Changes in the roles of the father in the 21st century

Abstrakt: Otcovstvo je jednou z najdôležitejších a zároveň aj najzložitejších úloh, ktoré muži zohrávajú v spoločnosti. V 21. storočí sa však táto úloha mení pod vplyvom rôznych faktorov, ako sú globalizácia, neustály technologický pokrok, rodová rovnosť, rozmanitosť rodinných foriem a zmeny v hodnotách a očakávaniach. Článok sa zaoberá niektorými z hlavných trendov a úloh, ktoré ovplyvňujú otcovstvo v 21. storočí, aké sú novodobé výzvy a príležitosti súčasných otcov v ich úlohách, ktoré sa počas histórie menili.
Kľúčové slová: otcovstvo, rodičovstvo, história otcovstva, otcovstvo v 21. storočí

Abstract: Fatherhood is one of the most important and at the same time the most complex roles that men play in society. However, in the 21st century, this role is changing under the influence of various factors such as globalization, continuous technological progress, gender equality, diversity of family forms and changes in values and expectations. The article deals with some of the major trends and roles affecting fatherhood in the 21st century, the current challenges and opportunities of contemporary fathers and their roles, which have been changing throughout the history.
Key words: fatherhood, parenthood, history od fatherfood, fatherhood in 21st century

Otcovstvo

Pre samotný začiatok je dôležité si vysvetliť a zadefinovať samotný pojem ,,otcovstva“. Otcovstvo je v našej spoločnosti od nepamäti a tak ako všetko aj ono sa vyvíjalo spoločne s ľuďmi počas histórie. Kobová a Bosá (2017) definujú otcovstvo ako vzťah, ktorý ho ,,označuje v úzkom zmysle za biologický vzťah muža a jeho detí, no podstatné sú jeho ďalšie spoločenské a právne aspekty. Tradičný model otcovstva sa definuje v protiklade k idealizovanej predstave materstva a otcov zvyčajne charakterizuje ako neprítomných, vzdialených, bez silnejšej citovej angažovanosti vo vzťahoch s deťmi.“

,,Vnímanie rodičovstva v západnej civilizácii sa dlhodobo vyznačuje dualizmom vo vlastnostiach, schopnostiach a očakávaniach kladených na mužov a ženy. Materstvo sa do veľkej miery chápe ako biologické spojenie matky – dieťaťa, pričom ženy sú považované za automaticky schopné starostlivosti o potomstvo. Táto automatickosť vyplýva z „prirodzenosti“ človeka ako živočícha (cicavca). Vzťah otca – dieťaťa je naproti tomu definovaný predovšetkým sociálne – muž sa stáva otcom nie narodením dieťaťa, ale prostredníctvom konštruovania vzťahu. Táto konštrukcia je ovplyvnená mnohými faktormi – sociálnymi a kultúrnymi (hodnoty spoločnosti, roly a úlohy prisudzované mužom a ženám), skupinovými (očakávania užšej a širšej rodiny a okolia muža), partnerskými (vyjednávanie rodičovského páru o ich úlohách ako otca a matky), individuálnymi (vlastnosti otca a dieťaťa, pohlavie dieťaťa, poradie narodenia), vplyvmi výchovy vychádzajúcimi z orientačnej rodiny mužov a žien a inými. V moderných sociologických a psychologických teóriách (Ruddick, 1995) je dualizmus otec/matka čoraz viac podrobený kritike. Materstvo sa chápe rovnocenne s otcovstvom ako sociálny vzťah – budovaný, vytváraný, vyjednávaný v procese každodennej interakcie rodič – dieťa. Rodová socializácia „zvýhodňuje“ ženy oproti mužom, ktorí nadobúdajú rodičovské zručnosti pomalšie, prípadne neskôr (nikdy). Medzigeneračný prenos môže byť jedným zo spôsobov, ako prispieť k zvýšeniu zapojenia mužov do starostlivosti o deti a domácnosť“ (Bosý, 2011, s. 345-346).

Podľa American Psychological Association (2009) ,,moderný otec prichádza v rôznych podobách. Dnešný otec už nie je vždy tradičným ženatým živiteľom rodiny a disciplinárom v rodine. Môže byť slobodný alebo ženatý; externe zamestnaný alebo doma; homosexuál alebo heterosexuál; adoptívny alebo nevlastný rodič; a viac ako schopný opatrovateľ detí. Psychologický výskum naprieč rodinami zo všetkých etnických prostredí naznačuje, že náklonnosť otcov a zvýšené zapojenie rodiny pomáhajú podporovať sociálny a emocionálny vývoj detí.“

Možno povedať, že otcovstvo naozaj vieme definovať aj ako vzťah medzi mužom, čiže otcom a jeho dieťaťom. Ako uvádza American Psychological Association je jedno aký otec je, či je vlastný ale nevlastný, slobodný či ženatý a pod. – to najdôležitejšie je aby bol otcom na plný úväzok, ochotný, láskavý, starostlivý, chápavý, zodpovedný, tolerantný a hlavne milujúci. A tak ako materstvo aj otcovstvo prechádzalo celé storočia zmenami a vývojom, a tak tými najnovšími zmenami prechádzajú otcovia 21. storočia. Aké zmeny prinieslo otcom v ich úlohách 21. storočie?

Zmeny v úlohe otca 21. storočia

,,Jedným z významných aspektov meniacej sa úlohy moderného otca je odklon od tradičných očakávaní kladených na otcov. V minulosti boli otcovia považovaní predovšetkým za jediných živiteľov rodiny a ochrancov rodiny“ (Cameron, 2023). Dnešní otcovia však už nie sú pokladaní len za živiteľov rodiny a jej ochrancov. Aké ďalšie zmeny nastali v úlohe mužov ako otcov?

Aktívne ale aj emocionálne zapojenie sa do rodičovstva

,,Moderní otcovia sa aktívne zapájajú do života svojich detí a preberajú väčší podiel povinností v domácnosti a starostlivosti o deti. Už nie sú len poskytovateľmi, ale aj starostlivými a emocionálne podporujúcimi opatrovateľmi. Vzostup žien v pracovnej sile prispel k meniacej sa úlohe otcov. S rastúcim počtom žien, ktoré sa venujú kariére, otcovia pristupujú k zdieľaniu domácich a rodičovských povinností, čím vytvárajú spravodlivejšiu deľbu práce“ (Cameron, 2023).

,,Otcovstvo však zohralo oveľa aktívnejšiu úlohu. V minulosti boli otcovia považovaní za viac živiteľov a matka bola skalou rodiny. Dnes, s bláznivým rozvrhom všetkých a rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom, je potrebné, aby sa veci dali do pohybu" (Bui, 2022). Foreman (in Bui, 2022) tvrdí, že s ,,nárastom domácností s dvojitým príjmom a väčším počtom žien, ktoré vstupujú na trh práce, sa život týchto rodín začína hýbať rýchlejším tempom. Existujú dva pracovné rozvrhy, ktoré je potrebné zvážiť, a dva zdroje príjmu, a keď to spojíme s už aj tak hektickým životom, ktorý prichádza s výchovou detí, otcovia musia zintenzívniť a byť viac než len živiteľmi rodiny. Musia prevziať oveľa aktívnejšiu úlohu pri pomoci a mentorovaní detí." To znamená byť tu fyzicky pre dieťa, zabezpečiť rodinu a byť tu pre neho emocionálne a duševne“ (Bui, 2022).

,,Aby otec úspešne pomáhal deťom a mentoroval, potrebuje vzťah, ktorý presahuje neformálny rozhovor. Áno, fyzické zdravie, známky a pokrok vášho dieťaťa v domácich prácach sú dôležité, ale rovnako dôležité je aj jeho duševné zdravie, sny, obavy, otázky a ambície. Otcovia boli zobrazovaní ako drsné postavy, ktorých jediná zodpovednosť sa točila okolo toho, že sú živiteľom rodiny. Teraz otcovia trávia viac času so svojimi deťmi fyzicky, duševne a emocionálne“ (Bui, 2022). ,,Moderní otcovia sú výraznejšie zapojení do emocionálneho vývoja svojich detí. Uprednostňujú budovanie silného puta so svojimi deťmi a aktívne sa zapájajú do ich sociálneho, emocionálneho a kognitívneho rastu“ (Cameron, 2023).

Prítomnosť otca v rodine je dôležitá ale ešte dôležitejšie je, aby otec bol aj skutočným otcom pre svoje deti. Musí byť prítomný v rodine pre deti a ženu nielen bytostne ale aj duševne. Pre všetkých členov rodiny je podstatné aby aj ako rodina fungovali. Ako uvádzajú autori Bui a Cameron, v dnešnom svete kedy príjem rodiny zabezpečujú v drvivej väčšine obaja rodičia, je nesmierne dôležité aby si pár nastavil pravidlá, aby spolupracoval, pomáhal si v domácnosti ale aj vo výchove detí. Dnes už muž/otec nie je jediný, ktorý zabezpečuje rodinu z ekonomického hľadiska ako tomu boli kedysi, a tak zodpovednosť nielen za domácnosť ale aj deti nesú obaja rodičia rovnomerne. Matka je však tá, ktorá poväčšine prvé mesiace či roky života dieťaťa ostáva s dieťaťom doma a primárne sa stará o jeho výchovu a vývoj pokiaľ je partner v práci, ale ani otec nemôže zanedbávať a uľahčovať si svoju rolu otca, hlavne v dnešnom uponáhľanom svete, kedy aj matka starajúca sa o dieťa potrebuje veľkú pomoc od partnera nielen tú fyzickú ale hlavne aj psychickú. A tak ako aj matka dieťaťa potrebuje prítomnosť otca svojho dieťaťa – čiže partnera, tak isto túto prítomnosť otca potrebuje aj dieťa. Predsa sa aj hovorí, že otec nie je ten kto dieťa splodí, ale ten, kto dieťa vychová a postará sa oň. Takmer každé dieťa si oveľa viac váži lásku, pozornosť, nehu otca a čas strávení s ním aké akokoľvek hračky alebo peniaze. Dieťa túži po otcovom uznaní, pochválení, láske a hlavne po jeho čase.

V nadväznosti na prvú zmenu v úlohe otca upriamujeme pozornosť aj na nové ekonomické trendy, ktoré sú súčasťou dnešnej rodiny.

Nové ekonomické trendy

,,Jeden z hlavných vplyvov na úlohu otca je v skutočnosti vplyv ekonomický. Pred dvoma až tromi storočiami bolo úlohou otcov slúžiť predovšetkým ako živitelia rodiny a sprostredkovatelia morálnych hodnôt a náboženskej výchovy svojim deťom. S urbanizáciou a industrializáciou práca vzala otcov z domu na veľkú väčšinu dňa“ (Launder, 2023). Otcovia boli v tomto čase jednými a hlavnými živiteľmi rodiny, ženy-matky sa poväčšine starali o deti a ich výchovu. Až postupom času, kedy ženy začali byť viac emancipované a mali chuť ale aj potrebu sa realizovať v inej oblasti ako len v domácnosti, sa postupne začali začleňovať čoraz viac do pracovného procesu. ,,Medzi rokmi 1948 a 2001 sa podľa Americkej psychologickej asociácie percento zamestnaných žien v produktívnom veku alebo hľadajúcich prácu takmer zdvojnásobilo - z menej ako 33 percent na viac ako 60 percent. Ich nárast finančnej moci spôsobil, že otcovská finančná podpora bola pre niektoré rodiny menej potrebná. Dnešní otcovia začali preberať úlohy, ktoré sú diametrálne odlišné od otcov predchádzajúcich generácií“ (Launder, 2023). Pre dnešnú rodinu je úplne prirodzené, že obaja partneri/rodičia pracujú. Kedysi tomu tak nebolo a ako už bolo spomenuté, pracoval prevažne muž, ktorý mal v rodine ekonomickú funkciu. Nielen z osobného ale aj ekonomického hľadiska bolo začlenenie sa do pracovného procesu pre ženy dobré. Nielenže ženy svojej rodine pomohli zlepšiť ekonomickú situáciu ale pomohlo im to aj po osobnej a psychickej stránke, kedy mohli na určitý čas opustiť domov, zmeniť prostredie, zmeniť úlohu starostlivej matky na ženu, ktorá je potrebná a oceňovaná aj v pracovnom prostredí, môže sa vzdelávať, rásť a vyvíjať sa osobnostne ale aj kariérne. Otcovia 21. storočia už tak nemusia plniť primárne ekonomickú funkciu rodiny ale rozdeľujú si ju spoločne aj so svojimi partnerkami a tak aj úloha výchovy a starostlivosti o dieťa sa prirodzene rozdeľuje medzi oboch rodičov.

Zmeny v opatrovateľských úlohách

,,Historicky sa výskum vývoja detí (American Psychological Association, 2009) zameriaval viac na citlivosť matiek na naplnenie potrieb svojich detí. V posledných 20. až 30. rokoch sa však výskum čoraz viac zameriava na otcov. Je to spôsobené rastúcou úlohou, ktorú zohrávajú moderní otcovia v starostlivosti. Štúdia vykonaná Národným inštitútom pre zdravie detí a ľudský rozvoj (NICHD) zistila, že otcovia mali tendenciu byť viac zapojení do starostlivosti, keď:

• pracovali menej hodín ako iní otcovia,
• mali pozitívne charakteristiky psychologického prispôsobenia (napr. vysoké sebavedomie, nižšia úroveň depresie a nepriateľstva a dobré zvládanie hlavných úloh dospelosti);
• matky pracovali viac hodín ako iné matky.“

,,Iný výskum o úlohe otcov naznačuje, že vplyv otcovskej lásky na vývoj detí je rovnako veľký ako vplyv lásky matky. Otcovská láska pomáha deťom rozvíjať zmysel pre svoje miesto vo svete, čo pomáha ich sociálnemu, emocionálnemu a kognitívnemu rozvoju a fungovaniu. Okrem toho deti, ktoré dostávajú viac lásky od svojich otcov, majú menšiu pravdepodobnosť, že budú zápasiť s problémami so správaním alebo zneužívaním návykových látok“ (American Psychological Association, 2009).

Ako American Psychological Association (2009) uvádza ,,zatiaľ čo stále relatívne malá časť všetkých otcov, ktorí objavili možnosť "zostať doma" demonštruje nový typ patriarchu, ktorý je primárne poverený starostlivosťou v kontexte svojej rodiny. V skutočnosti počet amerických otcov, ktorí zostali doma, rastie rýchlym tempom. Pre mnohých otcov rozhodnutie zostať doma so svojimi deťmi vyplýva zo:

• silného zárobkového potenciálu ich manželky;
• ich vlastnej túžby byť ako primárny opatrovateľ;
• zdieľanej neochoty spolu s partnerom dovoliť niekomu inému vychovávať ich deti (napr. pestúnke).“

,,Úloha otcov vo Veľkej Británii sa za posledných 50 rokov zmenila na nepoznanie. Dnes už otcovia nechcú byť obmedzovaní na úlohu živiteľa rodiny. Chcú byť skutočnými spolurodičmi, ktorí svojim deťom poskytujú výchovu a starostlivosť. Táto zmena je čiastočne spôsobená nárastom domácností s dvoma zárobkovo činnými osobami, znížením nemocničnej starostlivosti po pôrode a absenciou geograficky blízkej širšej rodiny, čo si vyžaduje, aby otec zasiahol“ (Machin, 2021).

Ako ľudia ,,máme tendenciu veriť, že mamy sú inštinktívni rodičia, ale otcovia sa musia učiť. V skutočnosti sú biologickí otcovia rovnako biologicky pripravení na rodičovstvo ako mamy. Všetci noví otcovia zažívajú trvalý pokles testosterónu v čase narodenia dieťaťa - v niektorých prípadoch až tretinu. Tento pokles je rozhodujúci, pretože nielen motivuje otca, aby bol empatickým a citlivým praktickým rodičom, ale tiež odstraňuje inhibičný vplyv vysokého testosterónu na hormóny väzby, čím sa zabezpečuje, že otec dostane ,,zdravú dávku chemikálií“ vždy, keď komunikuje so svojím dieťaťom. Pridajte k tomu zmeny mozgu, ktoré zvyšujú starostlivosť, pozornosť, empatiu a riešenie problémov a otec je rovnako biologický fenomén ako mama. Už tu pre neho nie je žiadne odsunutie do úlohy sekundárneho rodiča. Je skutočným spolurodičom“ (Machin, 2021).

,,Otcovia si budujú hlboké a silné putá so svojimi deťmi, ktoré sú rovnako silné, ale zásadne odlišné od tých, ktoré sa budujú medzi matkou a dieťaťom. Mamy aj otcovia budujú svoje putá založené na výchove, ale otec má ďalší prvok výzvy, čo odráža jeho úlohu pri vstupe jeho dieťaťa na svet mimo rodiny. Bez ohľadu na kultúru je vidieť, že otcovia posúvajú hranice vývoja a vystavujú svoje deti riziku a výzvam, čo im pomáha budovať duševnú a fyzickú odolnosť, ktorú budú potrebovať na prežitie v našom rýchlo sa meniacom a náročnom svete. A jedným z najúčinnejších spôsobov, ako to robia, je hra“ (Machin, 2021).

,,Kvôli tejto zvýšenej interakcii sa otcovia tiež zmenili, pokiaľ ide o ich metódy rodičovstva. Úloha prísneho vynucovateľa sa vyvinula skôr do rodičovského štýlu, ktorý sa líši od otcov v minulosti. Dr. Sanjay Juneja hovorí: ,,Myslím si, že v minulosti boli deti vychovávané viac výučbou ako spoluprácou. To znamená, že to bol skôr patriarchálny prístup, deti by to nemali robiť, chlapci to nerobia. Ak chcete byť víťazom, musíte to urobiť. Nebol veľký priestor na otázky alebo úvahy o tom, ako sa dieťa mohlo cítiť.“ Dnešní otcovia, často vychovávaní skôr prostredníctvom výučby než spolupráce, ako uvádza Dr. Sanjay, chápu, že je to zastaraná metóda učenia detí. Áno, je čas a miesto na to, aby sme boli prísni a pouční, ale to by nemala byť správna reakcia. Dr. Sanjay verí, že by sme sa ,,mali ponoriť hlbšie do ich osobností a jedinečnosti našich detí a na základe nášho pozorovania podľa toho vypracovať plán. Mám pocit, že rodičovstvo nie je o prístupe k veciam z perspektívy toho, čo robia víťazi, ale skôr sa stanete úspešným, keď ste rodičom spôsobom, ktorý je jedinečný pre vaše deti a ich osobnosti." Preto byť otcom nie je to len o fyzickej prítomnosti“ (Bui, 2022).

,,Navyše otcovstvo ako sociálna konštrukcia v našom kultúrnom priestore podlieha rozličným zmenám. V každej historickej epoche dochádzalo k zmenám v požiadavkách kladených na otcov. Primárna úloha otca prechádzala vývojom od „učiteľa morálky“ pred priemyselnou revolúciou, k „živiteľovi“ (otec plniaci výhradne ekonomickú funkciu) v období po priemyselnej revolúcii. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia sa do popredia dostáva model „pohlavnej roly“, aby bol nahradený „novým starostlivým otcom“ v sedemdesiatych rokoch (Morman, Floyd, 2006). Objavenie sa posledne menovaného modelu úzko súvisí s novým definovaním rodových rol mužov a žien, ku ktorému dochádza pod vplyvom ženských (feministických) hnutí a následných mužských hnutí (Men’s studies). Uvedené historické koncepcie, rovnako ako často protichodné súčasné koncepcie, predstavujú normatívne koncepty spoločnosti, ktoré v danom historickom období sumarizujú dominantné očakávania otcov na ich aktivitu v rámci rodiny. Tieto ideálnotypické normatívy však poskytujú len určité „odporúčania“ a môžu sa do značnej miery odlišovať od reálnej participácie mužov v rodine (Burgess, 2004). Napriek pomerne výraznému spoločenskému tlaku súčasnej spoločnosti na mužov ohľadom ich zapojenia sa, v skutočnosti len pomerne nízke percento mužov participuje rovnomerne s partnerkou na starostlivosti o deti (Bútorová, 1996; Filadelfiová, Kiczková, Szapuová, 2006). Relatívne vyrovnané je podieľanie sa na „príjemných“ aktivitách – hranie sa, trávenie voľného času s deťmi, prípadne na niektorých aktivitách, ktoré nie sú tradične konotované ako „ženské“ (nakupovanie, vodenie detí do školy a škôlky). Výrazný rozdiel je však v participácii na prácach, ktoré sú „rodované“ (žehlenie, pranie, varenie, drobné opravy a úpravy v domácnosti)“ (Bosý, 2011, 346 – 347).

,,Meniaca sa úloha moderných otcov je charakterizovaná ich zvýšeným zapojením do rodičovstva a povinností v domácnosti. Od mužov sa už neočakáva, že budú jedinými živiteľmi rodiny, zatiaľ čo ženy zostávajú doma menej. Páry si vymieňajú tradičné úlohy, pričom otcovia zostávajú doma a starajú sa o deti. Moderní otcovia sú hravejší a emocionálne expresívnejší, premosťujú priepasť medzi svojimi vlastnými záujmami a záujmami svojich detí. Umožňujú svojim deťom skúmať podnikateľské nápady a venovať sa svojim záujmom a vášňam. Otcovia majú tiež väčšiu flexibilitu pri riadení subjektívnych rodičovských konceptov a aktívne sa zúčastňujú aktivít, ako sú rôzne stretnutia rodičov a každodenné úlohy. Tento posun v úlohe moderných otcov umožnil rodičom spolupracovať ako tím a vytvoriť vyváženejšiu a napĺňajúcu rodinnú dynamiku“ (Cameron, 2023).

Otcovská dovolenka

Otcovská dovolenka sa u nás pomaly ale isto stala realitou a niektorí otcovia ju aj naplno využívajú. Tento trend sa začal realizovať aj u nás a tak si otcovia môžu zobrať otcovskú dovolenku v rozsahu 14 kalendárnych dní. Ako uvádza Černegová (2022) ,,čerpaním otcovskej dovolenky po narodení dieťaťa otcovia nedostávajú 14 dní voľna navyše, pretože čerpaním otcovskej dovolenky sa im skráti o 2 týždne prípadné čerpanie materského. Ak teda otcovia túto možnosť využijú, štandardné vyplácanie „materskej“, ktoré trvá 28 – týždňov sa o už 2 vyčerpané týždne otcovskej dovolenky skráti“. Pripojili sme sa tak k ďalším krajinám, ktoré pre otcov ponúkajú možnosť otcovskej dovolenky. Aj ,,Spojené kráľovstvo je jednou z 94 krajín, ktoré ponúkajú zákonnú otcovskú dovolenku, ale majú pred sebou ešte dlhú cestu k rovnosti rodičov. Zamestnaní otcovia majú právo na dvojtýždňovú dovolenku v zákonnej výške 149 libier týždenne. Ak si želáte zostať na otcovskej dovolenke dlhšie, môžete sa prihlásiť na spoločnú rodičovskú dovolenku, kde matky "darujú" časť svojej materskej dovolenky svojmu partnerovi, opäť v zákonnej sadzbe. Miera využívania týchto dávok však bola nízka, okolo 5 %. Nie je to kvôli často nesprávne uvádzanej neochote zo strany otcov vziať si dovolenku, ale preto, že len málo otcov si ju môže dovoliť. Aktivisti tvrdo lobujú u vlády, aby zaviedla účelovo viazaný systém podobný tomu, ktorý vidíme v Nórsku a Švédsku, kde si muži v priemere berú 16 týždňov platenej dovolenky“ (Machin, 2021). Aj keď môžeme pozorovať u otcov v rôznych krajinách zvýšený záujem o otcovskú dovolenku, nie je im to moc umožnené buď zo strany zamestnávateľa alebo aj zo strany štátu, ktorý poskytuje nielenže veľmi krátky čas ale aj málo financií pre otcov, ktorí by mali o túto možnosť dovolenky záujem. A tak ešte vo väčšine štátov ostávajú na materskej dovolenke skôr ženy ako muži a to hlavne z finančného hľadiska – či už sa to týka výšky materskej/otcovskej dovolenky alebo aj celkového príjmu rodiny.

Záver

Článok sa venuje niektorým vybraním zmenám, ktoré priniesol vývoj otcovstva až do 21. storočia. Tieto zmeny sú o čosi dosť výraznejšie a viditeľnejšie v spoločnosti ako to bolo v 20. storočí. Za najdôležitejšiu zmenu u otcov 21. storočia možno považovať ich veľkú aktívnu angažovanosť sa v starostlivosti a výchove svojich detí. Keďže otec mal od dávnej minulosti primárne ekonomickú alebo tzv. živiteľskú funkciu rodiny, táto funkcia dnes nie je ničím nevídaným. Oveľa viac sa preto do popredia dostáva práve emocionálna a opatrovateľská funkcia, ktorá takpovediac spolu súvisí aj s otcovskou dovolenkou, ktorú si niektorí otcovia berú často krát nie (len) z ekonomického hľadiska ale aj hlavne z vlastnej vôle a presvedčenia, že aj oni chcú byť prínosom pre svoju rodinu a svojich potomkov, a tak im svoj čas a lásku chcú venovať oveľa viac ako len pár hodinami cez týždeň, keď prídu z práce domov. Zmenu tejto opatrovateľsko-emocionálno-aktívnej angažovanosti sa v starostlivosti a výchove o dieťa možno považovať za veľmi príjemnú zmenu v otcovstve, ktorá keď sa v našej spoločnosti udrží, môže priniesť pozitívne zmeny do rodinného ale aj spoločenského života ľudí.

Autorka: Mgr. Zuzana Uličná

Tento text vznikol vďaka podpore projektu UGA: II/6/2023: Postoje k otcovstvu a ich etické kontexty a vďaka podpore projektu VEGA: 1/0158/23: Nenáboženská spirituálna gramotnosť: vznik, rozvíjanie v detstve a význam v dospelosti.

Zoznam použitej literatúry

AMERICAN PSYCHOLOGICAL ASSOCIATION. 2009.The changing role of the modern day father. (online) (cit. 5.11.2023) Dostupné na: https://www.apa.org/pi/families/resources/changing-father

BOSÁ, M. – KOBOVÁ, Ľ. 2017. Otcovstvo (online) (cit. 5.11.2023) Dostupné na: Glosár rodovej terminológie (aspekt.sk)

BOSÝ, D. 2011. SKÚSENOSTI Z ORIENTAČNEJ RODINY AKO PREDPOKLAD AKTÍVNEHO OTCOVSTVA (online) (cit. 12.11.2023) Dostupné na: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Balogova5/subor/bosy.pdf

BUI, A. 2022. How the Fatherhood Role Has Changed (online) (cit. 12.11.2023) Dostupné na: https://www.nolafamily.com/how-the-fatherhood-role-has-changed/

CAMERON, S. 2023. How Has Modern Fatherhood Changed Over Time? (online) (cit. 12.11.2023) Dostupné na: https://fatherresource.org/how-modern-fatherhood-changed-over-time/?utm_...

ČERNEGOVÁ, A. 2022. Otcovská dovolenka od 1. 11. 2022 (online) (cit. 18.11.2023) Dostupné na: https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/otcovska-dovolenka...

LAUNDER, A. 2023. The Changing Role Of The Father (online) (cit. 13.11.2023) Dostupné na: https://theawarenesscentre.com/father/

MACHIN, A. 2021. In praise of fathers: the making of the modern dad (online) (cit. 2.11.2023) Dostupné na: Na chválu otcov: tvorba moderného otca | Rodičia a rodičovstvo | The Guardian