Emocionálna inteligencia ako jedna z osobnostných vlastností sestier

jan 29 2018

Emotional intelligence as one of the personality qualities of nurses
Abstrakt: Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať svoje emócie aj emócie ostatných ľudí, s ktorými sa sestra stretáva počas výkonu svojej profesie. Uplatňuje ju v rámci primárnej, sekundárnej a následnej starostlivosti u jednotlivcov aj v komunite. Emocionálnu inteligenciu tvorí päť základných zložiek a to, sebaovládanie, sebauvedomovanie, sebamotivácia, sociálne schopnosti a empatia. Je dôležité rozvíjať tento osobnostný faktor v rámci pregraduálneho a sústavného vzdelávania sestier.
Kľúčové slová: Emocionálna inteligencia, sestry, vzdelávanie.

Abstract: Emotional intelligence is the ability to know and control our emotions and the emotions of other people, that nurse encounters while performing her profession. She applies it in a primary, secondary and follow-up care to both individuals and the community. Emotional intelligence consists of five basic components such as: self-control, self-awareness, self-esteem, social skills, and empathy. It is important to develop this personality factor in the pre-graduate and continuous education of nurses.
Keywords: Emotional Intelligence, nurses, education

Pojem emocionálna inteligencia sa začal používať relatívne nedávno, ale jej korene siahajú až do roku 1920. Opierajú sa o Thorndikeovu koncepciu sociálnej inteligencie, ktorou je podľa autora schopnosť múdreho jednania a vystupovania v medziľudských vzťahoch. S novšími poznatkami v oblasti emocionálnej inteligencie sa stretávame v Gardnerovej teórii, ktorá rozlišuje intrapersonálnu a interpersonálnu inteligenciu. Podľa spomínaného autora predpona intra reprezentuje schopnosť človeka porozumieť vlastným emóciám, znamená to, že jedinec je schopný zadefinovať svoje pocity, zdôvodniť to, ako sa cíti a dokáže svoje pocity a emócie ovládať. Naopak predpona inter prezentuje emocionálnu inteligenciu v rámci interpersonálnych vzťahov a teda schopnosť človeka odhaliť, pochopiť a porozumieť emóciám druhých ľudí (Výrost, Slaměník, 2008).

Emocionálna inteligencia sa stala populárnou najmä vďaka bestselleru Daniela Golemana pod názvom 'Emocionálna inteligencia' (1997), v ktorej autor uvádza, že emocionálna inteligencia zahŕňa elán, nadšenie, samoreguláciu a schopnosť motivovať sa.

Podľa Wooda a Tolleya (2003, s. 7, 8) je emocionálna inteligencia určitá oblasť schopností, ktorá zahŕňa:

  • sebaovládanie – schopnosť zvládať a kontrolovať svoj emocionálny stav;
  • sebauvedomenie – poznanie seba, svojich emócií a to, čo mi moje emócie oznamujú;
  • motiváciu – schopnosť využiť energiu emócií na dosahovanie svojich cieľov;
  • empatiu – schopnosť rozpoznať a čítať emócie druhých;
  • sociálne zručnosti – budovanie a udržiavanie spoločenských vzťahov a ovplyvňovanie druhých.

Segal a Smithová (2014) zadefinovali emocionálnu inteligenciu ako schopnosť rozpoznať, používať, chápať a riadiť svoje emócie s pozitívnymi výsledkami, a to za účelom odbúrania stresu, zefektívnenia komunikácie, vcítenia sa do pocitov druhých, ľahšieho zvládania problémov a elimináciu konfliktov. Emocionálna inteligencia determinuje veľa rôznych stránok nášho každodenného života, ako napríklad komunikáciu s druhými ľuďmi, naše správanie, riešenie rôznych situácií, vyjadrovanie a spôsob nadväzovania a udržiavania kontaktov. Podľa spomínaných autorov pokiaľ jedinec dosahuje vysoké skóre v emocionálnej inteligencii, dokáže rozpoznať a regulovať svoje vlastné emócie a rovnako tak aj emocionálne stavy druhých, vie spolupracovať s ľuďmi takým spôsobom, ktorý ich nenásilne a plynulo vtiahne do problematiky. Poznanie našich pocitov nám napomáha správať sa k ľuďom lepšie, vytvárať a pestovať pozitívne vzťahy, dosiahnuť úspechy v práci, v osobnom živote a viesť plnohodnotnejší život.

Podľa Wilding (2010) emocionálne inteligentný človek musí vedieť:

  • rozoznávať emócie - a teda byť schopný správne identifikovať svoje vlastné emócie ako aj emócie ostatných ľudí,
  • používať emócie - naše správanie a vystupovanie je determinované tým ako sa cítime. Pocity preto majú vplyv na našu pripravenosť reagovať a dávajú nám možnosť nájsť správne riešenia každodenných situácií.
  • rozumieť emóciám - pokiaľ človek správne chápe a rozumie emóciám, je schopný ľahšie interpretovať udalosti okolo seba,
  • zvládať emócie - emócie je potrebné inteligentne zapojiť do našich hodnotení a riešení každodenných problémov. Teda je potrebné byť otvorený emóciám, a dokázať si vybrať taký postup, ktorý zohľadňuje múdrosť pocitov (Wilding 2010).

Je potrebné ale upozorniť na to, že medzi inteligenciou a emocionálnou inteligenciou nenachádzame priame spojitosti. Znamená to, že človek, ktorý dosahuje vysokú úroveň všeobecnej inteligencie nemusí vysoko skórovať v oblasti emocionálnej inteligencie. Mnoho krát sa stáva, že ľudia s vysokým IQ nedokážu vychádzať s ľuďmi, nevedia pochopiť iných, nie sú schopní zapôsobiť na ľudí v ich okolí, nevedia sa presadiť aj napriek tomu, že v oblasti všeobecnej inteligencie sú veľmi vysoko. Je to preto, lebo úroveň ich emocionálnej inteligencie je veľmi nízko. Práve emócie sa podpisujú na našom správaní, prežívaní, prostredníctvom emócií sa dokážeme infiltrovať do spoločenského života (Schulze, Robers, 2007). Úroveň emocionálnej inteligencie človeka je lepším prediktorom výkonnosti práce ako IQ. Hunter a Hunter odhadli, že v najlepšom prípade IQ predstavuje asi 25% úspešnosti, zatiaľ čo emocionálna inteligencia tvorí 75% (Bar-On, 1997).

Do spektra emocionálnej inteligencie patria mäkké zručnosti (soft skills) ako schopnosť pracovať v tíme, komunikačná a integračná schopnosť, samostatnosť, ochota prevziať zodpovednosť a motivácia (Goleman, 2011). Všetky tieto atribúty sú súčasťou pracovného výkonu zamestnancov, najmä však v pomáhajúcich profesiách ako sú lekári, sestry, sociálni pracovníci, psychoterapeuti či učitelia. Pre potreby predloženého príspevku sa zameriavame na profesiu sestry.

Centrom záujmu ošetrovateľskej starostlivosti je osoba, ako celostná bio-psycho-sociálna bytosť nachádzajúca sa v určitom prostredí a v určitom zdravotnom stave. Sestry spolupracujú pri riadení, plánovaní, poskytovaní, koordinácii a vyhodnocovaní ošetrovateľskej starostlivosti s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi príslušného odboru. Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti je významná aj spolupráca medzi sestrami jednotlivých aplikovaných odborov ošetrovateľstva na národnej a medzinárodnej spolupráce (Koncepcia odboru ošetrovateľstva, 2006). V rámci kompetencií sestry je nevyhnutné uplatňovanie osobnostných predpokladov, komunikačných zručností, asertivity a empatie. Schopnosť zdravotníckych pracovníkov vytvoriť si vzťah s pacientmi, zvládnuť svoje vlastné emócie a sústrediť sa na pacienta je nevyhnutné pre poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti (Audrey, 2010).

V oblasti zdravotníctva by sa na emocionálnu inteligenciu malo nazerať cez dva uhly pohľadov. V prvom rade je nutné vnímať a porozumieť pacientove emócie. Druhý uhol pohľadu sa zameriava na emócie zdravotníckych pracovníkov, aby tí boli schopní využiť tieto vnímania na dosiahnutie cieľa starostlivosti o pacienta, a teda zvládnuť komplexné každodenné situácie tak, aby smerovali ku kvalitnej starostlivosti o pacienta. V súčasnosti starostlivosť o pacienta nezahŕňa len kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale aj starostlivosť, ktorá sa zameriava na rešpektovanie cieľov pacienta, jeho preferencií a možností, pričom sa rešpektujú ich emocionálne, sociálne a duchovné potreby. Starostlivosť o pacienta je komplexný proces, ktorý sa nemôže opierať len o riešenie ich somatických problémov, ale aj o pacientove psychologické a duchovné potreby (Freshwater, Stickley, 2009).

Emocionálna inteligencia je definovaná rôznymi autormi odlišne, dôležité je ale to, že jadrom všetkých modelov emocionálnej inteligencie sú intrapersonálne a interpersonálne komponenty (Birknerová, Vávrová a kol., 2013). Viaceré modely emocionálnej inteligencie boli použité na pomoc sestrám pri výkone ich práce, aby boli schopné zvládať tak svoje vlastné emócie ako aj emócie pacientov a ostatných ľudí, s ktorými prichádzajú do kontaktu v rámci svojej profesie. Základom všetkých modelov je spoločné jadro, ktoré tvoria základné pojmy vrátane sebapoznávania, sebariadenia, spoločenského povedomia a riadenia vzťahov (Freshwater, Stickley, 2009).

Všetky tieto vyššie spomínané emocionálne kompetencie umožňujú sestrám efektívne reagovať na okolnosti, s ktorými sa stretávajú každodenne pri realizácii ošetrovateľských intervencií. V rámci štruktúry poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti sestry zastávajú aj manažérske pozície. Riadiaci pracovníci v zdravotníctve musia dokázať zvládať svoje emócie a rovnako tak dokázať dostať pod kontrolu emócie ľudí, ktorých riadia. Kentoš a Birknerová (2011) uvádzajú, že emocionálna inteligencia u manažérov a všetkých riadiacich pracovníkov sa vyznačuje poznaním vlastných pocitov, ich zvládaním, schopnosťou motivovať tak seba, ako aj ostatných, schopnosťou vcítiť sa do pocitov iných a efektívne zvládať medziľudské vzťahy. Podľa Pletzera (2009) by riadiaci pracovníci mali venovať pozornosť rozvoju svojej emocionálnej inteligencie, nakoľko im pomáha dosahovať lepšie výkony a získavať lepšie uspokojenie z práce. Autor ale upozorňuje aj na to, že nestačí aby riadiaci pracovník poznal len svoje vlastné pocity, lebo to by mohlo viesť k deficitu v schopnosti empatie. Je potrebné si preto uvedomiť, že emocionálna inteligencia veľmi úzko súvisí s pohotovosťou človeka naladiť sa na situácie vznikajúce v rámci interpersonálnych vzťahov, a so schopnosťou poradiť si s nimi.

Netreba ale zabúdať na to, že emocionálnu inteligenciu je potrebné podporovať a zdokonaľovať. Zvyšovanie emocionálnej inteligencie pomáha zdravotníckym pracovníkom vyrovnať sa s emocionálnymi nárokmi ich pracovného prostredia, ktoré môže byť stresujúce a vyčerpávajúce a tým môžu viesť k vyhoreniu. Emocionálna inteligencia poskytuje rámec na posilnenie spolupráce, pozitívne správanie sa v oblasti konfliktov a napomáha vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy na pracovisku (Codier, Kooker, Shoultz, 2010). Zvyšovať emocionálnu inteligenciu je potrebné už v rámci prípravy študentov na výkon povolania sestry. Je potrebné sa zamerať na to, aby nie len kriticky premýšľali, ale aj integrovali emocionálnu inteligenciu do klinickej praxe. Niektorí autori navrhli, aby bola emocionálna inteligencia zahrnutá do učebných osnov vzdelávania sestier. Niektoré výskumy naznačujú, že zdravotnícki pracovníci s vyššou úrovňou emocionálnej inteligencie vykazujú silné sebapoznanie a vysokú úroveň interpersonálnych zručností, sú empatickí a adaptabilní a je pravdepodobnejšie, že ľahšie nadväzujú vzťahy s pacientmi a dokážu tak napĺňať ich psychologické potreby. Takíto zamestnanci môžu prispieť k vyššej pracovnej výkonnosti (Routson, 2010).

Záver

Emocionálna inteligencia sa považuje za kľúčovú kvalifikáciu na pracovnom trhu a pri zamestnávaní pracovníkov má popri potrebných odborných vedomostiach a zručnostiach je jednou z rozhodujúcich kritérií. Jej uplatnenie pri práci sestry je nenahraditeľné v rámci realizácie ošetrovateľských intervencií, na úrovni inerpersonálnych a intrapersonálnych vzťahov a v samotnom manažmente. Môžeme konštatovať, že podpora a rozvoj emocionálnej inteligencie je jedným z nástrojov smerujúcich ku kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti a posilneniu spoločenského statusu sestry.

Autori:
PhDr. Valéria Parová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva
doc. PhDr. Lucia Dimunová, PhD.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva
Zoznam bibliografických odkazov

AUDREY, Beauvais, M. et.al. 2010. Emotional Intelligence and Nursing Performance Among Nursing Students. In Nurse Education Today. ISSN 0260-6917, 2010, 31, 4, s. 396-401 .

BAR-ON, Reuven. 1997. The Emotional Quotient Inventory (EQ-I): A Test of Emotional Intelligence. Toronto, Canada: Multi-Health Systems, 1997.

BIRKNEROVÁ, Zuzana - VÁVROVÁ, Soňa. a kol. 2013. Vybrané sociální jevy v kultúrnich souvislostech: Výzkumná sonda mezi české a slovenské vysokoškolské studenty. Praha: Hnutí R, 2013. 158 s. ISBN 978-80-86798-41-7.

CODIER, Estelle - KOOKER, Barbara - SHOULTZ, Jan. 2008. Measuring the Emotional Intelligence of Clinical Staff Nurses: An Approach for Improving the Clinical Care Environment. In Nursing Administration Quarterly. ISSN 0363-9568, 2008, 32, 1, s. 8 - 14 .

FRESHWATER, Dawn - STICKLEY, Theodore. 2009. The Heart of the Art: Emotional Intelligence in Nurse Education. In Nursing Inquiry. ISSN 1320-7881, 2009, 11, 2, s. 91-98.

GOLEMAN, Daniel. 1997. Emóční inteligence. Praha: Columbus, 1997. 348 s. ISBN 80-85928-48-5.

GOLEMAN, Daniel. 2011. Emóční inteligence. Praha: Metafora, 2011. 336 s. ISBN 978-80- 735-9334-6.

ROUTSON, Joyce. 2010. Emotional Intelligence: An Essential Skill for Nurses. Health Network Career [online]. 2010. [cit. 2018-01-16]. Dostupné na internete: https://www.healthecareers.com/article/career/emotional-intelligence-an-....

KENTOŠ, Michal - BIRKNEROVÁ, Zuzana. 2011. Emocionálna a sociálna inteligencia mužov a žien. In Človek a spoločnosť: internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied. ISSN 1335-3608, 2011, 14, 4, s. 16-23.

Koncepcia odboru ošetrovateľstva. 2006. Vestník MZ SR, 2006. č.14535/2006-OO z dňa 29. mája 2006.

PLETZER, Mark. 2009. Emóční inteligence. Praha: Grada Publishing, a.s., 2009. 176 s. ISBN 978-80-247-3057-8.

SCHULZE, Ralf. – ROBERTS, Richard D. 2007. Emoční inteligence. Praha: Portál, 2007. 367 s. ISBN 8073672294.

SEGAL, Jeanne. – SMITH, Melinda. 2014. Emotional Intelligence (EQ) Key Skills for Raising Emotional Intelligence. [online]. 2014. [cit. 2018-01-16]. Dostupné na internete: https://www.helpguide.org/articles/mental-health/emotional-intelligence-....

THORNDIKE, Edward L. 1920. Intelligence and its use. In Harper s Magazine. 1920. pp. 277 - 235.

VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. 2008. Sociální psychologie. Praha: Grada Publishing, a.s., 2008. 404 s. ISBN 8024714288.

WILDING, Christine. 2010. Emóční inteligence: Vlyv emocí na osobní a profesní úspěch. Praha: Grada, Publishing, a.s., 2010. 240 s. ISBN 978-80-247-2754-7.

WOOD, Robert - TOLLEY, Harry. 2003. Testy emoční inteligence. Brno: Computer Press, 2003. 123 s. ISBN 80-7226-808-4.

Ponuka vzdelávania


Radi publikujete ale nemáte dobrú skúsenosť s inými časopismi? Publikujte články v časopise Prohuman a podcasty na Prohuman AI. Hľadáme práve Vás!