Qualitative Approach in Research of the Career Path of Young Successful Workers
Abstrakt: Cieľom tohto článku je pojednať o kvalitatívnom prístupe a jeho vhodnosti pre výskum kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov. Okrem toho, ponúka prehľad a vyhodnotenie kvalitatívnych metód používaných vo výskume rozvoja kariéry. Ako najvhodnejšie kvalitatívne metódy pre výskum kariérovej dráhy mladých a úspešných pracovníkov, boli identifikované biografický výskum, ako typ prípadovej štúdie, a zakotvená teória. Záver článku navyše poskytuje odporúčanie väčšej konzistencie pri realizovaní kvalitatívneho výskumu, aby výskumníci úspešnejšie predchádzali nedostatočnej dôveryhodnosti výsledkov.
Kľúčové slová: Biografický výskum, kariérová dráha, kvalitatívny výskum, mladí úspešní pracovníci, prípadová štúdia, zakotvená teória

Abstract: The aim of this article is to discuss a qualitative research approach and its suitability for the research of the career path of young successful workers. Furthermore, the qualitative methods used in research of career development are overviewed and evaluated. The biographical research, as a type of case study, and the grounded theory are chosen as the most appropriate qualitative research methods for research of the young successful workers' career path. The articles also results in the recommendation of a greater consistency when conducting a qualitative research to prevent it to be considered weak, with low credibility of results.
Keywords: Biographical research, career path, qualitative research, young successful workers, case study, grounded theory

Príspevok vznikol vďaka podpore grantu: UK/312/2015

1 Kariérová dráha mladých úspešných pracovníkov

Kariérová dráha špecificky mladých a zároveň úspešných pracovníkov je v súčasnosti relatívne málo prebádaná. Prečo dôležité venovať jej pozornosť a zisťovať, čo sprevádzalo od detstva jednotlivcov, ktoré následne skoro dosiahli úspech vo svojej kariére?

V posledných rokoch veľké množstvo organizácií rieši stále aktuálny problém, ktorým je nedostatok talentov nielen prítomných vo firmách, ale aj dostupných na trhu. Stáva sa preto stále kľúčovejším a naliehavejším zisťovať, čo je pre úspešné talenty typické a charakteristické.

Podľa výsledkov prieskumu Talent Edge 2020 zrealizovaného spoločnosťou Deloitte (2010), najvýraznejší nedostatok talentov (72%) vedúci pracovníci vo firmách identifikovali v oblasti výskumu a vývoja, ale tiež v odvetví technológií, médií a telekomunikácií až 40%, spotrebného a priemyselného tovaru 39% a v medicíne a zdravotníctve až 37% manažérov vidí nedostatok talentov vo výskume a vývoji ako závažný. Samozrejme, sú aj iné oblasti, o ktorých sa organizácie vyjadrili, že v nich chýbajú talenty, konkrétne, v oblasti vedenia a riadenia (56% opýtaných organizácií), predaja (52%), stratégií a plánovania (51%), ľudských zdrojov (51%), riadenia rizika (49%), obstarávania a dodávateľského reťazca (48%), procesov (48%), financií (48%), informačných technológií (48%), služieb zákazníkom (47%) aj marketingu (46%). Z toho vyplýva, že neexistuje oblasť, kde by bolo talentov a úspešných pracovníkov dostatok, a to aj napriek tomu, že v mnohých štátoch bojujú s nezamestnanosťou, čo aj v prieskume Talent Edge 2020 nazvali talentovým paradoxom (Deloitte, 2010).

Ako je možné, že niektorí ľudia neuspejú a zostávajú nezamestnaní, a niektorí mladí pracovníci sa stávajú úspešnými, sú považovaní za high potentials a uplatňujú svoj talent? V súčasnosti sa vo všeobecnosti úspešný mladý pracovník s vysokým potenciálom spája so schopnosťou rozvíjať a uplaňovať svoj talent v praxi, na čo poukazujú aj rôzne programy rozvoja talentov v organizáciách.

Celkovo, cieľom výskumu kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov je zistiť, aké charakteristiky sú u nich prítomné, a to jednak vnútorné, osobnostné predpoklady úspechu, ale hlavne vonkajšie determinanty prítomné v priebehu života už od detstva a ovplyvňujúce ich kariérny vývin, kariérové voľby a budúci úspech v povolaní.

Aktuálnou otázkou a zároveň témou tohto článku je to, aký metodologický prístup je primerané zvoliť v tejto málo preskúmanej sfére, či zvoliť kvalitatívnu alebo kvantitatívnu cestu, a následne ktoré konkrétne metódy sú najvhodnejšie vo výskume kariérovej dráhy použiť.

Podobnému a veľmi rozsiahlemu výskumu sa v 80. rokoch v Spojených štátoch venoval Benjamin S. Bloom so svojim tímom. Zisťovali, aké vplyvy rodiny a školy pôsobili na deti neskôr úspešné v oblasti športu, umenia a vedy. Aplikovali kvalitatívny prístup a dáta zbierali metódou pološtruktúrovaných rozhovorov s úspešnými jednotlivcami, ich rodičmi aj učiteľmi, avšak viac do hĺbky sa Bloom (1985) ohľadom použitého prístupu a metód analýzy dát vo svojej práci nezmieňuje.

My sme sa rozhodli uplatniť v určovaní vhodného prístupu a metód postup deduktívny a pozrieť sa detailnejšie na oblasť nadradenú sfére výskumu kariérovej dráhy, a teda na oblasť výskumu kariérneho rozvoja celkovo. Zvolili sme tento prístup z už spomínaného dôvodu, že v oblasti výskumu kariérovej dráhy a špecificky kariérovej dráhy mladých a úspešných sa zatiaľ veľa štúdií nezrealizovalo.

2 Kvalita vo výskume rozvoja kariéry

Prvou z otázok, ktoré si kladieme je, či si zvoliť kvalitatívny alebo kvantitatívny prístup vo výskume, či ísť cestou zberu dát od veľkého množstva participantov, alebo ísť viac do hĺbky problematiky s menej účastníkmi. Je potrebné zvážiť tu vhodnosť týchto dvoch prístupov aj jednotlivých metód, ale zároveň si uvedomujeme aj určitý tlak vedeckej obce a istý skepticizmus voči dôveryhodnosti kvalitatívnych metód. Preto sa i tejto problematiky v článku dotýkame.

Kvalita vs. kvantita vo výskume rozvoja kariéry

Z celkového počtu 3279 štúdií a článkov venovaných výskumu rozvoja kariéry v rokoch 1990 až 2009 len 8,6% použilo alebo sa venovalo kvalitatívnemu prístupu a metódam, teda čisto kvantitatívnych štúdií a článkov bolo v tejto oblasti až 91,4% (Stead et al., 2012). Z toho okrem iného usudzujeme, že kvalitatívny prístup je vo všeobecnosti stále významne menej využívaný, ale aj akceptovaný, ako kvantitatívny.

Otázkou zostáva, či je tento pomer výsledkom skutočnej vhodnosti kvantitatívnych metód, alebo len menšou znalosťou a skúsenosťou s kvalitatívnym prístupom a menšou dôverou v jeho validitu a reliabilitu. Podľa nášho názoru, vo veľkej miere k tomu prispieva práve druhá spomenutá možnosť, i keď nespochybňujeme, že sú otázky aj v tejto sfére, kde kvalitatívny prístup jednoznačne vhodný nie je.

Tento náš názor podporuje aj fakt, že až 37% kvalitatívnych alebo zmiešaných výskumných štúdií na tému rozvoja kariéry vôbec nešpecifikovalo, aký konkrétny kvalitatívny prístup a metódy uplatnili (Stead et al., 2012). Aj táto nedôslednosť výskumníkov môže byť dôvodom, prečo je kvalitatívny prístup menej akceptovaný a výsledky považované za menej dôveryhodné.

Pri výskume našej relatívne málo prebádanej problematiky, kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov, považujeme za neprípustné strániť sa kvalitatívnych metód len preto, že väčšina výskumníkov považuje tento prístup za málo spoľahlivý alebo dôveryhodný. Skôr vidíme ako podstatné zabezpečiť, a to pri najrôznejších kvalitatívnych výskumoch, aby sa dôvery v tieto metódy zvyšovala, a aby sa im dostávalo väčšieho uznania vedeckej verejnosti. Toto však stojí na výskumníkoch, ktorí kvalitatívne štúdie realizujú.

Prehľad kvalitatívnych metód uplatňovaných vo výskume rozvoja kariéry

Najpoužívanejšími kvalitatívnymi metódami vo výskume rozvoja kariéry sú prípadová štúdia (18,5%) a zakotvená teória (11,9%). Biografický výskum, ktorý by mohol byť zaujímavým prístupom pre naše budúce skúmanie, k čomu sa vrátime neskôr, bol použitý iba v 0,7% štúdií. (Stead et al., 2012)

Teraz sa stručne pozrieme na jednotlivé kvalitatívne metódy uplatňované vo výskume rozvoja kariéry a posúdime ich vhodnosť pre výskum problematiky kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov.

Prípadová štúdia je jednou z metód, ktorú vnímame ako potenciálne vhodnú pre výskum kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov, pretože ide o podrobný popis a rozbor rozsiahlych dát od malého množstva prípadov, a hľadanie odpovede na otázku – aké sú charakteristiky daných prípadov (Hendl, 2005; Berg, 2008)? V našom prípade, aké sú charakteristiky mladých úspešných pracovníkov? Navyše, ak ide o problematiku málo preskúmanú, tzv. kolektívna prípadová štúdia (Stake, 1995) poskytuje nielen vhľad do problematiky, ale aj možnosť testovať, modifikovať či navrhovať teórie.

Zakotvená teória je tiež jednou z uplatniteľných metód, lebo stojí na správaní a interakciách sledovaných jedincov a procesoch prítomných v ich prostredí, pričom cieľom výskumu je návrh teórie pre fenomény v určitej situácii (Hendl, 2005). Čiže v súvislosti s výskumom kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov hovoríme o správaní, interakciách a vplyvoch prostredia počas života jednotlivca, vplyvoch prostredia už do detstva, ktoré mohli prispieť k jeho skorému budúcemu úspechu v kariére.

Metódu obsahovej analýzy nie je vhodná ako hlavná metóda, ale vnímame možnosť jej doplnkového využitia, keďže vychádza predovšetkým z analýzy obsahu textov, dokumentov a iných, napr. vizuálnych zdrojov, ako napríklad obrázky (Hendl, 2005), čo je nie je dostačujúce pre poznanie vplyvov na úspech jedincov do budúcna, ale v prípade výskytu takýchto zdrojov by nebolo na mieste ich opomenúť.

Naratívny výskum spočiatku bol považovaný za možnú cestu, vzhľadom na využitie naratívneho rozhovoru v biografickom výskume ako type prípadovej štúdie – rozprávanie o živote, avšak neobmedzované doplňujúcimi otázkami (Hendl, 2005), čo nakoniec práve preto pri špecifickosti našej problematiky nepovažujeme za najvhodnejší prístup. Vidíme ako podstatné, rozhovor s daným jednotlivcom do určitej miery usmerňovať v súvislostiach našej problematiky a pomocou doplňujúcich otázok rozširovať poznanie jeho skúsenosti počas život.

Konsenzuálny kvalitatívny výskum nevyberáme ako vhodnú alternatívu, aj keď využitie otvorených otázok, malé vzorky účastníkov, dôležitosť kontextu a zameranie na vnútorné skúsenosti, postoje a presvedčenia (Hill, Knox, Thompson, Williams & Hess, 2005), sú ako prístup pre náš výskum vhodné, chýba tu zameranie na externé vplyvy v prostredí, a zároveň konsenzus viacerých posudzovateľov pri určovaní významu dát nie je možné uplatniť v podmienkach nášho výskumu.

Keďže cieľom fenomenologického skúmania je popísať a analyzovať prežitú skúsenosť so špecifickým fenoménom (Hendl, 2005), nepovažujeme túto metódu za primeranú pre výskum kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov. V tejto sfére zatiaľ nemáme fenomén určený, ale hľadáme prítomnosť rôznych vplyvov potenciálne súvisiacich s dosiahnutým budúcim úspechom.

Vzhľadom na to, že pri akčnom výskume sa výskumníci a skúmaní rovnako podieľajú na interpretácii výsledkov, a proces výskumu je zároveň procesom učenia a zmeny (Hendl, 2005; Berg, 2008), ani túto metódy nevyberáme ako vhodnú. Vo výskume kariérovej dráhy mladých a úspešných totiž neriešime len aktuálny stav, ale hľadáme minulé vplyvy pôsobiace na kariérny úspech objavujúci sa v budúcnosti.

Dostávame sa k biografickému výskumu, ako určitému typu prípadovej štúdie, ktorý využíva rekonštrukciu a interpretáciu priebehu života alebo časti života jedinca k vysvetleniu určitých osobných alebo spoločenských javov (Hendl, 2005), teda napr. aj kariérneho úspechu už v mladom veku. Hlavne z tohto dôvodu sa k metóde biografického výskumu prikláňame ako k jednej z významných možností vhodných pre výskum kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov.

Poslednou z metód využívaných vo výskume rozvoja kariéry je etnografia, ktorú sme tiež vylúčili spomedzi vhodných pre výskum kariérovej dráhy, pretože v tomto prístupe ide o popis kultúry nejakej skupiny ľudí, ich hodnôt, postojov, noriem a jazyka (Hendl, 2005), čo nie je v súlade s cieľmi a orientáciou skúmania priebehu života pracovníkov, ktorý dosiahli úspech v kariére v relatívnej nízkom veku.

3 Vhodné metódy pre výskum kariérovej dráhy

Biografický výskum (prípadová štúdia)

Prípadová štúdia znamená väčšiu hĺbku skúmanej problematiky. Podľa našich úvah a zistení, pre účely výskumu kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov je najvhodnejšou metódou prípadová štúdia zameraná na skúmanie udalostí, rolí a vzťahov (Hendl, 2005), prítomných v priebehu života jednotlivca, a zároveň takých, ktoré mohli ovplyvniť jeho budúci úspech v kariére.

Preto smerujeme k biografickému výskumu, ktorý sa zameriava na vnútorné perspektívy jednotlivca, interakcie v sociálnom kontexte (vo výskume kariérovej dráhy hlavne škola a rodina) a skúsenosti v rôznych rolách v priebehu života (Hendl, 2005).

Súčasne, porovnávaním prípadov a biografií možno nájsť vzorce životných dráh. Vtedy hovoríme o kolektívnej prípadovej štúdii, pomocou ktorej získavame nielen hlboký vhľad do problematiky, ale môžeme navrhnúť celú teóriu (Stake, 1995), čo nám dáva významný priestor v problematike, ktorá je málo preskúmaná.

Príklad biografického výskumu vo výskume rozvoja kariéry

Zaujímavým príkladom uplatnenia metódy biografického výskumu je štúdia Blooma (1985) a jeho výskumného tímu. Prostredníctvom rozhovorov s jednotlivcami, ktorí dosiahli úspech v oblasti svojej pôsobnosti (umenie, šport, veda), zisťovali, aké faktory prítomné počas ich života pozitívne vplývali na rozvoj ich talentu a vzťahu k sfére, v ktorej uspeli, pričom sa predovšetkým zamerali na vplyvy v kontexte prostredia rodiny, školy a záujmových aktivít.

Zakotvená teória

Pri úvahách o kolektívnej prípadovej štúdii a navrhovaní teórie týkajúcej sa kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov, sa dostávame ďalej k možnosti uplatniť zakotvenú teóriu ako metódu výskumu tejto problematiky. I v prípade zakotvenej teórie výskum smeruje k návrhu teórie, a to prostredníctvom dát zhromaždených rôznymi metódami zberu dát, vybranými podľa potreby, primeranosti pre výskum aj možností výskumníka.

Zároveň vieme, že metóda zakotvenej teórie je užitočná v aplikovanom výskume (Hendl, 2005), čo je vhodné pre budúci výskum kariérovej, ktorý má byť prínosom aj pre prax a rozvoj predpokladov budúceho kariérneho úspechu už od detstva.

Príklad zakotvenej teórie vo výskume rozvoja kariéry

Bimrose, McMahon a Watson (2015) uplatnili metódu zakotvenej teórie vo výskume rozvoja kariéry žien v priebehu života. Cieľom ich výskumu bolo zistiť, ako môžu kariérne príbehy starších žien ovplyvniť prax a politiku v rozvoji kariéry, prípadne kariérny rozvoj žien viac podporiť. I keď téma ich štúdie nie je celkom blízka problematike, pre ktorú hľadáme vhodnú metódu výskumu, oblasť je podobná a rovnako aj naším cieľom je vytvoriť koncept alebo teóriu, ktorá by poskytla do istej miery návod, ako už od detstva rozvíjať jednotlivcov tak, aby v dospelosti ľahšie uplatnili svoj talent a stali sa úspešnými.

4 Záver a odporúčania

Potreba uplatnenia kvalitatívnych metód v projekte „Kariérová dráha mladých úspešných pracovníkov“ je významná, pretože kvantitatívny prístup by s ohľadom na ciele projektu neposkytol dáta dosť rozsiahle a s dostatočnou výpovednou hodnotou (Rowan-Kenyon, Perna & Swan, 2011). Preto sme pri posudzovaní prístupov a jednotlivých metód zvolili možnosť kvalitatívneho výskumu a metódy biografického výskumu a zakotvenej teórie ako dve najhodnejšie pre naplnenie cieľom výskumu kariérovej dráhy mladých úspešných pracovníkov.

Zároveň, za veľmi významné považujeme spomenúť potrebu dbať na dôslednosť v realizácii kvalitatívneho výskumu, aby bol tento prístup stále viac akceptovaný a výsledky považované za dôveryhodné. S dôrazom na dôveryhodnosť výskumu plánujeme pristupovať nielen k výskumu kariérovej dráhy mladých a úspešných, ale odporúčame to aj každému iného kvalitatívnemu výskumníkovi, ktorého záujmom je okrem iného aj rozvoj uplatňovania kvalitatívneho prístupu vo výskume v psychológii, aj iných spoločenských vedách.

Mgr. Martina Urbaašek MBA
Autorka je doktorandkou na Ústave aplikovanej psychológie FSEV UK v Bratislave. Venuje sa prevažne pracovnej psychológii a manažmentu, špecifickejšie kariérovému úspechu, talentovaným mladým manažérom / pracovníkom, téme ich identifikácie a následného rozvoja. Témou jej dizertačnej práce je Kariérová dráha úspešných mladých pracovníkov, pričom jej cieľom je identifikovať kľúčové vplyvy na dosahovaniu úspechu týchto jednotlivcov. Okrem toho, niekoľko rokov aktívne pracuje v manažmente ľudí a tímov v rôznych sférach biznisu a podnikania.
Zoznam bibliografických odkazov

BERG, B. L. 2007. Qualitative research methods for the social sciences. Boston, MA: Allyn & Bacon, 2007. 400s. ISBN 0-205-48263-5.

BIMROSE, J., MCMAHON, M., WATSON, M. 2015. Women's career development throughout the lifespan: An international exploration. New York: Routledge, 2015. 270s. ISBN 978-0-415-81677-9.

BLOOM, B. S. 1985. Developing talent in young people. New York: Ballantine Books, 1985. 572s. ISBN 034531509X.

HILL, C. E., KNOX, S., THOMPSON, B. J., WILLIAMS, E. N., HESS, S. A. 2005. Consensual qualitative research: An update. In Journal of Counselling Psychology. ISSN 1939-2168, 2005, 52(2), 196-205.

HENDL, J. 2005. Kvalitativní výzkum: základní metody a aplikace. Praha: Portál, 2005. 408s. ISBN 80-7367-040-2.

ROWAN-KENYON, H. T., PERNA, L. W., SWAN, A. K. 2011. Structuring opportunity: The role of school context in shaping high school students´ occupational aspirations. In Career Development Quarterly. ISSN 2161-0045, 2011, 59(4), 330-344.

STAKE, R. E. 1995. The art of case study research. London: Sage, 1995. 192s. ISBN 080395767X.

STEAD, G. B., PERRY, J. C., MUNKA, L. M., BONNETT, H. R., SHIBAN, A. P., CARE, E. 2012. Qualitative research in career development: content analysis from 1990 to 2009. In International Journal for Educational and Vocational Guidance. ISSN 1573-1782, 2012, 12, 105-122.