Po období povolebných nepokojov a politickej nespokojnosti Keňu zastihlo priskoré obdobie dažďov. S dažďami sa dostavili aj záplavy. Presne v polovici marca sa po niekoľkohodinovom lejaku vylialo pár riek zo svojich korýt a zaplavilo celé oblasti. Miesto nášho rozvojového projektu v Joske, kde prevádzkujeme internátnu školu pre 385 detí, neostalo výnimkou.

Už niekoľko dní Keňu sužujú záplavy, ktoré spôsobilo nárazové obdobie dažďov. Vyliata voda z riek zaplavila dňa 15. 03. mnoho oblastí, pričom so sebou strhla niekoľko mostov, desiatky aút, prístrešky, zvieratá, ale aj ľudí. Doteraz zahynulo okolo päťdesiat kenských obyvateľov. Najviac postihnuté boli oblasti okolo Nairobi, Machakos, Kitui, Nakuru, Narok a Taita Taveta. Náš projekt v Joske je postihnutý takisto.

V období daždov školský autobus neprejde

Začiatkom augusta 2017 si Keňania vyberali okrem prezidenta aj nových členov parlamentu, guvernérov a ďalších zástupcov ľudu. Najväčšiu pozornosť však na seba (tak ako v roku 2013) strhávala voľba prezidenta. Nezaobišla sa bez konfliktov medzi obyvateľmi, resp. medzi príslušníkmi konkrétnych kmeňov. Koordinátori projektov rozvojovej spolupráce SR v Keni situáciu pozorne sledovali.

Predvolebné plagáty v Keni v roku 2013

Úradujúca hlava štátu, Uhuru Kenyatta, sa 8. augusta 2017 opäť uchádzala o nové funkčné obdobie. Tento 55-ročný syn niekdajšieho prezidenta Kene (prvého po vyhlásení nezávislosti od britskej koloniálnej vlády) toho obyvateľom v kampani nasľuboval vela. Napríklad veľké projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré by mala podporiť Čína.

Nielen obyčajní lokálni ľudia či diplomati v Keni, ale aj my – humanitárni a rozvojoví pracovníci zo SR, sme očakávali opakované víťazstvo Kenyattu. Ako dvojo predošlých volieb, ani teraz sa zároveň neočakávalo, že prebehnú úplne demokraticky a pokojne, a že zvíťazí naozaj kandidát ľudu.

Začiatkom leta 2017 som sa vydala do Srbska a pôsobila tam ako dobrovoľníčka v svoch utečeneckých táboroch. Moje kroky smerovali na severozápad Srbska – do Šidu na hraniciach s Chorvátskom. Vycestovala som sem v rámci českého spolku Pomáhejme lidem na útěku (PLNU), ktorý v oblasti pomoci utečencom pôsobí už druhý rok. Jeho cieľom je zlepšovať podmienky ľudí v táboroch, zároveň šíriť osvetu o tejto problematike v Českej republike.

Obyvatelstvo starodávného Kurdistánu, horské krajiny ležící na jihovýchodě Turecka, zahrnující také severní oblasti Iráku, Íránu a Sýrie v poslední době poměrně hlasitě usiluje o vlastní stát. Loni na podzim proběhlo v iráckém Kurdistánu referendum o nezávislosti. Přineslo referendum zlepšení či zhoršení jejich postavení v Iráku? A kdo se postavil na jejich stranu?

Označení Kurdistán je pouze geografické pojmenování území, na kterém Kurdové žijí. Tato oblast je téměř 400 tisíc km2 velká (asi 5x větší než Česká republika) a žije zde více než 30 milionů Kurdů. V tomto článku se zaměříme na irácké Kurdy, kteří tvoří jednu pětinu irácké populace žijící především na severu země.

Válku, probíhající na území dnešní Bosny a Hercegoviny, ukončila po čtyřech letech krvavých střetů v roce 1995 Daytonská mírová dohoda. Laicky bychom se tak mohli domnívat, že více než dvacet let poté je situace v této krásnou přírodou oplývající balkánské zemi přinejmenším politicky a hospodářsky stabilizovaná. Přítomnost mezinárodních institucí a potřeba existence místní organizace Nansen Dialogue Centre však naznačují něco jiné.

Všeobecná zdravotní péče (Universal Health Coverage - UHC) je součástí Cílů udržitelného rozvoje. Jak asi probíhá implementace UHC konceptu v Thajsku? Může implementace reformy zdravotní péče napomoci i chudším obyvatelům? Změnila se situace ve zdravotnictví v této rozvojové zemi či nikoliv a v čí prospěch?

Podle zprávy Světové zdravotnické organizace (WHO) z roku 2010 neměla na počátku 21. století přístup ke kvalitní zdravotní péči téměř jedna miliarda obyvatel na celém světě. Někteří z nich dodnes stále ani nemají možnost setkat se s lékařem. Skrze UHC (Universal Health Coverage – Všeobecná zdravotní péče) se má stát kvalitní zdravotní péče dostupná všem.

Infekčné ochorenia predstavujú v Keni výraznú záťaž populácie. Ministerstvo zdravotníctva identifikovalo infekčné ochorenia (predovšetkým maláriu, HIV, tuberkulózu, akútne respiračné infekcie a hnačkovité ochorenia) ako hlavnú príčinu chorobnosti a úmrtnosti populácie. Tieto ochorenia sú preventabilné imunizáciou, manažmentom životného a environmentálneho prostredia (prístupom k pitnej vode, sanitáciou a hygienou, stavom znečistenia a bezpečnosťou potravín) a prostredníctvom systému dohľadu nad výskytom infekčných ochorení- surveillance.

Prednáška - analýza hlásených dát, foto: Zuzana Kráľová

Počas mesiacov júl a august 2016 realizovali pracovníci Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavskej univerzity v Trnave vzdelávací tréning pre zdravotníckych a komunitných pracovníkov v Keni v regióne Matuga. Tréning absolvoval jeden zdravotnícky a jeden komunitný zdravotnícky pracovník z 21 zdravotných centier v kraji. Cieľom tréningu bolo zvýšiť vedomosti a zručnosti pracovníkov v hlásení infekčných ochorení, poskytnúť každému zdravotníckemu centru v kraji hlásny nástroj- tablet a monitorovať epidemiologickú situáciu infekčných ochorení v potrebnom čase a kvalite.

Od vytvorenia partnerstva medzi SR a United Nations Development Programme (UNDP, Rozvojový program OSN) prešlo 13 rokov, počas ktorých sa v rámci SlovakAid implementovalo v partnerských krajinách takmer 500 projektov. Slovensko si vybudovalo funkčný inštitucionálny, legislatívny i strategický rámec a v roku 2013 sa stalo členom klubu najvyspelejších donorov (Výbor pre rozvojovú pomoc OECD). Stabilné partnerstvo medzi UNDP a SlovakAid je dôležitou súčasťou tohto príbehu 'slovenskej rozvojovej spolupráce'.

Deti zahraničných Slovákov sa v júli na Slovensku zdokonaľovali nielen v slovenčine. V programe Letnej školy pre mladých krajanov sa objavila aj podnetná prednáška o Európskom roku rozvoja a možnostiach jeho podpory – napríklad formou dobrovoľníctva.

Centrum ďalšieho vzdelávania (sekcia Jazykovej a odbornej prípravy cudzincov a krajanov) Univerzity Komenského v Bratislave každoročne v júli organizuje Letnú univerzitu v Modre-Harmónii pre zahraničných Slovákov a Slovenky z Ukrajiny, Maďarska či zo Srbska. Ide o vzdelávacie podujatie pre mladých krajanov – stredoškolských študentov, hovoriacich po slovensky, ktorí možno o pár rokov budú študovať na univerzitách na Slovensku.

Do ich bohatého programu, plného indoorových aj outdoorových aktivít a zlepšovania slovenčiny, sa vtesnala v polovici júla aj návšteva Zastúpenia Európskej komisie v SR, a predovšetkým prednáška o cieľoch a aktivitách Európskeho roka rozvoja v bratislavskom Európskom informačnom centre (EIC).

Sobotňajšie silné zemetrasenie v Nepále si podľa najnovších správ vyžiadalo najmenej 3 600 obetí. Červený kríž v Nepále aj vo svete okamžite zareagoval, pomoc poskytne aj Slovenský Červený kríž.

Viac ako 1 500 dobrovoľníkov a 300 zamestnancov Nepálskeho Červeného kríža vytrvalo pracujú uprostred stále sa ešte otriasajúceho územia a pomáhajú tým, ktorí prežili – poskytujú prvú pomoc, psychosociálnu podporu, distribuujú pomoc v evakuačných centrách i na uliciach. V spolupráci s Medzinárodným výborom Červeného kríža pomáhajú nadväzovať kontakt medzi rodinnými príslušníkmi, ktorí v dôsledku zemetrasenia stratili vzájomný kontakt.
Krvná banka Nepálskeho Červeného kríža v Káthmandu je tiež k dispozícii nemocniciam v hlavnom meste.

Slovensko vníma Moldavskú republiku napriek nemalým ekonomickým problémom ako krajinu s potenciálom rastu a integračnými ambíciami. Nie náhodou je od roku 2009 Moldavsko prioritnou krajinou (sprvu projektovou, neskôr programovou) v rámci Oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) SR a počet projektov, podporených z financií Slovak Aid rastie. Rozvojový diplomat, Peter Tomášek, uvádza konkrétne príklady pomoci a slovensko-moldavskej spolupráce.

V symbolický dátum: 12. 12. si na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v Bratislave v rámci slávnostného večera „Dobrovoľník/dobrovoľníčka roka 2013“ odnieslo ocenenie „Srdce na dlani“ 12 ľudí, ktorí svojou dobrovoľníckou aktivitou menia svet k lepšiemu. Tento rok sa prvý raz odovzdávala cena aj v kategórii Rozvojový dobrovoľník (dobrovoľník SlovakAid), ktorý právom získal Slovák, pôsobiaci 5 mesiacov na rozvojovom projekte v Keni, Pavol Markovič.

Kvašiorkor je stav, spôsobený nedostatkom bielkovín v strave. A hoci ide o vážnu formu podvýživy, dieťa ním postihnuté mylne pripomína dobre živené. Netrénované oko by opuchy mohlo nesprávne vyhodnotiť ako prejavy obezity. Práve preto je dôležité zvyšovať povedomie na Slovensku, no predovšetkým v rozvojových krajinách – o typoch a dôsledkoch podvýživy u detí vo veku do 5 rokov (keď sa rozvíjajú všetky dôležité funkcie mozgu). Trnavská univerzita sa o to snaží svojím rozvojovým projektom i v Keni.

Rozhovor o práci v rozvojových krajinách

Slovenský rozvojový pracovník Michal Miadok momentálne absolvuje na pobreží Kene svoju štvrtú misiu – ako koordinátor sociálno-zdravotníckeho programu Trnavskej univerzity v regióne Kwale. Cez VŠ sv. Alžbety však predtým absolvoval ďalšie dlhodobé pobyty v krajinách, ktoré by si človek asi primárne za dovolenkovú destináciu nevybral. V čom bola jeho práca netypická i prínosná, a ako sa na svoje predošlé pobyty pozerá s odstupom času?