Ethical and moral issues in scientific work

Abstrakt: Predložený článok analyzuje etické a morálne problémy vo vedeckovýskumnej práci ako aj v samotnom výskume. Okrem stručného historického vývoja sa podrobnejšie zaoberá aj publikačnou činnosťou s dôrazom hraničné situácie pri ktorých sa objavuje prekračovanie etických a morálnych zásad. Prostredníctvom konkrétnych príkladov z praxe uvádzame situácie ktoré sú eticky a morálne sporné prípadne neetické a nemorálne. Záverečná časť článku objasňuje dôležitosť morálnych a etických zásad pričom zdôrazňujeme význam ich dodržiavania a to nielen vo vedeckovýskumnej činnosti ale aj pre spoločnosť ako takú.
Kľúčové slová: etika, morálka, výskum, publikovanie

Abstract: Submitted article analyses ethical and moral issues in scientific work as well as in research. Apart from short historical development, the article also concerns with publishing of research with special regard to situations when breaching of ethical and moral principles occurs. Through concrete, practical situations we are providing examples of behaviour that is ethically and morally contentious or immoral and unethical. The last part of the article clarifies the importance of moral and ethical principles. We emphasize how important is to follow them not only in scientific research but they are important for the society as such as well.
Key words: ethics, morality, research, publishing

Úvod

V predloženom článku sa zaoberáme problematikou etického a morálneho správania vo vedeckovýskumnom prostredí ktorá sa dnes stáva veľmi aktuálnou témou v spoločnosti. Prípady neetického alebo eticky sporného správania sa v našej spoločnosti rozšírili aj medzi politické špičky vo vláde a preto považujeme za viac než nutné poukázať na hranice ktoré by pri vedeckovýskumnej činnosti nemali byť ignorované. Cieľom je zanalyzovať aktuálne problémy týkajúce morálky a etiky v rámci vedeckovýskumnej činnosti. V úvodnej časti sme zadefinovali pojem etika vedeckej práce jej význam a historický vývoj. Nasledujúca časť sa venuje publikačnej činnosti a tiež aj základným problémom a hraničným situáciám ktoré sa najčastejšie vyskytujú pri príprave podkladov na publikovanie. V záverečnej časti článku poukazujeme na význam a dôležitosť dodržiavania etických a morálnych zásad a to nielen pri vedeckovýskumnej činnosti ale zdôrazňujeme ich význam pre spoločnosť ako takú

ZÁKLADNÉ POJMY A DEFINÍCIE

Definícia etiky vedeckej práce

Etika patrí k tradičným filozofickým disciplínam pričom jej cieľom je skúmanie dobra, morálky, morálneho správania a noriem spoločnosti. Tiež býva vymedzovaná aj ako odbor ktorý sa zaoberá korektným správaním sa v rámci ľudského spoločenstva. Na základe tejto definície preto môžeme uviesť, že etika vedeckej práce predstavuje vyjadrenie základných postojov k mravným problémom s ktorými sa môžeme stretnúť pri vykonávaní vedeckej práce. Text vo forme metodickej štúdie spravidla informuje o najčastejších prejavoch vedecky závadného prípadne sporného konania zo zreteľom na akademické a vedecké publikovanie. Zámerom je zvýšiť citlivosť výskumníka k porušovaniu publikačnej etiky a prispievať ku kultivácií publikačného prostredia. Vychádzame z predpokladu že vedecká práca sa zakladá predovšetkým na morálnych princípoch ako sú poctivosť, zodpovednosť, dôveryhodnosť a pravdivosť ktoré sú všeobecne platné pre všetky vedné odbory ale aj krajiny. Od týchto princípov sú ďalej odvodené pravidlá správnej vedeckej praxe. Tieto sú definované a stanovené hlavne v oficiálnych dokumentoch a etických kódexoch vedeckých inštitúcií a spoločností. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 556.)

Potreba etiky vedeckého výskumu

Prepojenie etiky a vedy je možné skúmať z rôznych perspektív a tiež aj vo viacerých oblastiach. Vo svojej práci sa však zameriam na oblasť morálnych aspektov vedeckého výskumu, hodnôt a ich prepojenie. Jedná sa o formu tzv. normatívnej etiky ktorej úlohou je zdôvodňovať etické pravidlá vedeckovýskumnej činnosti ako takej, a to od aplikovania výskumných metód, riadenie výskumu a tímovej práce, cez interpretáciu výsledkov výskumu až po ich publikovanie. V tomto kontexte je zároveň jej cieľom aj poukazovať aj na rôzne prejavy „nepoctivosti“ vo vede. Keďže aj vedeckovýskumná činnosť je jednou z oblastí ľudskej činnosti, je jasné, že voči podobným praktikám nie je imúnna. Práve z uvedeného dôvodu je rozvoj etiky vedeckého výskumu veľmi dôležitý. Napriek tomu, že spoločnosť všeobecne uznáva morálne princípy ako čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a pod. pričom ich dodržiavanie sa považuje za samozrejmé, realita však iná. Nanešťastie sa bežným, ba priam častokrát až samozrejmým stáva ich porušovanie, pričom nevynímame ani vedeckovýskumnú oblasť. (Plašienková, Z., 2020, s. 81 ) Práve s tohto dôvodu nie je prekvapením, že spoločnosť 21.storočia je dávaná do súvisu s krízou hodnôt ale aj abstinenciou etiky a morálky. Paradoxné však je, že pri zavádzaní etických či morálnych pravidiel v rôznych organizáciách sa objavuje skepticizmus a nevôľa. Vzhľadom k tomu, že etika zasahuje do mnohých oblastí, je viac než nutné jasne definovať a identifikovať hodnoty a morálne zásady v rámci akademického prostredia. Nemenej dôležitá je taktiež aj potreba uvedenia etiky do akademických inštitúciách. Domnievame sa, že tým by sa prispelo ku skvalitneniu vzťahov a prostredia v akademickej organizácií a zároveň by aj zvyšovala jej pozitívnu reputáciu. Etický kódex je v súčasnosti najčastejším nástrojom implementácie, pričom by nemal predstavovať iba formalitu ale mal by byť prezentovaný ako seriózny dokument ktorým sa budú členovia organizácie riadiť a zároveň ho aj rešpektovať. ( Stecíková, E., Hrašková, J., 2013, s. 60 )

Dejiny skúmania prepojenia vedy a etiky

Prepojenie vedy a etiky bolo predmetom skúmania už prinajmenšom v 17.storočí. V Európe sa jeho rozvoj spája s nástupom vedy a techniky. Tieto zmeny sú zároveň prepojené s chápaním a ponímaním vedy ako takej, jej významom a úlohou v rámci akademického prostredia ako aj v spoločnosti a vo vzťahu k svetu ako takému. Pomerne zjednodušený pohľad na vedu je dôsledkom jej paradigmatického chápania, ktoré dominovalo v priebehu minulého storočia. Pozorovať tento jav môžeme najmä prostredníctvom radikálneho oddelenia subjektu od objektu výskumu, vedy od iných oblastí života ale napríklad aj v oddelení oblasti výskumu vedca/bádateľa od oblasti jeho morálnych a hodnotových postojov v rámci procesu vedeckovýskumnej činnosti a pod. Tieto tendencie napokon viedli k tomu, že vznikla známa interpretácia vedy a vedeckého výskumu ako hodnotovo neutrálnych. Z tohto dôvodu je jasné, že potreba opustiť staré paradigmatické rámce chápania vedy a zároveň aj potreba nanovo preskúmať vzťah vedy a etiky je dnes mimoriadne urgentná. Zmena statusu vedy s spojitosti s novou koncepciou vedeckého poznania v súčasnosti súvisí s prepojením na spoločnosť pričom ich vzťah je vzájomný t.j. veda je motorom rozvoja spoločnosti avšak to platí aj naopak keďže spoločnosť svojimi potrebami ovplyvňuje nutnosť skúmania konkrétnej vedeckej oblasti. (Plašienková, Z.,2020, s. 8.) Vývoj tejto oblasti teda pokračuje neustále a je priamo prepojený s problémami ktoré každodenné trápia celú spoločnosť.

PUBLIKAČNÁ ČINNOSŤ A ZÁKLADNÉ NEETICKÉ A ETICKY SPORNÉ POPSTUPY PRI PUBLIKOVANÍ

Problém autorstva vo vedeckej práci

Autorstvo vedeckých prác zvyčajne posudzujú v renomovaných vedeckých časopisoch na základe týchto skutočností:

• Autor má zásadný podiel na vypracovaní koncepcie, návrhu štúdie, na získaní údajov, ich analýze a interpretácií zistených výsledkov
• Autor sa zásadne podieľa na kontrole prípravy rukopisu alebo textu článku
• Autor sa podieľa na posúdení a potvrdení verzie, ktorá sa následne zasiela na publikáciu

Tieto tri podmienky tvoria tzv. conditio sine qua non („nutná podmienka, nevyhnutný predpoklad“ pozn.autora) pričom tieto musia byť splnené každým z autorov. V prípade že tomu tak nie je, mená spolupracovníkov sa uvádzajú v poďakovaní. Niektoré odborné časopisy vyžadujú priloženie čestného prehlásenia o tom že všetky údaje v článku sú pravdivé a že tento ani jeho časti neboli už predtým publikované v inom časopise alebo periodiku. Autor teda preberá úplnú zodpovednosť za poznatky a informácie uverejnené v článku alebo publikácií. Je tiež pravdou, že niektoré vedecké inštitúcie uznávajú tzv.inštitucionálne alebo miestne tradície pri určovaní spoluautorstva. To v praxi znamená, že vedúci pracoviska alebo katedry sa automaticky pripisuje ako spoluautor článku alebo keďže je garantom odbornej stránky článku. Takáto praktika sa akceptuje vzhľadom k tomu, že vedúci zodpovedá za odborný rozvoj menej skúsených kolegov, pričom zároveň zodpovedá za kvalitu výsledkov vedeckej práce alebo výskumu ktoré sa predkladajú na publikovanie. Je však potrebné dodať, že na Slovensku nemáme ustanovené jednoznačné a jasné pravidlá pre uznávanie autorstva. Ako sme už uviedli, bez ohľadu na počet autorov, každý jeden preberá zodpovednosť aj za prípadné problémy ktoré s prácou súvisia ako napr. plagiátorstvo, nedostatočná kvalita výskumu a pod. (Novotný, J., 2005, s. 59).

NEETICKÉ A ETICKY SPORNÉ POSTUPY PRI PUBLIKOVANÍ V SÚČASNOSTI

Vymyslenie a skresľovanie/falšovanie výskumných zistení

Ak pripustíme že vedecký pokrok je možný iba s pomocou pravdivých a presných vedeckých poznatkov, je jasné že za jeden z najvýznamnejších prehreškov v rámci etiky vedeckej práce sa považuje publikovanie dát, záverov, poznatkov ktoré sa nezískali prostredníctvom seriózneho výskumu. Ukazuje sa, že k odhaleniu vymyslených výskumov dochádza v praxi pomerne často, a to najmä v lekárstve alebo prírodných vedách. Dôvodom býva napríklad to, že dané pracovisko nedisponuje potrebným zariadením alebo zamestnanci pracoviska prípadne respondenti potvrdia, že zber určitých dát neprebehol. V porovnaní s prechádzajúcim problémom, môže byť odhalenie falšovania dát problematickejšie a náročnejšie. Do falšovania dát zaraďujeme akúkoľvek manipuláciu s dátami, obrázkami, nástrojmi, dôkazmi, nálezmi prípadne aj ich zámenu, skreslenie alebo ich účelové zatajenie. Takéto konanie nie je ľahké dokázať. Pokiaľ vedec nie je prichytený priamo pri čine (napr. zachytený na kamerovom zázname, videu), jedná sa iba o špekulácie. Je faktom, že neetické publikačné spôsoby môžu zdiskreditovať aj potenciálne užitočné vedecké metódy a prístupy. V prípade že sú vedecké dáta príliš dokonalé alebo príliš neobvyklé, môžu sa tieto stať terčom spochybňovania. Tomu sa dá predchádzať náležitým zaobchádzaním s dátami (transparentný zber, uchovávanie, analýza, popis a interpretácia dát). (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 561).

Plagiátorstvo

V prípade plagiátorstva sa jedná o nedovolené použitie cudzích publikovaných ale aj nepublikovaných myšlienok, nápadov, formulácií, poznatkov, výsledkov týkajúcich sa vedeckej alebo tvorivej práce a tiež aj tabuliek, ilustrácií a pod. bez udania referencie. K tým najzávažnejším formám patrí predloženie kompletnej práce ktorá je podpísaná novými autormi, niekedy v doslovnom znení alebo aj ako preklad v inom jazyku. Autor je povinný uvádzať všetky zdroje ktoré pri vypracovávaní práce použil. Ak je zámerom autora použiť väčšie množstvo cudzieho písomníctva prípadne grafickej dokumentácie, je nutné aby požiadal o povolenie pôvodného autora. (Novotný, J., 2005, s. 60). Za plagiát je možné považovať aj parafrázu a to v prípade kedy bol použitý text preformulovaný vlastnými slovami avšak bez uvedenia pôvodného zdroja informácií. Vytvorenie plagiátu nemusí byť vždy zámerné, môže súvisieť s nízkym povedomím autorov o etických normách akademického publikovania. Vo všeobecnosti však platí, že text prevzatý doslovne musí byť v úvodzovkách a text parafrázovaný nemusí. V oboch prípadoch musí byť zdroj informácií uvedený a dohľadateľný, najlepšie aj s uvedením čísla strany v pôvodnom texte. Špecifickým druhom plagiátorstva je tiež prebranie výkladovej alebo argumentačnej línie zo zahraničného zdroja s tým, že je zasedená do domáceho kontextu. V tomto prípade je nesmierne náročné nájsť pôvodný zdroj. Odhalenie tohto typu plagiátu je zväčša náhodné, najčastejšie v prípadoch kedy sa daný text dostane do rúk skúseného, zorientovaného alebo pedantného recenzenta. S problematikou plagiátorstva sa spája aj problém tzv. netvorivého kompilovania. Výsledky takéhoto neetického konania je možné vidieť v prehľadových monografiách vydávaných v mene prestížnych nakladateľstiev. Netvorivé kompiláty nie sú pre vedecké skúmanie užitočné vzhľadom k tomu, že autor nahrádza vlastnú neschopnosť tvoriť skompletizovaním výsledkov iných autorov. Mechanicky spracované kompiláty iba referujú o tom, čo k danej problematike vytvorili iní, tvorivý podiel autora je však minimálny alebo žiadny. Kvalitná, akceptovateľná kompilácia je premysleným spojením rôznych názorov na určitú problematiku, s tým že sa musí opierať o systematické usporiadanie, ktoré nie je výsledkom netvorivej činnosti. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 562).

Pripisovanie spoluautorov

Vo finálnej podobe publikácie by poradie autorov malo odrážať ich podiel na vedení tímu a prispenie na jej tvorbe. K problematike spoluautorstva sme už vyššie uviedli podrobnejšie informácie, preto by sme sa chceli viac zamerať na jeho prepojenie s etikou vedeckej práce. Pripísané spoluautorstvo (angl. gift authorship) rovnako patrí k neetickým praktikám pri publikovaní. Jedná sa o situáciu kedy je osoba alebo aj viac osôb z akýchkoľvek dôvodov, pridaná/í k skutočným autorom bez toho aby sa na príprave publikácie, výsledkov a pod. podieľali. V niektorých prípadoch sa stáva že ide o pripisovanie spoluautorstva z recipročných dôvodov, t.j. autor uvedie kolegu/kolegov ako spoluautorov iba formálne, s tým že zámerom je očakávanie podobného gesta z jeho/jej strany. Rozlišujeme tiež tzv. pripisovanie spoluautorstva za zásluhy (angl. honorary authorship) kedy sa toto pripisuje vedúcemu pracoviska alebo školiteľovi a pod. zo zdvorilosti, slušnosti bez reálneho podielu na príprave. Zároveň ale platí, že nie je eticky správne ak doktorand neuvedie ako spoluautora školiteľa, ktorý sa výraznejším spôsobom podieľal na výslednej podobe textu. Ide najmä o výskum, publikácie, ktoré by bez významných obsahových, koncepčných a formulačných zásahov školiteľa boli nepublikovateľné. Nie je však nutné ako spoluautora uvádzať napr. osoby ktoré sa podieľali na distribúcií dotazníkov alebo administratívne či štatisticky spracovali výsledné dáta. Za spoluautorov rovnako nie je možné považovať autorov diplomových prác, ktorých výsledky použil vedúci práce ako podklad k vzniku vlastného originálneho rukopisu a na ktorom sa autor diplomovej práce nijako nepodieľal. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 563).

Redundantná/ duplicitná publikácia

Za redundantnú alebo duplicitnú publikáciu sa považuje publikovanie textu alebo jeho častí, záverov, metód a pod. vo viacerých periodikách. Redakcie zväčša tieto odmietajú publikovať. Cieľom autora/autorov takýchto textov je demonštrovať kvantum publikácií, pričom sa neberie do úvahy ich kvalita. Redakcie podobným praktikám predchádzajú tým, že žiadajú od autorov čestné prehlásenie, že práca ešte nebola publikovaná v predkladanom znení a rovnako nebola zaslaná žiadnej inej redakcii na publikovanie. V prípade, že sú podstatné časti textu zhodné, autor musí predložiť všetky dovtedy publikované verzie editorovi na posúdenie. Ten následne rozhodne o zaradení alebo nezaradení textu na publikáciu. Ak redakcii tieto podklady nie sú predložené, text sa uverejní a po čase sa príde na to že sa jedná o duplicitu, táto informácia sa uvedie v ďalšom čísle, s vyjadrením alebo bez vyjadrenie dotknutého autora. Pri zisteniach ktoré sa týkajú špecifických oblastí výskumu ako sú napr. liečivá, vakcíny alebo rôzne ochorenia sa informácie vo všeobecnom záujme musia uverejniť čo najskôr. (Novotný, J., 2005, 62 s).

Delenie publikácií do viacerých článkov

Rozdelenie publikácie, článku alebo odborného textu, ktorý mohol byť zverejnený v celosti na viac kratších výskumných štúdií sa v angličtine nazýva - salami slicing. Tieto druhy publikácií majú spoločný cieľ výskumu, výskumnú otázku, výskumnú vzorku a metódy zberu dát pričom ale popisujú odlišné časti výsledkov realizovaného výskumu. Je jasné, že orientácia na kvantitatívne ukazovatele výkonu teda spôsobuje publikovanie kratších a zároveň nedostatočné zrelých vedeckých výsledkov. V prípade nevyhnutnosti publikovať predbežné výsledky, je dôležité na túto skutočnosť upozorniť, náležite ju zdôvodniť a nakoniec aj odkázať na všetky ďalšie súvisiace štúdie. Dôsledkom tohto neetického správania nie je iba znevýhodnenie a spomalenie kariérneho rastu autorov ale taktiež aj ochromenie fungovania vedeckej komunity. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 564).

Recyklovanie vlastných textov

Reprodukcia, modifikácia častí vlastného textu v rôznych článkoch a ich opätovné publikovanie bez ich riadneho označenia pomocou citácie alebo relevantného odkazu na už publikovaný zdroj sa môže z hľadiska publikačnej etiky považovať za sporné. Vo všeobecnosti platí, že je nutné odcitovať všetko, čo bolo už predtým publikované, pričom autor by mal odkazovať aj na svoje vlastné texty. Určitý počet tzv. autocitácií sa považuje za normálny, nakoľko autori zvyčajne oprávnene odkazujú na svoje predchádzajúce publikované práce v rámci rovnakého tematického zamerania. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 564).

Vzájomné citovanie spriaznených kolegov

Kvalita publikácie sa zvyčajné hodnotí na základe jej citovania v odborných textoch. S tohto dôvodu je užitočné rozlišovať kvalitatívnu hodnotu jednotlivých citácií. Ako výskumníci by sme si mali vážiť najmä tie, ktoré spochybňujú alebo rozvíjajú naše teoretické východiská či používané metódy alebo interpretácie výsledkov. Vyššiu mieru citovania možno dosiahnuť tým že sa pridáme do niektorého „citačného bratstva“, kde sa vopred dohadujú recipročné protislužby na národnej alebo aj medzinárodnej úrovni. Napriek tomu, že táto metóda predstavuje jednu z bežne používaných praktík neetického jednania, je takmer nemožné sa v praxi stretnúť s tým, že by sa vo vedeckých časopisoch, textoch a pod. na tento jav upozorňovalo. V týchto prípadoch je nesmierne náročné dokázať účelovosť recipročnej citácie, preto sa o tejto téme diskutuje iba vo všeobecnosti napr. na internetových fórach, sociálnych sieťach. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 565).

Skreslené citovanie

Integritu vedeckej práce môže narušiť aj skresľovanie, dezinterpretácia prípadne zámerné vytrhnutie citácie z pôvodného kontextu. Zmysel a myšlienky pôvodného diela je možné zachovať iba korektným a obsahovo presným citovaním doslovných alebo parafrázovaných častí textu. Ak to tak nie je, autorovi sa pripisujú myšlienky a výroky ktoré v skutočnosti nie sú jeho, čo následne vedie k závažnému skresleniu textu. V prípade čerpania zo sekundárnych zdrojov bez zoznámenia sa s tým pôvodným, môže dôjsť k ešte závažnejšiemu skresleniu významu. Citovanie zdrojov bez toho aby sa autori s nimi do hĺbky zoznámili, je možné považovať za neetické, pokiaľ z citácie nevyplýva že bola použitá ako sekundárny zdroj. Niektorí autori v týchto prípadoch hovoria aj o citačnom plagiátorstve. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 566).

Nepriznaný konflikt záujmov

Priznanie konfliktu záujmu je možné zaradiť medzi základné princípy publikačnej etiky. Pre zachovanie transparentnosti zo strany vydavateľa sa od autorov mnohokrát vyžaduje prehlásenie autorov o prípadných stretoch záujmu. Objektívnu stránku výskumných zistení najčastejšie ovplyvňujú finančné ale aj iné faktory. Stret záujmov je možné deklarovať aj inými spôsobmi napr. financovaním výskumu, zamestnaním výskumníkov, súkromných finančných záujmov výskumníkov. Pravdou však je, že v praxi sa stretávame s mnohými problematickými situáciami: napr. konflikt medzi požiadavkou na nestrannosť výskumníka s jeho ekonomickými záujmami, osobný vzťah k zadávateľovi výskumu a pod. Pri tomto konaní nie je možné vopred povedať že sa jedná o neetické konanie, no napriek tomu je dôležité aby redakcia a čitatelia boli informovaní o každom potenciálnom konflikte záujmu a to aj v prípade že sme presvedčený že k nemu nedošlo ani nedochádza. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 567).

Porušovanie majetkových autorských práv

Je neodškriepiteľným faktom, že hlavným motívom vedeckého bádania je šírenie originálnych myšlienok, objavov a inovácií. Prostredie v ktorom publikujú veľké vedecké vydavateľstvá sa však dnes postupne začína približovať priemyselnej produkcii. V prípade ak sa tieto rozhodnú pre publikáciu rukopisu, je to zvyčajne podmienené podpisom zmluvy v ktorej sa autor vzdáva autorských práv v prospech vydavateľa a to najmä v tých s medzinárodným dopadom. V prípade ich získania sa s rukopisom ďalej obchoduje ako s akýmkoľvek iným tovarom. Prístup k jednotlivým časopisom či článkom ale napr. aj samotné autorské práva k prekladom sú predmetom predaja. Vydavateľstvá teda považujú dosiahnutie zisku za garanciu rozvoja celého odvetvia. Pre autorov s toho vyplýva povinnosť pri publikovaní svojich alebo cudzích diel, prípadne iba nejakej jeho časti (napr. obrázku, schémy, modelu a pod.) mať okrem riadneho uvedenia zdroja aj povolenie od držiteľov autorských práv. Iba výnimočne sú spomínané autorské práva poskytované zdarma, a to predovšetkým pôvodným autorom zdrojových rukopisov. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 567).

Vedecká publikácia a jej recenzia

Je súčasťou dobrej praxe že, každá publikovaná práca by mala byť pred zverejnením zrecenzovaná a to nezaujato a objektívne. Údaje ktoré autor predloží sa automaticky považujú za dôverné. Ak sa zistia akékoľvek nedostatky alebo chyby, musia byť tieto bezodkladne odstránené pričom sa opravená verzia zverejní. V prípade porušenia etických pravidiel, je nutné aby sa vydavateľ skontaktoval najskôr s autorom/autormi písomne a neskôr aj s vedením inštitúcie. Pri klinickom výskume je potrebné aby v poučeniach pre autorov bola súčasťou aj požiadavka na získanie informovaného súhlasu od všetkých ktorí boli zahrnutí vo výskume, v štúdií. Všetci účastníci výskumu majú právo na súkromie. Kľúčovým pravidlom je, že súkromie pacienta nemôže byť narušené, bez písomného informovaného súhlasu. Z tohto dôvodu nie je možné uvádzať identifikačné údaje pacientov v tabuľkách, grafoch, fotografiách, schémach a pod. Výnimkou sú len situácie, kedy má táto informácia zásadný význam pre výskum pričom pacient alebo jeho zákonný zástupca poskytnú osobitný informovaný súhlas na publikovanie týchto údajov. (Novotný, J., 2005, s. 65)

Význam dodržiavania publikačnej etiky

Domnievame sa, že v praxi väčšina etických prehreškov nevzniká zámerne, ale je dôsledkom náročnosti aplikácie všeobecne platných etických zásad v niektorých špecifických prípadoch. Jedná sa o situácie, kedy si výskumníci nie sú istí, aký je správny postup. Z tohto dôvodu je nutné sa danej problematike neustále venovať a vracať sa k nej, diskutovať o sporných prípadoch a tým zároveň zvyšovať citlivosť odbornej obce voči etickým otázkam. K správnemu rozhodovaniu sa v krízových situáciách môže pomôcť aj hlbšie porozumenie nielen vlastných zásad ale tiež aj hodnotám ktoré majú tieto zásady chrániť. Etické zásady je dôležité dodržiavať preto, že chránia ostatných výskumníkov, celú spoločnosť a neposlednom rade aj nás samých:

1. Iní bádatelia pri realizácií výskumu nadväzujú naše publikované výsledky. Ak sa pri analýze zdrojov zaoberajú štúdiom skreslených publikácií, vedie to k plytvaniu času a zdrojmi kolegov, ktorí s našimi výsledkami pracujú, snažia sa ich prehlbovať a rozvíjať. V prípade zámerného skresľovania kvality alebo kvantity vykázaných výsledkov sa jedná o prisvojenie si zdrojov a prestíže na úkor tých, ktorí sa takého prekračovania etických noriem nedopustili. V prípade plagiátorstva ide ešte o závažnejší problém, pretože sa jedná o priame poškodenie práv kolegov, ktorých výsledky boli opísané;
2. Výsledku výskumu v niektorých oblastiach môžu byť významné pričom ich dopad pocíti celá spoločnosť. S tohto dôvodu nesprávne či neúplne výsledky môžu mať priame dôsledky napríklad prostredníctvom zavedenia nesprávnej praxe, či plytvaním verejnými prostriedkami ktoré sa použijú na podporu nefunkčných reforiem;
3. V neposlednom rade neetickým správaním ohrozujeme aj seba a to tým, že riskujeme vylúčenie z prístupu ku grantom, stratu zamestnania ale tiež aj dobrého mena a tým aj znemožnenie ďalšej akademickej kariéry.

S touto témou priamo súvisí aj zodpovednosť vedca, ktorý má podozrenie, že jeho kolega alebo spolupracovník nedodržiava etické zásady. Ten sa môže za určitých okolností stať spolupáchateľom, a to aj v prípade že iba mlčí a podozrenie na pochybné konanie kolegu sa nepreverí. V obdobných prípadoch je nápomocná hierarchizácia prehreškov proti vedeckej etike. V metodologickej literatúre sa uvádza ich rozdelenie na:
a) Hrubé porušovanie vedeckej etiky (angl. scientific misconduct) – jedná sa najmä o vymyslenie alebo skresľovanie dát (fabrikácia, falzifikácia) keďže publikovanie takýchto dát priamo ohrozuje spoločnosť. Rovnako sem možno zahrnúť aj plagiátorstvo, vzhľadom k tomu, že priamo zasahuje do práv vedca / člena vedeckej obce. V niektorých prípadoch do tejto kategórie možno zaradiť aj falošné pripisovanie spoluautorstva alebo duplicitné publikovanie, ktoré obdobným spôsobom dezinformujú vedeckú komunitu. K hrubému porušeniu etických zásad môže prísť aj pri príprave výskumného projektu alebo aj zámerne nepravdivým posúdením cudzieho projektu alebo výsledku výskumu a
b) Sporné vedecké postupy (angl. questionable research practices) – do tejto kategórie môžeme zaradiť menej závažné porušenia pravidiel vedeckej etiky. Príkladom môže byť publikovanie výsledkov jedného výskumu v dvoch alebo viacerých článkoch s cieľom mať zaevidovanej viac publikačnej činnosti. V tomto prípade síce články obsahujú originálne a zároveň pravdivé informácie, došlo však ku skresleniu vedeckej výkonnosti. (Knecht, P., Dvořák D., 2013, s. 558)

Je mnoho dôvodov prečo je nevyhnutné dodržiavať etické a morálne zásady vo výskume. V prvom rade je nutné uviesť že pravidlá a normy pomáhajú prispievať k cieľom výskumu. Odmietanie neetického a amorálneho konania podporuje publikáciu pravdivých výsledkov a bezchybných dát. Keďže výskum je tímová práca ktorá si vyžaduje skoordinovanie práce viacerých pracovníkov z rozličných disciplín prípadne aj rôznych organizácií, morálne hodnoty a zásady sú základom vzájomnej dôvery a rešpektu, bez ktorého výskum nie je možné realizovať. Etické normy taktiež zabezpečujú že výskumní pracovníci sú zodpovední za kvalitu svojho výskumu, pričom za ich porušenie môžu byť náležite potrestaní. Nezanedbateľný je aj fakt, že dodržiavanie etických zásad prispieva k vybudovaniu verejnej podpory pre výskum. Je pravdepodobné, že ľudia budú ochotnejší osobne podporiť projekt, ktorý preukáže nielen svoju kvalitu ale aj integritu. V niektorých prípadoch môže mať akékoľvek neetické alebo eticky sporné konanie v rámci vedeckovýskumnej činnosti ďalekosiahle následky. ( David B., Resnik, J. D., 2020)

Záver

Etika, ako veda, má široké zameranie, preto sme sa rozhodli, že cieľom článku bude analýza problémov etiky a morálky vo vedeckovýskumnej práci. Ide o veľmi aktuálnu tému, ktorá má veľmi široký dosah na verejnosť. V prvom rade sme si zadefinovali pojmy etika vedeckej práce a morálka. Rovnako sme objasnili, prečo je užitočné a dôležité konštantne sa venovať štúdiu prepojenia etiky a morálky s výskumom. Zistili sme, že ako jedna z ľudských činností, ani ona nie je imúnna voči nekalým praktikám. Pokračujeme popisom historického vývoja prepojenia vedy a etiky. To sa začalo už v 17. storočí pričom neustále pokračuje. Následne sme sa venovali publikačnej činnosti ale najmä neetickým a amorálnym praktikám ktoré sa s ňou spájajú. Začali sme problematikou uznávania autorstva, s tým že ďalej analyzujeme tie najbežnejšie a najčastejšie používané eticky sporné prípadne neetické postupy. Na záver sa rovnako venujeme aj významu dodržiavania etických zásad a ich vplyvu nielen na dotknutého jednotlivca ale aj na celú spoločnosť

Autorka: Mgr. Barbora Kolářová

Zoznam použitej literatúry

Knecht, P., Dvořák D.: Etika vědecké práce a publikování pro mírně pokročilé. Pedagogická orientace, 2013, roč. 23, č. 4, 554–578 s.

Plašienková, Z.: Etika a veda: Poznámky k niektorým morálnym aspektom vedeckého výskumu. 2020,79-89. s [online] [cit. 26.6.2021]. Dostupné na: http://veshod.sk/wpcontent/uploads/2016/10/etika_a_veda-plasienkova.pdf

Stecíková, E., Hrašková, J., Inštitucionalizácia a riadenie etiky v akademickej inštitúcii. 2013, 239-249 s. [online] [cit. 26.6.2021]. Dostupné na: http://www.cutn.sk/Library/proceedings/mch_2013/editovane_prispevky/27.%...

Novotný, J.: Etika a autorstvo vo vedeckých publikáciách. 2005, 59-65. s. ISSN 1212-4117. [online] [cit. 26.6.2021]. Dostupné na: https://kont.zsf.jcu.cz/pdfs/knt/2005/01/12.pdf

David B., Resnik, J. D.: What is Ethics in Research & Why is it important?, 2020, [online] [cit. 26.6.2021]. Dostupné na: https://www.niehs.nih.gov/research/resources/bioethics/whatis/index.cfm?...