Problematika násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce – kvantitatívne overovanie skutočností

aug 8 2018

Violence againts slovak woman from practical social work point of view – quantitative verification facts

Abstrakt: Hlavným cieľom výskumného článku je sumarizácia a kompletizácia kvantitatívnych poznatkov týkajúcich sa problematiky násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce. V metodológií bola využitá kvantitatívna výskumná stratégia. Stanovené boli viaceré kvantitatívne výskumné ciele, ktoré boli spojené s vekom, frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu, zamestnanosťou týraných žien, schopnosťou rozhodovania týraných žien, medicínskou intervencia, detnosťou týraných žien a vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov. Výskumnú vzorku tvorili ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia zo strany intímneho partnera, v počte 88. Výskumná metóda bol dotazník vlastnej konštrukcie. Výsledky výskumu preukázali viaceré významné rodinné a sociálne súvislosti, ktoré sa spájajú s problematikou rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia páchaného na ženách.
Kľúčové slová: Násilie páchané na ženách. Násilie v intímnych vzťahoch. Kvantitatívny výskum. Sociálna práca a sociálny pracovník.

Abstract: The general aim of the research article is the summarization and completion the quantitative findings of the violence againts slovak women problems from the social work practice point of view. In the methodology of the dissertation was used quantitative research strategies. Was seted multiple quantitative research aims that was connect with the age, frequency, intimate violence occurrence, employment of mistreated women, ability to make decision of mistreated women, medical intervention, quantity of mistreated women childs and drawing criminal responsibility of the torture men. The research sample consists of the women that are the victims of the tortured men, in quantity 88. The research methods was the questionnaire of our contruction. The results of the research shown that multiple family and social connection that are connect with the violence againts women problems are significant.
Key words: Violence against women. Intimate partner violence. Quantitative research. Social work a social worker.

Foto: Peter Senko (2017)Foto: Peter Senko (2017)

Úvod

Jav samotného násilia sprevádza ľudstvo podľa Papáčeka (2017) už od samotného začiatku jej existencie. Počas histórie je možné spozorovať rôzne motívy násilného správania sa a agresie. V samotných začiatkoch ľudstva išlo o takzvaný pud sebazáchovy, respektíve o zachovanie si samotnej existencie jedinca, čo sa v niektorých prípadoch prejavovalo násilným správaním. Ten, kto bol silnejším mal vyššiu pravdepodobnosť prežitia. Tak isto svoj názor a svoju vôľu bolo najjednoduchšie presadiť v komunite prostredníctvom násilia a agresie.

Problematika násilia páchaného na ženách, respektíve problematika rodovo podmieneného násilia, bola v dávnej minulosti tabuizovaná a súkromná záležitosť jednotlivých domácností, čo dokladuje aj tvrdenie Gřivnu et al. (2014). Za posledné štyri desaťročia za však zmenila na celospoločenský problém. Rozhodujúci podiel mali na tejto zmene predovšetkým mimovládne, takzvané ženské organizácie, ktorých hlavným cieľom bolo pomáhať týraným ženám. Svoju pozornosť zameriavali a stále zameriavajú na upozorňovanie odbornej i širokej verejnosti na rozsah násilia páchaného násilia a jeho následky. Tieto organizácie, ako aj odborníci z praxe poukazujú na potrebu eliminácie až zamedzenia tohto sociálnopatologického javu, ktorý je spojený s prostredím rodiny. Intervencia následkom týrania je taktiež špecifická oblasť, ktorá si vyžaduje vytvorenie multidisciplinárnych tímov, aby boli riešené všetky oblasti, ktoré zasahujú do života ženy na vnútornej (psychika) i vonkajšej úrovni (sociálne aspekty). Dôraz všetkých aktérov v boji proti tomuto nežiaducemu javu v rámci diskusií a spoločenských aktivít je kladný na zmenu postoja spoločnosti voči výskytu domáceho násilia na Slovensku vo všeobecnosti. Postoj spoločnosti hrá v tomto prípade významnú úlohu z pohľadu pozitívnej zmeny.

Súčasný stav problematiky domáceho násilia poukazuje na to, že nazeranie na túto problematiku sa v priebehu posledných desaťročí výrazne menilo. Zmeny, respektíve odlišné pohľady sa týkajú predovšetkým terminologického vymedzenia domáceho násilia / násilia páchaného na ženách / násilia v intímnych vzťahoch. Rozdiely v terminológii sú zjavné aj v súčasnosti a to z pohľadu porovnania rôznych európskych, či iných krajín sveta. Stretnúť sa môžeme s pojmami ako sú „domestic violence“ v angloamerickej oblasti, „family violence“, ktorý je využívaný v nemecky hovoriacich krajinách, „woman/wife abuse; spose abuse; battered woman“ v iných krajinách sveta. Na ázijskom kontinente sú zaužívané pojmy „household violence; family - household violence“. Terminológia vo väčšine prípadov nadväzuje na možnosti intervencie pri vzniknutých a prehlbujúcich sa problémov s domácim násilím. (Bohony et al., 2015).

„Definícia domáceho násilia v odborných publikáciách, tiež aj v pracovných materiáloch pomáhajúcich profesii je niekoľko desiatok Pre všetky je ale charakteristické, že v každej z nich sa poukazuje na nebezpečnosť konania zneužívateľa (agresora) nielen pre obeť (zneužívaného) ale aj pre celú rodinu ako aj spoločnosť a toto konanie označujú za závažný negatívny spoločenský jav.“ (Ondicová, 2017, s. 31).

Z nášho pohľadu by sme mohli v súvislosti s partnerským násilím poskytnúť nasledovnú definíciu: „Násilie páchané v intímnych partnerských vzťahoch je typ násilia, ktoré je najčastejšie smerované zo strany muža voči žene. V tomto prípade môžeme hovoriť o akomkoľvek nežiaducom a neprimeranom spôsobe správania sa partnera voči partnerke, pričom jej spôsobuje psychické alebo fyzické utrpenie. Násilie páchané zo strany muža voči žene v intímnom partnerskom vzťahu má stupňujúci charakter a je riešiteľné iba za pomoci odbornej intervencie, vo väčšine prípadov len zamedzením kontaktu páchateľa s obeťou.“

Z pohľadu súčasného stavu je možné nazerať na problematiku domáceho násilia, respektíve násilia v intímnych partnerských vzťahov z viacerých uhlov pohľadu. Prvý pohľad je pohľad mediálny, ktorý tvorí mediálnu kultúru krajiny a vplyv médií na vnímanie násilia a spoločenských fenoménov. Mediálnou kultúrou a vplyvom médií na spoločnosť vo vzťahu k rôznym nežiaducim fenoménom sa zaoberali napríklad Poláková, Spálová a Hoflerová (2008) a Klimovský (2008). Médiá sú podľa Klimovského (2008) nebezpečné v tom, že ponúkajú široký prehľad moci, moci nad spoločnosťou a spoločenským myslením, či normami. (Klimovský, 2008). V tejto súvislosti poukazujú Poláková, Spálová a Hoflerová (2008) na nízku úroveň mediálnej gramotnosti, ktorá môže mať závažný vplyv na posudzovanie a tolerovanie násilia páchaného na ženách v rámci spoločenských noriem. Médiá sú v súčasnosti výrazným spoločensko-socializačným činiteľom, preto je nutné prihliadať aj na ich obsah. Dôležité je to v súvislosti s populáciou detí a adolescentov, kedy je vzťah k násiliu a jeho takzvaná „intolerancia“ v tomto období bližšie špecifikovaná a neskôr má tento vzťah trvalý charakter.

V súčasnosti existuje už množstvo odbornej domácej i zahraničnej literatúry týkajúcej sa domáceho násilia vo všeobecnosti. Z pohľadu súčasného stavu v kontexte výskumného problému je nutné zdôrazniť význam a aktivity „Inštitútu pre výskum práce a rodiny“, ktorý poskytuje každoročne na svojej internetovej stránke štatistiky a rôzne výskumné zistenia týkajúce sa predmetnej problematiky, ako aj súvisiacich tém.

Za najvýznamnejšie dokumenty „Inštitútu pre výskum práce a rodiny“ je možné pokladať napríklad Reprezentačný výskum výskytu a skúsenosti žien s násilím páchanom na ženách na Slovensku (2008), Správa o násilí páchanom na ženách za roky 2013, 2012 a 2011 a štúdia pod názvom Násilie páchané na ženách ako hraničná téma rodovej nerovnosti (2008). Okrem iného sú nám k dispozícii, už aj v elektronickej podobe, teoretické odborné poznatky v anglickej, nemeckej, či českej literatúre. Veľkým prínosom pre prácu boli pre nás štúdie pod názvom Researching Violence Against Woman (2005), či Combating Violence against woman (2008). Použitie tejto literatúry sa odrazilo v závislosti od faktu, že za roky 2013 a 2014 sa podľa výskumov s domácim násilím stretlo až 34 % slovenských žien, čo predstavuje alarmujúce číslo v závislosti od množstva informácií a centier, ktoré poskytujú ženám – obetiam domáceho násilia, pomoc. Predpokladáme, že toto číslo je aktuálne aj v súčasnosti.

Metódy

V nasledujúcej časti uvádzame ciele výskumu, popis výskumnej vzorky, popis výskumnej metódy a interpretáciu výsledkov.

V rámci nášho výskumu sme sa zamerali na rôzne oblasti týkajúce sa predmetnej problematiky. Premenné, ktoré boli pre kľúčové pre overovanie stanovených výskumných cieľov boli vek, frekvencia výskytu násilia v intímnom vzťahu, zamestnanosť týraných žien, schopnosť rozhodovania týraných žien, medicínska intervencia, detnosť týraných žien a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov. Stanovili sme si nasledujúce výskumné ciele:

  1. zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a vekom týraných žien,
  2. zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a zamestnanosťou týraných žien,
  3. zistiť ako dlho trvá rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúceho intímneho partnera,
  4. zistiť, či týrané ženy pri odchode od týrajúcich intímnych partnerov využívajú pomoc príslušníkov Polície Slovenskej republiky,
  5. zistiť vzťah medzi frekvenciou výskytu psychického násilia v intímnom vzťahu a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov,
  6. zistiť vzťah medzi frekvenciou kontrolujúcich aktivít týraných žien týrajúcimi intímnymi partnermi a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov,
  7. zistiť, či týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov,
  8. zistiť koľko detí majú v priemere týrané ženy ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia,
  9. zistiť, či sú deti týraných žien taktiež ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia spolu s ich matkou,
  10. zistiť, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov týraných žien, ktoré vyhľadali sociálnu pomoc.

Výskumnú vzorku tvorili ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia zo strany intímneho partnera, v počte 88. Priemerný vek respondentiek bol 39 rokov (39,17). Pričom najmladšia respondentka mala 22 rokov a najstaršia 63 rokov. Najpočetnejšou skupinou boli respondentky so stredoškolským vzdelaním bez maturitnej skúšky v počte 34 (34 %). Ďalej to boli respondentky so stredoškolským vzdelaní s maturitou v počte 25 (25 %) a následne respondentky s ukončenou vysokou školou v počte 17 (17 %), základnou školou v počte 14 (14 %) a nedokončenú základnú školu malo 10 % respondentiek z celkového výskumného súboru v počte 10. Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 1. Výskum bol realizovaný v roku na prelome rokov 2017 až 2018.

Graf 1: Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelaniaGraf 1: Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelania

Ďalšou najpočetnejšou skupinou boli ženy – respondentky, ktoré sú zamestnané, a to v počte 37 (38 %). Následne to boli ženy – respondentky, ktoré sú na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke v počte 30 (31 %). Nezamestnaných v našom výskumom súbore bolo 27 žien – respondentiek, pričom 23 z nich (23 %) bolo nezamestnaných a evidovaných na UPSVaR, teda vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie (EoZ) a 4 ženy (4 %) boli nezamestnané, avšak neboli zaradené do EoZ. 3 ženy respondentky (3 %) uviedli, že sú aktuálne na dôchodku a 1 žena – respondentka neuviedla informácie ohľadom svojho zamestnania. Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 2.

Graf 2 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska pracovného zaradeniaGraf 2 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska pracovného zaradenia

Ďalšou najpočetnejšou skupinou respondentiek boli ženy z Bratislavského kraja v počte
19 (19 %) a Žilinského kraja v počte 18 (18 %). Následne to boli respondentky žijúce v Nitrianskom kraji a v Trenčianskom kraji v rovnakom počte 13 (14 %). 12 respondentiek (11 %) pochádzalo z Trnavského kraja, 10 respondentiek (10 %) pochádzalo z Banskobystrického kraja a v rovnakom počte taktiež z Prešovského kraja. Najmenšie zastúpenie mali ženy – respondentky z Košického kraja v pote 6 (6 %). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 3.

Graf 3 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska regiónu, v ktorom týrané ženy aktuálne žijú Graf 3 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska regiónu, v ktorom týrané ženy aktuálne žijú

V takmer rovnakom počte pred odchodom do azylového zariadenia týrané ženy bývali v spoločnej domácnosti s týrajúcim partnerom (expartnerom), respektíve manželom (exmanželom) v počte 46 (52 %), pričom v takmer rovnakom počte (N=42; 48 %) tvorili výskumný súbor ženy, ktoré do krízového centra prišli z iného ubytovania, než je ubytovanie spoločné s týrajúcim partnerom (expartnerom), respektíve manželom (exmanželom). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 4.

Graf 4 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska a miesta, kde mali pôvodne pobytGraf 4 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska a miesta, kde mali pôvodne pobyt

Výskum bol realizovaný prostredníctvom neštandardizovaného dotazníka vlastnej konštrukcie, ktorý obsahoval premenné, ktoré sme mali za cieľ štatistickou procedúrou analyzovať, a to vek, frekvencia výskytu násilia v intímnom vzťahu, zamestnanosť týraných žien, schopnosť rozhodovania týraných žien, medicínska intervencia, detnosť týraných žien, vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov. Dotazník bol distribuovaný on-line cez portál www.survio.com. Zozbieraných bolo 88 odpovedí. Dotazník zobrazený participantkami 112 krát, pričom v 24 prípadoch nebol dotazník zodpovedaný vôbec alebo boli odpovede neúplné a následne vyradené. Štatistiku respondentov je možné vidieť v nasledujúcom grafe 5.

Graf 5 Štatistika respondentov a história návštev on-line dotazníkaGraf 5 Štatistika respondentov a história návštev on-line dotazníka

Štatistické procedúry boli realizované prostredníctvom nástrojov opisnej a inferenčnej štatistiky v programe IBM SPSS (verzia 20.0). Štatistickou deskripciou sme získané dáta analyzovali za účelom získania hodnôt (AM – aritmetického priemeru, početností – N, mediánu – Mdn, štandardnej odchýlky – SD, modusu – M a minimálnych a maximálnych hodnôt. Z pohľadu štatistickej inferencie sme analýzu kategorických premenných realizovali pomocou frekvenčných analýz. Pri ordinálnych premenných sme použili neparametrické Mann-Whitney U-testy a v prípade kontinuálnych premenných sme použili parametrické Studentove t-texty pre dva nezávislé výbery a Pearsonovu korelačnú analýzu.

Výsledky

Výsledky odpovedí preukázali, že väčšina participantiek v počte 46 (52,3 %) bývala pred využitím sociálnej pomoci a ubytovaním v krízovom centre v spoločnej domácnosti, ktorú mali s partnerom (expartnerom) / manželom (exmanželom). Ako ďalšiu alternatívu respondentky uvádzali iné krízové centrum, v počte 22 (25 %). 18 (20,5 %) respondentiek bolo predtým ubytovaných u príbuzných alebo priateľov. Výsledky sú znázornené v nasledujúcej tabuľke 1.

Tabuľka 1 Miesto pobytu pred príchodom do krízového centra Tabuľka 1 Miesto pobytu pred príchodom do krízového centra

Až 72 (81,8 %) respondentiek uviedlo, že hlavným dôvodom odchodu od intímneho týrajúceho partnera bolo to, že ich fyzicky napádal. Následne boli uvádzané ako dôvody odchodu alkoholizmus a branie drog (59 respondentiek, 67 %), nadávanie a ponižovanie (47 respondentiek, 53,4 %), nedostatok financií (34 respondentiek, 38,6 %), zlé zaobchádzanie s deťmi (29 respondentiek, 33 %), hrubé správanie a vyhrážanie (14 respondentiek, 15,9 %) a sociálna izolácia (blízke okolie: 24 respondentiek, 27,3 %; širšie okolie: 12 respondentiek, 13,6 %) – celkom 36 respondentiek, 40,9 %). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 2.

Tabuľka 2 Dôvody odchodu od týrajúceho partnera do krízového centraTabuľka 2 Dôvody odchodu od týrajúceho partnera do krízového centra

44 respondentiek (50 %) odišlo od týrajúceho intímneho partnera náhle. Dlhodobejšie sa rozhodovalo 34 respondentiek (38,6 %). Ako inú situáciu odchodu bez rozhodovania uviedlo 9 respondentiek (10,2 %). 71 respondentiek (80,7 %) uviedlo, že nebola prítomná polícia. Polícia zasahovala v prípade 17 respondentiek (19,3 %). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 3 a grafe 6.

Tabuľka 3 Rozhodovanie sa o odchode od týrajúceho partnera pred odchodom do krízového centraTabuľka 3 Rozhodovanie sa o odchode od týrajúceho partnera pred odchodom do krízového centra

Graf 6 Prítomnosť polície pri odchode od týrajúceho partnera do krízového centra Graf 6 Prítomnosť polície pri odchode od týrajúceho partnera do krízového centra

Ďalej sme zisťovali prostredníctvom rôznych výrokov výskyt a frekvenciu nežiaduceho správania týrajúcich intímnych partnerov. Veľmi časté pitie alkoholu alebo brania drog uviedlo 84 respondentiek z celkového výskumného súboru 88 respondentiek. 76 respondentiek pociťovalo veľmi často nedostatok peňazí od partnera na domácnosť. Kontrolovanie zo strany partnera uviedli ako veľmi časté 56 respondentiek, pričom 29 respondentiek označilo toto správanie za časné (celkom 85 respondentiek). Veľmi časté a časté vyhrážanie sa partnera, že ich fyzicky zničí, uviedlo 81 respondentiek. Vyhrážanie sa psychickou likvidáciou ako často a veľmi často sa vyskytujúce nežiaduce správanie zo strany intímneho partnera uviedlo taktiež 81 respondentiek. 75 respondentiek ďalej uviedlo, že nikdy respektíve takmer nikdy nepocítilo, že by si ich intímny partner zastal. Veľmi často a často malo z intímneho partnera strach 85 respondentiek. Veľmi časté a časté zámerné ponižovanie pociťovalo 87 respondentiek. 84 respondentiek často až veľmi často zažívalo zo strany intímneho partnera, vyhrážky, že ich zabije. Veľmi častú a častú žiarlivosť intímnych partnerov uviedlo 86 žien. Častú až veľmi častú násilnosť pri sexuálnom akte uviedlo 36 respondentiek. Veľmi často a často boli vyžadované ponižujúce sexuálne praktiky zo strany sexuálneho partnera u 27 respondentiek. Psychické deptanie veľmi často a často zažívalo 83 respondentiek, veľmi časté a často pomáhanie zo strany partnera zažilo iba 19 respondentiek, sociálnu izoláciu následkom obmedzovania kontaktu s inými ľuďmi veľmi často a často uviedlo 81 respondentiek. Hrubé nadávky boli veľmi časté a časté u 84 respondentiek. Slušné správanie nebolo zo strany partnera v intímnom vzťahu na verejnosti pociťované zo strany 73 respondentiek. Veľmi časté a časté fyzické napádanie uviedlo 85 respondentiek a veľmi časté a časté branie peňazí taktiež 85 respondentiek. 71 respondentiek nikdy, respektíve takmer nikdy nepociťovalo, že by intímnemu partnerovi na nich záležalo. Prehľad výsledkov je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 4.

Tabuľka 4 Frekvencia vybraných typov zlého správania sa týrajúceho partneraTabuľka 4 Frekvencia vybraných typov zlého správania sa týrajúceho partnera

Na otázku, či bol intímny partner stíhaný kvôli zlému správaniu voči respondentkám, odpovedalo 26,1 % (23 respondentiek) kladne, 67 % (59 respondentiek) záporne a 5,7 %
(5 respondentiek) nevedelo na túto otázku odpovedať. V jednom prípade bola označená odpoveď - nechcem uviesť. Výsledky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 5.

 Tabuľka 5 Trestné stíhanie partnera kvôli zlému správaniu voči partnerke Tabuľka 5 Trestné stíhanie partnera kvôli zlému správaniu voči partnerke

Viackrát fyzicky zranených kvôli násilnému správaniu intímneho partnera (otázka číslo 15, tabuľka 6) bolo 87,5 % respondentiek, dvakrát 5 respondentiek (5,7 %), jedenkrát 3 respondentky (3,4 %), pričom vôbec zranené boli 2 respondentky 2,3 %) z celkového výskumného súboru.

Tabuľka 6 Výskyt vážneho zranenia následkom zlého správania sa partnera pred príchodom do krízového centraTabuľka 6 Výskyt vážneho zranenia následkom zlého správania sa partnera pred príchodom do krízového centra

V tabuľke č. 7 je možné vidieť, že 77 respondentiek (87,5 %) si nechalo fyzické zranenie ošetriť, 6 respondentiek (6,8 %) nie, 3 respondentky (3,4 %) raz a odpoveď neuviedli 2 respondentky (2,3 %). 45 respondentiek (51,1 %) uviedlo, že sa budú snažiť o nájdenie inej možnosti ubytovania. 38 respondentiek (43,2 %) plánuje v tomto stredisku zotrvať tak dlho ako to bude možné.

Tabuľka 7 Vyhľadanie zdravotnej pomoci a lekárska intervencia zranení spôsobených týrajúcim partneromTabuľka 7 Vyhľadanie zdravotnej pomoci a lekárska intervencia zranení spôsobených týrajúcim partnerom

V nasledujúcom texte uvádzame prehľad výsledkov výskumu z pohľadu stanovených výskumných cieľov.

Výskumný cieľ 1: zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a vekom týraných žien.
Na základe jeho výsledkov Studentovho t-testu pre dva nezávislé výbery sa ukázalo, že medzi ženami, ktoré majú menej ako 30 rokov a tými, ktoré majú viac ako 30 rokov, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(86)=-2.340, p(1)=.011. V súlade s našimi očakávaniami sme zistili, že ženy, ktoré majú menej ako 30 rokov sú menej často týrané svojimi intímnymi partnermi (AM=37.17, SD=7,334) v porovnaní so ženami, ktoré majú viac ako 30 rokov (AM=40,71, SD=5,270). Z hľadiska početnosti ohrozujúcich situácií sa medzi ženami, ktoré majú menej ako 30 rokov a tými, ktoré majú viac ako 30 rokov, nepodarilo preukázať štatisticky významný rozdiel, t(86)=-.970, p(1)=.168. Z uvedeného vyplýva, že ženy oboch vekových kategórií si zažívajú porovnateľný počet ohrozujúcich situácií.

Výskumný cieľ 2: zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a zamestnanosťou týraných žien.
Na základe výsledkov Studentovho t-testu pre dva nezávislé výbery sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sú zamestnané a tými, ktoré sú nezamestnané, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(55)=-.395, p(1)=.347. Z uvedeného vyplýva, že ženy sú týrané intímnymi partnermi porovnateľne často bez ohľadu na to, či sú zamestnané alebo nezamestnané. Z hľadiska početnosti ohrozujúcich situácií sa medzi ženami, ktoré sú zamestnané a tými, ktoré sú nezamestnané, tiež nepodarilo preukázať štatisticky významný rozdiel, t(55)=.533, p(1)=.298. Z uvedeného vyplýva, že zamestnané aj nezamestnané ženy si zažívajú porovnateľný počet ohrozujúcich situácií.

Výskumný cieľ 3: zistiť ako dlho trvá rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúceho intímneho partnera.
Na základe výsledkov frekvenčnej analýzy sa napriek našim očakávaniam ukázalo, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nie je dlhodobo zablokovaná následkom prežívania ohrozujúcich situácii v domácom prostredí O odchode od týrajúceho partnera sa dlhodobo rozhodovalo len 44 % žien. Ani na základe výsledkov následne realizovaných Studentových t-testov sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(76)=-.198, p(1)=.422. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nie je dlhodobo zablokovaná následkom frekvencie prežívania ohrozujúcich situácii v domácom prostredí. Z hľadiska početnosti ohrozujúcich situácií sa medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, tiež nepodarilo preukázať štatisticky významný rozdiel, t(76)=.442, p(1)=.330. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nie je dlhodobo zablokovaná následkom početnosti prežívania ohrozujúcich situácii v domácom prostredí.

Výskumný cieľ 4: zistiť, či týrané ženy pri odchode od týrajúcich intímnych partnerov využívajú pomoc príslušníkov Polície Slovenskej republiky.
To, či týrané ženy využívajú pomoc Polície Slovenskej republiky pri odchode od týrajúcich intímnych partnerov sme overovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa napriek našim očakávaniam ukázalo, že rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov je podstatne častejšie realizované bez pomoci príslušníkov Polície Slovenskej republiky. Až 80,5 % týraných žien uviedlo, že svoje rozhodnutie odísť od týrajúceho intímneho partnera nerealizovali za prítomnosti príslušníkov Polície Slovenskej republiky.

Výskumný cieľ 5: zistiť vzťah medzi frekvenciou výskytu psychického násilia v intímnom vzťahu a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov.
Vzťah medzi frekvenciou výskytu psychického násilia v intímnom vzťahu a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov sme overovali pomocou Mann-Whitney U testov. Na základe ich výsledkov sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené psychickému násiliu zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí s tým, ako často sa ženám ich intímny partner vyhráža, že ich psychicky zničí, U=620.0, p(1)=.089, ako často ich zámerne ponižuje, U=723.5, p(1)=.396, ako často sa vyhráža, že ich zabije, U=705.5, p(1)=.325, ako často ich psychicky deptá, U=626.0, p(1)=.070, ani ako často im hrubo nadáva, U=668.0, p(1)=.196.

Výskumný cieľ 6: zistiť vzťah medzi frekvenciou kontrolujúcich aktivít týraných žien týrajúcimi intímnymi partnermi a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov.
Vzťah medzi frekvenciou kontrolujúcich aktivít týraných žien týrajúcimi intímnymi partnermi a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov sme overovali pomocou Mann-Whitney U testov. Na základe ich výsledkov sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené kontrolujúcim aktivitám zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí ani s tým, ako často ich intímny partner kontroluje, ak niekam išli, U=736.0, p(1)=.450, ani ako často ich obmedzuje v stretávaní s inými ľuďmi, U=708.5, p(1)=.338.

Výskumný cieľ 7: zistiť, či týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov.
Zisťovanie, či týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov sme realizovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa v súlade s našimi očakávaniam ukázalo, že v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov, týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc. Až 93 % týraných žien uviedlo, že v prípade vážneho fyzického zranenia zo strany intímneho partnera vyhľadali zdravotnú pomoc raz alebo viackrát.

Výskumný cieľ 8: zistiť koľko detí majú v priemere týrané ženy ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia,
Zisťovanie koľko detí majú v priemere týrané ženy ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia sme realizovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa napriek našim očakávaniam ukázalo, že v azylových domoch je porovnateľný počet žien s jedným dieťaťom a s žien s viacerými deťmi. S jedným dieťaťom bolo v azylovom dome 45,6 % žien (N= a s viacerými deťmi 54,4 % žien.

Výskumný cieľ 9: zistiť, či sú deti týraných žien taktiež ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia spolu s ich matkou.
Zisťovanie, či sú deti týraných žien taktiež ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia spolu s ich matkou sme realizovali pomocou Pearsonovej korelačnej analýzy. Na základe jej výsledkov sme zistili, že existuje štatisticky významný pozitívny vzťah medzi počtom detí, ktoré má žena s týrajúcim partnerom a počtom detí, ktoré s ňou odišli do azylového domu, r=.722, p<.001. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s našimi očakávaniami ženy, ktoré sa rozhodli využiť sociálnu pomoc a sú ubytované v azylovom dome odchádzajú od týrajúceho intímneho partnera aj so svojimi deťmi.

Výskumný cieľ 10: zistiť, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov týraných žien, ktoré vyhľadali sociálnu pomoc.
Zisťovanie, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov týraných žien, ktoré vyhľadali sociálnu pomoc sme realizovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa v súlade s našimi očakávaniam ukázalo, že týrajúci intímni partneri týraných žien, ktoré využili sociálnu pomoc a sú ubytované v azylovom dome, nie sú trestne stíhaný v súvislosti s domácim násilím páchaným na ženách. Trestne stíhaných za domáce násilie páchané na ženách bolo len 28 % (N=23) týrajúcich intímnych partnerov.

Na základe stanovených výskumných cieľov výskumu sme overovali platnosť šiestich hypotéz, ktoré boli zamerané na overovanie vzťahov medzi rôznymi premennými súvisiacimi s problematikou rodovo podmieneného, respektíve domáceho/partnerského násilia. Premenné, ktoré sme vzájomne prepájali boli vek týraných žien, zamestnanosť, frekvencia výskytu domáceho/partnerského násilia, schopnosť opustiť tyranizujúceho partnera, detnosť a podobne.

Studentov t-test pre dva nezávislé výbery preukázal, že medzi ženami, ktoré majú menej ako 30 rokov a tými, ktoré majú viac ako 30 rokov, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(86)=-2.340, p(1)=.011.

Studentov t-test pre dva nezávislé výbery nepreukázal, že existuje štatisticky významný rozdiel medzi ženami, ktoré sú zamestnané a tými, ktoré sú nezamestnané, t(55)=-.395, p(1)=.347.

Frekvenčná analýza preukázala, že rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov je podstatne častejšie realizované bez pomoci príslušníkov Polície Slovenskej republiky (80,5 %).

Mann-Whitney U test nepreukázal, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené psychickému násiliu zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Výsledky taktiež preukázali, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí s tým, ako často sa ženám ich intímny partner vyhráža, že ich psychicky zničí, U=620.0, p(1)=.089, ako často ich zámerne ponižuje, U=723.5, p(1)=.396, ako často sa vyhráža, že ich zabije, U=705.5, p(1)=.325, ako často ich psychicky deptá, U=626.0, p(1)=.070, ani ako často im hrubo nadáva, U=668.0, p(1)=.196.

Mann-Whitney U test nepreukázal, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené kontrolujúcim aktivitám zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí ani s tým, ako často ich intímny partner kontroluje, ak niekam išli, U=736.0, p(1)=.450, ani ako často ich obmedzuje v stretávaní s inými ľuďmi, U=708.5, p(1)=.338.

Frekvenčná analýza nepotvrdila, že v azylových domoch je viacej týraných žien s jedným dieťaťom (45,6 % ) ako týraných žien v viacerými deťmi (54,4 %).

Diskusia

Mapujúci kvantitatívny výskum orientovaný na frekvenciu výskytu rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia páchaného na ženách v Prešovskom kraji zrealizovali Koscelníková (2012) a následne Libáková (2016). Výskum bol zameraný na zariadenia a organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby ženám zažívajúcim násilie a na ich dostupnosť. Podľa výskumu Libákovej (2016) boli najčastejšie sa vyskytujúce prejavy psychického násilia zo strany intímneho partnera, a to urážanie, ponižovanie, očierňovanie a zastrašovanie, vyhrážanie či manipulovanie. Naopak najnižšie zastúpenie malo fyzické násilie, a to napríklad trhanie vlasov a popálenie. Spomedzi najčastejšie označovaných príčin násilia páchaného na ženách boli uvádzané napríklad nadradené postavenie muža voči žene a násilnícku povahu partnera a agresivita. Za najmenej vyskytujúce sa príčiny považujú nízke sebavedomie partnera a vyprovokovanie ženou. Výsledky nášho výskumu preukázali, že príčinami násilia páchaného na ženách zo strany intímneho partnera boli najčastejšie nedostatok financií a chorobná žiarlivosť. Ako problematické správanie spojené s násilím zo strany intímneho partnera boli označované rôzne formy násilia, teda psychické i fyzické ako napríklad kontrolovanie zo strany týrajúceho partnera, vyhrážanie sa partnera fyzickou likvidáciou, zámerné ponižovanie, psychické deptanie, fyzické napádanie a podobne.

Vo výskume Koscelníkovej (2012) a Libárkovej (2016) boli najčastejšie poskytované sociálne služby ženám zažívajúcim násilie zo strany partnera / manžela sociálne poradenstvo a krízová intervencia, čo je v súlade s našimi výsledkami. Ďalej to boli psychologická pomoc, právna pomoc a prevencia. Najmenej často bola využívaná metóda podporných skupín. Záverečným zhodnotením vyššie uvedených výskumov je, že pravidelné mapovanie zohráva podstatnú úlohu pri analyzovaní toho, aké služby sú v súvislosti s problematikou partnerského násilia poskytované, čo nadväzuje aj na ich dostupnosť, variabilitu a frekvenciu. Pravidelné mapovanie tejto oblasti môže napomôcť k stimulácii poskytovania sociálnych služieb ženám zažívajúcim násilie v zmysle ich potreby a efektivity. Na základe uvedeného je možné zostavovať plány a stratégie na jej zlepšenie.

Martinková, Slavětinský a Vlach (2014) sa zamerali na výskumnú analýzu viacerých oblastí spojených s násilím v partnerských vzťahoch. Analyzované boli základné sociodemografické charakteristiky žien, ktoré využívajú pobytové sociálne služby v azylových domoch, respektíve v krízových strediskách. Skúmané boli tiež konkrétne prejavy násilia a partnerského správania spojeného s násilím. Autori štúdie sa zaoberali tiež trestným stíhaním tyranizujúcich partnerov a jeho frekvenciou. Ďalej skúmali tiež variabilitu fyzické zranenia následkom násilia zo strany partnera / manžela, zariadenia krízových služieb pre týrané ženy a častosť poskytovania pomoci, problematiku detí partnerstiev / manželstiev kde je páchané násilie, vplyv pobytu žien v azylovom dome z pohľadu súkromného i pracovného života, ako aj okolnosti súčasného ubytovania v azylovom zariadení.

Výskumný súbor štúdie Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) tvorilo 124 respondentiek v Českej republike, pričom najpočetnejšou skupinou boli ženy vo veku 31 až 40 rokov (viac ako 44 %). Najčastejšie sa vyskytujúce najvyššie dosiahnuté vzdelanie bolo stredoškolské s výučným listom, čiže bez maturity (viac ako 35 % respondentiek) a následne stredoškolské vzdelanie s maturitou (29 % respondentiek). Sociálny status žien z výskumnej vzorky bol prevažne „materská / rodičovská dovolenka“ (viac ako 43 % respondentiek). Zaujímavosťou v tomto výskumu bolo, že klientela zariadení krízových služieb bola najčastejšie umiestnená v pobytových zariadeniach, ktoré nemali utajenú adresu, a to v prípade viac ako 75 % respondentiek. Najpočetnejšou skupinou vo výskumnej vzorky boli respondentky, ktoré boli umiestnené v azylových domoch v časovom horizonte od 3 do 6 mesiacov (29 %). Zaujímavým zistením tiež bolo, že najčastejšie boli tyranizujúci partneri respondentiek s nimi len v partnerskom, respektíve kohabitovanom vzťahu (viac ako 50 % respondentiek) a následne v manželskom (viac ako 26 % respondentiek). Najčastejšie sa problémy spojené s násilím v partnerskom vzťahu vyskytovali v partnerstvách, ktoré trvali od 1 do 5 rokov (viac ako 42 % respondentiek) a následne v partnerstvách, ktoré trvali od 5 do 10 rokov (viac ako 26 % respondentiek) a viac ako 10 rokov (viac ako 24 % respondentiek).

Najčastejšie klientky prišli do azylového domu zo spoločného domova s tyranizujúcim partnerom (viac ako 62 % respondentiek) a následne z iného domova, kde sa pred týmto partnerom ukrývali (viac ako 15 % respondentiek). Uvedené výsledky výskumu Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) sú v súlade s našimi, pretože väčšina respondentiek (viac ako 52 %) bývala pred využitím sociálnej pomoci a ubytovaním v krízovom centre v spoločnej domácnosti, ktorú mali s partnerom (expartnerom) / manželom (exmanželom).

Väčšina týraných žien vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) sa rozhodovala o odchode od týrajúceho partnera dlhodobo (viac ako 53 % respondentiek) čo nie je v súlade s našimi výsledkami pretože v prípade našej výskumnej vzorky 50 % respondentiek odišlo od týrajúceho partner náhle. Dlhodobejšie sa o odchode od týrajúceho partnera rozhodovalo viac ako 38 % respondentiek z nášho výskumného súboru. Náhle od týrajúceho partnera vo vyššie uvedenom porovnávacom výskumu odišlo viac ako 41 % respondentiek.

Pri odchode od týrajúceho partnera vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) nebola polícia až u 88 % respondentiek. Uvedené výsledky sú totožné s našimi výskumnými zisteniami v rámci ktorých viac ako 80 % týraných žien uviedlo, že pri odchode od ich problémového partnera bola prítomná polícia.

Najčastejším príčinami odchodu týraných žien od týrajúcich partnerov vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) boli slovné napádanie a vyhrážanie sa, ako aj fyzické napádanie zo strany týrajúceho partner / manžela. Uvedené výsledky sú v súlade s našimi, pretože viac ako 81 % respondentiek uviedlo, že hlavným dôvodom odchodu od intímneho týrajúceho partnera bolo to, že ich fyzicky napádal.

Týrané ženy vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) sú v azylových domov najčastejšie s jedným dieťaťom. Tieto výsledky nie sú v súlade s našimi zisteniami, pretože hypotéza 6 bola vyvrátená („V azylových domoch je viacej týraných žien s jedným dieťaťom ako týraných žien s viacerými deťmi.“).

Záver

V závere by sme radi poukázali na viaceré limity zrealizovaného výskumu. Jedným z limitov je nereprezentatívnosť výskumnej vzorky vzhľadom k jej nedostatočnej početnosti a diferencovanosti z čoho vyplýva, že výsledky výskumu nie je možné zovšeobecniť na celkovú populáciu žien, ktoré zažili, respektíve zažívajú rodovo podmienené násilie zo strany muža. Ďalším limitom výskumu môže byť výrazne regionálny charakter výskumnej vzorky, ktorú tvorili predovšetkým v kvalitatívnom výskume ženy zažívajúce rodovo podmienené násilie v Bratislavskom kraji.

Autor: PhDr. Andrea Hurbanová
Autorka je študentkou doktorandského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave

Zoznam použitej literatúry

BOHONY, B. et al. 2015. Štandardy komplexnej podpory a ochrany žien zažívajúcich násilie. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2015. 153 s. ISBN 978-80-7138-145-7.
GŘIVNA, T. et al. 2014. Kriminológie. 4. vyd. Praha : Wolters Kluwer, a. s., 2014. 536 s. ISBN 978-80-7478- 614-3.
HAVRLENTOVÁ, D. 2017. Intimita, rodina, domáce násilie. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 63-73.
HURBANOVÁ, A. 2018. Sociálne aspekty pomoci ženám – obetiam domáceho násilia. [dizertačná práca].
KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. UPJŠ Košice, 2008. 267s. ISBN 978-80- 7097-713-2.
KOSCELNÍKOVÁ, Ľ. 2012. Pomoc ženám zažívajúcim násilie v párových/intímnych vzťahoch a ich deťom v Prešovskom samosprávnom kraji. Diplomová práca. Prešov: FFPU 2012. 147 s.
LIBÁKOVÁ, Ľ. 2016. Rodovo podmienené násilie ako problém sociálnej práce. In Ološtiak, M. (Eds.). 11. študentská vedecká a umelecká konferencia. Zborník príspevkov. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2016. 485 s. ISBN 978-80-555-1609-7. s. 4333-440.
MARTINKOVÁ, M. – SLAVĚTÍNSKÝ, V. – VLACH, J. 2014. Vybrané problémy z oblasti domáceho násilí v ČR. Praha : Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 2014. 130 s. ISBN 978-80-7338-139-4.
ONDICOVÁ, M. 2017. Základné znaky domáceho násilia. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 31-49.
POLÁKOVÁ, E. - SPÁLOVÁ, L. - HOFLEROVÁ, E. 2008. Efektivní sociálně-mediální komunikace. Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2008. 196.s. ISBN 978-80-7368-567-6.
TOLLEFSON, D. R. et al. 2009. A mind-body approach to domestic violence perpetrator treatment: Program overview and preliminary outcomes. In Journal of Aggression, Maltreatment and Trauma, 2009. roč. 18. č. 1. s. 17-45.
VAVROŇOVÁ, M. et al. 2013. Statistická sonda obětí domácího násilí za rok 2012. [online]. [citované 2017-07-04]. Dostupné na internete: http://rosa-os.cz/wp-content/uploads/2014/05/2012_STATS.pdf