Rozhovor o práci v rozvojových krajinách

Slovenský rozvojový pracovník Michal Miadok momentálne absolvuje na pobreží Kene svoju štvrtú misiu – ako koordinátor sociálno-zdravotníckeho programu Trnavskej univerzity v regióne Kwale. Cez VŠ sv. Alžbety však predtým absolvoval ďalšie dlhodobé pobyty v krajinách, ktoré by si človek asi primárne za dovolenkovú destináciu nevybral. V čom bola jeho práca netypická i prínosná, a ako sa na svoje predošlé pobyty pozerá s odstupom času?

Rozhovor o práci na rozvojových projektoch v kenskom meste Nairobi

Slovenská terénna sociálna pracovníčka Dária Pecháčová pracuje v Keni už niekoľko rokov – ako koordinátorka desiatky sociálnych, zdravotníckych i vzdelávacích projektov VŠ sv. Alžbety. V čom je táto práca tak dôležitá, zaujímavá i nebezpečná, a prečo je dôležité v Nairobi zotrvať?

Názov projektu: Budovanie kapacít v oblasti počítačovej gramotnosti v Kwale a zvyšovanie verejného povedomia o slovenskej rozvojovej spolupráci
Donor: Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu SAMRS
Realizátor projektu: Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce
Partnerská rozvojová krajina: Keňa
Miesto: dištrikt Kwale (Kwale district hospital a 3 nutričné centrá: Kwale, Tiwi, Mkongani)
Obdobie trvania projektu: 01. 5. 2013 - 30. 09. 2013

Autor fotografií Juraj Švarc (29) nás prostredníctvom optiky svojho fotoaparátu pozýva na virtuálny výlet do Etiópie.
Polovica obyvateľov tejto rozvojovej krajiny subsaharskej Afriky žije pod hranicou chudoby. Vysoká detská úmrtnosť a nízka stredná dĺžka života sú okrem iného aj dôsledkom nedostačujúceho zdravotníckeho systému. V krajine, aj napriek snahám medzinárodných organizácií, stále pretrváva silná diskriminácia žien (nelegálne sobáše dievčat pod 18 a 15 rokov, sobáše únosom, ženská obriezka, prostitúcia, znásilnenia, ženy predávané ako otrokyne) a detská práca (70 % detí pod 15 rokov a 40 % detí pod 6 rokov).

Jeden z najmladších klimatológov v Česku a na Slovensku, Jozef Pecho, vysvetľuje, ako sa Zem globálne otepľuje, prečo sa topia ľadovce v Arktíde a ako môže každý z nás zmierniť negatívne prejavy zmeny klímy .

Ako by ste krátko a zrozumiteľne vysvetlili laickej verejnosti, čo znamená zmena klímy?
Ide o zmeny všetkých známych fyzikálnych (meteorologických) veličín, ktorými opisujeme nielen momentálny stav počasia, ale v dlhodobom časovom horizonte aj jeho priemerný charakter, teda klímu. Ide predovšetkým o zmeny (nárast) teploty vzduchu, atmosférických zrážok, vlhkosti vzduchu, oblačnosti a v neposlednom rade aj prúdenia vzduchu. Klimatická zmena nie je preto ani zďaleka len o globálnom otepľovaní, aj keď pochopiteľne, samo o sebe stojí na jej začiatku, pretože všetky ostatné veličiny sa menia najmä v závislosti od zmien teploty vzduchu.

Rozhovor o pilotnom tréningu efektívnej rozvojovej spolupráce v SR

Koncom leta 2012 dve desiatky účastníkov a účastníčok z oblasti humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a rozvojového vzdelávania absolvovali na pôde Trnavskej univerzity zaujímavý typ vzdelávania. Ako prebiehal tento dvojmesačný intenzívny tréning efektívnej rozvojovej spolupráce (TERS), opisuje jeho koordinátor – bývalý rozvojový pracovník a v súčasnosti odborný asistent Trnavskej univerzity – Juraj Jančovič.

Už niekoľko mesiacov uplynulo od novembrovej Medzinárodnej vedeckej konferencie SKCH s názvom „Zmena klímy – možný dopad (nielen) na obyvateľstvo a rozvojové projekty”, no myšlienky z odprezentovaných príspevkov stále rezonujú v mysliach. Vtedy sa na nej prezentujúci aj diskutujúci zhodli, že riešenie globálneho otepľovania by malo byť pre nás prioritou. Rovnako dôležité, ako ponúkať spôsoby zmiernenia dôsledkov zmeny klímy, je však aj hľadanie a odstraňovanie ich príčin.

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie o dopadoch zmeny klímy na obyvateľov rozvojových, rovnako ako rozvinutých krajín, ktorú Slovenská katolícka charita organizovala v spolupráci s Pedagogickou a Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave.

Špecialista na infekciu HIV a nádorové ochorenia, doc. MUDr. Jozef Šuvada, sa na jeseň zúčastnil medzinárodnej vedeckej konferencie Slovenskej katolíckej charity na tému zmeny klímy a jej dopadov na životy obyvateľstva a rozvojové projekty. Ako sa teda pozerá na dôsledky globálneho otepľovania tento mladý lekár a pedagóg, pôsobiaci v SR i v Ugande?

Láska hory prenáša a ľahko dokáže preniesť aj tanečnicu z ďalekej Argentíny na Slovensko. Isabela si otvorí tanečné štúdio, ktoré sa stáva obľúbeným miestom prisťahovalcov. Ruska, Kanaďan, Číňanka a Afganec tu zdieľajú svoje zážitky a skúsenosti vo svojom novom domove. Úsmevná mozaika príbehov, spevu a tanga sa skrýva pod názvom Imigranti.

„Staré africké príslovie hovorí, že drevo môže byť vo vode akokoľvek dlho, ale krokodíl sa z neho nikdy nestane...“, usmieva sa a lámanou slovenčinou presviedča mladá Argentínčanka z činohry Imigranti. Diváci si ju obľúbia kvôli jej pokusom recitovať Hviezdoslava, naučiť sa variť halušky a vinšovať po slovensky. IMIGRANTI nám porozprávajú o tom, ako vnímajú slovenskú identitu, zvyky, tradície a prečo sa Slovensko stalo ich romantickým snom.

BODY AND SOUL (TELO A DUŠA) je celovečerný dokumentárny film (54 min), ktorý získal niekoľko ocenení. Rozpráva inšpirujúce príbehy troch mladých Mozambičanov s telesným postihnutím, ktorí žijú na predmestí hlavného mesta Maputo. Viktória prenáša sebaúctu, ktorú získala vzdelaním, na ďalšie ženy s postihnutím zorganizovaním módnej prehliadky; Mariana využíva svoju sociálnu energiu na vytváranie užitočných priateľstiev a prekonávanie architektonických bariér mesta a Vasco neformálne podniká ako opravár obuvi.

Juma Haydary. Exoticky znejúce meno, pod ktorým si bežný Slovák pravdepodobne predstaví osobu vzdialenú od neho tisícky a tisícky kilometrov a život úplne odlišný od toho, ktorý u nás nazývame bežným. Je preto o to zaujímavejšie, že ide o docenta dlhodobo aktívne pôsobiaceho na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, ale predovšetkým človeka, ktorý aj na diaľku dokázal zmeniť tvár univerzitného vzdelávania vo svojej rodnej krajine.

O existencii funkčného modelu zapájania podnikateľského sektora do rozvojovej spolupráce prišiel na Slovensko porozprávať odborník zo susedného Rakúska. Verejnosť sa mala možnosť dozvedieť o pozitívnych príkladoch a dôležitosti zapájania všetkých aktérov do rozvojovej spolupráce dňa 17. októbra počas Rozvojového dňa v Univerzitnej knižnici v Bratislave, ktorý na tému spolupráce pre rozvoj organizovala Platforma mimovládnych rozvojových organizácií.

Slovenskí odborníci pomáhali postaviť na nohy vojnou zničenú afganskú lokálnu televíziu v regióne Kunduz. Vtedajší dvaja študenti žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave Mohammad Azim Farhadi a Jana Murínová spolu s pracovníkmi slovenskej lokálnej televízie v Handlovej pripravili projekt obnovy lokálnej televízie Kunduz.