Problematika násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce – kvantitatívne overovanie skutočností

aug 8 2018

Violence againts slovak woman from practical social work point of view – quantitative verification facts

Abstrakt: Hlavným cieľom výskumného článku je sumarizácia a kompletizácia kvantitatívnych poznatkov týkajúcich sa problematiky násilia páchaného na ženách na Slovensku z pohľadu praxe sociálnej práce. V metodológií bola využitá kvantitatívna výskumná stratégia. Stanovené boli viaceré kvantitatívne výskumné ciele, ktoré boli spojené s vekom, frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu, zamestnanosťou týraných žien, schopnosťou rozhodovania týraných žien, medicínskou intervencia, detnosťou týraných žien a vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov. Výskumnú vzorku tvorili ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia zo strany intímneho partnera, v počte 88. Výskumná metóda bol dotazník vlastnej konštrukcie. Výsledky výskumu preukázali viaceré významné rodinné a sociálne súvislosti, ktoré sa spájajú s problematikou rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia páchaného na ženách.
Kľúčové slová: Násilie páchané na ženách. Násilie v intímnych vzťahoch. Kvantitatívny výskum. Sociálna práca a sociálny pracovník.

Abstract: The general aim of the research article is the summarization and completion the quantitative findings of the violence againts slovak women problems from the social work practice point of view. In the methodology of the dissertation was used quantitative research strategies. Was seted multiple quantitative research aims that was connect with the age, frequency, intimate violence occurrence, employment of mistreated women, ability to make decision of mistreated women, medical intervention, quantity of mistreated women childs and drawing criminal responsibility of the torture men. The research sample consists of the women that are the victims of the tortured men, in quantity 88. The research methods was the questionnaire of our contruction. The results of the research shown that multiple family and social connection that are connect with the violence againts women problems are significant.
Key words: Violence against women. Intimate partner violence. Quantitative research. Social work a social worker.

Foto: Peter Senko (2017)Foto: Peter Senko (2017)

Úvod

Jav samotného násilia sprevádza ľudstvo podľa Papáčeka (2017) už od samotného začiatku jej existencie. Počas histórie je možné spozorovať rôzne motívy násilného správania sa a agresie. V samotných začiatkoch ľudstva išlo o takzvaný pud sebazáchovy, respektíve o zachovanie si samotnej existencie jedinca, čo sa v niektorých prípadoch prejavovalo násilným správaním. Ten, kto bol silnejším mal vyššiu pravdepodobnosť prežitia. Tak isto svoj názor a svoju vôľu bolo najjednoduchšie presadiť v komunite prostredníctvom násilia a agresie.

Problematika násilia páchaného na ženách, respektíve problematika rodovo podmieneného násilia, bola v dávnej minulosti tabuizovaná a súkromná záležitosť jednotlivých domácností, čo dokladuje aj tvrdenie Gřivnu et al. (2014). Za posledné štyri desaťročia za však zmenila na celospoločenský problém. Rozhodujúci podiel mali na tejto zmene predovšetkým mimovládne, takzvané ženské organizácie, ktorých hlavným cieľom bolo pomáhať týraným ženám. Svoju pozornosť zameriavali a stále zameriavajú na upozorňovanie odbornej i širokej verejnosti na rozsah násilia páchaného násilia a jeho následky. Tieto organizácie, ako aj odborníci z praxe poukazujú na potrebu eliminácie až zamedzenia tohto sociálnopatologického javu, ktorý je spojený s prostredím rodiny. Intervencia následkom týrania je taktiež špecifická oblasť, ktorá si vyžaduje vytvorenie multidisciplinárnych tímov, aby boli riešené všetky oblasti, ktoré zasahujú do života ženy na vnútornej (psychika) i vonkajšej úrovni (sociálne aspekty). Dôraz všetkých aktérov v boji proti tomuto nežiaducemu javu v rámci diskusií a spoločenských aktivít je kladný na zmenu postoja spoločnosti voči výskytu domáceho násilia na Slovensku vo všeobecnosti. Postoj spoločnosti hrá v tomto prípade významnú úlohu z pohľadu pozitívnej zmeny.

Súčasný stav problematiky domáceho násilia poukazuje na to, že nazeranie na túto problematiku sa v priebehu posledných desaťročí výrazne menilo. Zmeny, respektíve odlišné pohľady sa týkajú predovšetkým terminologického vymedzenia domáceho násilia / násilia páchaného na ženách / násilia v intímnych vzťahoch. Rozdiely v terminológii sú zjavné aj v súčasnosti a to z pohľadu porovnania rôznych európskych, či iných krajín sveta. Stretnúť sa môžeme s pojmami ako sú „domestic violence“ v angloamerickej oblasti, „family violence“, ktorý je využívaný v nemecky hovoriacich krajinách, „woman/wife abuse; spose abuse; battered woman“ v iných krajinách sveta. Na ázijskom kontinente sú zaužívané pojmy „household violence; family - household violence“. Terminológia vo väčšine prípadov nadväzuje na možnosti intervencie pri vzniknutých a prehlbujúcich sa problémov s domácim násilím. (Bohony et al., 2015).

„Definícia domáceho násilia v odborných publikáciách, tiež aj v pracovných materiáloch pomáhajúcich profesii je niekoľko desiatok Pre všetky je ale charakteristické, že v každej z nich sa poukazuje na nebezpečnosť konania zneužívateľa (agresora) nielen pre obeť (zneužívaného) ale aj pre celú rodinu ako aj spoločnosť a toto konanie označujú za závažný negatívny spoločenský jav.“ (Ondicová, 2017, s. 31).

Z nášho pohľadu by sme mohli v súvislosti s partnerským násilím poskytnúť nasledovnú definíciu: „Násilie páchané v intímnych partnerských vzťahoch je typ násilia, ktoré je najčastejšie smerované zo strany muža voči žene. V tomto prípade môžeme hovoriť o akomkoľvek nežiaducom a neprimeranom spôsobe správania sa partnera voči partnerke, pričom jej spôsobuje psychické alebo fyzické utrpenie. Násilie páchané zo strany muža voči žene v intímnom partnerskom vzťahu má stupňujúci charakter a je riešiteľné iba za pomoci odbornej intervencie, vo väčšine prípadov len zamedzením kontaktu páchateľa s obeťou.“

Z pohľadu súčasného stavu je možné nazerať na problematiku domáceho násilia, respektíve násilia v intímnych partnerských vzťahov z viacerých uhlov pohľadu. Prvý pohľad je pohľad mediálny, ktorý tvorí mediálnu kultúru krajiny a vplyv médií na vnímanie násilia a spoločenských fenoménov. Mediálnou kultúrou a vplyvom médií na spoločnosť vo vzťahu k rôznym nežiaducim fenoménom sa zaoberali napríklad Poláková, Spálová a Hoflerová (2008) a Klimovský (2008). Médiá sú podľa Klimovského (2008) nebezpečné v tom, že ponúkajú široký prehľad moci, moci nad spoločnosťou a spoločenským myslením, či normami. (Klimovský, 2008). V tejto súvislosti poukazujú Poláková, Spálová a Hoflerová (2008) na nízku úroveň mediálnej gramotnosti, ktorá môže mať závažný vplyv na posudzovanie a tolerovanie násilia páchaného na ženách v rámci spoločenských noriem. Médiá sú v súčasnosti výrazným spoločensko-socializačným činiteľom, preto je nutné prihliadať aj na ich obsah. Dôležité je to v súvislosti s populáciou detí a adolescentov, kedy je vzťah k násiliu a jeho takzvaná „intolerancia“ v tomto období bližšie špecifikovaná a neskôr má tento vzťah trvalý charakter.

V súčasnosti existuje už množstvo odbornej domácej i zahraničnej literatúry týkajúcej sa domáceho násilia vo všeobecnosti. Z pohľadu súčasného stavu v kontexte výskumného problému je nutné zdôrazniť význam a aktivity „Inštitútu pre výskum práce a rodiny“, ktorý poskytuje každoročne na svojej internetovej stránke štatistiky a rôzne výskumné zistenia týkajúce sa predmetnej problematiky, ako aj súvisiacich tém.

Za najvýznamnejšie dokumenty „Inštitútu pre výskum práce a rodiny“ je možné pokladať napríklad Reprezentačný výskum výskytu a skúsenosti žien s násilím páchanom na ženách na Slovensku (2008), Správa o násilí páchanom na ženách za roky 2013, 2012 a 2011 a štúdia pod názvom Násilie páchané na ženách ako hraničná téma rodovej nerovnosti (2008). Okrem iného sú nám k dispozícii, už aj v elektronickej podobe, teoretické odborné poznatky v anglickej, nemeckej, či českej literatúre. Veľkým prínosom pre prácu boli pre nás štúdie pod názvom Researching Violence Against Woman (2005), či Combating Violence against woman (2008). Použitie tejto literatúry sa odrazilo v závislosti od faktu, že za roky 2013 a 2014 sa podľa výskumov s domácim násilím stretlo až 34 % slovenských žien, čo predstavuje alarmujúce číslo v závislosti od množstva informácií a centier, ktoré poskytujú ženám – obetiam domáceho násilia, pomoc. Predpokladáme, že toto číslo je aktuálne aj v súčasnosti.

Metódy

V nasledujúcej časti uvádzame ciele výskumu, popis výskumnej vzorky, popis výskumnej metódy a interpretáciu výsledkov.

V rámci nášho výskumu sme sa zamerali na rôzne oblasti týkajúce sa predmetnej problematiky. Premenné, ktoré boli pre kľúčové pre overovanie stanovených výskumných cieľov boli vek, frekvencia výskytu násilia v intímnom vzťahu, zamestnanosť týraných žien, schopnosť rozhodovania týraných žien, medicínska intervencia, detnosť týraných žien a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov. Stanovili sme si nasledujúce výskumné ciele:

  1. zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a vekom týraných žien,
  2. zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a zamestnanosťou týraných žien,
  3. zistiť ako dlho trvá rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúceho intímneho partnera,
  4. zistiť, či týrané ženy pri odchode od týrajúcich intímnych partnerov využívajú pomoc príslušníkov Polície Slovenskej republiky,
  5. zistiť vzťah medzi frekvenciou výskytu psychického násilia v intímnom vzťahu a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov,
  6. zistiť vzťah medzi frekvenciou kontrolujúcich aktivít týraných žien týrajúcimi intímnymi partnermi a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov,
  7. zistiť, či týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov,
  8. zistiť koľko detí majú v priemere týrané ženy ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia,
  9. zistiť, či sú deti týraných žien taktiež ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia spolu s ich matkou,
  10. zistiť, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov týraných žien, ktoré vyhľadali sociálnu pomoc.

Výskumnú vzorku tvorili ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia zo strany intímneho partnera, v počte 88. Priemerný vek respondentiek bol 39 rokov (39,17). Pričom najmladšia respondentka mala 22 rokov a najstaršia 63 rokov. Najpočetnejšou skupinou boli respondentky so stredoškolským vzdelaním bez maturitnej skúšky v počte 34 (34 %). Ďalej to boli respondentky so stredoškolským vzdelaní s maturitou v počte 25 (25 %) a následne respondentky s ukončenou vysokou školou v počte 17 (17 %), základnou školou v počte 14 (14 %) a nedokončenú základnú školu malo 10 % respondentiek z celkového výskumného súboru v počte 10. Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 1. Výskum bol realizovaný v roku na prelome rokov 2017 až 2018.

Graf 1: Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelaniaGraf 1: Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelania

Ďalšou najpočetnejšou skupinou boli ženy – respondentky, ktoré sú zamestnané, a to v počte 37 (38 %). Následne to boli ženy – respondentky, ktoré sú na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke v počte 30 (31 %). Nezamestnaných v našom výskumom súbore bolo 27 žien – respondentiek, pričom 23 z nich (23 %) bolo nezamestnaných a evidovaných na UPSVaR, teda vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie (EoZ) a 4 ženy (4 %) boli nezamestnané, avšak neboli zaradené do EoZ. 3 ženy respondentky (3 %) uviedli, že sú aktuálne na dôchodku a 1 žena – respondentka neuviedla informácie ohľadom svojho zamestnania. Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 2.

Graf 2 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska pracovného zaradeniaGraf 2 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska pracovného zaradenia

Ďalšou najpočetnejšou skupinou respondentiek boli ženy z Bratislavského kraja v počte
19 (19 %) a Žilinského kraja v počte 18 (18 %). Následne to boli respondentky žijúce v Nitrianskom kraji a v Trenčianskom kraji v rovnakom počte 13 (14 %). 12 respondentiek (11 %) pochádzalo z Trnavského kraja, 10 respondentiek (10 %) pochádzalo z Banskobystrického kraja a v rovnakom počte taktiež z Prešovského kraja. Najmenšie zastúpenie mali ženy – respondentky z Košického kraja v pote 6 (6 %). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 3.

Graf 3 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska regiónu, v ktorom týrané ženy aktuálne žijú Graf 3 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska regiónu, v ktorom týrané ženy aktuálne žijú

V takmer rovnakom počte pred odchodom do azylového zariadenia týrané ženy bývali v spoločnej domácnosti s týrajúcim partnerom (expartnerom), respektíve manželom (exmanželom) v počte 46 (52 %), pričom v takmer rovnakom počte (N=42; 48 %) tvorili výskumný súbor ženy, ktoré do krízového centra prišli z iného ubytovania, než je ubytovanie spoločné s týrajúcim partnerom (expartnerom), respektíve manželom (exmanželom). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcom grafe 4.

Graf 4 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska a miesta, kde mali pôvodne pobytGraf 4 Zloženie výskumnej vzorky z hľadiska a miesta, kde mali pôvodne pobyt

Výskum bol realizovaný prostredníctvom neštandardizovaného dotazníka vlastnej konštrukcie, ktorý obsahoval premenné, ktoré sme mali za cieľ štatistickou procedúrou analyzovať, a to vek, frekvencia výskytu násilia v intímnom vzťahu, zamestnanosť týraných žien, schopnosť rozhodovania týraných žien, medicínska intervencia, detnosť týraných žien, vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov. Dotazník bol distribuovaný on-line cez portál www.survio.com. Zozbieraných bolo 88 odpovedí. Dotazník zobrazený participantkami 112 krát, pričom v 24 prípadoch nebol dotazník zodpovedaný vôbec alebo boli odpovede neúplné a následne vyradené. Štatistiku respondentov je možné vidieť v nasledujúcom grafe 5.

Graf 5 Štatistika respondentov a história návštev on-line dotazníkaGraf 5 Štatistika respondentov a história návštev on-line dotazníka

Štatistické procedúry boli realizované prostredníctvom nástrojov opisnej a inferenčnej štatistiky v programe IBM SPSS (verzia 20.0). Štatistickou deskripciou sme získané dáta analyzovali za účelom získania hodnôt (AM – aritmetického priemeru, početností – N, mediánu – Mdn, štandardnej odchýlky – SD, modusu – M a minimálnych a maximálnych hodnôt. Z pohľadu štatistickej inferencie sme analýzu kategorických premenných realizovali pomocou frekvenčných analýz. Pri ordinálnych premenných sme použili neparametrické Mann-Whitney U-testy a v prípade kontinuálnych premenných sme použili parametrické Studentove t-texty pre dva nezávislé výbery a Pearsonovu korelačnú analýzu.

Výsledky

Výsledky odpovedí preukázali, že väčšina participantiek v počte 46 (52,3 %) bývala pred využitím sociálnej pomoci a ubytovaním v krízovom centre v spoločnej domácnosti, ktorú mali s partnerom (expartnerom) / manželom (exmanželom). Ako ďalšiu alternatívu respondentky uvádzali iné krízové centrum, v počte 22 (25 %). 18 (20,5 %) respondentiek bolo predtým ubytovaných u príbuzných alebo priateľov. Výsledky sú znázornené v nasledujúcej tabuľke 1.

Tabuľka 1 Miesto pobytu pred príchodom do krízového centra Tabuľka 1 Miesto pobytu pred príchodom do krízového centra

Až 72 (81,8 %) respondentiek uviedlo, že hlavným dôvodom odchodu od intímneho týrajúceho partnera bolo to, že ich fyzicky napádal. Následne boli uvádzané ako dôvody odchodu alkoholizmus a branie drog (59 respondentiek, 67 %), nadávanie a ponižovanie (47 respondentiek, 53,4 %), nedostatok financií (34 respondentiek, 38,6 %), zlé zaobchádzanie s deťmi (29 respondentiek, 33 %), hrubé správanie a vyhrážanie (14 respondentiek, 15,9 %) a sociálna izolácia (blízke okolie: 24 respondentiek, 27,3 %; širšie okolie: 12 respondentiek, 13,6 %) – celkom 36 respondentiek, 40,9 %). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 2.

Tabuľka 2 Dôvody odchodu od týrajúceho partnera do krízového centraTabuľka 2 Dôvody odchodu od týrajúceho partnera do krízového centra

44 respondentiek (50 %) odišlo od týrajúceho intímneho partnera náhle. Dlhodobejšie sa rozhodovalo 34 respondentiek (38,6 %). Ako inú situáciu odchodu bez rozhodovania uviedlo 9 respondentiek (10,2 %). 71 respondentiek (80,7 %) uviedlo, že nebola prítomná polícia. Polícia zasahovala v prípade 17 respondentiek (19,3 %). Výsledky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 3 a grafe 6.

Tabuľka 3 Rozhodovanie sa o odchode od týrajúceho partnera pred odchodom do krízového centraTabuľka 3 Rozhodovanie sa o odchode od týrajúceho partnera pred odchodom do krízového centra

Graf 6 Prítomnosť polície pri odchode od týrajúceho partnera do krízového centra Graf 6 Prítomnosť polície pri odchode od týrajúceho partnera do krízového centra

Ďalej sme zisťovali prostredníctvom rôznych výrokov výskyt a frekvenciu nežiaduceho správania týrajúcich intímnych partnerov. Veľmi časté pitie alkoholu alebo brania drog uviedlo 84 respondentiek z celkového výskumného súboru 88 respondentiek. 76 respondentiek pociťovalo veľmi často nedostatok peňazí od partnera na domácnosť. Kontrolovanie zo strany partnera uviedli ako veľmi časté 56 respondentiek, pričom 29 respondentiek označilo toto správanie za časné (celkom 85 respondentiek). Veľmi časté a časté vyhrážanie sa partnera, že ich fyzicky zničí, uviedlo 81 respondentiek. Vyhrážanie sa psychickou likvidáciou ako často a veľmi často sa vyskytujúce nežiaduce správanie zo strany intímneho partnera uviedlo taktiež 81 respondentiek. 75 respondentiek ďalej uviedlo, že nikdy respektíve takmer nikdy nepocítilo, že by si ich intímny partner zastal. Veľmi často a často malo z intímneho partnera strach 85 respondentiek. Veľmi časté a časté zámerné ponižovanie pociťovalo 87 respondentiek. 84 respondentiek často až veľmi často zažívalo zo strany intímneho partnera, vyhrážky, že ich zabije. Veľmi častú a častú žiarlivosť intímnych partnerov uviedlo 86 žien. Častú až veľmi častú násilnosť pri sexuálnom akte uviedlo 36 respondentiek. Veľmi často a často boli vyžadované ponižujúce sexuálne praktiky zo strany sexuálneho partnera u 27 respondentiek. Psychické deptanie veľmi často a často zažívalo 83 respondentiek, veľmi časté a často pomáhanie zo strany partnera zažilo iba 19 respondentiek, sociálnu izoláciu následkom obmedzovania kontaktu s inými ľuďmi veľmi často a často uviedlo 81 respondentiek. Hrubé nadávky boli veľmi časté a časté u 84 respondentiek. Slušné správanie nebolo zo strany partnera v intímnom vzťahu na verejnosti pociťované zo strany 73 respondentiek. Veľmi časté a časté fyzické napádanie uviedlo 85 respondentiek a veľmi časté a časté branie peňazí taktiež 85 respondentiek. 71 respondentiek nikdy, respektíve takmer nikdy nepociťovalo, že by intímnemu partnerovi na nich záležalo. Prehľad výsledkov je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 4.

Tabuľka 4 Frekvencia vybraných typov zlého správania sa týrajúceho partneraTabuľka 4 Frekvencia vybraných typov zlého správania sa týrajúceho partnera

Na otázku, či bol intímny partner stíhaný kvôli zlému správaniu voči respondentkám, odpovedalo 26,1 % (23 respondentiek) kladne, 67 % (59 respondentiek) záporne a 5,7 %
(5 respondentiek) nevedelo na túto otázku odpovedať. V jednom prípade bola označená odpoveď - nechcem uviesť. Výsledky je možné vidieť v nasledujúcej tabuľke 5.

 Tabuľka 5 Trestné stíhanie partnera kvôli zlému správaniu voči partnerke Tabuľka 5 Trestné stíhanie partnera kvôli zlému správaniu voči partnerke

Viackrát fyzicky zranených kvôli násilnému správaniu intímneho partnera (otázka číslo 15, tabuľka 6) bolo 87,5 % respondentiek, dvakrát 5 respondentiek (5,7 %), jedenkrát 3 respondentky (3,4 %), pričom vôbec zranené boli 2 respondentky 2,3 %) z celkového výskumného súboru.

Tabuľka 6 Výskyt vážneho zranenia následkom zlého správania sa partnera pred príchodom do krízového centraTabuľka 6 Výskyt vážneho zranenia následkom zlého správania sa partnera pred príchodom do krízového centra

V tabuľke č. 7 je možné vidieť, že 77 respondentiek (87,5 %) si nechalo fyzické zranenie ošetriť, 6 respondentiek (6,8 %) nie, 3 respondentky (3,4 %) raz a odpoveď neuviedli 2 respondentky (2,3 %). 45 respondentiek (51,1 %) uviedlo, že sa budú snažiť o nájdenie inej možnosti ubytovania. 38 respondentiek (43,2 %) plánuje v tomto stredisku zotrvať tak dlho ako to bude možné.

Tabuľka 7 Vyhľadanie zdravotnej pomoci a lekárska intervencia zranení spôsobených týrajúcim partneromTabuľka 7 Vyhľadanie zdravotnej pomoci a lekárska intervencia zranení spôsobených týrajúcim partnerom

V nasledujúcom texte uvádzame prehľad výsledkov výskumu z pohľadu stanovených výskumných cieľov.

Výskumný cieľ 1: zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a vekom týraných žien.
Na základe jeho výsledkov Studentovho t-testu pre dva nezávislé výbery sa ukázalo, že medzi ženami, ktoré majú menej ako 30 rokov a tými, ktoré majú viac ako 30 rokov, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(86)=-2.340, p(1)=.011. V súlade s našimi očakávaniami sme zistili, že ženy, ktoré majú menej ako 30 rokov sú menej často týrané svojimi intímnymi partnermi (AM=37.17, SD=7,334) v porovnaní so ženami, ktoré majú viac ako 30 rokov (AM=40,71, SD=5,270). Z hľadiska početnosti ohrozujúcich situácií sa medzi ženami, ktoré majú menej ako 30 rokov a tými, ktoré majú viac ako 30 rokov, nepodarilo preukázať štatisticky významný rozdiel, t(86)=-.970, p(1)=.168. Z uvedeného vyplýva, že ženy oboch vekových kategórií si zažívajú porovnateľný počet ohrozujúcich situácií.

Výskumný cieľ 2: zistiť, či existuje vzťah medzi frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu a zamestnanosťou týraných žien.
Na základe výsledkov Studentovho t-testu pre dva nezávislé výbery sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sú zamestnané a tými, ktoré sú nezamestnané, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(55)=-.395, p(1)=.347. Z uvedeného vyplýva, že ženy sú týrané intímnymi partnermi porovnateľne často bez ohľadu na to, či sú zamestnané alebo nezamestnané. Z hľadiska početnosti ohrozujúcich situácií sa medzi ženami, ktoré sú zamestnané a tými, ktoré sú nezamestnané, tiež nepodarilo preukázať štatisticky významný rozdiel, t(55)=.533, p(1)=.298. Z uvedeného vyplýva, že zamestnané aj nezamestnané ženy si zažívajú porovnateľný počet ohrozujúcich situácií.

Výskumný cieľ 3: zistiť ako dlho trvá rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúceho intímneho partnera.
Na základe výsledkov frekvenčnej analýzy sa napriek našim očakávaniam ukázalo, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nie je dlhodobo zablokovaná následkom prežívania ohrozujúcich situácii v domácom prostredí O odchode od týrajúceho partnera sa dlhodobo rozhodovalo len 44 % žien. Ani na základe výsledkov následne realizovaných Studentových t-testov sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(76)=-.198, p(1)=.422. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nie je dlhodobo zablokovaná následkom frekvencie prežívania ohrozujúcich situácii v domácom prostredí. Z hľadiska početnosti ohrozujúcich situácií sa medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, tiež nepodarilo preukázať štatisticky významný rozdiel, t(76)=.442, p(1)=.330. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nie je dlhodobo zablokovaná následkom početnosti prežívania ohrozujúcich situácii v domácom prostredí.

Výskumný cieľ 4: zistiť, či týrané ženy pri odchode od týrajúcich intímnych partnerov využívajú pomoc príslušníkov Polície Slovenskej republiky.
To, či týrané ženy využívajú pomoc Polície Slovenskej republiky pri odchode od týrajúcich intímnych partnerov sme overovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa napriek našim očakávaniam ukázalo, že rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov je podstatne častejšie realizované bez pomoci príslušníkov Polície Slovenskej republiky. Až 80,5 % týraných žien uviedlo, že svoje rozhodnutie odísť od týrajúceho intímneho partnera nerealizovali za prítomnosti príslušníkov Polície Slovenskej republiky.

Výskumný cieľ 5: zistiť vzťah medzi frekvenciou výskytu psychického násilia v intímnom vzťahu a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov.
Vzťah medzi frekvenciou výskytu psychického násilia v intímnom vzťahu a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov sme overovali pomocou Mann-Whitney U testov. Na základe ich výsledkov sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené psychickému násiliu zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí s tým, ako často sa ženám ich intímny partner vyhráža, že ich psychicky zničí, U=620.0, p(1)=.089, ako často ich zámerne ponižuje, U=723.5, p(1)=.396, ako často sa vyhráža, že ich zabije, U=705.5, p(1)=.325, ako často ich psychicky deptá, U=626.0, p(1)=.070, ani ako často im hrubo nadáva, U=668.0, p(1)=.196.

Výskumný cieľ 6: zistiť vzťah medzi frekvenciou kontrolujúcich aktivít týraných žien týrajúcimi intímnymi partnermi a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov.
Vzťah medzi frekvenciou kontrolujúcich aktivít týraných žien týrajúcimi intímnymi partnermi a schopnosťou rozhodnutia žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov sme overovali pomocou Mann-Whitney U testov. Na základe ich výsledkov sa nepodarilo preukázať, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené kontrolujúcim aktivitám zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí ani s tým, ako často ich intímny partner kontroluje, ak niekam išli, U=736.0, p(1)=.450, ani ako často ich obmedzuje v stretávaní s inými ľuďmi, U=708.5, p(1)=.338.

Výskumný cieľ 7: zistiť, či týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov.
Zisťovanie, či týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov sme realizovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa v súlade s našimi očakávaniam ukázalo, že v prípade fyzických útokov zo strany týrajúcich intímnych partnerov, týrané ženy vyhľadávajú medicínsku pomoc. Až 93 % týraných žien uviedlo, že v prípade vážneho fyzického zranenia zo strany intímneho partnera vyhľadali zdravotnú pomoc raz alebo viackrát.

Výskumný cieľ 8: zistiť koľko detí majú v priemere týrané ženy ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia,
Zisťovanie koľko detí majú v priemere týrané ženy ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia sme realizovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa napriek našim očakávaniam ukázalo, že v azylových domoch je porovnateľný počet žien s jedným dieťaťom a s žien s viacerými deťmi. S jedným dieťaťom bolo v azylovom dome 45,6 % žien (N= a s viacerými deťmi 54,4 % žien.

Výskumný cieľ 9: zistiť, či sú deti týraných žien taktiež ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia spolu s ich matkou.
Zisťovanie, či sú deti týraných žien taktiež ubytované v sociálnom zariadení pre obete domáceho násilia spolu s ich matkou sme realizovali pomocou Pearsonovej korelačnej analýzy. Na základe jej výsledkov sme zistili, že existuje štatisticky významný pozitívny vzťah medzi počtom detí, ktoré má žena s týrajúcim partnerom a počtom detí, ktoré s ňou odišli do azylového domu, r=.722, p<.001. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s našimi očakávaniami ženy, ktoré sa rozhodli využiť sociálnu pomoc a sú ubytované v azylovom dome odchádzajú od týrajúceho intímneho partnera aj so svojimi deťmi.

Výskumný cieľ 10: zistiť, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov týraných žien, ktoré vyhľadali sociálnu pomoc.
Zisťovanie, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté orgánmi činnými v trestnom konaní o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov týraných žien, ktoré vyhľadali sociálnu pomoc sme realizovali pomocou frekvenčnej analýzy. Na základe jej výsledkov sa v súlade s našimi očakávaniam ukázalo, že týrajúci intímni partneri týraných žien, ktoré využili sociálnu pomoc a sú ubytované v azylovom dome, nie sú trestne stíhaný v súvislosti s domácim násilím páchaným na ženách. Trestne stíhaných za domáce násilie páchané na ženách bolo len 28 % (N=23) týrajúcich intímnych partnerov.

Na základe stanovených výskumných cieľov výskumu sme overovali platnosť šiestich hypotéz, ktoré boli zamerané na overovanie vzťahov medzi rôznymi premennými súvisiacimi s problematikou rodovo podmieneného, respektíve domáceho/partnerského násilia. Premenné, ktoré sme vzájomne prepájali boli vek týraných žien, zamestnanosť, frekvencia výskytu domáceho/partnerského násilia, schopnosť opustiť tyranizujúceho partnera, detnosť a podobne.

Studentov t-test pre dva nezávislé výbery preukázal, že medzi ženami, ktoré majú menej ako 30 rokov a tými, ktoré majú viac ako 30 rokov, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(86)=-2.340, p(1)=.011.

Studentov t-test pre dva nezávislé výbery nepreukázal, že existuje štatisticky významný rozdiel medzi ženami, ktoré sú zamestnané a tými, ktoré sú nezamestnané, t(55)=-.395, p(1)=.347.

Frekvenčná analýza preukázala, že rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov je podstatne častejšie realizované bez pomoci príslušníkov Polície Slovenskej republiky (80,5 %).

Mann-Whitney U test nepreukázal, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené psychickému násiliu zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Výsledky taktiež preukázali, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí s tým, ako často sa ženám ich intímny partner vyhráža, že ich psychicky zničí, U=620.0, p(1)=.089, ako často ich zámerne ponižuje, U=723.5, p(1)=.396, ako často sa vyhráža, že ich zabije, U=705.5, p(1)=.325, ako často ich psychicky deptá, U=626.0, p(1)=.070, ani ako často im hrubo nadáva, U=668.0, p(1)=.196.

Mann-Whitney U test nepreukázal, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené kontrolujúcim aktivitám zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí ani s tým, ako často ich intímny partner kontroluje, ak niekam išli, U=736.0, p(1)=.450, ani ako často ich obmedzuje v stretávaní s inými ľuďmi, U=708.5, p(1)=.338.

Frekvenčná analýza nepotvrdila, že v azylových domoch je viacej týraných žien s jedným dieťaťom (45,6 % ) ako týraných žien v viacerými deťmi (54,4 %).

Diskusia a odporúčania pre prax

V úvode diskusie by sme radi poukázali na viaceré limity zrealizovanej štúdie, ktorej výsledky v nej predkladáme a sumarizujeme, či porovnávame. Jedným z limitov je nereprezentatívnosť výskumnej vzorky vzhľadom k jej nedostatočnej veľkosti a diferencovanosti z čoho vyplýva, že výsledky výskumu nie je možné zovšeobecniť na celkovú populáciu žien, ktoré zažili, respektíve zažívajú rodovo podmienené násilie zo strany muža. Ďalším limitom výskumu je možné skreslenie odpovedí participantiek v kvalitatívnom rozhovorovom výskumu, kedy odpovede mohli byť kvôli zablokovaniu určitých zdravých psychických funkcií následkom prežitej traumy a vážnych stresových udalostí, či zmien určitým spôsobom neautentické, čo však nemení fakt, že ich výpovednú hodnotu môžeme potvrdiť vďaka vzájomnej prepojenosti a nadväznosti vzťahov medzi premennými. Ďalším limitom výskumu môže byť výrazne regionálny charakter výskumnej vzorky, ktorú tvorili predovšetkým v kvalitatívnom výskume ženy zažívajúce rodovo podmienené násilie v Bratislavskom kraji.

V rámci kvalitatívneho výskumu boli participantky poučené o všeobecnosti výsledkov výskumu, o prísne dodržanej anonymite ich výpovedí, ako aj o ochrane ich osobných, či iných osobnostných údajov a charakteristík čo mohlo byť na druhej strane povzbudzujúce a stimulujúce pre vypovedanie skutočnosti, či zhodnotenie situácie restrospektívne i perspektívne. V niektorých prípadoch sme si však všimli, že výpoveď participantky bola nesúrodá a povrchná, pričom sme rešpektovali rozhodnutie participantky neodpovedať na otázku rozsiahlou výpoveďou a nekládli sme ďalšie doplňujúce otázky. Stretli sme sa tiež zo smútkovými a úzkostnými prejavmi, ktoré boli veľmi náročné zvládnuť z pohľadu výskumníka, pretože mali vplyv na intenzitu hlasu, či na samotnú výpoveď a jej dĺžku odpovedí k položeným otázkam. V jednom prípade bolo tiež očividné, že participantka mala z rôznych dôvodov veľké zábrany vypovedať, čo sme však postupom času zvrátili prejavom empatie, kongruencie, akceptácie a rešpektu.

Na základe stanovených výskumných cieľov kvantitatívneho výskumu sme overovali platnosť šiestich hypotéz, ktoré boli zamerané na overovanie vzťahov medzi rôznymi premennými súvisiacimi s problematikou rodovo podmieneného, respektíve domáceho/partnerského násilia. Premenné, ktoré sme vzájomne prepájali boli vek týraných žien, zamestnanosť, frekvencia výskytu domáceho/partnerského násilia, schopnosť opustiť tyranizujúceho partnera, detnosť a podobne.

Prvou zvolenou hypotézou, ktorú sme overovali bola hypotéza 1: „Ženy, ktoré majú menej ako 30 rokov sú menej často týrané svojimi intímnymi partnermi v porovnaní so ženami, ktoré majú viac ako 30 rokov.“; (potvrdená). Studentov t-test pre dva nezávislé výbery preukázal, že medzi ženami, ktoré majú menej ako 30 rokov a tými, ktoré majú viac ako 30 rokov, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú týrané svojimi intímnymi partnermi, t(86)=-2.340, p(1)=.011.

Druhou zvolenou hypotézou, ktorú sme overovali bola hypotéza 2: „Nezamestnané týrané ženy zažívajú frekvenciu výskytu domáceho násilia zo strany intímneho partnera častejšie v porovnaní so ženami, ktoré sú zamestnané.“; (vyvrátená). Studentov t-test pre dva nezávislé výbery nepreukázal, že existuje štatisticky významný rozdiel medzi ženami, ktoré sú zamestnané a tými, ktoré sú nezamestnané, t(55)=-.395, p(1)=.347.

Treťou zvolenou hypotézou, ktorú sme overovali bola hypotéza 3: „Rozhodnutie týraných žien od týrajúcich intímnych partnerov je realizované za pomoci príslušníkov Polície Slovenskej republiky.“; (vyvrátená). Frekvenčná analýza preukázala, že rozhodnutie týraných žien odísť od týrajúcich intímnych partnerov je podstatne častejšie realizované bez pomoci príslušníkov Polície Slovenskej republiky (80,5%).

Štvrtou zvolenou hypotézou, ktorú sme overovali bola hypotéza 4: „Čím je frekvencia výskytu psychického násilia zo strany muža v intímnom vzťahu vyššia, tým je aj vyššia schopnosť rozhodnúť sa opustiť týrajúceho intímneho partnera týranou ženou.“; (vyvrátená). Mann-Whitney U test nepreukázal, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené psychickému násiliu zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Výsledky taktiež preukázali, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí s tým, ako často sa ženám ich intímny partner vyhráža, že ich psychicky zničí, U=620.0, p(1)=.089, ako často ich zámerne ponižuje, U=723.5, p(1)=.396, ako často sa vyhráža, že ich zabije, U=705.5, p(1)=.325, ako často ich psychicky deptá, U=626.0, p(1)=.070, ani ako často im hrubo nadáva, U=668.0, p(1)=.196.

Piatou zvolenou hypotézou, ktorú sme overovali bola hypotéza 5: „Čim je frekvencia kontrolujúcich aktivít týrajúceho intímneho partnera vyššia, tým je vyššia aj schopnosť rozhodnúť sa opustiť týrajúcich intímneho partnera týranou ženou.“; (vyvrátená). Mann-Whitney U test nepreukázal, že medzi ženami, ktoré sa o odchode od týrajúceho intímneho partnera rozhodujú dlhodobo a tými ktoré sa dokážu rozhodnúť náhle, existuje štatisticky významný rozdiel v tom, ako často sú vystavené kontrolujúcim aktivitám zo strany ich intímnych partnerov a to ani v jednej zo skúmaných oblastí. Z uvedeného vyplýva, že schopnosť rozhodovania týraných žien o odchode od týrajúceho intímneho partnera nesúvisí ani s tým, ako často ich intímny partner kontroluje, ak niekam išli, U=736.0, p(1)=.450, ani ako často ich obmedzuje v stretávaní s inými ľuďmi, U=708.5, p(1)=.338.

Šiestou zvolenou hypotézou, ktorú sme overovali bola hypotéza 6: „V azylových domoch je viacej týraných žien s jedným dieťaťom ako týraných žien s viacerými deťmi.“; (vyvrátená). Frekvenčná analýza nepotvrdila, že v azylových domoch je viacej týraných žien s jedným dieťaťom (45,6% ) ako týraných žien v viacerými deťmi (54,4%).

Na základe stanovených výskumných cieľov kvalitatívneho výskumu sme hľadali odpovede na 12 stanovených výskumných otázok, ktoré boli zamerané na viaceré premenné, a to pôvodnú rodinu týraných žien a jej úplnosť, osobnostné črty rodičov týraných žien, výchovné štýly rodičov týraných žien, výskyt domáceho násilia v pôvodnej rodine týraných žien, vek spojený s osamostatnením sa od pôvodnej rodiny, pociťovanie sociálnej izolácie v rôznych sociálnych kontextoch a podobne.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 1 („Bola pôvodná rodina v akej týrané ženy vyrastali úplná?“) preukázali, že týrané ženy pochádzajú z úplnej rodiny. Môžeme tvrdiť, že týrané ženy pochádzajú prevažne z úplných rodín, čo je pozitívnym zistením, keďže neúplná rodina je vo všeobecností vnímaná ako možný rizikový faktor pre behaviorálne, psychické a sociálne problémy v dospelom veku.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 2 („Aké osobnostné črty sa vyskytujú u otcov a matiek týraných žien?“) preukázali, že výskyt patologických čŕt v prípadových štúdiách sa vyskytuje iba ojedinele. Vo všeobecnosti však môžeme tvrdiť, že otcovia týraných žien nemajú výrazne patologické osobnostné črty, ktoré vedú k problémovému a nežiaducemu správaniu. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy nemajú s otcom ani pozitívny, ani negatívny vzťah vzhľadom k tomu, že svojich otcov hodnotili v priemere takmer v rovnakom počte ako osobnosti s pozitívnymi a rovnako tak aj ako osobnosti s negatívnymi vlastnosťami. Z pohľadu analýzy odpovedí na otázky v interview tiež zistili, že týrané ženy majú matky s pozitívnymi vlastnosťami, čo je pozitívnym zistením.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 3 („Aké výchovné štýly a prístupy využívali rodičia vo výchove týraných žien?“) preukázali, že týrané ženy hodnotia výchovu zo strany otca ani pozitívne, ani negatívne vzhľadom k tomu, že odpovede participantiek boli takmer v rovnakej miere zaradené do pozitívnej, ako aj negatívnej výchove. Z pohľadu analýzy výchovy zo strany matky môžeme tvrdiť, že týrané ženy hodnotia výchovu matiek ako primeranú, dobrú a láskyplnú.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 4 („Majú týrané ženy skúsenosť s domácim násilím v pôvodnej rodine, v ktorej vyrastali?“) preukázali, že skúsenosť s domácim násilím v pôvodnej rodine sa vyskytuje iba ojedinele, a to v dvoch prípadových štúdiách z desiatich. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy nemajú skúsenosť s domácim násilím v rodine. Skúsenosť s domácim násilím mali len 4 participantky z celkového počtu 20.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 5 („Osamostatnili sa týrané ženy od pôvodnej rodiny v mladom veku?“) preukázali, že týrané ženy sa osamostatnili od pôvodnej rodiny v období mladej dospelosti, a to v deviatich prípadoch z desiatich. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy opúšťajú svoje rodiny vo veľmi mladom veku, okolo 20 roku veku.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 6 („Aké boli najčastejšie dôvody osamostatnenia sa týraných žien od pôvodnej rodiny?“) preukázali, že najčastejšie dôvody osamostatnenia sa týraných žien sú tehotenstvo a partnerstvo.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 7 („Čo si myslia týrané ženy o nežiaducom správaní ich intímneho partnera (expartnera), respektíve manžela (exmanžela)?“) preukázali, že týrané ženy považujú správanie partnera za neprípustné a nežiaduce. Vo všeobecnosti je možné tvrdiť, že týrané ženy vnímajú správania týrajúcich partnerov / manželov ako veľký problém, ktorý im bráni v socializácii, zamestnaní a vedeniu normálneho života bez sociálnych, finančných, rodinných a zdravotných problémov. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy hodnotia správanie tyranizujúcich partnerov / vo všeobecnosti ako negatívne v zmysle traumatizujúcich a agresívnych prejavov.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 8 („Pociťujú týrané ženy sociálnu izoláciu v období, keď sú týrané svojim partnerom/manželom?“) preukázali, že sociálna izolácia v období, keď sú ženy týrané svojimi partnermi / manželmi sa vyskytuje iba minimálne, čo však môže skresľovať nedostatok informácií o tomto sociálnom fenoméne súvisiacom s výskytom domáceho násilia. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy, ktoré žili, respektíve žijú s tyranizujúcim partnerom / manželom pociťujú sociálnu izoláciu. Ďalej môžeme taktiež tvrdiť, že týrané ženy zažívajú vážnu sociálnu izoláciu v podobe fyzickej izolácie, kedy musia zotrvávať vo väčšine prípadov len vo svojom domove, majú zamedzenú možnosť študovať a pracovať, sú podriadené kontrolou partnera / manžela, nemajú prístup k financiám a majú obmedzené taktiež kontakty fyzické i psychické v podobe kontaktov na sociálnych sieťach.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 9 („Čo považujú týrané ženy za príčinu sociálnej izolovanosti?“) preukázali, že za príčiny sociálnej izolovanosti týraných žien je možné považovať nežiaduce partnerove správanie, ktoré smeruje k zamedzeniu vytvárania a udržiavania sociálnych väzieb. Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview preukázali, že týrané ženy, ktoré pociťovali, respektíve pociťujú sociálnu izoláciu následkom správania svojho partnera (expartnera) / manžela (exmanžela), považujú vo väčšine prípadov za príčiny tohto správania negatívne javy v zmysle túžbu po psychickej a fyzickej likvidácii zo strany partnera, nenávisti z lásky, neveru, žiarlivosť a podobne. Zaznamenané boli aj relatívne pozitívne dôvody, a to v podobe pociťovania veľkej lásky zo strany partnera, psychické zranenie partnera, silné puto a iné.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 10 („Ako sa prejavovala sociálna izolácia v období, keď boli týrané ženy s týrajúcim intímnym partnerom v partnerskom, respektíve v manželskom zväzku?“) preukázali, že týrané ženy vo väčšine prípadov pociťujú sociálnu izoláciu v období, keď sú s týrajúcim intímnym partnerom v partnerskom, respektíve manželskom zväzku. Sociálna izolácia sa prejavuje u väčšiny žien závažným obmedzovaním osobnej slobody.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 11 („Aké následky sociálnej izolácie pociťujú týrané ženy po odchode od týrajúceho partnera/manžela?“) preukázali, že týrané ženy nepociťujú sociálnu izoláciu po odchode od týrajúceho partnera (expartnera), respektíve manžela (exmanžela). V prípade, že sociálnu izoláciu neustále pociťujú, je to následkom kontaktovania ich blízkych a priateľov týrajúcim partnerom (expartnerom), respektíve manželom (exmanželom), čo im spôsobuje nepríjemné pocity a majú potrebu sa skrývať a zatajovať. V niektorých prípadoch boli zaznamenané príznaky spojené s posttraumatickou stresovou poruchou, a to konkrétne u 1/5 týraných žien.

Výsledky analýz odpovedí na otázky v interview v súvislosti so stanovenou výskumnou otázkou 12 („Aké stratégie a plány majú týrané ženy za účelom vyrovnania sa s pociťovaním sociálnej izolácie a postupného začleňovania sa do spoločenského života?“) preukázali, že týrané ženy nepotrebujú plánovať stratégie vyrovnávania sa so sociálnou izoláciou vzhľadom k tomu, že žiadne závažné prejavy po rozchode, respektíve rozvode s týrajúcim partnerom (manželom) už nepociťujú. Stratégie zvládania tejto záťažovej situácie (následky sociálnej izolácie) boli plánované u 1/5 participantiek a boli to napríklad vyhľadanie psychologickej pomoci, nasťahovanie sa k rodine, zamestnanie sa a nájdenie vhodného bývania, vyhľadávanie nových priateľstiev a tým prekonať pocity samoty a izolácie.

V prípade, že by sme mali za cieľ naše výsledky porovnať s výsledkami iných štúdií, tak je nutné zdôrazniť fakt, ktorý uvádza Mencerová (2017), že existujú tri zdroje pre získanie relevantných informácií o domácom násilí – štatistiky, výsledky výskumov a klinické zistenia (štúdie robené psychiatrami, psychológmi, poradcami). Z nášho pohľadu sú významné predovšetkým výsledky výskumov, ktoré skúmali rovnaké, respektíve podobné súvislosti a premenné ako to bolo v našom prípade. V tomto prípade je však nutné tiež uviesť, že výsledky výskumov sú variabilné a niektoré výstupy nie sú porovnateľné s našimi pretože sme realizovali výskum, ktorý sa vyznačoval určitými inováciami v zmysle, že nami zvolené premenné neboli zvolené v rámci týchto výskumov, čím sa nám ponúka možnosť popisu ďalších výskumných súvislostí. Uvedený problém spájame predovšetkým s kvalitatívnym výskumom v našej dizertačnej práci. Našli sme len jednu štúdiu, ktorá bola primárne zameraná na sociálnu izoláciu žien, ktoré boli, respektíve sú obeťami partnerského / manželského násilia, a to štúdiu Netto et al. (2017).

Autori štúdie Netto et al. (2017) skúmali hypotézu, že izolácia je forma násilia, v ktorej sa intímny partner snaží oslabiť podpornú sieť ženy, izolovať ju od spoločenských interakcií čo vedie až k úplnému zákazu akéhokoľvek vzťahu s rodinou, či priateľmi. Toto tvrdenie bolo rovnako ako v našom prípade potvrdené. V uvedenej štúdie boli rovnako analyzované príčiny sociálnej izolácie pomocou kvalitatívnej výskumnej stratégie. Výskumu sa zúčastnilo 12 žien zo špecializovaného centra asistencie pre ženy v Rio de Janeiro – Brazílii. Použitý bol rovnako ako v našom prípade rozhovor. Výsledky preukázali, že ženy mali v súvislosti s problémami so sociálnou izoláciou následkom násilného správania intímneho partnera deficit napĺňania ich potrieb, a to predovšetkým sociálnych, čo je spojené s určitými symptómami v rôznych oblastiach osobnosti. Rovnako aj v tejto štúdii bolo preukázané, že príčiny izolovanosti týraných žien sú spojené s nežiaducim až tyranizujúcim a ohrozujúcim správaním partnera/manžela čo vedie k zamedzeniu kontaktu so sociálnym prostredím. Negatívnym zistením je, tak ako aj v našom prípade, že ženy zažívajúci domáce násilia vyhľadajú odbornú pomoc až vtedy, keď sa situácia javí ako vážna až neriešiteľné, či život ohrozujúca. Do tohto obdobia sa problémy v partnerskom zväzku spojené s násilím snažia bagatelizovať a neriešiť. Problémy spojené so sociálnou izoláciou následkom násilia páchaného na ženách z pohľadu partnera/manžela odznejú zamedzením kontaktu s týmto partnerom, respektíve životnou zmenou, ktorá je spojená s novým sociálnym a rodinným zázemím.

Mapujúci kvantitatívny výskum orientovaný na frekvenciu výskytu rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia páchaného na ženách v Prešovskom kraji zrealizovali Koscelníková (2012) a následne Libáková (2016). Výskum bol zameraný na zariadenia a organizácie, ktoré poskytujú sociálne služby ženám zažívajúcim násilie a na ich dostupnosť. Podľa výskumu Libákovej (2016) boli najčastejšie sa vyskytujúce prejavy psychického násilia zo strany intímneho partnera, a to urážanie, ponižovanie, očierňovanie a zastrašovanie, vyhrážanie či manipulovanie. Naopak najnižšie zastúpenie malo fyzické násilie, a to napríklad trhanie vlasov a popálenie. Spomedzi najčastejšie označovaných príčin násilia páchaného na ženách boli uvádzané napríklad nadradené postavenie muža voči žene a násilnícku povahu partnera a agresivita. Za najmenej vyskytujúce sa príčiny považujú nízke sebavedomie partnera a vyprovokovanie ženou. Výsledky nášho výskumu preukázali, že príčinami násilia páchaného na ženách zo strany intímneho partnera boli najčastejšie nedostatok financií a chorobná žiarlivosť. Ako problematické správanie spojené s násilím zo strany intímneho partnera boli označované rôzne formy násilia, teda psychické i fyzické ako napríklad kontrolovanie zo strany týrajúceho partnera, vyhrážanie sa partnera fyzickou likvidáciou, zámerné ponižovanie, psychické deptanie, fyzické napádanie a podobne.

Vo výskume Koscelníkovej (2012) a Libárkovej (2016) boli najčastejšie poskytované sociálne služby ženám zažívajúcim násilie zo strany partnera / manžela sociálne poradenstvo a krízová intervencia, čo je v súlade s našimi výsledkami. Ďalej to boli psychologická pomoc, právna pomoc a prevencia. Najmenej často bola využívaná metóda podporných skupín. Záverečným zhodnotením vyššie uvedených výskumov je, že pravidelné mapovanie zohráva podstatnú úlohu pri analyzovaní toho, aké služby sú v súvislosti s problematikou partnerského násilia poskytované, čo nadväzuje aj na ich dostupnosť, variabilitu a frekvenciu. Pravidelné mapovanie tejto oblasti môže napomôcť k stimulácii poskytovania sociálnych služieb ženám zažívajúcim násilie v zmysle ich potreby a efektivity. Na základe uvedeného je možné zostavovať plány a stratégie na jej zlepšenie.

Martinková, Slavětinský a Vlach (2014) sa zamerali na výskumnú analýzu viacerých oblastí spojených s násilím v partnerských vzťahoch. Analyzované boli základné sociodemografické charakteristiky žien, ktoré využívajú pobytové sociálne služby v azylových domoch, respektíve v krízových strediskách. Skúmané boli tiež konkrétne prejavy násilia a partnerského správania spojeného s násilím. Autori štúdie sa zaoberali tiež trestným stíhaním tyranizujúcich partnerov a jeho frekvenciou. Ďalej skúmali tiež variabilitu fyzické zranenia následkom násilia zo strany partnera / manžela, zariadenia krízových služieb pre týrané ženy a častosť poskytovania pomoci, problematiku detí partnerstiev / manželstiev kde je páchané násilie, vplyv pobytu žien v azylovom dome z pohľadu súkromného i pracovného života, ako aj okolnosti súčasného ubytovania v azylovom zariadení.

Výskumný súbor štúdie Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) tvorilo 124 respondentiek v Českej republike, pričom najpočetnejšou skupinou boli ženy vo veku 31 až 40 rokov (viac ako 44%). Najčastejšie sa vyskytujúce najvyššie dosiahnuté vzdelanie bolo stredoškolské s výučným listom, čiže bez maturity (viac ako 35% respondentiek) a následne stredoškolské vzdelanie s maturitou (29% respondentiek). Sociálny status žien z výskumnej vzorky bol prevažne „materská / rodičovská dovolenka“ (viac ako 43% respondentiek). Zaujímavosťou v tomto výskumu bolo, že klientela zariadení krízových služieb bola najčastejšie umiestnená v pobytových zariadeniach, ktoré nemali utajenú adresu, a to v prípade viac ako 75% respondentiek. Najpočetnejšou skupinou vo výskumnej vzorky boli respondentky, ktoré boli umiestnené v azylových domoch v časovom horizonte od 3 do 6 mesiacov (29%). Zaujímavým zistením tiež bolo, že najčastejšie boli tyranizujúci partneri respondentiek s nimi len v partnerskom, respektíve kohabitovanom vzťahu (viac ako 50% respondentiek) a následne v manželskom (viac ako 26% respondentiek). Najčastejšie sa problémy spojené s násilím v partnerskom vzťahu vyskytovali v partnerstvách, ktoré trvali od 1 do 5 rokov (viac ako 42% respondentiek) a následne v partnerstvách, ktoré trvali od 5 do 10 rokov (viac ako 26% respondentiek) a viac ako 10 rokov (viac ako 24% respondentiek).

Najčastejšie klientky prišli do azylového domu zo spoločného domova s tyranizujúcim partnerom (viac ako 62% respondentiek) a následne z iného domova, kde sa pred týmto partnerom ukrývali (viac ako 15% respondentiek). Uvedené výsledky výskumu Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) sú v súlade s našimi, pretože väčšina respondentiek (viac ako 52%) bývala pred využitím sociálnej pomoci a ubytovaním v krízovom centre v spoločnej domácnosti, ktorú mali s partnerom (expartnerom) / manželom (exmanželom).

Väčšina týraných žien vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) sa rozhodovala o odchode od týrajúceho partnera dlhodobo (viac ako 53% respondentiek) čo nie je v súlade s našimi výsledkami pretože v prípade našej výskumnej vzorky 50% respondentiek odišlo od týrajúceho partner náhle. Dlhodobejšie sa o odchode od týrajúceho partnera rozhodovalo viac ako 38% respondentiek z nášho výskumného súboru. Náhle od týrajúceho partnera vo vyššie uvedenom porovnávacom výskumu odišlo viac ako 41% respondentiek.

Pri odchode od týrajúceho partnera vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) nebola polícia až u 88% respondentiek. Uvedené výsledky sú totožné s našimi výskumnými zisteniami v rámci ktorých viac ako 80% týraných žien uviedlo, že pri odchode od ich problémového partnera bola prítomná polícia.

Najčastejším príčinami odchodu týraných žien od týrajúcich partnerov vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) boli slovné napádanie a vyhrážanie sa, ako aj fyzické napádanie zo strany týrajúceho partner / manžela. Uvedené výsledky sú v súlade s našimi, pretože viac ako 81% respondentiek uviedlo, že hlavným dôvodom odchodu od intímneho týrajúceho partnera bolo to, že ich fyzicky napádal.

Týrané ženy vo výskume Martinkovej, Slavětinského a Vlacha (2014) sú v azylových domov najčastejšie s jedným dieťaťom. Tieto výsledky nie sú v súlade s našimi zisteniami, pretože hypotéza 6 bola vyvrátená („V azylových domoch je viacej týraných žien s jedným dieťaťom ako týraných žien s viacerými deťmi.“).

Na základe našich výskumných zistení, ako aj zistení vyššie uvedených autorov výskumných štúdií uvádzame nasledujúce odporúčania pre budúcu prax sociálnej práce v oblasti rodovo podmieneného, respektíve partnerského násilia (násilia páchaného na ženách):

  • Vytvoriť stratégiu na realizáciu zmeny postoja spoločnosti k násiliu páchanom na ženách v kontexte mediálnej výchovy,
  • vytvoriť sociálny program pre deti a mládež v kontexte školskej sociálnej práce a koordinátorov sociálnej prevencie, ktorý bol zameraný na primárnu prevenciu násilia páchaného na ženách,
  • realizácia projektov nielen v rámci poukazovania na problémy a nedostatočné riešenie v oblasti rodovo podmieneného násilia, ale aj na potrebu stimulovania páchateľov, respektíve mužov, ktorí sú svojimi osobnostnými a sociálnym predpokladmi rizikoví pre vznik tyranizujúceho správania žien a detí,
  • osveta detí o spoločenských normách a hraniciach agresivity v rodine a v spoločnosti ako celku,
  • aktívne ovplyvňovanie a motivovanie médií na účasti a realizácii informačných kampaní spojených s predmetnou problematikou,
  • zameranie intervencie z pohľadu ekologickej perspektívy sociálnej práce, respektíve ekologickej teórie sociálnej práce v nadväznosti na systémové a systemické teórie a ich uplatnenie v praxi,
  • v rámci intervencie stimulovať socializáciu žien, ktoré zažili, respektíve zažívajú rodovo podmienené násilie za účelom zabránenia sociálnej izolácie, ktorá môže mať vážne dopady pre psychiku a posttraumatický rozvoj človeka, ako to zdôrazňuje Mareš (2012), Vodáčková et al. (2007), Hašto a Vojtová (2012) a iní.
  • V závere je možné súhlasiť s Rácom (2017, s. 10), ktorý uvádza, že „hlavným dôvodom, prečo sa dá žena – obeť násilia – vtiahnuť do „perverznej“ hry s násilníkom, je jej životaschopnosť, ochota bojovať aj s nesplniteľnými úlohami a obetovať sa. Zvyčajne nepoľavuje v úsilí zmeniť tyrana, lebo si jednoducho nevie predstaviť, že by neuspela a neverí, že sa nedočká pozitívnej zmeny. Rovnako nedokáže opustiť partnera, lebo by ju opanovali výčitky svedomia. Jej vytrvalosť a mimoriadne oduševnenie len zvyšuje jej zraniteľnosť.“

Záver

V závere si dovolíme súhlasiť s Tittlovou (2017), ktorá zdôrazňuje, že: Napriek tomu, že zodpovedanie otázky, čo je to domáce násilie, aké znaky vykazuje, aké správanie sa je možné pod tento pojem subsumovať a aké správanie sa ešte povahu domáceho násilia nemá, sa javí ako jednoduché, opak je pravdou. Pritom od tohto vymedzenia sa odvíjajú akékoľvek možnosti riešenia domáceho násilia, či už kriminologické, trestnoprávne, alebo správno-právne. Vymedzenie domáceho násilia je kľúčové aj z hľadiska relevancie realizovaných výskumov a z hľadiska možností ich vzájomného a aj medzinárodného porovnania. Práve na šírke vymedzenia domáceho násilia toto porovnanie dosiaľ zlyháva. Práve toto je problém, pre ktorý sa do povedomia verejnosti dostávajú skreslené a nepresné informácie, ktoré nie sú interpretované v správnom kontexte.

Jedným z dôležitých predpokladov eliminácie domáceho násilia je podľa Mencerovej (2017) zvyšovanie úrovne poznania a budovanie poznatkovej bázy o tomto negatívnom spoločenskom jave. S čím musíme súhlasiť. Táto požiadavka sa ďalej podľa uvedenej autorky opakuje v každom národnom akčnom pláne boja proti násiliu a objavuje sa aj vo všetkých príručkách a manuáloch zameraných na stratégie eliminácie násilia. Bez poznania stavu, štruktúry a dynamiky vývoja tohto javu nie je možné vytvoriť ucelenú koncepciu prevencie.

Článok z nášho pohľadu poskytuje ucelený prehľad poznatkov problematiky násilia páchaného na ženách v zmysle rodovo podmieneného násilia, respektíve násilia partnerského. Naše teoretické aj výskumné závery, ako aj závery iných odborníkov potvrdili fakt, že problematika násilia páchaného na ženách je neustále vysoko aktuálna téma, ktorou je nutné sa zaoberať z pohľadu viacerých vedných disciplín, ale predovšetkým z pohľad sociálnej práce a poskytovania sociálnych služieb. Všeobecným cieľom práce bola sumarizácia a doplnenie poznatkov týkajúcich sa problematiky týraných žien na Slovensku za účelom ich možného využitia v praxi sociálnej práce. Výskumne sme overili viaceré teórie, a to, že ženy, ktoré majú menej ako 30 rokov sú menej často týrané svojimi intímnymi partnermi v porovnaní so ženami, ktoré majú viac ako 30 rokov. Ďalej, že nezamestnané týrané ženy zažívajú frekvenciu výskytu domáceho násilia zo strany intímneho partnera častejšie v porovnaní so ženami, ktoré sú zamestnané. Rozhodnutie týraných žien od týrajúcich intímnych partnerov nie je realizované za pomoci príslušníkov Polície Slovenskej republiky. V rámci hľadania vzťahov medzi frekvenciou výskytu psychického násilia a schopnosťou rozhodnúť sa odísť od týrajúceho partnera zo strany ženy sme zistili, že čím je frekvencia výskytu psychického násilia zo strany muža v intímnom vzťahu vyššia, tým nie je aj vyššia schopnosť rozhodnúť sa opustiť týrajúceho intímneho partnera týranou ženou. Ďalej sme tiež zistili, že čim je frekvencia kontrolujúcich aktivít týrajúceho intímneho partnera vyššia, tým je schopnosť rozhodnúť sa opustiť týrajúcich intímneho partnera týranou ženou nižšia. Poslednou overenou teóriou je, že v azylových domoch nie je viacej týraných žien s jedným dieťaťom ako týraných žien s viacerými deťmi. Okrem uvedených teórií sme zistili viaceré významné súvislosti, a to nielen pomocou kvantitatívnej výskumnej stratégie, ale aj pomocou výskumnej stratégie kvalitatívnej.

Na základe našich teoretických i výskumných zistení máme za to, aby sa vytvárali podmienky a realizovali opatrenia smerujúce k eliminácii domáceho násilia, k čomu sú potrebné cielené a praktické poznatky o tejto problematike. Aj napriek negativizácii sociálnopatologického fenoménu domáceho, respektíve partnerského, či rodovo podmieneného násilia sú zjavné aj viaceré pozitíva súčasnosti, ktoré exaktne popísala Havrlentová (2017). Problematika domáceho partnerského násilia vo všeobecnosti je v súčasnosti otvorená a riešená, čo je pozitívnym zistením. Podľa uvedenej autorky máme celú radu odborníkov z viacerých oblasti - psychológov, lekárov, pedagógov, sociálnych pracovníkov, ktorí sa témou domáceho partnerského násilia zaoberajú nielen teoreticky, ale aj prakticky, čo je tiež pozitívom v rámci tejto problematiky. Niektoré vysoké školy s humanitným zameraním prezentujú výstupy o predmetnej problematiky, a to vrátane našej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Vedecké pracoviská poskytujú vedecké výstupy zo svojich výskumov, a to Inštitút pre výskum rodiny a práce a Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie. Existuje viacero neziskových organizácií a občianskych združení, ktoré poskytujú reálnu pomoc obetiam domáceho násilia a majú aj hodnotné a precízne spracované internetové informačné zdroje o svojej pôsobnosti. Vláda Slovenskej republiky zostavila „Národný akčný plán na elimináciu a prevenciu násilia páchaného na ženách“, ktorý má aktuálnu platnosť v rokoch 2014 až 2019 na čo nadväzuje aj rad viacerých legislatívnych inovácií v tejto oblasti. V závere si dovolíme tvrdiť, že sa nám podarilo overiť výskumné ciele a ciele práce, ktoré sme si stanovili v úvode jej písania

Autor: PhDr. Andrea Hurbanová
Autorka je študentkou doktorandského štúdia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave

Zoznam použitej literatúry

BOHONY, B. et al. 2015. Štandardy komplexnej podpory a ochrany žien zažívajúcich násilie. Bratislava : Inštitút pre výskum práce a rodiny, 2015. 153 s. ISBN 978-80-7138-145-7.
GŘIVNA, T. et al. 2014. Kriminológie. 4. vyd. Praha : Wolters Kluwer, a. s., 2014. 536 s. ISBN 978-80-7478- 614-3.
HAVRLENTOVÁ, D. 2017. Intimita, rodina, domáce násilie. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 63-73.
HURBANOVÁ, A. 2018. Sociálne aspekty pomoci ženám – obetiam domáceho násilia. [dizertačná práca].
KLIMOVSKÝ, D. 2008. Základy verejnej správy. UPJŠ Košice, 2008. 267s. ISBN 978-80- 7097-713-2.
KOSCELNÍKOVÁ, Ľ. 2012. Pomoc ženám zažívajúcim násilie v párových/intímnych vzťahoch a ich deťom v Prešovskom samosprávnom kraji. Diplomová práca. Prešov: FFPU 2012. 147 s.
LIBÁKOVÁ, Ľ. 2016. Rodovo podmienené násilie ako problém sociálnej práce. In Ološtiak, M. (Eds.). 11. študentská vedecká a umelecká konferencia. Zborník príspevkov. Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2016. 485 s. ISBN 978-80-555-1609-7. s. 4333-440.
MARTINKOVÁ, M. – SLAVĚTÍNSKÝ, V. – VLACH, J. 2014. Vybrané problémy z oblasti domáceho násilí v ČR. Praha : Institut pro kriminologii a sociální prevenci, 2014. 130 s. ISBN 978-80-7338-139-4.
ONDICOVÁ, M. 2017. Základné znaky domáceho násilia. In Polák, P. – Tittlová, M. 2017. Kriminologivkcé možnosti riešenia domáceho násilia. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 20. apríla 2017. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. 568 s. ISBN 978-80-8168-708-2. s. 31-49.
POLÁKOVÁ, E. - SPÁLOVÁ, L. - HOFLEROVÁ, E. 2008. Efektivní sociálně-mediální komunikace. Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2008. 196.s. ISBN 978-80-7368-567-6.
TOLLEFSON, D. R. et al. 2009. A mind-body approach to domestic violence perpetrator treatment: Program overview and preliminary outcomes. In Journal of Aggression, Maltreatment and Trauma, 2009. roč. 18. č. 1. s. 17-45.
VAVROŇOVÁ, M. et al. 2013. Statistická sonda obětí domácího násilí za rok 2012. [online]. [citované 2017-07-04]. Dostupné na internete: http://rosa-os.cz/wp-content/uploads/2014/05/2012_STATS.pdf