Problémy rodičovstva v postmodernej spoločnosti

okt 28 2022

Problems of parenting in postmodern society

Abstrakt: Rodina je najdôležitejším článkom pre spoločnosť aj pre jednotlivca. Rodina sa časom formovala, vyvíjala, nadobúdala svoje znaky ale aj funkcie. A tak ako sa menili všetky tieto atribúty, tak sa menili aj problémy, ktorými sa dnešné rodiny a dnešní rodičia v postmodernej spoločnosti najviac zaoberajú a ktorým sú nútení čeliť. Tieto problémy sa týkajú všetkých rodín bez rozdielu.
Kľúčové slová: postmoderná spoločnosť, problémy v rodine, rodina, rodičovstvo, výchova

Abstract: The family is the most important link between society and an individual. Over time, the family has formed, developed, and acquired its characteristics and functions. And just as all these attributes have changed, so have the problems that todays families and parents are most concerned with and which they are forced to face in postmodern society. These problems affect all families without distinction.
Key words: family, parenthood, posmodern society, problems in a family, upbringing

Úvod

Vplyvom modernizácie a industrializácie sa začali diať ekonomické, politické ale aj sociálne zmeny, ktoré nemali dopad len na ľudí ako takých ale aj na samotné rodiny. Rodiny, ich forma, štruktúra sa vyvíjali po celé storočia. A tak ako sa vyvíjali rodiny vyvíjali sa alebo menili sa aj problémy rodiny či rodičovstva. Problémy, ktoré riešia rodičia dnes sú úplne odlišné ako problémy, ktoré riešili rodičia kedysi. Vplyv na tieto zmeny ako sme už spomínali mal hlavne nástup industrializácie a neskôr aj modernizácie. Nástupom industrializácie sa z problémov rodičovstva vytratila napríklad otázka pomoci detí pri práci na poli, pri hospodárskych zvieratách či iných niektorých domácich prácach. Nástupom industrializácie začalo čoraz viac ľudí a rodičov pracovať v továrňach, takže na prácu na poli už nemali čas. Keďže cestovanie do miest bolo pre ľudí únavné a náročné, začali sa do týchto miest aj sťahovať a tak začal pomaly vidiecky život upadať a meniť sa. Po presťahovaní ľudí do miest sa začali meniť aj ich osobné ale aj rodičovské problémy – a tie s čoraz modernejšou dobou boli diametrálne odlišné od tých, ktoré zažívali rodičia pred touto modernizáciou. Tieto postmoderné problémy rodičovstva sa týkajú všetkých a je potrebné ich riešiť takmer v každej rodine.

Význam rodiny v spoločnosti

Každý jeden človek patrí do určitého sociálneho spoločenstva a tým je tradične – rodina. ,,Rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii, je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka“ (Fischer, Škoda, 2009 in Laca, 2011). Pasternáková (2015) dodáva, že ,,rodina je primárnou skupinou, ktorá sa po narodení dieťaťa stáva jeho prvým socializačným činiteľom, a zároveň sa tak stáva členom jeho prvej sociálnej skupiny. Rodina, ktorá je základnou sociálnou skupinou spoločnosti pozostáva najmenej z dvoch členov rodiny. Rodinu tvoria rodičia a deti. Medzi rodinu tiež zaraďujeme ďalších rodinných príslušníkov, ako je napríklad stará mama, starý otec, bratranci a sesternice, strýko, teta a mnoho iných. Členovia rodiny sa riadia vzormi správania sa. Každý člen rodiny plní určitú sociálnu úlohu.“ ,,Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni“ Zákon č. 36/2005 Z. z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rodina spolu so školou plnia aj významné výchovné úlohy, ktoré sa vzájomne doplňujú (Průcha - Walterová - Mareš, 2009). Nikto z nás by nemal existovať bez rodiny. Aj keď sa nájdu ľudia, ktorí rodinu nemajú či ju nepoznajú, po narodení sa človek patrí do nejakej sociálnej skupiny či už to bude s biologickými/náhradnými rodičmi alebo inštitúciami, ktoré sa dieťaťa ujmú. Rodina je pre človeka základným piliérom kde sa mu dostávajú prvé vedomosti, láska, rešpekt, nadobúda svoje prvé skúsenosti, kde sa napĺňajú jeho základné potreby a môže sa vyvíjať po fyzickej aj psychickej stránke.

Ľudská reprodukcia

Na to aby sme mohli ako ľudia založiť rodinu potrebujeme ľudskú reprodukciu, ktorej základom ,,sú biosociálne cykly. Ich prvou fázou je rodenie novej generácie. Už v týchto biologických procesoch je ľudská biológia zložito regulovaná sociálnymi podmienkami života, ktoré ovplyvňujú početnosť a kvalitatívne vlastnosti novej generácie, predovšetkým jej schopnosti pre úspešný telesný, duševný a sociálny vývin. Druhou fázou je výchova, ktorá tieto schopnosti rozvíja. Spôsob, intenzita a miera tohto rozvíjania je daná primárne sociálno-ekonomickým rámcom spoločnosti a jej politickým zameraním. Na výchovu nadväzuje fáza profesionálnej prípravy a začleňovanie generácie do spoločenskej deľby práce, ktoré sú tiež vymedzené sociálno-ekonomickým charakterom a perspektívnymi potrebami spoločnosti. Ďalšou fázou je opäť biologická reprodukcia – nástup novej generácie – a začiatok nového cyklu. Každý z cyklov je ovplyvnený predchádzajúcim a ovplyvňuje nasledujúci. Je neopakovateľnou históriou nielen jednej generácie, ale aj jej východzej a cieľovej základne – rodiny“ (Volná, 2003).

Podľa Poppera (2013) veľmi vplýva na reprodukciu ľudí aj na samotné partnerské vzťahy ekonomická situácia v krajine. Neustále opakujúce sa hospodárske krízy, zvyšujúca sa inflácia, záťaž hypotékou či úverom, nevedomosť nájsť si prácu po ukončení školy alebo dokonca klesajúci počet produktívnych ľudí je zlou perspektívou na to, aby si mladí ľudia chceli zakladať rodiny či dokonca chceli ešte deti alebo chceli mať viac ako jedno dieťa.

Ak mladí ľudia, ktorí sú schopní reprodukcie však vo svojej krajine nevidia podporu vlády mladých rodín, nie sú veľmi motivovaní k tomu aby si zakladali rodiny. V našom štáte chýba podpora rodinnej politiky čo je veľká škoda. Štát partnerom, ktorí na svet privedú dieťa síce poskytuje určité výhody vo forme rôznych príspevkov ako sú napríklad príspevky poskytované pri narodení dieťaťa, rodičovské príspevky a prídavky na deti no v závislosti na už spomenuté ekonomické faktory je výška týchto príspevkov veľmi nízka a v žiadnom prípade nie je motivujúca pre mladé páry. V slabostiach rodinnej politiky môžeme vidieť napríklad žiadny príspevok mladým rodinám na bývanie, resp. príspevok na vlastné bývanie či výhodné hypotéky, ďalšou slabou stránkou je nízka výška materskej dovolenky, podmienky pre splnenie nároku na materské, atď.

Ďalším vplyvom (Popper, 2013) prečo mladí ľudia odkladajú rodičovstvo je už spomínaný problém s nájdením si práce po ukončení strednej či vysokej školy – čiže je tu problém s uplatnením sa na trhu práce. Ak mladí ľudia zažívajú takýto problém, prežívajú sami v sebe negatívne pocity ako sklamanie, hnev, frustráciu či beznádej a myslia len na to, ako prežiť v tejto spoločnosti a vedieť sa sám uživiť. Ak takýto problém teda zažíva mladý človek, rieši primárne len svoje živobytie a to aby si udržal svoju prácu a bývanie. Väčšina mladých ľudí si chce zabezpečiť základné potreby ako je už spomínaná strava, bývanie a finančný príjem a až potom uvažuje o svojich potomkoch. Ďalší problém resp. v tomto prípade príležitosť, ktorú tu Popper vidí pre mladých ľudí je, že vo svojom období života majú mnoho výhodných príležitostí vyskúšať si rôzne životné dráhy. Či už sú to partnerské vzťahy, spoznávanie rôznych krajín, pracovné príležitosti či skúšanie rôznych koníčkov kým ešte nemajú deti.

Nemôžeme preto niekoho posudzovať či odsudzovať za to či už má alebo ešte nemá deti. Je to každého osobná a intímna vec, ktorú môže ovplyvniť len on sám a nikto iný. Nikdy nevieme ako daná osoba žije, aký má životný štýl, aké má životné plány či ciele, v akej ekonomickej situácii sa nachádza, aký je jej zdravotný stav alebo či túži alebo netúži po potomkoch.

Podľa dlhodobej štúdie (Kokkoová et al, 2008 in Popper, 2013), ktorá sa začala v roku 1968 má voľba počať dieťa odlišné dôsledky na ženy a mužov. Táto štúdia sa realizovala na vzorke 173 žien a 196 mužov vo veku od 18 do 42 rokov a zistilo sa, že relatívne skoré rodičovstvo (do 25 rokov) sa u žien spája aj s mnohými inými významnými zmenami ako: ,,materstvo je asociované s odchodom z rodičovského domu, založením intímneho vzťahu, vzdelaním, prácou. Pritom skoré rodičovstvo sa spája najmä s nižšou úrovňou vzdelania, nižším pracovným statusom a nestabilnou pracovnou kariérou. Na rozdiel od žien, u mužov skoré otcovstvo koreluje len so skorým štartom intímneho vzťahu“ (Popper, 2013).

,,Jedným z hlavných znakov v reprodukčnom správaní väčšiny mladých generácií je posúvanie rodičovského debutu do vyššieho veku. Potvrdzuje to napríklad aj vývoj priemerného veku pri prvom pôrode, ktorý sa zvýšil z pôvodných necelých 23 rokov (druhá polovica 80. rokov) na súčasných 27,6 roku. O rastúcej časovej variabilite materských a rodičovských dráh nepriamo svedčí napríklad rozširovanie interdecilového rozpätia. Kým v prvej polovici 90. rokov 80% z celkovej plodnosti sa realizovalo v pomerne úzkom intervale 9-10 rokov, v súčasnosti je tento podiel rozprestretý až do intervalu 15 rokov. Proces odkladania sa však netýka len bezdetných a slobodných žien, ale identifikujeme ho aj u osôb, ktoré už vstúpili do manželstva. Čoraz viac párov sa rozhoduje stať rodičmi po uplynutí dlhšej doby od sobáša. Kým na konci 80. rokov prvé deti narodené po dvoch rokoch manželstva predstavovali len približne 12% z celkového počtu prvých detí narodených vydatým ženám, v súčasnosti už tvoria viac ako tretinu“ (Chorvát – Džambazovič, 2015).

Dnes si už našťastie muži ale hlavne aj ženy môžu vybrať a určiť kedy a či vôbec si chcú založiť partnerský vzťah ale taktiež aj to či a kedy budú mať deti. Bohužiaľ, ešte aj v dnešnej dobe stále zažívame tlak spoločnosti a to hlavne na ženy, kedy sa ženy veľmi často stretávajú s výčitkami okolia – kedy budú mať deti, kedy budú mať svadbu, prečo nechcú mať deti či prečo uprednostňujú kariéru pred rodinou atď.

Rodina je základ

Ako spoločnosť poznáme rôzne druhy rodín. ,,Vo vzťahu k rodine v súčasnosti už manželstvo taktiež nie je zárukou ani podmienkou vzniku rodiny. Predmetom mnohých diskusií je práve diverzifikácia a pluralizácia foriem rodinného spolužitia. Realita súčasnosti – to sú aj adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení, páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi atď.“ (Marková, 2012).

Biologické rodiny, pokiaľ je všetko v poriadku mávajú poväčšine svojich biologických potomkov. Pokiaľ však nie je možné mať biologického potomka prirodzenou cestou môže ísť o sériu príčin, ktoré počatie dieťaťa prirodzenou cestou znemožňujú. ,,Porucha v biologicko – reprodukčnej funkcii nastáva, keď rodičia nemôžu mať (porucha plodnosti) alebo z genetických dôvodov nechcú mať deti. Odmietanie rodičovstva z nebiologických príčin obyčajne súvisí s osobnostným profilom rodičov, alebo s narušením ich vzťahu. Za poruchu reprodukčnej funkcie možno do určitej miery pokladať aj nezodpovedné privádzanie mnohých detí na svet v sociálne neprispôsobených rodinách a v rodinách ťažko chorých rodičov, kde nie je zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa“ (Volná, 2003).

Pre dieťa je veľmi dôležité aby vyrastalo v rodine pokiaľ sa dá tak v biologickej kde sú rodičia s dieťaťom v pokrvnom vzťahu. Ak to možné nie je z určitých príčin aby dieťa vyrastalo v biologickej rodine je pre neho dobré aby vyrastalo v sociálnej, ale za to harmonickej rodine. Môžu to byť napríklad už spomínané adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom, rodiny s homosexuálnymi rodičmi alebo aj rodiny s profesionálnymi rodičmi. Čo sa týka homosexuálnych rodín, mnoho ľudí aj v 21. storočí takéto páry či rodiny dokáže odsudzovať a to na základe nejakých svojich domienok. No nič nepoukazuje na to, že by tieto páry nevedeli alebo nemohli vychovávať deti rovnako správne a s láskou ako heterosexuálne založené rodiny. Dokonca výskum o homosexuálnych a lesbických rodinách nám priniesol zistenie, že tieto páry sú rovnako schopné vychovávať deti ako heterosexuálni rodičia pri adopcii (Kay - Klykylo, 2012). Rola profesionálneho rodiča (Úrad práce, sociálny vecí a rodiny, 2017) je zložitá. Ide o spojenie roly rodiča a roly profesionála – vychovávateľa. Ide o veľmi zodpovednú a náročnú prácu, ktorá spočíva v nepretržitej starostlivosti o dieťa, ktoré má špecifické potreby vzhľadom k tomu, že nemôže vyrastať vo svojej vlastnej biologickej rodine, pretože jeho rodičia mu nemôžu, nechcú, alebo nevedia zabezpečiť starostlivosť. ,,Hlavným poslaním profesionálneho rodiča je naplniť jednu zo základných potrieb dieťaťa, a to potrebu blízkej osoby, s ktorou si dieťa vytvorí vzťah. Tento vzťah má byť vzájomný, nie jednostranný“ (Úrad práce, sociálny vecí a rodiny, 2017). Adopcia detí je bežná aj na Slovensku. Je to osvojenie si dieťaťa z detského domova alebo inej inštitúcie. Čo sa týka výskumov ,,v meta-analýze o adoptovaných deťoch (IJzendoorn a Juffer, 2006) sa ukázalo iba malé zvýšenie problémov adoptovaných detí oproti bežným deťom, avšak výrazne viac adoptovaných detí bolo zastúpených medzi klientmi odborníkov na duševné zdravie. Meta-analýzy porovnávajúce adoptované a neadoptované deti odhalili, že deti v adoptívnych rodinách majú vyššie IQ a lepšie výkony v škole ako deti, ktoré zostali buď v nefunkčnej rodine alebo inštitúcii. V porovnaní s bežnou populáciou skórovali v IQ testoch rovnako, avšak trochu zaostávali v školských výkonoch a jazykových schopnostiach a viac adoptovaných detí malo problémy v učení“ (Van IJzendoorn - Juffer - Poelhuis, 2005 in Bohovicová, 2010). Adopcia ako možnosť pre deti bez rodičov alebo vyrastajúce v nevhodných podmienkach, má pozitívnejší ako negatívnejší vplyv na vývoj detí. Vždy je pre samotné dieťa lepšie keď vyrastá v biologickej alebo aj sociálnej rodine v harmónii, s láskou, pohladením, dôverou a v bezpečí ako samé v detskom domove alebo v biologickej či sociálnej rodine ale bez bezpečia, lásky a harmónie.

Posmoderná spoločnosť

,,Postmoderná spoločnosť býva charakterizovaná ako pluralistická. Pojem postmoderná spoločnosť označuje duchovnú a spoločenskú klímu súčasnej ľudskej spoločnosti. Je tu určitá snaha o reflexiu. Táto spoločnosť je proti uniformite. Často i proti všetkým fungujúcim nástrojom spoločenskej kontroly. Odmieta absolútno v akejkoľvek oblasti – v umení, politike, medziľudských a sociálnych vzťahoch. Kladie dôraz na imaginatívne pocity, v ktorých sa prelínajú heterogénne svety a ktoré smerujú k deleniu moci a k podporovaniu mnohorakosti súčasných životných kultúrnych a vedeckých koncepcií i sociálnych vzťahov“ (Laca, 2011).

,,Osobitou črtou, ktorá zásadným spôsobom determinuje podstatu postmoderného bytia je absencia sociálnych štruktúr. Rámce s ktorými životné počínanie musí a môže počítať nezanikli úplne, ale nie sú už konštantné ako kedysi“ (Bauman, 2006, in Polačková, 2012). ,,Ak sa presúvame do fázy postmodernity, znamená to, že trajektória sociálneho vývoja nás odvádza od inštitúcii modernity smerom k novému a odlišnému typu sociálneho poriadku“ (Giddens, 1998, in Polačková, 2012).

Rodina v posmodernej spoločnosti

Význam rodiny v postmodernom svete (Kováčiková, 2022) ,,rastie priamo úmerne s tým, ako si ľudstvo nevie poradiť s celosvetovými problémami. Zatiaľ čo v minulosti bola rodina hospodársky sebestačnou bunkou, rodičia pracovali doma a deti ich bezprostredne pozorovali, teda výchova sa realizovala spontánne. Tak získavali potrebné vedomosti pre život, ktoré boli dopĺňané objasňovaním či vysvetľovaním mravných zásad a noriem. V priebehu historického vývoja spoločnosti sa menila spontánna rodinná výchova na zámernú, ktorá bola dopĺňaná predovšetkým školskou výchovou a vplyvmi prostredia. Mnohé tradičné hodnoty sa zmenili, spochybnili, ale hodnota rodiny sa spochybňuje len zriedkakedy. Ľudská spoločnosť je však zasahovaná rôznymi civilizačnými problémami, ktoré neobchádzajú ani rodinu. Preto jedna z naliehavých úloh, ktorú sa odborníci usilujú riešiť je posilnenie úlohy rodiny. Od nej totiž očakávajú následnú zmenu mnohých problémov, keď nie pre prítomnosť, tak aspoň blízku budúcnosť. Človek, aby dokázal čeliť nárokom života a seba samého, potrebuje žiť v základných istotách, mať zakotvené základné hodnoty, ktoré poskytuje len rodina. Viacerí súčasní autori zdôrazňujú nezastupiteľnú úlohu výchovy v rannom detstve v rodine.“

Podľa de Singlyho (1999 in Mendelová, 2014) je ,,súčasná postmoderná rodina charakteristická tým, že ide o rodinu s intímnymi vzťahmi, ktorá predstavuje akýsi fungujúci „súkromný priestor“ na spolužitie osôb, ktoré spája. Vyčlenila sa v nej vzťahová zóna (vzťah medzi mužom a ženou – vzťah afinity, vzťah medzi rodičmi a deťmi – vzťah filiácie), preniknutá citovou blízkosťou manželov (často ešte v období predmanželskej známosti, rozhodnutím o jej potvrdení manželstvom a počatím dieťaťa).“

Problémy rodičovstva v postmodernej spoločnosti

Už od dávnej histórie, odkedy si ľudia začali zakladať rodiny môžeme pozorovať, že vždy v každej dobe mali rodiny a ľudia, ktorí boli ich súčasťou určité problémy či úskalia. Každou dobou, každým storočím sa tieto problémy menili – niektoré viac a niektoré menej. Niektoré dokonca odbúdali a niektoré nové zas pribúdali. Tieto problémy, ktorými si rodiny prechádzajú a ktoré si prežívajú rodičia počas výchovy svojich detí sa menia dá sa povedať aj v priebehu niekoľkých desaťročí či niekedy dokonca pár rokov. Problémov resp. krízy, ktoré sa vyskytujú v posmodernej spoločnosti je niekoľko, no my sme vybrali pre nás tie najpodstatnejšie, nazávažnejšie o ktorých si myslíme, že je dôležité a urgetné pre ne nájsť čo najskôr riešenie.

L. Rovňanová (2011, s. 266, in Kováčiková, 2022) medzi krízy súčasnej rodiny radí:

1. ,,Malú angažovanosť rodičov pri výchove detí, nárast agresie“

Agresia sa u detí môže prejavovať z rôznych dôvodov. Je tu šanca, že deti môžu agresiu aj zdediť po rodičoch či iných rodinných príslušníkoch. Dokonca je tu až 60 % šanca, že deti zdedia genetické predispozície na agresivitu po svojich predkoch. Ďalším a to oveľa dôležitejším faktorom je, že deti na takmer 90 % preberajú správanie svojich rodičov – čiže doslova kopírujú to čo vidia doma. Stačí, že dieťa doma vidí agresívne, negatívne či násilné správanie a tak si toto správanie môže vysvetliť ako správne a preto ho bude ,,aplikovať“ aj vo svojom okolí. Okrem toho, že dieťa takéto správanie vidí doma či vo svojom blízkom okolí môže sa stať, že dieťa agresivitou chce na seba aj upútať pokiaľ sa cíti nevšímané rodinou či kamarátmi. Agresivita či neslušné, nemorálne a neadekvátne správanie má za následok hlavne príliš malú angažovanosť rodičov na výchove svojho dieťaťa. Bohužiaľ vo väčšine prípadov títo rodičia nemajú buď na svoje deti a ich výchovu čas alebo je im ich výchova natoľko ľahostajná, že nechajú svoje deti aby sa ,,vychovávali“ sami. Tu nastáva ďalší problém, pretože väčšinou títo rodičia nechcú vidieť alebo nevidia, že ich dieťa sa nespráva v súlade zo zásadami slušného správania a preto je potom dosť ťažké riešiť správanie ich dieťaťa, keďže oni žiadny problém v tomto správaní nevidia.

Mohli by sme k tomuto problému, ktorému čelia mnohé rodiny pridať aj problém, ktorý si myslíme, že je spätý s problémom agresie a výchovy a to je nevyužívanie výchovných štýlov resp. využívanie liberálneho výchovného štýlu rodičmi. Vo výchove detí poznáme niekoľko výchovných štýlov. Medzi tieto štýly patrí aj liberálny štýl výchovy, ktorý sa zameriava na akceptovanie a uprednostňovanie potrieb a požiadaviek dieťaťa pred požiadavkami a potrebami rodiča. „Rodič uplatňuje voľný štýl pôsobenia bez výrazného kladenia požiadaviek na aktivitu a konanie dieťaťa a bez primeraného zaťažovania a zapájania dieťaťa do života rodiny“ (Tamášová, 2006). Je otázne či rodičia robia väčšiu chybu keď voči dieťaťu neuplaňujú žiadnu výchovnú metódu alebo keď uplatňujú liberálny no podľa nás nie veľmi šťastný výber štýlu výchovy dieťaťa. Dieťa potrebuje v rodičoch vidieť určitú autoritu, potrebuje poznať hranice čo si môže a čo nemôže dovoliť, potrebuje vidieť ako funguje rodina a kto má v nej aké postavenie, svoje úlohy a funkcie.

2. ,,Nedostatočne efektívne spôsoby vyučovania v škole“

O tom, že v škole sa žiaci nielen učia ale i vychovávajú vieme všetci. Podľa pedagogického slovníka je výchova „cielené a plánovité formulovanie človeka a zaobstaranie spoločensko-pedagogických podmienok, ktorá umožňuje všestranný rozvoj osobnosti a rozvíjanie svojich schopností v plnej miere“ (Prucha, 1999). Proces výchovy by mal byť súčasťou každého jedného predmetu a to bez rozdielu. Avšak najviac prioritným predmetom, ktorý by mohol a mal pomôcť výchove žiakov v školách je predmet etická výchova, ktorá je ,,od čias, kedy bola zavedená ako experimentálny predmet, charakterizovaná prioritne ako výchova k prosociálnosti. Jej základom bola psychológia výchovy k prosociálnosti vytvorená začiatkom 90. rokov v Španielsku profesorom R. R. Olivarom. Tento systém v sebe integruje 10 atribútov tvoriacich dobré správanie“ (Fridrichová, 2012). Ak však tento systém výchovy v škole zlyháva z akéhokoľvek dôvodu, môžeme hovoriť o nedostatočne efektívnom spôsobe výchovy a vzdelávania v škole.

3. ,,Príležitosti a ohrozenie IKT a vplyv médií“

Novodobé technológie majú svoje klady aj zápory. Mali by nám život uľahčovať, pomáhať nám, šetriť nám čas, informovať nás atď. Avšak, bohužiaľ okrem týchto skvelých vymožeností nám prinášajú aj negatíva. Nielenže nás oberajú o náš čas v negatívnom slova zmysle, dokonca sa môže stať, že budeme na nich závislí. Okrem závislosti na technológiách majú na deti ale aj na dospelých vplyv samotné médiá či už prostredníctvom rádia, televízie, internetu atď. Často sa stáva, že si na internete nájdeme nesprávne či mylné informácie ale môžu nám ich podať i médiá prostredníctvom napr. televízie. Keďže sú média a technológia už našou neoddeliteľnou každodennou súčasťou nemôžeme sa ubrániť ani tomu aby sme sa na nich stali závislými. Nejde len o závislosť na mobiloch či tabletoch ale aj na závislosti na názoroch druhých, keďže médiá nás dokážu tak zmiasť či obalamutiť, že sa veľmi ľahko môže človeku stať, že stratí zdravý pohľad na vec, svoj názor ale i postoje. Je preto veľmi potrebné aby sme ako ľudia vedeli správne a s triezvou mysľou posúdiť informácie, ktoré počujeme či čítame a aby sme k ním vedeli zaujať náš vlastný názor a postoj.

4. ,,Príležitosti a spôsoby trávenia voľného času detí“

To ako trávia voľný čas dnešné deti vieme snáď všetci – veľmi neefektívne. Trávenie voľného času už nie je také ako kedysi – keď deti všetok voľný čas trávili vonku, hrali sa rôzne hry, stavali bunkre, hrali sa s hračkami, bicyklovali sa a vymýšľali si aktivity sami... či dokonca navštevovali množstvo krúžkov, takže popri škole a krúžku nemali čas nudiť sa. Dnes deťom musí aktivitu vymyslieť buď rodič, starší súrodenec alebo jednoducho ak žiadnu aktivitu nemajú využijú dostupnú novodobú techniku – počítač, tablet či mobil. V tomto by sme mohli nadviazať na predchádzajúci problém. V čase pandémie bolo všetko oveľa zložitejšie a aj dieťa zabaviť či ho zaujať je veľmi ťažké, keďže zavretím škôl a krúžkov trpí najviac jeho psychika. Nielen v čase pandémie ale aj v bežnom živote je ťažké dieťa prinútiť chodiť na nejaký krúžok či robiť niečo zmysluplné. Podľa psychologičky Nory Laukovej (2020) je ,,čas, ktorý trávia deti mimo školy, naviazaný na to, aké majú rodičia priority. Treba, aby trávili s deťmi čas a aktivity, ktoré spoločne vykonávajú, boli pre deti nielen poučné, ale i zábavné." Podľa nej mnohí rodičia majú záujem, aby sa ich dieťa rozvíjalo aj mimo školy, ale je však alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiadny krúžok. ,,Je to dané tým, že tieto deti nemajú záujem a trávia čas iným spôsobom alebo rodičia preferujú iné formy aktivít ako záujmové krúžky. Zdraviu prospešné je, že deti navštevujúce krúžky preferujú tie športové a pohybové" (Lauková,2020).

5. ,,Tlak na výkon a úspešnosť detí a negatívne dôsledky súčasného životného štýlu na zdravie detí“

Neraz si môžeme všimnúť, že hlavne dnešní rodičia vyvíjajú na svoje deti príliš veľký tlak. Prihlasujú ich na veľmi veľa krúžkov, musia mať v škole dobré známky, musia byť obľúbení medzi kamarátmi, musia pomáhať s domácimi prácami atď. Dnešné deti akoby nemali ani čas užiť si svoje detstvo. Nielenže im ho kradne už spomínaná moderná technológia ale ešte aj prehnané nároky, tlak na úspešnosť či výkon od samotných rodičov. Deti okrem školy musia navštevovať ešte viacero krúžkov, učiť sa do školy na druhý deň, pomáhať doma a na oddych akosi neostáva čas... a na detstvo už vôbec nie. Žijeme v uponáhľanej dobe kde si akoby asi aj rodičia zabúdajú uvedomovať, že doma vychovávajú deti, ktoré majú na svoje detstvo nárok a nie robotov, ktorí budú vykonávať všetko čo sa im prikáže. Nie je to dobré ani pre ich fyzické a ani duševné zdravie. Ako sa vyjadrila pražská detská psychologička K. Porazilová „stále sa zvyšuje tlak na výkon, na individuálnu úspešnosť a dokonalosť, byť dobrý je málo, musím byť niečím výnimočný. Ako keby už nestačilo byť spokojný a šťastný, ako by skromnosť stratila na svojej hodnote“ (Dušková, 2019). Dieťa si samé nevie uvedomiť, že je príliš preťažené a práve preto by na to mali dozerať dospelí, čiže rodičia. Musia si všímať svoje deti, musia vedieť kedy je čas na prácu a kedy na oddych pre ich dieťa ale taktiež je veľmi dôležité si všímať aj varovné signály, ktoré dieťa dáva neverbálne najavo, že je jednoducho preťažené a potrebuje si oddýchnuť.

Podľa nás medzi ďalšie problémy či krízy, ktoré sa v dnešných rodinách vyskytujú sú:

6. Život v neúplnej rodine

Aj život v neúplnej rodine môže mať pre dieťa veľmi veľký vplyv. Či už sa jedná o osamelé matky či otcov alebo o deti z rozvedených rodín, pokiaľ sme si to sami neprežili nemôžeme si ani vedieť predstaviť aké to je žiť v neúplnej rodine.

Rozvodom sa rozumie právne ukončenie manželstva. Keď ľudia uzatvárali manželský zväzok boli presvedčení, že to bude trvať navždy. Ak aj prišli v manželstve nejaké problémy, snažili sa ich poväčšine spolu riešiť a nie hneď vzťah ukončiť. Tak ako sa menila a vyvíjala rodina, tak sa vyvíjajú aj ľudia a medziľudské vzťahy. Dnešným vzťahovým fenoménom v postmodernej spoločnosti je, že ak sa vo vzťahu niečo pokazí len veľmi málo párov to chce riešiť alebo navštívi odbornú pomoc ako párového terapeuta či manželskú poradňu. Dnes páry svoje nezhody, konflikty, rozdielne názory riešia hneď rozchodom alebo rozvodom. A najväčší dopad to má na samotné deti ak pár nejaké má. Rozvody boli v našej spoločnosti od nepamäti ale počas posledných dvoch rokov pandémie sa počet návrhov na rozvod na Slovensku znížil. Ako uvádza MSSR (2021) ,,počet návrhov na rozvod sa v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 znížil o 10,6 percenta z 11,6-tisíc na takmer 10,4-tisíc. Medzi rokmi 2018 a 2019 klesol počet návrhov na rozvod len o 197 podaní, čo predstavuje 1,67 percenta. Mierne klesajúci trend návrhov na rozvod Slovenská republika zaznamenáva pravidelne od roku 2010. Nemusí to nevyhnutne znamenať stabilizáciu inštitúcie manželstva, môže sa prejavovať zmena spoločenských vzťahov a rodinných stereotypov, teda rôzne spôsoby spolužitia partnerov.“

Podľa odborníkov môžeme u detí, ktorých rodičia sa rozvádzajú alebo sa rozviedli pozorovať určité problémy ako napr. (Érseková, 2018):

  • problémy so zvládaním hnevu – hnev na seba, hnev na rodičov,
  • neposlušnosť, vzdorovitosť,
  • porušovanie pravidiel doma, v materskej škole, v škole,
  • smútok, depresívne prežívanie,
  • úzkosť, neistota, bezmocnosť,
  • nedôvera a pochybnosti,
  • pocit zúfalstva a pocity viny,
  • pocit bolesti.“

Na deťoch vie odlúčenie rodičov zanechať najhlbšie a najväčšie stopy, väčšie ako u samotných rodičov, ktorý sa rozvádzajú. Tieto stopy môžu byť viditeľné alebo aj nie, ale môžu sa prejaviť aj o niekoľko rokov a to napr. v podobe problémov v ich partnerských vzťahoch. Preto je veľmi dôležité aby si vždy manželia, ktorí majú deti veľmi dobre premysleli takýto závažný krok v ich partnerskom živote, pretože to neovplyvní len ich samotných ale najviac aj ich deti.

7. Problém vytvoriť si a osvojiť si hodnoty

Mať hodnotový systém je veľmi dôležité pre každého človeka. Hodnoty by každému jednému z nás mali byť vštepené od mala našou rodinou a neskôr by si každý jeden z nás mal utvárať svoje vlastné hodnoty. Niektorí ľudia ale majú problém prijať a už vôbec nie vytvoriť si nejaké vlastné hodnoty, ktoré budú hodnotné práve pre neho. Keď sa ľudí opýtame aké majú hodnoty, veľmi málo z nich nám ich vymenuje aspoň päť, pretože nie je najčastejším problém to, že by nijaké nemali (alebo ich mali málo) ale to, že veľa ľudí ani len netuší čo slova hodnota skutočne znamená. Veľa dospelých ľudí nemá jasno v tom čo je pre nich hodnotné, aké majú hodnoty oni, resp. sa podľa svojich hodnôt nesprávajú alebo ich často porušujú. A keďže sme už spomínali, že dospelí a hlavne rodičia sú pre deti ako zrkadlo je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ vidia u dospelých takéto správanie budú ho opakovať i oni. Je preto veľmi dôležité aby aj dospelí jedinci mali svoje hodnoty, držali sa ich a hlavne aby aj svoje deti viedli k stanoveniu si hodnôt.

Záver

Na záver môžeme skonštatovať, že ľudská reprodukcia v dnešnej postmodernej spoločnosti začína klesať alebo sa odkladať na neskorší vek - ale nemusela by, keby sa dokáže rodinná politika zlepšiť. A nie len tá, bude treba popracovať aj na lepšej ekonomickej situácií mladých ľudí, ktorí sú v reprodukčnom veku aby boli viac motivovaní mať deti a nebáli sa, že nebudú vedieť či môcť ekonomicky zabezpečiť svoju rodinu. Bolo by vhodné popracovať aj na motivovaní mladých ľudí aby sa priemerný vek prvorodičiek znižoval a nie zvyšoval. Bolo by vhodné založiť programy, ktoré by ponúkali ženám – budúci matkám aby mohli mať v mladom veku aj deti a zároveň si mohli plniť aj svoje sny – či už ide o vzdelávanie, cestovanie, kariéru, atď. Problémy postmodernej rodiny sa týkajú všetkých rodín bezrozdielu. Rodina si za posledné storočia prešla dosť veľkou viditeľnou zmenou čo naozaj malo za následky aj zmeny v problémoch, ktoré sa v dnešných postmoderných rodinách vyskytujú. Spomedzi všetkých problémov rodičovstva by sme si vybrali na záver dva pre nás najpodstatnejšie – a to zanedbávanie výchovy detí a vplyv médií a IKT – pretože nie je pre nás ľudí nič horšie, ako keď budeme mať spoločnosť nemorálne konajúcich ľudí, bez vlastného názoru či úsudku a závislých na najmodernejších technológiách. Problémov je samozrejme oveľa viac ako len tie, ktoré sme spomenuli a ktoré sme si vybrali ako najzávažnejšie, no my tieto problémy rodičovstva pokladáme za najdôležitejšie, ktoré by sa mali v krátkom čase riešiť a hľadať na ne najvhodnejšie riešenia. Veď predsa deti sú naša budúcnosť a raz budú oni tvoriť našu spoločnosť – preto by sme nemali zanedbávať ich výchovu a vzdelávanie, ale mali by sme sa im venovať s láskou, úctou a pokorou.

Autorka: Mgr. Zuzana Uličná
Príspevok vznikol vďaka podpore grantu UGA 5/11/2022 - Postoje k materstvu a ich etické kontexty.

Zoznam bibliografických odkazov

BOHOVICOVÁ, Petra. Náhradná rodina ako systém: jej vznik, adaptácia a fungovanie. Brno, 2010. Diplomová práca. Masarykova univerzita. Fakulta sociálních studií. Vedúci práce: Mgr. Tomáš Řiháček, PhD.

DICTIONARY.ORG, 2020. [online] [cit. 2022.01.15]. Dostupné z: https://dictionary.apa.org/biological-family

FRIDRICHOVÁ, P. 2012. Komplexná prosociálnosť v etickej výchove. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela. 2012. 59 s. ISBN 978-80-557-0353-4.

CHORVÁT, I. – ĎZAMBAZOVIČ, R. 2015. Rodina na Slovensku v teórii a vo výskume. Bratislava: STIMUL. 2015. 181 s. ISBN 978-80-8127-152-6.

IDNES.CZ, 2019. [online] [cit. 2022.01.08]. Dostupné z: https://www.idnes.cz/onadnes/vztahy/deti-krouzky-volny-cas-stres pretizene.A190601_202402_deti_abr

INFOSTAT.SK, 2003. [online] [cit. 2022.01.13]. Dostupné z: http://www.infostat.sk/vdc/pdf/tajov/volna.pdf

KAY, J. – KLYKYLO, W. 2012. Clinical Child Psychiatry. John Wiley & Sons. 2012. 552 s. ISBN 9781119962229.

KOVÁČIKOVÁ, D. 2021. Rodina ako sociálny činiteľ. [online] [cit. 2022.01.09]. Dostupné z: https://www.pdf.umb.sk/dkovacikova/oznamy-pre-studentov/studijny-text-ro...
LACA, S. 2011. Identita postmoderného človeka a výchovy. In: Prohuman [online] [cit. 2022.01.07]. Dostupné z: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/identita-postmoderneho-cloveka-a-...

LACA, S. 2011. Rodina ako primárne prostredie v spoločnosti. In: Prohuman [online] [cit. 2022.01.08]. Dostupné z: https://www.prohuman.sk/socialna-praca/rodina-ako-primarne-prostredie-v-...

LAUKOVÁ, N. 2020. cit 10.01.2022. https://www.skolske.sk/clanok/53942/odbornicka-deti-by-nemali-volny-cas-...

Slovník spoločenských vied. 1997. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 303 s. ISBN 8008010401.

MARKOVÁ, D. 2020. O sexualite, sexuálnej morálke a súčasných partnerských vzťahoch. Nitra: Garmond. 2020. 264 s. ISBN 978-80-89148-76-9.

MENDELOVÁ, E. 2014. Súčasná postmoderná rodina a vnútrorodinná deľba práce. In: Sociální pedagogika / Social Education. ročník 2, číslo 1, str. 11-21. ISSN 1805-8825.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2021. Dostupné z: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3350

MOŽNÝ, I. 2006. Rodina a společnost. Praha: Slon. 2006. 311 s. ISBN 808642958X.
PASTERNÁKOVÁ, L. 2015. Rodina a súčasná spoločnosť. In: Vychovávateľ, roč. 63, č. 9-10, s. 2-6. ISSN 0139-6919.

POLAČKOVÁ, A. 2012. Krátka reflexia k ponímaniu k ponímaniu moderny a postmoderny. In: Annales Scientia Politica, roč. 1, č. 1.

POPPER, M. a kol. 2013. Kontexty ľudskej reprodukcie na Slovensku. Bratislava: Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV. 2013. 105 s. ISBN 978-80-970234-5-4.
PRŮCHA, J. 1999. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 1999. 400 s. ISBN: 978-80-262-0403-9.

PRŮCHA, J.–WALTEROVÁ, E.–MAREŠ, J. 2009. Pedagogický slovník. 6. aktualiz. rozsir. vyd. Praha: Portál, 2009. 400 s. ISBN 978-80-7367-647-6.

SLOVENSKYPACIENT.SK, 2018. [online] [cit. 2022.01.08]. Dostupné z: https://slovenskypacient.sk/rozvod-a-deti-problemy-deti-po-rozvode-vplyv...

TAMÁŠOVÁ V. 2006. Teória a prax rodinnej edukácie. Bratislava: SAPIENTIA. 2006. 210s. ISBN 8089229018.

UPSVR.SK, 2017. [online] [cit. 2022.01.15]. Dostupné z: https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina-1/rodina/nahradna-staros... profirodicom.html?page_id=262371&urad=240879

VAN IJZENDOORN, M. H. – JUFFER, F. 2006. The Emanuel Miller memorial lecture 2006: Adoption as intervention. Meta-analytic evidence for massive catch-up and plasticity in psysical, socio-emotional, and cognitive development. The Journal of Child Psychology and Psychiatry, vol. 47, 1228 – 1245 s.

Zákon č. 36/2005 Z. z. zo dňa 11.02.2005, Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov