Prečo uverejňovať pracovné ponuky u nás? Sme odborne zameraný časopis, preto si vaše ponuky prezrú iba záujemcovia z danej oblasti. Na pracovné ponuky tak budú reagovať relevantní uchádzači. Podľa našich prieskumov medzi našich čitateľov patria tak študenti, ako aj odborníci s dlhoročnou praxou z profesijných oblastí, ktorým sa venujeme.
Ak máte záujem uverejňovať u nás pracovné ponuky, môžete nás kontaktovať e-mailom na adrese job@prohuman.sk alebo telefonicky na čísle +421 904 977 933.

Pre inzerentov pracovných ponúk sme od 1.6.2021 do 31.12.2021 pripravili špeciálne promo – cena služby je pre komerčné firmy, verejnú a štátnu správu 20 € za pracovnú ponuku na 30 dní. Neziskovým organizáciám uverejníme inzerát na 30 dní v cene 10 €.

Ak sú pracovné ponuky, ktoré inštitúcie u nás inzerujú nájdete ich tu: https://www.prohuman.sk/pracovne-ponuky

Zaujíma vás, prečo Sýrska kríza trvá už desať rokov; ako možno pomôcť tamojším núdznym ľuďom a ľuďom na úteku; a ako slovenské humanitárne aj rozvojové projekty pomáhajú zmierniť túto krízu nielen v Sýrii, ale aj v Libanone, Iraku a ďalších regiónoch?

Zaujíma vás, čo sa práve deje na hraniciach s Ukrajinou; aký má priebeh a vplyv konfliktu na osudy tamojšieho obyvateľstva, ale aj na atmosféru v celej Európe; a ako môžu konkrétne humanitárne a rozvojové aktivity slovenských mimovládnych organizácií v teréne zmierniť negatívne dosahy ozbrojených nepokojov?

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dňa 14. apríla publikovala výročnú správu o výdavkoch na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) zo strany darcov – členov Výboru pre rozvojovú spoluprácu (OECD/DAC) za rok 2020. Podľa uvedených čísel ide o viac než 25 % nárast pomoci zo strany inštitúcií EÚ, ktoré boli zmobilizované v reakcii na boj s pandémiou COVID-19. „Tieto čísla poskytujú prvý hmatateľný dôkaz o dosahu globálnej pandémie Covid-19 na oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ. V absolútnych číslach sa podľa správy OECD/DAC pomoc EÚ v porovnaní s rokom 2019 zvýšila, no tento nárast je však hlavne výsledkom poklesu hrubého národného dôchodku, vyvolaného globálnou pandémiou,“ vysvetľuje Daniel Kaba, výkonný tajomník Platformy rozvojových organizácií – Ambrela.

Humanitárna intervencia Nadácie Integra

Výdavky na rozvojovú pomoc v roku 2020 vzrástli pre mobilizáciu v boji proti Covid19

Od roku 2015 Slovensko zaznamenalo nárast počtu cudzincov a cudziniek, a k 31. 12. 2019 ich žilo v SR celkovo 143 075, čo je stále len 2,62 % celkovej populácie SR. V absolútnych číslach medzi rokmi 2015 a 2019 ide o nárast o 58 288 cudzincov a cudziniek, pričom ide najmä štátnych príslušníkov tretích krajín.

Predkladaná monitorovacia správa s názvom Monitorovacia správa Ambrely o napĺňaní Agendy 2030 a riešení migrácie v SR (2015 – 2019) od autorskej dvojice Zuzana Števulová a Daniel Kaba porovnáva situáciu a vývin v oblasti migrácie s ohľadom na priority a ciele Agendy 2030. Zameriava sa na obdobie rokov 2015 – 2019, nezaoberá sa teda situáciou, ktorú spôsobila pandémia COVID-19.

Migrácia je dnes vysoko polarizujúca téma, ktorá rozdeľuje spoločnosti a politickým kandidátom vyhráva, respektíve prehráva volebné súboje. Sama osebe nie je „problém“, ktorý je potrebné vyriešiť, a nie je ani „riešením“ pre iné problémy, ktoré už máme. Čo je naopak potrebné, sú politické a legislatívne štruktúry, ktoré vytvárajú efektívne nástroje na riadenie migrácie tak, aby bola čo najviac prospešná pre všetky zúčastnené strany.

Líder projektu Globálne ciele a migrácia, Diakonie ČCE – Stredisko humanitárnej a rozvojovej spolupráce, vo feburári zverejnil krátke video na tému klimatickej migrácie, čím zároveň odštartoval národnú osvetovú kampaň‚Páli Vás to?‘. Video zobrazuje situáciu v Kambodži, kde Diakonie dlhodobo pôsobí. Kambodža patrí medzi krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré sú najviac ohrozené negatívnymi dosahmi zmeny klímy, ktorá je jedným z významných ‚push‘ faktorov pracovnej migrácie v krajine.

Zaujíma vás, aká je momentálna situácia v Etiópii, a v čom spočíva ozbrojený konflikt v regióne Tigraj? Prečo je dôležité, aby sa medzinárodné spoločenstvo zasadilo za okamžité zastavenie bojov, nastolenie mieru a dodržiavanie ľudských práv? Ako docieliť, aby obyvateľstvo nemuselo utekať do susedných krajín zo svojich domovov? A ako môže spoločná iniciatíva zo Slovenska pomôcť tamojším núdznym a s obnovou krajiny?

Pripojte sa vo štvrtok (1. apríla od 18:00 do 19:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiu Ambrely s názvom ‚Ako môže Slovensko pomôcť etiópskemu ľudu počas vojny v Tigraji’. Dozviete sa tiež viac o tom, z čoho bude pozostávať naša urgentná humanitárna pomoc ľuďom, zasiahnutých vojnou v regióne Tigraj, aj kto bude túto pomoc vďaka vyzbieraným darom od slovenskej verejnosti realizovať.

SLOVENSKO/TIGRAJ (MEKELLE): Slovenské mimovládne organizácie sa spojili vo výzve SPOLU PRE ETIÓPIU, ktorá je reakciou na pretrvávajúcu humanitárnu krízu v severoetiópskom regióne Tigraj. Iniciatíva piatich organizácií eRko - Dobrá novina, Mary's Meals Slovensko, Nadácia Integra, SAVIO, Slovenská katolícka charita s podporou Platformy rozvojových organizácii - Ambrela má za cieľ vyzbierať finančné prostriedky a podporiť humanitárne aktivity, ktoré budú predstavovať priamu pomoc obyvateľom zasiahnutých vojnovým konfliktom.

Zaujíma vás, ako komunikovať citlivé témy, prejavy a kampane; ako by mala organizácia riešiť hate speech a hanlivé komentáre v onlajne; ako pomáha kritické myslenie (nielen mimovládkam) scitlivovať verejnosť v téme rozmanitosti a tolerancie; a tiež ako ukočírovať nenávisť voči mimovládkam a EÚ, ako aj cudzincom a cudzinkám na internete?

Pripojte sa vo štvrtok (25. februára od 19:00 do 20:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiu Ambrely s názvom ‚Ako komunikovať citlivé témy a kampane v onlajne’. Dozviete sa viac o tom, s akými verejnými reakciami na svoje kampane a aktivity sa stretli zástupcovia vládneho aj mimovládneho sektoru (na národnej aj európskej úrovni), a ako nenávisť na internete odporúčajú ukočírovať pozvaní diskutujúci, ktorí takúto komunikáciu denne zažívajú na vlastnej koži.

Na otázky moderátorky Frédérique Halászovej budú odpovedať títo hostia:

• Ján Orlovský / riaditeľ Migračného úradu MV SR, ex-riaditeľ NOS;
• Daniel Kaba / výkonný tajomník Ambrely, tvorca reportu AidWatch;
• Samuel Marec / komentátor denníka SME a Denník N;
• Ladislav Miko / vedúci Zastúpenia EK na Slovensku;

Zaujíma vás, aké aktivity vykonávajú členské organizácie Ambrely v organizácie v nízkopríjmových krajinách, zasiahnutých humanitárnou krízou a ovplyvnených nútenou migráciou? Ako možno humanitárnym projektom napomôcť vzdelávaniu sýrskych detí v Libanone? Ako môže slovenská kolednícka akcia Dobrá novina zlepšovať životné podmienky núdznych v druhom najchudobnejšom regióne Ugandy? A ako pomôcť obyvateľstvu Etiópie, ktoré musí utekať do susedného Sudánu pre prebiehajúci vojenský konflikt v tigrajskej oblasti? Ako rieši Moldavsko (s pomocou SlovakAid) posilnenie zamestnateľnosti mladých ako prevenciu pred odlivom mozgov do EÚ? A čo s tým všetkým môže mať video o netolerancii v slovenskom futbale?

Pripojte sa vo štvrtok (11. februára od 18:00 do 19:00) z pohodlia vašich domovov a pozrite si cez Facebook online diskusiuAmbrely s názvom ‚Ako slovenské humanitárne a rozvojové projekty pomáhajú obetiam nútenej migrácie vo svete’. Dozviete sa viac o aktivitách našich členských organizácií v nízkopríjmových krajinách, zasiahnutých humanitárnou krízou a ovplyvnených nútenou migráciou.

Osvetové video Ambrely ukazuje polarizovanej spoločnosti v SR, že tolerancia je fair-play

Minulý týždeň Platforma rozvojových organizácií – Ambrela po uverejnení videa o rozmanitosti cudzokrajných chutí a o rešpekte k ľuďom, pre ktorých sa stalo Slovensko novým domovom, čelila stovkám nenávistných komentárov na sociálnych sieťach. Takéto vyjadrenia netolerancie iba potvrdili, ako dôležité je takéto témy prinášať aj medzi ľudí mimo tzv. ‘mimovládkarskej bubliny’.
Ambrela preto ďalej pokračuje v dobre naštartovanej kampani Tváre migrácie, realizovanej súbežne v siedmich krajinách EÚ. Tento týždeň zverejnila ďalšie osvetové video:

’Tolerancia je fair-play‘ z dielne agentúry Čosi, pričom sa presunula z gastro oblasti do športu. I tam očakáva rozpoluplné reakcie publika, avšak dôležitejšie je otvorenie diskusie a zamyslenie sa nad témou vnímania aj prijímania cudzincov a cudziniek v našej spoločnosti. Poukazuje na to, že nemôžeme donekonečna zvádzať súboj typu: my vs. oni a zameriavať sa na hľadanie odlišností kultúr namiesto nachádzania spoločných čŕt. Nové video zodpovie otázky: ‘ako súvisí slovenský futbal s migráciou; ako tolerantné je Slovensko; aj prečo je tolerancia fair play‘.

Priama demokracia ako concept

Annotation: The paper focuses on Direct democracy as a concept. It is divided into two relatively separate parts. The paper aims to acquaint the reader with the very concept of direct democracy, especially with the emphasis on forms of direct democracy prevailing in territorial conditions of countries with a democratic system of government.
Keywords: democracy, direct democracy, concept, representative democracy, referendum, plebiscite

Anotácia: Príspevok sa zameriava na tému priamej demokracie ako concept. Je rozdelený do dvoch relatívne samostatných častí. Cieľom príspevku je predovšetkým čitateľa oboznámiť so samotným konceptom priamej demokracie a to predovšetkým s dôrazom na formy priamej demokracie prevládajúce v územných podmienkach krajín s demokratickým štátnym zriadením.
Kľúčové slová: demokracia, priama demokracia, koncept, zastupiteľská demokracia, referendum, plebiscit

Foto: Rudolf Baranovič (2018)

Pozrite si diskusiu Ambrely o úspechoch a prekážkach vzdelávania o rozmanitosti cez Facebook, 4. februára od 18:00 do 19:00 z pohodlia vašich domovov.

Viac informácií nájdete na stránkach Ambrely tu: https://ambrela.org/.../diskusia-o-uspechoch-a.../

Za posledných 150 rokov emigrovalo zo Slovenska až milión Slovákov a Sloveniek. V rôznych kútoch sveta našli nový domov a uplatnenie, založili si tam rodiny. Dnes sa vo svete hlásia ku slovenským koreňom až dva milióny ľudí. V súčasnosti tomu nie je inak – naši blízki odchádzajú zo Slovenska za prácou, štúdiom a lepším životom. A tento jav nespomalila ani pandémia Covid-19. Málokedy si uvedomíme, že aj slovenské zdravotné sestry, cestujúce za prácou do Rakúska, sú migrantkami, a naši Erasmus+ študenti kdesi v Španielsku zasa migrantmi. Dnes by ste v každej rodine takto našli nejakú ‘tvár migrácie‘. Tohtoročné sčítanie ľudu nám azda ukáže, koľkí z nás sú migrantmi a migrantkami, a že to nie je žiadna nadávka. Migrujúci Slováci a Slovensky si tiež prajú, aby sa k ním ľudia v zahraničí správali s úctou a rešpektom. Malo by to platiť aj obrátene – k cudzincom a cudzinkám, ktorí zavítali na Slovensko, by sme sa mali správať tolerantne.