na dlani“ 12 ľudí, ktorí svojou dobrovoľníckou aktivitou menia svet k lepšiemu. Tento rok sa prvý raz odovzdávala cena aj v kategórii Rozvojový dobrovoľník (dobrovoľník SlovakAid), ktorý právom získal Slovák, pôsobiaci 5 mesiacov na rozvojovom projekte v Keni, Pavol Markovič.

Kvašiorkor je stav, spôsobený nedostatkom bielkovín v strave. A hoci ide o vážnu formu podvýživy, dieťa ním postihnuté mylne pripomína dobre živené. Netrénované oko by opuchy mohlo nesprávne vyhodnotiť ako prejavy obezity. Práve preto je dôležité zvyšovať povedomie na Slovensku, no predovšetkým v rozvojových krajinách – o typoch a dôsledkoch podvýživy u detí vo veku do 5 rokov (keď sa rozvíjajú všetky dôležité funkcie mozgu). Trnavská univerzita sa o to snaží svojím rozvojovým projektom i v Keni.

Rozhovor o práci v rozvojových krajinách

Slovenský rozvojový pracovník Michal Miadok momentálne absolvuje na pobreží Kene svoju štvrtú misiu – ako koordinátor sociálno-zdravotníckeho programu Trnavskej univerzity v regióne Kwale. Cez VŠ sv. Alžbety však predtým absolvoval ďalšie dlhodobé pobyty v krajinách, ktoré by si človek asi primárne za dovolenkovú destináciu nevybral. V čom bola jeho práca netypická i prínosná, a ako sa na svoje predošlé pobyty pozerá s odstupom času?

Rozhovor o práci na rozvojových projektoch v kenskom meste Nairobi

Slovenská terénna sociálna pracovníčka Dária Pecháčová pracuje v Keni už niekoľko rokov – ako koordinátorka desiatky sociálnych, zdravotníckych i vzdelávacích projektov VŠ sv. Alžbety. V čom je táto práca tak dôležitá, zaujímavá i nebezpečná, a prečo je dôležité v Nairobi zotrvať?

Názov projektu: Budovanie kapacít v oblasti počítačovej gramotnosti v Kwale a zvyšovanie verejného povedomia o slovenskej rozvojovej spolupráci
Donor: Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu SAMRS
Realizátor projektu: Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Partnerská rozvojová krajina: Keňa
Miesto: dištrikt Kwale (Kwale district hospital a 3 nutričné centrá: Kwale, Tiwi, Mkongani)
Obdobie trvania projektu: 01. 5. 2013 - 30. 09. 2013

Autor fotografií Juraj Švarc (29) nás prostredníctvom optiky svojho fotoaparátu pozýva na virtuálny výlet do Etiópie.
Polovica obyvateľov tejto rozvojovej krajiny subsaharskej Afriky žije pod hranicou chudoby. Vysoká detská úmrtnosť a nízka stredná dĺžka života sú okrem iného aj dôsledkom nedostačujúceho zdravotníckeho systému. V krajine, aj napriek snahám medzinárodných organizácií, stále pretrváva silná diskriminácia žien (nelegálne sobáše dievčat pod 18 a 15 rokov, sobáše únosom, ženská obriezka, prostitúcia, znásilnenia, ženy predávané ako otrokyne) a detská práca (70 % detí pod 15 rokov a 40 % detí pod 6 rokov).

Jeden z najmladších klimatológov v Česku a na Slovensku, Jozef Pecho, vysvetľuje, ako sa Zem globálne otepľuje, prečo sa topia ľadovce v Arktíde a ako môže každý z nás zmierniť negatívne prejavy zmeny klímy .

Ako by ste krátko a zrozumiteľne vysvetlili laickej verejnosti, čo znamená zmena klímy?
Ide o zmeny všetkých známych fyzikálnych (meteorologických) veličín, ktorými opisujeme nielen momentálny stav počasia, ale v dlhodobom časovom horizonte aj jeho priemerný charakter, teda klímu. Ide predovšetkým o zmeny (nárast) teploty vzduchu, atmosférických zrážok, vlhkosti vzduchu, oblačnosti a v neposlednom rade aj prúdenia vzduchu. Klimatická zmena nie je preto ani zďaleka len o globálnom otepľovaní, aj keď pochopiteľne, samo o sebe stojí na jej začiatku, pretože všetky ostatné veličiny sa menia najmä v závislosti od zmien teploty vzduchu.

Rozhovor o pilotnom tréningu efektívnej rozvojovej spolupráce v SR

Koncom leta 2012 dve desiatky účastníkov a účastníčok z oblasti humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a rozvojového vzdelávania absolvovali na pôde Trnavskej univerzity zaujímavý typ vzdelávania. Ako prebiehal tento dvojmesačný intenzívny tréning efektívnej rozvojovej spolupráce (TERS), opisuje jeho koordinátor – bývalý rozvojový pracovník a v súčasnosti odborný asistent Trnavskej univerzity – Juraj Jančovič.

Už niekoľko mesiacov uplynulo od novembrovej Medzinárodnej vedeckej konferencie SKCH s názvom „Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo a rozvojové projekty”, no myšlienky z odprezentovaných príspevkov stále rezonujú v mysliach. Vtedy sa na nej prezentujúci aj diskutujúci zhodli, že riešenie globálneho otepľovania by malo byť pre nás prioritou. Rovnako dôležité, ako ponúkať spôsoby zmiernenia dôsledkov zmeny klímy, je však aj hľadanie a odstraňovanie ich príčin.

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie o dopadoch zmeny klímy na obyvateľov rozvojových, rovnako ako rozvinutých krajín, ktorú Slovenská katolícka charita organizovala v spolupráci s Pedagogickou a Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Špecialista na infekciu HIV a nádorové ochorenia, doc. MUDr. Jozef Šuvada, sa na jeseň zúčastnil medzinárodnej vedeckej konferencie Slovenskej katolíckej charity na tému zmeny klímy a jej dopadov na životy obyvateľstva a rozvojové projekty. Ako sa teda pozerá na dôsledky globálneho otepľovania tento mladý lekár a pedagóg, pôsobiaci v SR i v Ugande?

Juma Haydary. Exoticky znejúce meno, pod ktorým si bežný Slovák pravdepodobne predstaví osobu vzdialenú od neho tisícky a tisícky kilometrov a život úplne odlišný od toho, ktorý u nás nazývame bežným. Je preto o to zaujímavejšie, že ide o docenta dlhodobo aktívne pôsobiaceho na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ale predovšetkým človeka, ktorý aj na diaľku dokázal zmeniť tvár univerzitného vzdelávania vo svojej rodnej krajine.

Slovenskí odborníci pomáhali postaviť na nohy vojnou zničenú afganskú lokálnu televíziu v regióne Kunduz. Vtedajší dvaja študenti žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Mohammad Azim Farhadi a Jana Murínová spolu s pracovníkmi slovenskej lokálnej televízie v Handlovej pripravili projekt obnovy lokálnej televízie Kunduz.