Activation of clients of higher age in facilities for seniors focused on cognitive skills through education

Abstrakt: Obdobie staroby a starnutia patrí neodmysliteľne k životu jedinca. S premenou spoločnosti je spojený aj samotný fakt starnutia celej populácie, nakoľko stúpa počet ľudí v seniorskom veku. Hoci je starnutie sprevádzané nespočetnými zmenami či už v oblasti biologickej, psychickej alebo sociálnej, nemala by byť táto etapa pre seniorov šedým obdobím. Seniori by si mali vyberať, akým smerom sa ich život bude uberať a jednou z alternatív aktívneho a zmysluplného trávenia času a reakcií na zmenu je zapojenie sa do procesu vzdelávania. Štát by sa mal podieľať sa zaistení dostatočných edukačných eventualít pre osoby v seniorskom veku. Seniori by mali byť podporovaní vo vzdelávaní jednak zo strany samotnej rodiny, tak i zo strany sociálnych pracovníkov, nakoľko pri participácii na vzdelávacích aktivitách musia prekonávať rad bariér.
Kľúčové slová: aktívne starnutie, celoživotné vzdelávanie, klient vyššieho veku, senior.

Abstract: The period of old age and aging is an inseparable part of one's life. With the transformation of the society the very fact of aging of the entire population is linked to, as the number of people in senior age is increasing. Although aging is accompanied by countless changes whether in the field of biological, psychological or social, this stage should not be for seniors grey period. Seniors should choose what direction their lives will set forth and one of the alternatives for active and meaningful spending of time and response to changes is joining the process of education. State should participate in providing sufficient educational contingency for people in senior age. Seniors should be encouraged in education, either by the family itself, as well as by social workers, as in participation in educational activities they must overcome a series of barriers.
Keywords: active aging, lifelong education, client of higher age, senior.

Úvod

U nás, rovnako ako aj v iných (ale i v rozvojových krajinách, ako je napríklad India, Čína, Kórea) členských štátov Európskej únie rastie počet seniorov. To jasne dokazuje demografický vývoj populácie. Podľa údajov štúdie Eurostatu (2014) sa v rámci Európskej únie za posledných päťdesiat rokov v priemere zvýšila priemerná dĺžka života o desať rokov, pričom v roku 2012 dosiahla úroveň 80,3 rokov a podľa predikcie bude naďalej stúpať. Do roku 2080 by sa mal tak zdvojnásobniť počet ľudí starších ako 80 rokov, a tým sa seniori stanú najrýchlejšie rastúcou vekovou skupinou vôbec.
Je to dané najmä tým, že sa vďaka medicínskemu a technickému pokroku prudko zvyšuje kvalita života. Z toho dôvodu je treba hľadieť na proces starnutia populácie ako na prirodzený jav.

Samotné vzdelávanie je dlhšiu dobu vnímané ako ľudská potreba a zďaleka už nie je považované rýdzo za profesijnú záležitosť a predstava o tom, že vzdelávanie je doménou obdobia detstva a mladosti, je už dávno prekonaná. Neoddeliteľnou súčasťou je potreba celoživotného vzdelávania a učenia seniorov.

Vzdelávanie seniorov poskytuje široký priestor pre uplatnenie vedomostí a znalostí pedagogicko-sociálneho charakteru. Celonárodným problémom sa totiž stáva demografická panika z dôvodu starnutia populácie. Jednou z alternatív ako zabrániť, respektíve eliminovať tento jav je aj intenzívna príprava budúcich seniorov na starnutie a vlastnú starobu.
Ako to je so vzdelávaním seniorov v zariadeniach sociálnych služieb? Majú klienti v zariadeniach pre seniorov dostatočnú motiváciu učiť sa nové veci a získavať informácie? Majú možnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam súčasnej spoločnosti?

Vzdelávanie seniorov v koncepte celoživotného učenia

Celoživotné vzdelávanie sa stalo významnou spoločenskou tematikou vyspelej európskej spoločnosti. Potreba rozširovať vlastné vzdelanostné platformy sa dotýka aj seniorskej populácie. Práve z dôvodu starnutia populácie a stále sa zrýchľujúcemu tempu života bude treba dbať na zvýšený záujem seniorov a oblasť vzdelávania.

Edukácia seniorov je vnímaná ako celoživotná výchova a je nevyhnutnou súčasťou života moderného človeka súčasnej doby. Vzdelávanie klientov vyššieho veku by malo naplňovať vzdelávacie potreby podľa ich osobných záujmov. Aj v tomto prípade je edukácia cieľavedomý proces so svojím poslaním, smerom a výchovným cieľom. Pomocou vzdelávacieho procesu je možné ovplyvňovať vzorce správania, hodnotovú orientáciu či postoje klientov vyššieho veku. Každopádne vzdelávanie predstavuje významný prostriedok k obohateniu života postproduktívnej generácie.

Od polovice 20. storočia sa začala uplatňovať samostatná veda a to gerontagogika – pôvodne išlo o teóriu výchovy a vzdelávania pre starých ľudí a ľudí v starobe. V dnešnej dobe sa na túto vedu prihliada ako na edukáciu seniorov, preseniorskú edukáciu a proseniorskú edukáciu. Mühlpachra (2004, s. 122) zdôrazňuje, že sa ,,vzdelávanie v staršom veku stáva nutnou podmienkou pochopenia života v stále meniacom sa svete. Pomocou nových informácii sa poskytuje seniorom možnosť voľby ako usporiadať svoj vlastný život, ako byť psychicky vyrovnanejší a spokojnejší.“

Podľa výskumných pozorovaní sa preukázalo, že aj starší ľudia majú dostatočný kapitál pre učenie sa a vzdelávanie. Fyzická výkonnosť postupne s vekom klesá a ubúda, psychická výkonnosť – pri správnej stimulácii – je stále na vrchole. Mozog sa stále správa ako sval a pokiaľ je pravidelne trénovaný, podáva vyšší výkon (Krystoň, Šerák, Tomczyk, 2014).

Vzdelávanie seniorov je potrebné vnímať ako formu socioedukatívnej intervencie. Vzdelávanie ako prostriedok k riešeniu spoločenských problémov nie je novým poznatkom. Napríklad už Sokrates stotožňoval nevedomosť so zlom a Komenský uvádzal, že vzdelávanie by malo byť pre každého. Ani vzdelávacie potreby starnúcej generácie by nemali byť opomínané, nakoľko ,,človek sa učí, pokiaľ žije.“ Vyspelé štáty Európy sa začali vzdelávaniu tejto skupiny venovať až v 80. rokoch 20. storočia. Postupne sa začala rozširovať ponuka vzdelávacích programov a dôraz je čoraz viac kladený na kvalitu života v séniu. Obdobie vyššie veku je vnímané ako obdobie výziev a nových príležitostí. V 90. rokoch dochádza k rozvoju proseniorskej edukácie (Benešová, 2014).

Vzdelávanie seniorov predstavuje ,,špecifickú a relatívne samostatnú sféru vzdelávania dospelých.“ (Šerák, 2009, in Špatenková, Smélaková, 2015, s. 71).

Samotná prax prináša mnoho prístupov k vzdelávaniu seniorov (Špatenková, Smékalová, 2015):

• odmietanie seniorov – starší klienti sú vnímaní ako menej zaujímavá kategória účastníkov vzdelávacích aktivít pre inštitúcie či organizácie,
• koncept aktivizácie v kontexte sociálnych služieb – vzdelávacie aktivity sú ponímané ako jedna z alternatív aktivizácie seniorov. Edukácia tvorí tak typ aktivizácie seniorov, je neoddeliteľnou súčasťou efektívneho využívania voľného času v inštitúciách pre seniorov,
• princíp participácie – edukácia je vnímaná užitočná nielen pre samotných seniorov, ale i pre komunitu a spoločnosť ako celok, nakoľko poskytuje starším ľudom príležitosť pokračovať v zmysluplných sociálnych úlohách a participovať na spoločenskom živote,
• sebarealizácia – potenciál sebarealizácie v neskorších fázach ontogenézy by nemal byť v žiadnom prípadne podceňovaný, práve naopak, môže byť facilitovaný vzdelávaním, ktoré napomáha rozvoju osobnosti, integrácii celoživotných skúseností, naplňuje ich sebaaktualizáciu a podobne.

Primárnou premisou akýchkoľvek vzdelávacích aktivít zameraných na klientov vyššieho veku je fakt, že jedinec je schopný sa učiť vo všetkých životných etapách, vrátane staroby. Uvedené tvrdenie je vnímané ako východisko všetkých vzdelávacích aktivít pre túto cieľovú skupinu. Netreba zabúdať, že vzdelávanie v tomto veku života človeka má určité špecifické atribúty. Významnú a východiskovú úlohu v oblasti vzdelávania seniorov zohráva otázka motivácie a dostatočnej zainteresovanosti. Práve v tomto smere nachádza uplatnenie sociálny pracovník.

Samotné starnutie je aj v súčasnej dobe ešte sprevádzané mnohými otáznikmi. Bojíme sa vlastného fyziologického starnutia. Sociálny pracovník či sociálny pedagóg by sa mal usilovať o poskytovanie informácií o aktívnom starnutí a taktiež o možnostiach vzdelávania. Tiež by sa mal zamerať na odbúravanie negatívnych stereotypov o starnutí a podporovať realistický obraz staroby. Nemenej významné je taktiež dopomôcť k ďalšiemu spoločenskému uplatneniu a taktiež k zmysluplnému využitiu voľného času (Marhánková in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011).

Vzdelávanie seniorov je samostatná sféra edukácie dospelých, ktorá má spoločné atribúty so záujmovým vzdelávaním, ako je napríklad dobrovoľnosť, orientácia na voľný čas, saturácia individuálnych potrieb a zároveň má niektoré charakteristické vlastnosti a to motívy, ciele, a odlišuje sa najmä vyhradením zameraním sa na osoby v postproduktívnom veku. Šerák (2009) upozorňuje na to, že edukačné aktivity zamerané na seniorov by mal mať záujmový a neutilitárny charakter kvôli meniacim sa demografickým situáciám, vďaka ktorým nadobúda stále väčší význam i ďalšie profesijné vzdelávanie starších osôb, napríklad rekvalifikačné a kvalifikačné vzdelávanie.

Cieľ a význam vzdelávania klientov vyššieho veku

Edukácia má vysokú individuálnu ľudskú i spoločenskú hodnotu. Prináša výhody jedincovi v akomkoľvek veku, pričom v každej etape života má vzdelávanie iný rozmer a cieľ. Vo vyššom veku vzdelávanie nevybavuje jedinca informáciami pre dobývanie sveta, ale stáva sa procesom, ktorý zmysluplne kultivuje čas jedincov v seniorskom veku. Pri vzdelávaní klientov vyššieho veku by malo ísť najmä o bežný život, mali by získavať poznatky o tom, čo je im v živote blízke a to čo môžu ešte využiť. Cieľ vzdelávania súvisí so znalosťami potrieb seniorov – zistenie oblastí záujmov napomáha vytvárať programy vzdelávania šité na mieru. Vzdelávacími aktivitami môžeme napríklad prispieť k adaptácii, napomôcť pri orientácii v nových situáciách, vďaka vzdelávaniu dostáva senior informácie o dianí okolo seba, má možnosť samostatne sa rozhodovať a nebyť závislý na svojom okolí. Z pohľadu spoločnosti vzdelávanie seniorov prispieva k budovaniu pozitívneho názoru na obdobie staroby a odstraňuje bariéry a eliminuje medzigeneračné rozdiely.

Edukácia klientov sociálnych služieb napomáha pri hľadaní nových istôt, nového zmyslu žitia a nových postojov k životu a preto sa musí tento fakt premietať pri koncipovaní a realizácii vzdelávacej politiky (Palán, Langer, 2008).

Konkrétnymi prínosmi vzdelávania klientov v poslednej životnej etape je prispievanie k mobilizácii intelektových a kognitívnych funkcií, k upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, či k posilňovaniu sebadôvery a tým aj k životnej spokojnosti. Podľa Petřkovej, Čornaničovej (2004) vzdelávania seniorov napĺňa tieto primárne ciele:

• kultiváciu života seniorov a jeho obohacovanie,
• pochopenie vývojových úloh v tejto životnej fáze a uľahčenie adaptácie na zmenený spôsob života,
• udržiavanie telesnej a duševnej aktivity v neskorších fázach ontogenézy,
• pomoc pri orientácii v dnešnom rýchlo meniacom sa svete.

Oblasť vzdelávania seniorov je nezvyčajne široká a netvorí žiaden jednotlivý a vzájomne previazaný systém. Môže mať charakter neprofesijného všeobecného seniorského vzdelávania. Najčastejšie ide napríklad o výučbu počítačovej gramotnosti, trénovanie pamäte. Edukácia môže mať taktiež podobu odborných znalostí a vedomostí, kedy je cieľom vzdelávania rozvoj a udržiavanie kvalifikácie so zámerom dosiahnuť (re)akvitivizáciu seniorov (Klevetová, Dlabalová, 2008).

Význam vzdelávanie klientov sociálnych služieb

Marhánková (in Šucha, Charvát, Řehan eds., 2011, s. 39) uvádzajú, že zásadnú úlohu zohrávajú ,,vzdelávacie aktivity ponúkané v centrách pre seniorov.“ Zároveň dodávajú, že subjektívny význam týchto aktivít prekračuje úzko vytýčený koncept celoživotného vzdelávania. Vzdelávacie aktivity predstavovali dôležitý mechanizmus štrukturácie času, budovanie sociálnych väzieb a v neposlednom rade významný zdroj sebanaplnenia a sebavedomia.

Czesana, Matoušková (2006) vo svojom výskume uviedli, že seniori, ktorí sa počas jedného roka sústavne zúčastňovali cyklu vzdelávacích príležitostí pre nich určených, záujmové vzdelávanie hodnotili kladne a videli v ňom zmysel. Ďalej uviedli, že vzdelávaním kvalitne trávia svoj voľný čas, každá vzdelávacia činnosť im priniesla nové informácie a vzdelávanie taktiež vnímali ako istú spoločenskú udalosť. Respondenti z výskumu uviedli, že vzdelávania sa zúčastnili aj z dôvodu, aby porozumeli svojim deťom a vnúčatám a zároveň im ukázali, že vek nezohráva v živote rolu a v každom veku sa môže človek učiť a podieľať sa podľa svojich možností aktívne na živote.

Konkrétne formy vzdelávacích aktivít v zariadeniach pre seniorov

Spektrum alternatív vzdelávania z pozície gerontagogiky je veľmi široký. V zariadeniach sociálnej starostlivosti je poskytované osobám so zníženou sebestačnosťou, kde sa stáva okrem iných pomocných činností jeden z nástrojov podporujúcich zapojenie sa do bežného života. Vzhľadom na to, že gerontagogika skrýva širokú základňu pre ďalšie členenie podľa špecifík edukovaných skupín seniorov, v nasledovných riadkoch je poukázané len na niektoré:

• akadémia seniorov – ide o organizovanú formu prednášok, diskusií a besied, tematických celkov s premietaním filmu, workshopov, seminárov,
• kurzy – ide o krátkodobé alebo strednodobé vzdelávacie aktivity, konkrétnym príkladom môže byť kurz komunikačných a informačných technológií, efektívneho čítania textu,
• dielne – zvyčajne tu prebieha záujmová či terapeutická činnosť, ide napríklad o ručné práce s tradičnými technikami,
• pohybové edukačné aktivity – jedná sa o poznávacie vychádzky, výlety, ale môže ísť aj o aktivity zo zážitkovej pedagogiky,
• aktivity s hernou povahou – tieto aktivity majú stimulujúci účinok pre ďalšiu hernú aktivitu.

Úloha sociálneho pracovníka pri špecifikácii cieľov a motivácii vzdelávania seniorov

Treba mať na zreteli, že každé vzdelávanie by malo mať vytýčený cieľ. Vzdelávajúci, teda v našom prípade klient sociálnych služieb by mal vedieť, prečo sa vzdeláva a z akého dôvodu. Bez stanovenia cieľa býva cesta úspechu nielen vo vzdelávaní neistá. Avšak aby mohol sociálny pracovník stanoviť ciele edukácie, musí poznať potreby klienta.

Vzdelávanie klientov sociálnych služieb je dôležité najmä pre rozvoj komunitného života. ,,Človek zostáva sociálnou bytosťou, jej život je automaticky spojený s procesom učenia“ (Kopecký, 2004, s. 87).

Seniori by mali mať možnosť výberu aktivít vo vzdelávaní. Jedinci, ktorí sú vo svojej podstate menej aktívni, potrebujú ponuku. Bez ponuky a možnosti výberu by mohol jedinec upadnúť do nudy a postupne až do depresie. Ponuku rôznorodých aktivít v oblasti vzdelávania by mala ponúkať inštitúcia jednak pre klientov sociálnych služieb priamo v pobytovom zariadení, ale táto možnosť by mala byť ponúkaná i seniorom v domácom prostredí, hoci je to obťažnejšie, nakoľko to buď neumožňuje zdravotný stav, vzdialenosť do zariadenia či zlá ekonomická situácia z dôvodu zníženej životnej úrovne. V budúcnosti je nevyhnutné na tento stav sa viac pripraviť, nakoľko demografické údaje naznačujú jasne prognózu populácie.

K motivácii vzdelávania seniorov sú potreby kognitívne (rozšírenie a doplnenie poznatkov, záujmov), sociálne (kontakt s rovesníkmi, potreba spoločenstva), aktivity (zmysluplná činnosť, potreba užitočnosti), kompenzácia nedostatkov (intelektuálnych a emocionálnych) a sebarealizácia, teda potvrdzovanie vlastnej identity (Špatenková, Smékalová, 2015).

Medzi základné potreby v seniorskej edukácii, ktoré by mal sociálny pracovník akceptovať, patrí (Šerák, 2009):

• nezávislosť výkonnosť – najmä v oblasti použitia služieb a možnosti vzdelávania,
• participácia – príležitosť podávať svoje skúsenosti a podieľať sa na vlastných rozhodnutiach,
• sebarealizácia – mať možnosť realizovať sa v oblasti vzdelávacej, kultúrnej, duchovnej, rekreačnej,
• dôstojnosť – zahrňuje potrebu zaobchádzania a úcty,
• dostupnosť starostlivosti – zahrňuje prístup k zdravotným, sociálnych a právnym službám.

Vo vzdelávacom procese seniorov musia byť dodržané určité zásady edukácie. Sociálny pracovník pri vzdelávacom procese by mal dodržiavať tieto zásady (Klevetová, Dlabalová, 2008):

• zásada ľudskosti – táto zásada je orientovaná na osobnosť vzdelávaného, jeho ľudskú individualitu s právom na vlastné rozhodnutie a vlastný rozvoj. Pri vzdelávaní je podporovaný morálny aspekt, úcta, vzájomný rešpekt, komunikácia a rovnosť vo výchove a vzdelávaní klienta sociálnych služieb a sociálneho pracovníka. Významnú zložku tejto zásady tvorí empatia, umenie načúvať, podpora seniorov, dôvera v spolupráci, prosociálne správanie. Zásada ľudskosti akceptuje telesné, psychické i sociálne zmeny seniorov.
• zásada vedeckosti – všetky sprostredkované informácia musia byť v zhode s vedou, vedeckým poznaním z danej oblasti a musia byť založené na pravde. Nevyhnutnou podmienkou sociálneho pracovníka je neustále osvojovanie a rozvíjanie poznatkov na báze súčasného vedeckého poznania. Relevantné je profunditné poznanie teórie aplikovateľnej na vedeckej činnosti, v prenose vedomostí a rozvíjaní schopností.
• zásada primeranosti – týka sa konania sociálneho pracovníka v oblasti výchovy a vzdelávania. Nejasnosti musia byť vysvetľované s ohľadom na vek, individuálne zvláštnosti a schopnosti daného jedinca. Musia byť do úvahy brané uvedené ukazovatele a ich recipročný vzťah, t.j. kto uskutočňuje vzdelávanie, aký obsah zvolí, pre koho je vzdelávanie určené, aké prostriedky má vzdelávateľ k dispozícii, aký je jeho cieľ, aký spôsob na dosiahnutie cieľa zvolí a kedy sa edukácia zrealizuje. Pre dosiahnutie vytýčeného cieľa je smerodajný aj premyslený prejav v harmónii so zásadami výchovy a vzdelávania, ako napríklad používanie spisovného jazyka, vyvarovanie sa používaniu cudzích odborných výrazov. Obsah, rozsah a spôsob edukácie musí korešpondovať so stupňom telesného, psychického a citového rozvoja účastníkov edukácie. Nevyhnutné je mať aj základné vedomosti z oblasti andragogiky.
• zásada aktivity a angažovanosti – je založená na tom, že vzdelávateľ má pôsobiť tak, aby pozitívne motivoval aktivitu všetkých zúčastnených. Aktivita samotných účastníkov, teda seniorov, znamená vyššiu efektívnosť osvojovaných vedomostí, lepšie zapamätávanie a transformáciu do postojov a konania.
• zásada motivácie – senior musí byť motivovaný a aktívny aby hľadal poznatky, objavoval ich samostatnou, uvedomelou, tvorivou a poznávacou prácou.

Prekážky vo vzdelávaní klientov sociálnych služieb

Pri realizácii a organizácii edukačných aktivít zameraných na túto cieľovú skupinu sa musia organizátori ako aj sociálni pracovníci vyrovnať s celou radou prekážok, ktoré nesúvisia len s involučnými procesmi v starobe, t.j. napríklad vizuálnymi a auditívnymi problémami účastníkov. Zapojenie do vzdelávacích aktivít vyžaduje od účastníkov investíciu nielen vo forme mentálnej energie. Množstvo a charakter tejto investície sa diferencuje v závislosti od edukačných programov. Motivácia, stimulácia, podpora a iné atribúty determinujúce učenie môžu byť u rôznych seniorov rôzne. Priebeh a výsledky učenia sú ovplyvňované týmito prekážkami (Špatenková, Smékalová, 2015):

• informačné – ide najmä o neschopnosť resp. nemožnosť seniorov vyhľadať si relevantné informácie o príležitostiach o vzdelávaní, rovnako ako informácie potrebné pre štúdium,
• situačné – vyplývajú z aktuálneho kontextu a životnej situácie jedinca, môže ísť o nedostatok finančných prostriedkov na výdaje spojené so vzdelávaním a podobne,
• psychologické – k týmto prekážkam patrí nízka motivácia k vzdelávaniu, ktorá úzko súvisí s negatívnym postojom k učeniu ako dôsledok negatívnych skúseností z predošlého vzdelávania, obavy zo zníženej schopnosti vzdelávať sa a podobne,
• andragogické – interval od posledného systematického vzdelávania, nedostatok predošlých vedomostí, charakter učiva, osobnosť vzdelávateľa a podobne,
• organizačné – ide napríklad o samotnú ponuku vzdelávacích aktivít, obsah, kvalitu a časový harmonogram, priestor a podobne.

Záver

Práca so seniormi nesie so sebou mnoho špecifík. Sociálni pracovníci v zariadeniach pre seniorov by mali poznať zmeny, požiadavky a isté riziká, ktoré so sebou nesie klient vyššieho veku. Vzhľadom k demografickému trendu (so stúpajúcou tendenciu) je oblasť aktivizácie pomocou vzdelávania stále aktuálnejšia.

Vzdelávanie je možné považovať za jednu z možností zmysluplného a kvalitného trávenia voľného času v poslednom období života. V súčasnej spoločnosti mizne tradičné poňatie lineárneho modelu životnej dráhy jedinca a to vzdelávanie – práca – dôchodok (odpočinok), ale naopak, tieto fázy sa v priebehu života prelínajú. Vzdelávanie by nemalo byť vnímané ako len nutná príprava na výkon budúceho povolania, ale malo by sa stať permanentným a dobrovoľným javom celého života jedinca, teda aj v období staroby. Vzdelávanie seniorov sa permanentne rozvíja a rozširuje. Funkcie vzdelávania pokrývajú veľkú časť potrieb seniorov súčasnej doby a z toho dôvodu je edukácia pre klientov vyššieho veku veľkým prínosom.

Význam vzdelávania pre klientov vyššieho veku je v tom, že ponúka im informácie, podporuje pozitívne starnutie a ich aktívne prežívanie staroby. Aktívne zapojenie do spoločenského dania zvyšuje u seniorov chuť do života a pocit, že nie sú pre spoločnosť na obťaž. Z toho dôvodu je žiaduce, aby sme podporovali pocit zmysluplnej existencie seniorov a zdôrazňovali im ich zásluhovosť.

Autor: PhDr. Katarína Šoková, MBA
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BENEŠOVÁ, D. Gerontagogika. Praha: Univerzita Jana Amose Komenského,2014. 136 s. ISBN 978-80-7452-039-6.

CZESANA, V., MATOUŠKOVÁ, Z. Účast a bariéry vzdělávání starších osob. Praha: NVF, 2006. ISSN 1801-5476.

KLEVETOVÁ, D., DLABALOVÁ, I. Motivační prvky při práci se seniory. Praha : Grada Publishing, a.s., 2008. 208 s. ISBN 978-80-247-2169-9.

KOPECKÝ, M. Sociální hnutí a vzdělávání dospělých: aktivní občanství jako cíl pro celoživotní učení. 1. vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2004. 131 s. ISBN 8086432963.

KRYSTOŇ, M., ŠERÁK, M., TOMCZYK, L. Nové trendy ve vzdělávaní seniorů. Nowe trendy w edukacji seniorów. Banská Bystrica-Praha-Kraków : Asociace institucií velávání dosplělých ČR, 2014. ISBN 978-80-904531-8-0.

MARHÁNKOVÁ, H.J: Vzdělávání po odchodu do důchodu – subkektívny význam. IN ŠUCHA, M., CHARVÁT, M., ŘEHAN, V. (Eds.) Kvalitativní přístup a metody ve vědách o člověku: VIII. Olomouc : Univerzita Plackého, 2011. ISBN 978-80-244-2906-9. s. 34-41.

MÜHLPACHR, P. Gerontopedagogika. Brno : Masarykova univerzita, 2004. 203 s. ISBN 80-210-3345-2.

PALÁN, Z., LANGER, T. Základy andragogiky. Praha : Univerzita J.A. Komenského, 2008. 184 s. ISBN 978-80-867-23587.

PETŘKOVÁ, A., ČORNANIČOVÁ, R. Gerontagogika. Úvod do teorie a praxe edukace seniorů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2003. ISBN ISBN 978-80-244-0879-8.

ŠERÁK, M. Zájmové vzdělávání dospělých. Praha: Portál, 2009. 208 s. ISBN 978-80-7367-551-6.

ŠPATENKOVÁ, N., SMÉKALOVÁ, L. Edukace seniorů: Geragogika a gerontodidaktika. Praha : Grada Publishing, a.s., 2015. 232 s. ISBN 978-80-247-9917-9.