Hodinu učili ošetrovateľov používať obyčajný teplomer. Vysvetľovali im, že odberom krvi nespôsobia pacientovi trvalú ujmu, ale môžu tým zachrániť život. Aj také je vzdelávanie budúcich sudánskych ošetrovateľov, ktorého lektorkami boli tento rok aj Jarka Jakubeková a Karin Liptáková.

To, že treba šetriť životné prostredie, žiakom a študentom na mnohých základných a stredných školách, netreba dlho vysvetľovať. Veľa sa o tom už popísalo a povedalo. Ale prečo treba slovenským žiakom hovoriť o dopadoch klimatickej zmeny v rozvojových krajinách?

Keňa, ktorá je programovou krajinou slovenskej rozvojovej pomoci, má veľa predpokladov na hospodársky rast. Je dopravným uzlom, finančným, logistickým a hospodárskym centrom východnej Afriky, sídlom OSN pre Afriku i ďalších agentúr.

Etiópia – oblasť Debre Zeit, asi hodinu cesty od hlavného mesta Addis Abeba. Svitá. Ľudia v jednoduchých domčekoch z dreva, hlinených tehál a trávy sa prebúdzajú. Mnohé deti musia hneď zrána pomôcť doma – zabehnúť kúpiť mlieko alebo nabrať vodu, prípadne sa postarať o zvieratá. Potom ich čaká aj hodina pešo do školy.

Je to krajina veľká ako západná Európa, ale ak si ju tu niekto aj všimne, tak skôr kvôli konfliktu na východe krajiny, v susedstve Rwandy.

Keď v júli vyhlásil Južný Sudán nezávislosť, ľudia nadšene oslavovali. Teraz je na nich ako so svojou slobodou naložia. A či využijú potenciál, ktorý má ich krajina. Nielen v podobe ťažby ropy. Spravovanie krajiny majú po prvý raz vo svojich rukách. A zodpovednosť je drina.

Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní... Každý človek má právo na vzdelanie... Každý človek má právo na slobodu presvedčenia a prejavu... Všetci ľudia sú si pred zákonom rovní...

Každý rozvojový pracovník musí byť svojim spôsobom optimista, inak by sme nič neurobili, hovorí riaditeľ koledníckej akcie Dobrá novina Marián Čaučík. Patrí k „pamätníkom“ občianskej vojny medzi severom a juhom Sudánu a Južný Sudán zažil v časoch, keď tam nič nebolo.

Pamätáte si na svoju prvú cestu do Južného Sudánu?

Južný Sudán je akoby jedno veľké laboratórium. Tento - od 9. júla 2011 - nový štát na mape sveta má jedinečné šance na rozvoj, ale zároveň balansuje na okraji priepasti. Dokáže táto rozľahlá krajina využiť potenciál nerastného i prírodného bohatstva na úžitok jej obyvateľov a stať sa úspešným učebnicovým africkým príkladom?

ABSTRACT: The article presents the basic information about the Education system in Cambodia and the most frequent issues connected with the educational support from Non – Governmental Organizations operating in Cambodia. It introduces the project Komar Chlad (Smart Children) and explains some of the decisions which have to be made to fulfill the aim of successful study of the supported recipients. The article also includes the results of survey dedicated to the Impact of the Intervention of Non - Governmental Organisations in Andong community, Cambodia, slum situated close to the capital city Phnom Penh.

21. marca 2000 sa v kenskom dištrikte Mandera odohrala dvojhodinová bitka o vodu medzi opicami a dedinčanmi. Problémy sa začali koncom obdobia sucha, keď dedinčanky naberali vodu z troch záchranných vodných nádrží. Smädné opice, ktoré už nenachádzali vodu vo vyschnutom koryte rieky, zaútočili na ženy. Tým neostávalo nič iné, iba utiecť. Dedinčania a dedinčanky sa samozrejme sformovali do odvetného útoku a 8 opíc zaplatilo za svoj smäd životom. Podobné súboje o vodu vedú ľudia v Keni napríklad so slonmi, či medzi sebou.

„Bola som pripravená na to, že ľudia v Keni budú chcieť, aby som ich zobrala so sebou do Európy alebo že budem pre nich zvláštna. Že to nebude všetko ružové, ale bude to aj čierne,“ hovorí Mirka Triznová.

Multan - juhozápadná časť Pandžábu, 30. 10. 2010. Rozdávať niečo zadarmo môže byť niekedy riskantné. Aj pri najlepšej príprave a premyslených kritériách sa nevyhnete tomu, že niektorí - tichí a nepriebojní - budú ukrátení a iní - vždy pripravení „postarať' sa o seba a rodinu (ak možno, aj do zásoby) - zase urazení, keď je ich chamtivosť odhalená a odmietnutá. Nie nadarmo distribúcia materiálnej pomoci patrí medzi najzávažnejšie bezpečnostné hrozby pre humanitárnych pracovníkov kdekoľvek na svete. Našou výhodou je, že vo väčšine dedín sme už dva mesiace poskytovali zdravotnú starostlivosť a ľudia nás poznajú. Napriek tomu sme zvolili pre distribúciu hygienických balíkov viac opatrnosti z hľadiska výberu vhodných distribučných miest, ako aj posilnenej ochrany od miestnej polície a armády.

Následky ničivého zemetrasenia na Haiti v januári 2010 vyvolali aj v ľuďoch na Slovensku vlnu solidarity. Mnohí prispeli do zbierok humanitárnych organizácií a štát vyčlenil financie na projekty humanitárnej pomoci. Ministerstvo vnútra SR poslalo na Haiti aj materiálnu pomoc.

V roku 2000 sa stala naša malá stredoeurópska krajinka tridsiatym členom OECD – klubu najbohatších štátov sveta. Inými slovami stala sa členom klubu, ktorý má morálnu a koniec-koncov aj reálnu spoluzodpovednosť za ďalší rozvoj tých „menej“ bohatých. V roku 2004 svoj úspech podčiarkla členstvom v spoločenstve najväčšieho svetového donora – EÚ. Ešte pred takými dvadsiatimi rokmi sa nám o tom mohlo len snívať.