Za posledných 150 rokov emigrovalo zo Slovenska až milión Slovákov a Sloveniek. V rôznych kútoch sveta našli nový domov a uplatnenie, založili si tam rodiny. Dnes sa vo svete hlásia ku slovenským koreňom až dva milióny ľudí. V súčasnosti tomu nie je inak – naši blízki odchádzajú zo Slovenska za prácou, štúdiom a lepším životom. A tento jav nespomalila ani pandémia Covid-19. Málokedy si uvedomíme, že aj slovenské zdravotné sestry, cestujúce za prácou do Rakúska, sú migrantkami, a naši Erasmus+ študenti kdesi v Španielsku zasa migrantmi. Dnes by ste v každej rodine takto našli nejakú ‘tvár migrácie‘. Tohtoročné sčítanie ľudu nám azda ukáže, koľkí z nás sú migrantmi a migrantkami, a že to nie je žiadna nadávka. Migrujúci Slováci a Slovensky si tiež prajú, aby sa k ním ľudia v zahraničí správali s úctou a rešpektom. Malo by to platiť aj obrátene – k cudzincom a cudzinkám, ktorí zavítali na Slovensko, by sme sa mali správať tolerantne.

Zaujíma vás, ako vyzerá manažment dobrovoľníctva a dobrovoľnícke misie v nízkopríjmových krajinách z perspektívy vysielajúcich a hostiteľských organizácií? Ako by mali tieto organizácie podporovať a motivovať medzinárodných dobrovoľníkov a dobrovoľníčky pred vyslaním, počas neho a tiež po návrate? A ako ich prácu ovplyvnila pandémia Covid-19? Pozrite si v stredu – 27. januára o 10ej online panelovú diskusiu s názvom ‚Dobrovoľnícke vyslania v (post)covidovej ére: Súčasné a budúce výzvy pre vysielajúce a hostiteľské organizácie’. Z rozprávania šiestich hostí a hostiek, zastupujúcich vysielajúce organizácie z Estónska a Francúzska, ako aj hostiteľské organizácie z Albánska, Indie, Kene a Maroka, možno lepšie porozumieť ich úlohe v projektovom cycle dobrovoľníckych vyslaní, a to najmä v rámci iniciatívy EU Aid Volunteers.

Migrácia jej umožnila absolvovať zahraničné pobyty aj nájdenie nového domova – na Slovensku. Projektová manažérka európskeho projektu MIND, Irina Adamova, v rozhovore vysvetľuje, aké prijatie sa jej dostáva od nášho obyvateľstva, aj aké výzvy prekonáva pri finalizovaní veľkej charitnej kampane o migrácii ‚Čo je domov?‘.

Živá knižnica z dielne SKCH v realite

Vedeli ste, že výroba textilu a produkcia odevov je jedným z najviac znečisťujúcich a krutých priemyslov? Nová publikácia ‘Textilný a odevný priemysel – Problémy a riešenia’ prináša prehľad o súčasných problémoch, ale aj potenciálnych riešeniach v oblasti globálneho, ale aj slovenského textilného a odevného priemyslu. Je určená všetkým, čo premýšľajú, ako zastaviť produkciu a podporu rýchlej módy.

Have you ever wondered how international volunteers’ views of global challenges and future plans change after their long-term stay in low-income countries? Have you realized how both the hosting organisations, as well as the sending organisations at home grow together with their volunteers? Have you imagined how the mitigation of forced migration through specific volunteer projects happens when the sent young people work directly with migrating communities? The stories of three Slovak Development Volunteers – Veronika, Anna and Martin will give you the answers.

Obsahom môže motivovať mladých Slovákov a Slovenky, ktorí by po odoznení koronakrízy a pandémie Covid-19 radi vycestovali pomáhať núdznym ľuďom do zahraničia. Prípadová štúdia o pozitívnych príkladoch slovenskej dobrovoľníckej praxe v nízkopríjmových krajinách vznikla nie náhodou toto leto v dielni platformy Ambrela, ktorá združuje 27 rozvojových a humanitárnych organizácií na Slovensku.

Platforma Ambrela, združujúca 27 humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku, prináša zoznam verejných zbierok svojich členov na podporu obyvateľstva Libanonu po utorkovej masívnej explózii v Bejrúte. Do zdieľania výzvy či priamej finančnej pomoci sa môže zapojiť každý z nás.

Malá blízkovýchodná krajina so 6,8-miliónovou populáciou prežíva posledných pár rokov politickú, finančnú aj utečeneckú krízu naraz. Žije v nej okolo jedného milióna utečencov a utečeniek, ktorých vyhnala vojna, trvajúca v neďalekej Sýrii od roku 2011. Päťdesiat percent libanonskej populácie žije v chudobe, pričom neexistuje štátna sieť sociálnej podpory. Túto jar sa k problémom pridala koronakríza.
Od vypuknutia tzv. migračnej a utečeneckej krízy sa Slovensko intenzívne zapája do humanitárnych aktivít, pričom sa sústredí na prevenciu a riešenie príčin vzniku migrácie prostredníctvom zlepšovania životných podmienok obyvateľstva a perspektív na jeho uplatnenie sa v domovských komunitách. Od roku 2016 SR v Libanone podporila pod značkou SlovakAid deväť humanitárnych projektov. Platforma Ambrela, združujúca 27 humanitárnych a rozvojových organizácií na Slovensku, len pred týždňom vydala prípadovú štúdiu o tom, ako slovenské organizácie pomáhajú v tomto štáte na pobreží Stredozemného mora, kde sa o moc delia šiíti, sunniti a kresťania. Namiesto predstavovania obsahu publikácie verejnosti však momentálne zbiera a aktualizuje údaje o tom, ako jej organizácie zareagovali na utorkový výbuch skladu s amóniumnitrátom / liadkom v Bejrúte, ktorý si doteraz vyžiadal 157 obetí na životoch, päťtisíc zranených a tristotisíc ľudí pripravil o bývanie. Vzniknutý kráter po výbuchu v prístave vytvoril doslova nový záliv, a čo je horšie – zničil 85 % zásob obilnín pre celú krajinu. Päť záchranárskych tímov členských krajín EÚ už je na mieste. Ministerstvo vnútra SR spolu s ministerstvom zahraničia plánuje zaslanie materiálnej humanitárnej pomoci v najbližších dňoch.

Záchranné reakcie po výbuchu v Bejrúte - Foto UN News

Náš člen ADRA Slovensko vyhlásil verejnú zbierku na pomoc obyvateľstvu a je v bezprostrednom kontakte s partnerskou organizáciou ADRA Libanon. Jej kancelária, vzdialená cca 3 km vzdušnou čiarou od epicentra výbuchu v prístave, bola tiež zasiahnutá tlakovou vlnou, a vybila okná, zhodila stropné podhľady, zdevastovala interiér. Na mieste zatiaľ nie je vyslaný slovenský ADRA tím. Posledná slovenská dobrovoľníčka z Bejrútu odišla predčasne v marci – pre zhoršujúcu sa situáciu okolo pandémie koronavírusu. Organizácia Človek v ohrození (ČvO) len pred týždňom ukončila v libanonskom Tripolise ročný projekt, no teraz odlieta do Bejrútu humanitárna pracovníčka ČvO, ktorá bude na mieste koordinovať pomoc miestnym rodinám. Ďalší dvaja sú na ceste. Spolu s Člověk v tísni vyčlenili 30.000 eur na okamžitú pomoc – vďaka pravidelným darcom a darkyniam z Klubu priateľov a kampani Skutočný darček. Zdravotnícka humanitárna organizácia MAGNA má v krajine mobilné zdravotnícke tímy, v prípade potreby ich presunie do hlavného mesta. Centrálu MAGNA v Bejrúte výbuch poškodil, no nikomu z personálu sa nič nestalo. Slovenská katolícka charita je v kontakte s partnerskou organizáciou Caritas Libanon, ktorá ošetruje zranených a distrubuuje pomoc. Tím UNICEF-u je tiež na mieste tragédie, zamestnancom prístavu v Bejrúte podáva pitnú vodu a pomáha ministerstvu zdravotníctva s kontrolou toho, čo z liekov a vakcín ostalo v jeho skladoch po explózii. Chystá sa tiež poskytnúť psychosociálnu podporu pre zasiahnuté deti v celom meste. Pridala sa aj Nadácia Integra, ktorá v teréne pomáha cez Alianciu Integral – medzinárodnú sieť expertov a expertiek v humanitárnej pomoci, a to zabezpečením liekov, stravy, prístreškov.

Dňa 20. júna si každoročne pripomíname Svetový deň utečencov a utečeniek. Inak tomu nebude ani tento rok (so špeciálnym zreteľom na vnútorne presídlené osoby), hoci sa aktivity nielen slovenských mimovládok k tejto príležitosti presunuli pre globálnu pandémiu koronavírusu do online priestoru.

Prognózy a štatistiky, ktoré sme si vypočuli na štvrtkovom webinári našej Platformy rozvojových organizácií – Ambrela k téme ‚Utečenectvo uprostred klimatickej krízy’, boli znepokojivé. Do roku 2050 môžu byť pre prírodou či človekom zapríčinené katastrofy v pohybe ďalšie stovky miliónov migrujúcich, resp. skôr utekajúcich ľudí.

Deň Afriky, v minulosti známy skôr ako Deň oslobodenia afrických krajín, je stanovený na dátum výročia založenia Africkej únie (25. mája 1963). Oslavuje sa nielen na africkom kontinente, ale po celom svete. Na Slovensku si tento deň pripomíname pozitívnymi príkladmi – projektmi rozvojovej spolupráce členských organizácií Ambrely.

Pri príležitosti Dňa Afriky generálny tajomník OSN, António Guterres, vo svojom posolstve uviedol, že pandémia koronavírusu môže výrazne spomaliť pokrok, ktorý by africkým krajinám umožnil naplniť ciele trvalo udržateľného rozvoja (tzv. SDGs), ako aj rozvojové ciele, stanovené v Agende Africkej únie.

Stále doležité slovenské sociálne a zdravotnícke projekty v Keni

Na región Blízkeho východu a problémy utečencov, utečeniek sa Anna Hruboňová zameriavala už počas štúdia. Cez rozvojové dobrovoľníctvo v Libanone sa jej naskytla príležitosť na tieto témy nahliadnuť z inej, osobnejšej perspektívy. Šesť mesiacov (až do nástupu korona-krízy) pôsobila na projekte hostiteľskej organizácie ADRA Libanon, zameranom na prácu so sýrskymi komunitami v Bejrúte. Jej pobyt však bol poznačený hneď niekoľkými kritickými situáciami a výzvami. Napriek tomu by sa do terénu rada vrátila.

Libanon je malá, no krásna a pohostinná krajina

Slovenský dobrovoľník, Martin Pavelka, po roku práce s vnútorne presídlenými ľuďmi v Gruzínsku odišiel tentoraz do Turecka. Tam sa venuje aktivitám, ktoré majú napomôcť utečeneckej (prevažne sýrskej) komunite k začleneniu sa do spoločnosti. V nacionalistickom Turecku sú až štyri milióny utečencov a utečeniek, no počet organizácií, ktoré s nimi pracujú, je žalostne nízky a ich efektivita otázna. Martinova hostiteľská organizácia Small projects Istanbul je svetlou výnimkou. V dôsledku korona-krízy však musí pretaviť vzdelávacie aktivity do online podoby, pričom čelí viacerým výzvam.

Martin Pavelka pred sídlom svojej hostiteľskej organizácie Small Projects Istanbul

Vzdelávanie ku globálnemu občianstvu naďalej patrí medzi významné nástroje na podporu kritického myslenia a aktívneho občianstva v globalizovanom svete. Platforma rozvojových organizácií Ambrela dlhodobo spolupracuje s ministerstvom školstva na rozvoji tejto oblasti. V uplynulých dňoch zaslala novému ministrovi list v záujme pokračovania konštruktívnej spolupráce.

Podpora globálneho vzdelávania je jedným z najdôležitejších okruhov práce Platformy rozvojových organizácií Ambrela, ktorá združuje 27 organizácií na Slovensku. Vďaka programom a projektom vzdelávania ku globálnemu občianstvu majú členské organizácie Ambrely zásah na vyše 800 základných a stredných školách, ako aj na univerzitách.

„S ministerstvom školstva ako gestorom témy globálneho vzdelávania na Slovensku ako Ambrela spolupracujeme. Veríme, že po nástupe novej vlády a nového ministra školstva, Branislava Gröhlinga, bude túto spoluprácu možné ďalej rozvíjať,“ vysvetľuje expert Ambrely na vzdelávanie ku globálnemu občianstvu Jakub Žaludko.

Experti a expertky na globálne vzdelávanie v EÚ počas eventu Envision 4.7

Strešná platforma rozvojových organizácií Ambrela zhodnotila z pohľadu rozvojovej spolupráce Programové vyhlásenie vlády SR. Vláda v ňom potvrdila význam partnerstva s mimovládnym sektorom. Ambrela oceňuje, že ochrana ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie princípov právneho štátu, bude kľúčovým kritériom pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov SR.

Programové vyhlásenie vlády (PVV) bolo Vládou SR schválené dňa 19. apríla. Tím Platformy rozvojových organizácii – Ambrela, združujúcej 27 rozvojových, humanitárnych a vzdelávacích organizácií, ktoré 30 rokov pôsobia v oblasti rozvoja ako súčasti zahraničnej politiky SR, zhodnotil – ako sa téma rozvojovej spolupráce odráža v PVV.

Školy v Etiópii ďakujú za pomoc členovi Ambrely - Nadácii Integra

V roku 2015 prijali členské krajiny OSN sedemnásť Globálnych cieľov, alebo: Cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable development goals – SDGs ), ktorým predchádzalo osem ambicióznych, no ťažko naplniteľných Miléniových rozvojových cieľov. Súčasná sedemnástka Globálnych cieľov predstavuje spoločnú zhodu krajín v tom, akým smerom by sa mal uberať rozvoj spoločnosti v záujme zníženia chudoby a nerovností u svetovej populácie, a ako by mal byť zabezpečený dlhodobo udržateľný rast a dôstojné podmienky pre život.

Moldavsko může tvarem na mapě připomínat kolibříka v letu, jehož zahlédnout je skoro stej-ně vzácné jako objevit v moldavských vesničkách studnu s nezávadnou pitnou vodou. Během letošního června se studentům a studentkám Mezinárodních rozvojových a environmentál-ních studií z olomoucké Univerzity Palackého naskytla neopakovatelná možnost navštívit tuto turistickým bohem zapomenutou krajinu a alespoň zlehka nahlédnout do místní kuchy-ně, obeznámit se s kulturní i duchovní tematikou, poodkrýt tajemství štědré pohostinnosti a v neposlední řadě odhalit příčiny nuzných životních podmínek moldavských obyvatel a se-známit se s plody moldavsko-české rozvojové spolupráce.

Když si v atlase světa nalistujete stránku s mapou Evropy a posunete se od České republiky východním až jihovýchodním směrem, určitě neminete státy Rumunsko a Ukrajinu, které v určitém období historie naší vlasti byly našimi přímými sousedy. A mezi těmito dvěma obry je vklíněná malá zemička s poměrně nízkým terénem a nekonečnými zatravněnými pláněmi a kukuřičnými, obilnými a vinnými poli – Moldavsko. Právě tuhle nízko-příjmovou zeměděl-skou krajinu navštívili studenti a studentky z Katedry rozvojových a environmentálních studií (KRES) Univerzity Palackého, aby se přesvědčili o přírodních úkazech, lokálních atrakcí, o místním občanském aktivismu a jeho aktérech a taktéž o aktivitách českých nevládních or-ganizací a firem v moldavských rajonech.