Education - the path to quality of life in senior age
Abstrakt: Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti. Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami. Netreba preto vylúčiť starých ľudí ani z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na povolanie, ale stáva sa prostriedkom na rozvoj ľudskej osobnosti. Vzdelávacia aktivita pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie a osobnú hodnotu staršieho človeka. Poslucháč univerzity tretieho veku so vzrastajúcim širším rozhľadom môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob myslenia svojho okolia.
Kľúčové slová: seniori, vzdelávanie, kvalita života, spiritualita.

Abstract: The aim of the company is not to be segregation of older and elderly, but their integration into society. This integration will ensure correct social relationships, interaction between generations. There is no need, therefore, to exclude the elderly or the learning process, which has ceased to be the exclusive training; but becomes a means of personal development. The training positively affects self-image, self-esteem and personal value older person. Students of the University of the Third Age were becoming increasingly broadened outlook can very positively affect the mindset of your surroundings.
Keywords: seniors, education, quality of life, spirituality.

Úvod

Zastávame názor, že v spoločnosti by mali mať svoje miesto nielen mladí, ale rovnako aj starší ľudia a životné skúsenosti a múdrosť starých ľudí by mali byť vyvážené aktivitou mladých ľudí. Starnutie je prirodzeným procesom završujúcim biologický vývin človeka. Staroba a starnutie je problémom nielen individuálnym, ale i spoločenským. Problematika staroby má biologickú, sociálnu a psychologickú stránku (Balogová, 2005). Nárast počtu staršieho obyvateľstva vedie k zvýšeniu pozornosti k otázkam starnutia.

Seniori v spoločnosti

Sociálny status starších ľudí je nízky a sú im pripisované negatívne osobnostné vlastnosti a nízke kompetencie (Balogová, 2005). Preto je dôležité, aby spoločnosť prijala starobu, pretože seniori tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti (Kalanin, 2008). Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami, nemalá dávka tolerancie, keďže k starším ľuďom nemožno pristupovať ako k objektom, ktorými manipulujeme, ale oni sami majú rozhodovať o svojich záležitostiach. Ak model integrácie nefunguje dobre, dochádza k izolovanosti a bezmocnosti. Starší človek má pocity neistoty, úzkosti, pocit odcudzenia od spoločnosti.

Môžme sa stotožniť s tvrdním že úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako sa spoločnosť dokáže postarať o svojich starých, chorých členov v nepriaznivých situáciách. Stratou starších ľudí stráca spoločnosť bohatstvo skúseností a tvoriví potenciál. V súčasnosti je postoj spoločnosti k starším ľuďom skôr negatívny. Starší ľudia predstavujú malý alebo žiadny ekonomický prínos pre spoločnosť. V dôsledku toho dochádza k diskriminácii starých ľudí v spoločnosti, o ktorej hovorí teória ageizmu. Ide o postoj, ktorý vyjadruje presvedčenie o nízkej hodnote a nekompetentnosti staroby, odráža sa v podceňovaní starých ľudí a je prejavom odporu k starobe (Balogová, 2003).

K významným sociálnym aspektom patrí vzťah starších ľudí k rôznym sociálnym skupinám, najmä k rodine. K ďalším sociálnym aspektom patrí adekvátne zdravotné a sociálne zabezpečenie starších ľudí, ich životný štýl, prospešná zmena spôsobu trávenia voľného času a pod. (Kalanin, 2003). Pre úspešné starnutie je potrebné, aby sa starší človek prispôsobil úbytku fyzických síl a zdravia, vyrovnal sa so vstupom do dôchodku a poklesom príjmu, vytvoril si pozitívne vzťahy medzi známymi, vyrovnal sa so smrťou životného partnera a dokázal vychádzať v ústrety sociálnym a verejným požiadavkám. Tieto náročné úlohy je možné zvládnuť len vtedy, ak je človek vyváženou osobnosťou, s reálnymi životnými cieľmi, reálnym sebahodnotením a dostatočne širokou škálou záujmov. Základným krokom pre úspešné prežitie krízy starnutia je, aby človek prijal skutočnosť, že starne. Je nesprávne starobu iba znášať a pasívne sa jej poddávať. Je treba vedieť ju prijať a pozitívne sa na ňu pripravovať.

Kvalita života v seniorskom veku

Kvalita života je podmienená sociálnym postavením, ekonomickým zabezpečením a v neposlednom rade zdravotným stavom seniorov (Balogová, 2003). Kvalita života je zároveň subjektívnym prežívaním svojho stavu a môže byť dobrá i pri nepriaznivom vývoji zdravotnej situácie. Pocit samostatnosti, schopnosti a možnosti rozhodovať o svojom osude je veľmi dôležitý pre psychickú rovnováhu a schopnosť vyrovnávať sa so záťažovými situáciami (Dirgová, 2010). Prioritou sociálnej práce je preto udržanie prijateľnej kvality života každého jedinca. Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu, ktorej cieľom je udržanie funkčnej rovnováhy medzi jedincom a prostredím, ktoré ho obklopuje. Hodnotenie kvality života sa stáva jedným z hlavných postupov, ako plánovať a hodnotiť výsledky sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ktorá je podmienená prístupom sociálnych a zdravotníckych pracovníkov ku klientom. Rozhodujúcou je spokojnosť, či nespokojnosť klienta (Dirgová, 2010).

Úspešnosť adaptácie na starobu je závislá na individuálnej, osobnej výbave jedinca, ale takisto na miere pomoci a podpory zo strany spoločnosti. Človek k životu a k prežitiu potrebuje druhých ľudí (Kalanin, 2008). Sociálni pracovníci sa orientujú predovšetkým na medzigeneračné vzťahy a väzby, prípadne na ich deficit v živote starých ľudí a jeho dôsledky. Pozornosť sa venuje tiež otázke ekonomického zabezpečenia seniorov. Dostatočné ekonomické zabezpečenie umožňuje kvalitné prežívanie staroby. Adaptačnú schopnosť seniorov znižuje tiež prítomnosť somatických ochorení, pričom platí, že riziko adaptačného zlyhania sa zvyšuje pri závažnom ochorení alebo strate mobility (Kalanin, 2003). Komplexná starostlivosť o občanov vyššieho veku zahŕňa preto aspekty zdravotnej, psychologickej, ekonomickej i sociálnej starostlivosti. Starý človek je často v dnešnej hektickej dobe dezorientovaný, stráca svoje vitálne fyzické i psychické schopnosti. Vyžaduje si tak určitú mieru nutnej pomoci pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a návykov.

Vo svete sa dožíva staroby čoraz viac ľudí, ktorí túžia po kvalite života aj v tomto úseku života. S predlžujúcim sa priemerným ľudským vekom prežívanie staroby nadobúda novú kvalitu. Staroba predstavuje obdobie života so špecifickými kvalitami. Je preto dôležité poukázať na právo na dôstojnú starobu a zamyslieť sa nad možnosťami, ako zmeniť súčasné vnímanie starých ľudí v spoločnosti. Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote, lebo ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku či zdravia a práve preto človek nemôže siahať na dôstojnosť iného človeka (Štefko, 2003).

Spiritualita ako atribút kvality života

Pri skúmaní kvality života, subjektívnych pocitov pri prežívaní seniorského veku sa často stretávame tiež s pojmom spiritualita. Spiritualita je jedným z atribútov kvality života (Štefko, 2003). Starnutie zachytáva celé bio-psycho-sociálno-duchovné spektrum života jedinca, pričom aj duchovný aspekt patrí k obrazu staršieho človeka. Spiritualita nevyhnutne patrí do života seniora, dáva mu istý zmysel. Náboženskosť dopĺňa osobnosť staršieho človeka o vyrovnanosť so životom, o tzv. spokojnosť v duši, obohacuje ho o múdrosť, všeobecne platnú skúsenosť ľudstva a pod. (Kalanin, 2003). Práve ľudská dôstojnosť sa stala základom pre personálnu normu, na ktorej stavajú všetky spravodlivé etické systémy spoločnosti. Ľudská dôstojnosť je neodňateľnou hodnotou každého človeka, ktorá vyplýva z faktu byť človekom v celej šírke ľudskej existencie, od počatia až po prirodzenú smrť (Štefko, 2003).

Vzdelávanie v seniorskom veku

V súčasnej gerontológii sa čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. vitálnym mechanizmom života, ktoré podporujú možnosti jedincov spomaľovať nepriaznivé zmeny spojené so starobou. Jednou z možností je vytvorenie tzv. druhého životného programu, náplňou ktorého môžu byť vzdelávacie aktivity rôzneho druhu (Balogová, 2005). Veľmi obľúbenými sú inštitucionálne a voľnočasové typy vzdelávacích programov, ako napr. univerzity tretieho veku, prednáškové cykly v rámci klubov dôchodcov a odborné stretnutia v seniorských spolkoch. Voľný čas, ktorým disponujú starí ľudia, je potrebné vhodne vypĺňať. Je potrebné, aby sa seniori vrátili do aktívnej činnosti, aby sa zapojili do spoločensky užitočných prác, prípadne dostali šancu ukázať svoje skúsenosti aj v pracovnom procese (Drgová, 2010).

Teórie aktívneho starnutia v centrách starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb aj v starobe – najmä potreby aktívnej činnosti a užitočnosti. K ich úbytku však dochádza odchodom do dôchodku. Seniori, ktorí študujú na univerzitách tretieho veku, trpia v zmenšenej miere depresiami, majú zvýšenú motiváciu nadobúdať nové vedomosti, pociťujú potrebu kvalitne využívať voľný čas a na úrovni prežívania sú optimistickejšie naladení, cítia sa lepšie, mladšie a zdravšie (Křivohlavý, 2011). Je žiaduce nevylúčiť starých ľudí z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na určité povolanie, ale stáva sa prostriedkom na celoživotný rozvoj ľudskej osobnosti.

Univerzity tretieho veku ako forma vzdelávania pre seniorov

Negatívne prejavy staroby nezávisia len od veku, ale sú často dôsledkom pocitu osamelosti a vyradenia zo života spoločnosti (Křivohlavý, 2011) . Práve skúsenosti z univerzít tretieho veku, ktoré vznikli aj na Slovensku, poukazujú na to, že aj starý človek sa môže cítiť užitočný v rodine, aj v spoločnosti. Univerzita tretieho veku (UTV) je jednou z progresívnych foriem vzdelávania seniorov. UTV neposkytuje ucelené vysokoškolské vzdelanie, aj keď objem a úroveň odovzdávaných informácií je “vysokoškolská”, keďže na UTV svojim poslucháčom prednášajú vysokoškolskí pedagógovia . Vzdelávanie na UTV je rozložené do viacerých semestrov s rôznym odborným zameraním. Univerzita tretieho veku ponúka seniorom vzdelávanie v najrozličnejších oblastiach života a rozširuje tak úroveň súčasného stavu ich poznania. Prijímanie poznatkov na prednáškach podnecuje poslucháča aj ku samostatnej vzdelávacej aktivite a dopĺňaniu informácií v tej oblasti, ktorú už poznal, alebo si vybral pre rozšírenie vedomostí novú oblať poznania, ktorá ho vždy zaujímala, ale pre nedostatok času v produktívnom veku sa jej nestihol venovať. Vzdelávanie sa tak stáva životným programom seniora. Motívy ku štúdiu sú rôzne, cieľ je však vždy rovnaký - zachovať si reálny pohľad na svet, nájsť zmysel života a poriadok dní, udržiavať sociálne kontakty s ľuďmi s rovnakými záujmami a potrebami.

Schopnosť absolvovať vzdelávacie aktivity pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie staršieho človeka a vnímanie hodnoty seba samého. Poslucháč či absolvent univerzity tretieho veku, ktorý sa dokázal integrovať do sociálnych interakcií, môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob myslenia svojho okolia, keďže neaktívny starí ľudia často žijú v sociálnej a duševnej segregácii a majú tendenciu k dogmatickému mysleniu a negatívnemu hodnoteniu javov.

Demografické zmeny predstavujú pre vzdelávanie na univerzitách tretieho veku nové výzvy. Je preto vhodné reflektovať požiadavky na vzdelávanie seniorov, rozširovať ponuku študijných odborov, aktualizovať oblasti záujmového vzdelávania a mať na zreteli tiež úroveň vzdelávania prichádzajúcich študentov, ktorí nezriedka majú vysokoškolské vzdelanie. Tak môžu UTV prispievať k príprave na múdre a dobré starnutie svojich poslucháčov.

Záver

Tendencia bilancovať svoj vlastný život, porozumieť mu, prehodnotiť všetky svoje skúsenosti patrí medzi zákonité javy v staršom veku. Starí ľudia, ktorí sú náhle odlúčení od svojej práce a svoje vedomosti už nemôžu ponúknuť na trhu práce, sa cítia vylúčení aj zo vzdelávacieho procesu. Ak starší ľudia dostanú príležitosť aktívne participovať na spoločenskom, kultúrnom a spolkovom živote, má to pozitívny vplyv na kvalitu ich života. Seniori by sa mali aktívne zaujímať o celospoločenské dianie a užitočne tráviť svoj voľný čas.

Autor: PhDr. Mgr. Eva Dirgová PhD.

LITERATÚRA

BALOGOVÁ, B.: Seniori. Prešov: Akcent Print, 2005. 157 s. ISBN 80-969-274-18.
DIRGOVÁ, E.: Kvalita života seniorov – zrkadlo spoločnosti. In: Disputationes Scientificae Universitatis catholicae in Ružomberok. -Ružomberok: Katolícka univerzita, 2010, roč. 10, č. 1, S. 91-105. -ISSN 1335-9185.
KALANIN, P.: Starý človek medzi nami. Ružomberok: PF KU, 2003. 148 s. ISBN 80-89039-31-6.
KALANIN, P.: Súčasné problémy starého človeka. In.: Verbum, roč. 14, (2003), č. 2, ISSN 1210-1605.
KALANIN, P.: Vybrané kapitoly z medicínskej etiky. Ružomberok: PF KU, 2003, 180 s. ISBN 80-89039-30-8.
KALANIN, P.: Základy paliatívnej starostlivosti v geriatrii. Ružomberok: PF KU, 2008. 103 s. ISBN 978- 80-8084-283-3.
KŘIVOHLAVÝ, J: Stárnutí z pohledu pozitivní psychologie. Praha: Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3604-4.
ŠTEFKO, A. – KALANIN, P.: Pohľad na ľudskú dôstojnosť. In.: STUDIA THEOLOGICA, roč. 4, (2002), č. 1. ISSN 1212-8570.
ŠTEFKO, A.: Dôstojnosť človeka v starobe, chorobe a zomieraní. Bratislava, 2003. 145 s. ISBN 80 -7141-429-8.