„Bola som pripravená na to, že ľudia v Keni budú chcieť, aby som ich zobrala so sebou do Európy alebo že budem pre nich zvláštna. Že to nebude všetko ružové, ale bude to aj čierne,“ hovorí Mirka Triznová.

Multan - juhozápadná časť Pandžábu, 30. 10. 2010. Rozdávať niečo zadarmo môže byť niekedy riskantné. Aj pri najlepšej príprave a premyslených kritériách sa nevyhnete tomu, že niektorí - tichí a nepriebojní - budú ukrátení a iní - vždy pripravení „postarať' sa o seba a rodinu (ak možno, aj do zásoby) - zase urazení, keď je ich chamtivosť odhalená a odmietnutá. Nie nadarmo distribúcia materiálnej pomoci patrí medzi najzávažnejšie bezpečnostné hrozby pre humanitárnych pracovníkov kdekoľvek na svete. Našou výhodou je, že vo väčšine dedín sme už dva mesiace poskytovali zdravotnú starostlivosť a ľudia nás poznajú. Napriek tomu sme zvolili pre distribúciu hygienických balíkov viac opatrnosti z hľadiska výberu vhodných distribučných miest, ako aj posilnenej ochrany od miestnej polície a armády.

Následky ničivého zemetrasenia na Haiti v januári 2010 vyvolali aj v ľuďoch na Slovensku vlnu solidarity. Mnohí prispeli do zbierok humanitárnych organizácií a štát vyčlenil financie na projekty humanitárnej pomoci. Ministerstvo vnútra SR poslalo na Haiti aj materiálnu pomoc.

V roku 2000 sa stala naša malá stredoeurópska krajinka tridsiatym členom OECD – klubu najbohatších štátov sveta. Inými slovami stala sa členom klubu, ktorý má morálnu a koniec-koncov aj reálnu spoluzodpovednosť za ďalší rozvoj tých „menej“ bohatých. V roku 2004 svoj úspech podčiarkla členstvom v spoločenstve najväčšieho svetového donora – EÚ. Ešte pred takými dvadsiatimi rokmi sa nám o tom mohlo len snívať.

Slovensko malo povesť škaredého káčatka, či čiernej diery Európy a neskôr aj v zahraničí o ňom začali hovoriť ako o vzore pre iné krajiny. O skúsenosti Slovenska majú pritom záujem samotné krajiny, ktoré sú na podobnej ceste reforiem a zmien ako kedysi Slovensko. „Sami o ne žiadajú. Chcú sa inšpirovať a v mnohých prípadoch kopírovať. A my sme v pozícii tých, ktorí zdieľajú svoj copyright,“ hovorí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Milan Ježovica.

Sudán - najväčšia africká krajina a jeden z prioritných štátov slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci sa pripravuje na udalosť, ktorá môže zmeniť jeho mapu. Na základe mierovej dohody, ktorá v roku 2005 ukončila vyše 20-ročnú občiansku vojnu medzi sudánskym severom a juhom, sa má v januári v referende rozhodnúť o rozdelení krajiny. Hoci by to nebola úplne prvá zmena hraníc v Afrike od skončenia kolonializmu, rozpad štátov a vytváranie nových nebýva jednoduché nikde vo svete.

Rozhovor s Mariánom Čaučíkom, členom predsedníctva Platformy mimovládnych rozvojových organizácií a riaditeľom Dobrej noviny.

Počas dvoch júnových týždňov navštívila dve školy v oblasti Kasigau na juhu Kene päťčlenná výprava zo Slovenska. Jej členovia - tri učiteľky zo Základnej školy v Bošanoch, manažér spoločnosti Microsoft a projektový manažér Nadácie Pontis - učili miestnych učiteľov používať informačné technológie vo vyučovaní. Naučili ich napríklad prácu s programom PowerPoint.

Problémom na Haiti nebolo len zemetrasenie. Je to najchudobnejšia krajina Latinskej Ameriky, ktorá potrebuje rozvojovú pomoc. Pripomína Marek Soós z ADRA Slovensko po vyše štvormesačnom pôsobení na Haiti.

Školiace centrum zamerané na solárne technológie, vodu a sanitáciu v Južnom Sudáne sa môže zdať na prvý pohľad ako zvláštna myšlienka v krajine, ktorá je v situácii Južného Sudánu.
Južný Sudán je krajina po dlhoročných vojnových konfliktoch. Zostala bez ciest, infraštruktúry a s množstvom problémov. Úroveň dostupnosti základných potrieb obyvateľstva stále nie je ideálna, ale väčšiu časť roka ľudia netrpia hladom, majú aký-taký prístup k pitnej vode (často kilometre od obydlia a na jednu funkčnú pumpu môže pripadať veľký počet ľudí) a prístup k základnej zdravotnej starostlivosti (často viac dní cesty od domova). Vláda Južného Sudánu je mladá a formuje sa pomaly, ale na dlhej ceste transformácie krajiny je vidieť viacero pozitívnych krokov.

Wundanyi je ako kenská Tatranská Lomnica. Mestečko s asi štyritisíc obyvateľmi v horách Taita na juhu Kene leží na odbočke z hlavného cestného ťahu medzi prístavnou Mombasou a hlavným mestom Nairobi. Práve odtiaľto – z terasovitých políčok na vysokých svahoch – sa aj na Slovensko dovážajú pre mnohých stále neveľmi známe makadamiové orechy.

Pitná voda, ktorá na Slovensku tečie priamo z vodovodných kohútikov a ktorou sa dokonca i splachuje, vo väčšine krajín sveta nie je samozrejmosťou. V Moldavsku, najchudobnejšej krajine Európy, mala začiatkom tisícročia prístup k pitnej vode približne tretina ľudí. Cieľ moldavskej vlády zvýšiť do roku 2010 podiel obyvateľstva s prístupom k pitnej vode na viac ako polovicu a do roku 2015 na 65% pomáhajú plniť aj Slováci.

Kambodža, jedna z najchudobnejších krajín Ázie, sa stále spamätáva z občianskych konfliktov a dlhodobej hospodárskej stagnácie. Viac ako tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby a 15-20% obyvateľstva v extrémnej chudobe. Kambodža zároveň patrí ku krajinám s najväčším výskytom HIV v Ázii.

Malária, hnačky, nedostatok pitnej vody, podvýživa, osýpky, tetanus, prírodné katastrofy, novorodenecké infekcie, ozbrojené konflikty, zápaly pľúc, predčasné pôrody, HIV/AIDS, ženská obriezka, nezáujem, diskriminácia, nevzdelanosť. To všetko zabíja deti. Väčšine úmrtí možno predísť jednoduchými a lacnými opatreniami; prevencia by dokázala každý deň zachrániť desaťtisíce detských životov.

Keď Taliban „uväznil“ afganské ženy do buriek a za múry rodinných príbytkov a zatvoril dievčenské školy, Azra Jafariová odišla do susedného Iránu. Založila tam základnú školu pre afganských utečencov, manažovala vzdelávanie učiteľov – žien i mužov. Dnes je táto vydatá tridsiatnička a matka päťročnej dcéry starostkou mesta Nili v afganskej provincii Dai Kundi. Prvá žena v Afganistane na takomto poste.