Ľudia charakterizovaní určitou inakosťou sú často opradení rôznymi mýtmi. Podobne si vymýšľame legendy a príbehy aj o národoch či kmeňoch, o ktorých máme málo informácií. Vieme my napríklad to, či skutočne existujú ľudožrúti – t. j. ľudia, ktorí naozaj konzumujú ľudí? Cieľom tohto článku nie je zamýšľať sa nad neznámymi kmeňmi a spôsobom ich stravovania, ale skôr priblížiť (pedagógom, poradenským pracovníkom, psychológom a verejnosti) to, ako fungujú ľudia so zrakovým postihnutím, čo úplne pochopiteľne môže byť pre niekoho, v dôsledku nedostatku informácií, možno porovnateľné hoci aj s už spomínaným ľudožrútom. Vieme my vôbec, kto vlastne sú ľudia so zrakovým postihnutím – sú to len nevidiaci? Naozaj veríme v to, že títo ľudia majú prirodzene lepší sluch alebo „vidia“ srdcom? Ako a o čom s nimi komunikovať?
Kto je človek so zrakovým postihnutím?
Nič nevidí? Chodí s bielou palicou? Má pri sebe vždy sprievodcu alebo vodiaceho psa? Ovláda Braillovo písmo? ... Odpovede na tieto otázky nie sú kladné, v prípade že použijeme slovíčko „vždy.“ Na simuláciu ťažkého zrakového postihnutia nemusíte hneď zatvárať oči a skúšať habkať v priestore. Stačí, ak si pripomeniete situáciu, keď sa snažíte cez špinavé, zarosené okná ranného autobusu nájsť podľa svetiel a farieb veľkých plôch svoj orientačný bod a správne vystúpiť.
Zrakové postihnutie je veľmi široký pojem, môže mať totiž rôzne stupne a dôsledky pre život konkrétneho človeka. V zásade sem zaraďujeme osoby, ktorým okuliare či umelá šošovka už neumožňujú 100 % videnie. Z hľadiska stupňa môžeme hovoriť o škále postupujúcej od ľahkej slabozrakosti až po úplnú slepotu.
V prípade zrakového postihnutia môže ísť o poruchu orgánu alebo funkcie. Pokiaľ hovoríme o poruche orgánu, hovoríme o poruche oka, zrakovej dráhy (zrakového nervu) alebo centra (mozgu). V takomto prípade je čiastočne alebo úplne poškodený orgán, a teda nemôže fungovať tak, ako by mal. Napríklad, v prípade že je poškodený zrakový nerv, informácie z oka sa do mozgu dostávajú len čiastočne, alebo vôbec. Ak ide o poškodenie šošovky, napríklad jej zakalenie („špinavé okno“), oko nie je schopné cez toto zakalenie vnímať dostatočne ostrý obraz. Porucha funkcie znamená, že orgány, teda oko, zrakový nerv i mozog sú v poriadku, nie je tu prítomné žiadne poškodenie, ale videnie je i napriek tomu zhoršené, teda oko nie je naučené vidieť správne. Tieto poruchy sa vyskytujú práve pri poruchách binokulárneho videnia (teda videnia oboma očami).
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že zrakové postihnutie sa môže prejaviť v troch smeroch:
- V zhoršení zrakovej ostrosti, keď človek vidí neostré obrazy, rozmazane, hmlu.
- Ďalej v zúžení alebo výpadkoch zorného poľa, keď človek vidí ako cez tunel, trubicu alebo, naopak, nevidí obrazy priamo pred sebou, ale iba na periférii, prípadne sa v jeho zornom poli objavujú výpadky.
- V poruchách farebného videnia, kedy môže ísť o stratu vnímania niektorých farieb, alebo úplnú stratu farebného vnímania.
Ako a o čom komunikovať?
Odpoveď na druhú časť otázky (o čom) je veľmi jednoduchá – presne o tom isto, ako aj s akýmkoľvek iným človekom – teda o kultúre, športe, dianí vo svete, hudbe, knihách, zážitkoch atď. ... V súvislosti s prvou časťou otázky (ako) ponúkame v nasledujúcich riadkoch zopár tipov umožňujúcich pre nevidiaceho či slabozrakého jednoduchšie uchopiť informáciu, niekedy podávanú napríklad aj len čisto pomocou gest.
„Dobrý deň, som Jana ...“ - nevidiaca osoba si nemusí vždy a v každej situácii zapamätať váš hlas, najmä, keď sa nestretávate často alebo pokiaľ ste v hlučnejšom prostredí. Preto môžete pomôcť tak, že sa pri stretnutí predstavíte.
„Dobrý deň, pán Novák ...“ – vzhľadom na to, že pozdrav „dobrý deň“ počuť veľmi často (napr. pri stretnutiach iných ľudí), pomôže, pokiaľ osobu so zrakovým postihnutím oslovíte priamo po mene (keď ho viete), aby vedel, že sa milý pozdrav týka práve jeho. V prípade, že danú osobu nepoznáte, postačí aj jemný dotyk na ramene, čím tiež naznačíte, že chcete komunikovať.
„Podávam vám ruku ...“ – Čo robiť? Ručnej „naháňačke“ sa môžete ľahko vyhnúť jednoduchým slovným popisom vlastného pohybu.
„Vpravo od vás sa nachádza stolička ...“ – Ak chcete inštruovať človeka so zrakovým postihnutím, čo sa kde nachádza, určite výrazne pomôže, keď sa vyhnete zámenám „tu“ a „tam,“ ktoré nijak konkrétne nedefinujú umiestnenie predmetov. Používanie presného pomenovania smerov „vpravo“ či „vľavo“ alebo prípadne i „pred vami“ a „za vami“ je azda najjednoduchšou alternatívou. Rovnaký princíp platí aj pri odkladaní vecí – „kabát vám vešiam vpravo od vás na vešiak.“
„Dovidenia ...“ .. „Pozrite si ...“ ... „Dnes mám oblečenú červenú sukňu“ ... –Nemusíte sa vyhýbať používaniu výrazov súvisiacich s videním či farbami. Aj človek so svetlo citom si vie veci „pozrieť“ (prehmatať) a farby má osvojené, aj keď ich nikdy nevidel, ako pojmy – teda v priebehu života sa naučil, že napríklad slnko je žlté a tráva zelená.
„Môžem vám pomôcť?“ – často ide asi o najužitočnejšiu otázku, na ktorú vo väčšine prípadov dostanete aj skutočne užitočnú odpoveď. Osoba so zrakovým postihnutím vie, kedy a akú formu pomoci potrebuje.
Keďže každý človek je najlepším expertom sám na seba a na svoje potreby, tiež sa preto neobracajte s prípadnými otázkami na sprievodcu alebo asistenta nevidiacej osoby. Ľudia so zrakovým postihnutím sú individuality s veľmi rôznou osobnosťou, charakterom, prežívaním, postojmi a prejavmi v správaní. A ako je to nakoniec s „lepším sluchom,“ či „videním srdcom?“ Riešenie tejto hádanky azda spočíva v otvorenej a bezprostrednej vzájomnej komunikácii, ktorej cieľom môže byť práve obojstranné spoznávanie jedinečnosti človeka a azda i vyvrátenie istých mýtov.
Autor: Mgr. Tímea Hóková
Ďalšie užitočné linky:
http://www.unss.sk/sk/menu/projekty/publikacie/sme-medzi-vami.htm
http://www.open.ac.uk/inclusiveteaching/pages/understanding-and-awarenes...
http://www.tiresias.org/controls/visual_impairments.htm
http://www.tiresias.org/guidelines/visual.htm
Verzia pre tlač
