The relation of relaxation and surviving stress in college students
Abstrakt: Množstvo ľudí denne bojuje s rôznymi stresovými situáciami, avšak špecifické prínosy relaxácie na zdravie jedinca zostávajú do značnej miery neznáme. Empirické výskumy dokazujú účinnosť relaxácie pri prekonávaní stresu, preto sme sa naším výskumom rozhodli sledovať vzťah relaxácie a prežívania stresu vysokoškolských študentov. Výskumný súbor tvorilo 90 participantov vysokých škôl na Slovensku. Náhodným výberom sme 60 z nich rozdelili do dvoch experimentálnych skupín, pričom respondenti prvej experimentálnej skupiny relaxovali prostredníctvom kontrolovaného dýchania, respondenti druhej skupiny počúvaním hudby po dobu troch týždňov päť minút denne. Dáta sme získali dotazníkovou batériou, ktorú respondenti vypĺňali pred a po experimente. Závery výskumu ukazujú, že prostredníctvom relaxácie je možné zmierniť prežívaný stres a tým sa potvrdil signifikantný vzťah relaxácie a prežívania stresu.
Kľúčové slová: copingové stratégie, kontrolované dýchanie, relaxácia, stres, vysokoškolskí študenti

Abstract: Many people struggled daily with various stressful situations, but the specific benefits of relaxation on an individual's health remain largely unknown. Empirical research proves the effectiveness of relaxation in overcoming stress, so we have decided in our research to study that the relationship of relaxation is key to the survival of undergraduate students. The research file consisted of 90 university students in Slovakia. Using random selection, 60 of them were divided into two experimental groups, with the respondents of the first experimental group being tested by controlled breathing. The respondents from the second group listened to music for three weeks, five minutes a day. We obtained the data from a questionnaire that the respondents had filled in before and after the experiment. The research findings from both the experimental trial and questionnaire showed that relaxation, in fact, does alleviate the prevalence of stress. This ultimately confirms the significant relationship between relaxation and stressfulness.
Key words: controlled breathing, coping strategies, relaxation, stress, university students

Foto: Peter Senko (2018)

Úvod

Stres je všade okolo nás – v práci, v našom okolí, v osobnom živote. Stal sa neodvratným spoločníkom vo všetkých oblastiach nášho bytia. Stretávajú sa s ním ľudia pracujúci, ktorí prichádzajú neskoro domov kvôli nadčasom, taktiež učitelia, či študenti. Vyvstáva však niekoľko otázok. „Čo robiť? A čo nerobiť v strese?“, „Ako zvládnuť tieto stresové situácie?“.

Dospievajúci, ktorí po prvýkrát opustia svoj domov s cieľom študovať na vysokej škole, sú obzvlášť zraniteľní voči vplyvu a následkom stresu. Bez ohľadu na socio-ekonomický status, rasu, pohlavie alebo etnickú príslušnosť je stres študentov hlavným faktorom pri určovaní toho, ako dobre sú schopní fungovať v rámci akademického, sociálneho a rodinného prostredia. Stres je reakcia, ktorá môže zmeniť fyzické a duševné zdravie.

Stresovaným a napätým jedincom sa v prvom rade odporúča zmeniť spôsob, akým dýchajú. Spoločným cieľom dýchacích pokynov je bojovať proti rýchlemu, plytkému a nepravidelnému dýchaniu (Conrad, Müller, & Doberenz, 2006).

Stres, jeho zdroje a dôsledky u vysokoškolských študentov

Odvolávajúc sa na Wheelera (2007) môžeme stres definovať ako slovo vyjadrujúce množstvo využitej sily voči objektu. V reálnom živote stres súvisí s tým, ako určité problémy vyžadujúce istú dávku sily, pôsobia na ľudský život. Príkladmi môžu byť finančné problémy, zdravotné ťažkosti, konflikty v medziľudských vzťahoch.

Akademický výkon študentov môže byť ovplyvnený mnohými faktormi. Phinney a Haas (2003) špecifikovali zdroje stresu konkrétnejšie ako jedinečný súbor stresových bojov, ktoré študent musí zvládnuť, a ktoré zahŕňajú: zložité finančné problémy, domáce povinnosti, zodpovednosť súvisiaca s dosiahnutím úspechu v škole a akademické zaťaženie. Arnett (2000) popísal vynárajúcu sa dospelosť ako prechodné štádium medzi adolescenciou a dospelosťou, kedy 18 až 25 roční čelia osobitým problémom a vývinovým úlohám. Mladí v tomto veku musia nadobudnúť zručnosti vo vzťahoch, učia sa nezávislosti od rodičov a rozvíjajú svoju identitu, čo môže byť stresujúce a vyvolávajúce úzkosť (Meadows, Brown, & Elder, 2006). Hoci sú niektoré zdroje stresu nevyhnutné pre osobný rast, množstvo stresu môže študentov zaplaviť natoľko, že ovplyvní aj ich schopnosť danú situáciu zvládnuť. Strach z akademického zlyhania je faktorom, ktorý vedie k negatívnym myšlienkam o sebe a o tom, že vysokú školu nedoštudujú (Bhujade, 2017). Výskumy však ukazujú, že stresory z akademického prostredia vplývajú na výkon a zdravie študentov viac ako faktory sociálneho prostredia (Abouserie, 1994).

Dopad stresu na indivíduum sa prejavuje vo forme strachu, úzkosti, viny a depresie, vo vážnejších prípadoch aj formou suicidálnych myšlienok. Okrem toho sú evidované aj zlé stravovacie návyky, nedostatok cvičenia, poruchy spánku a zvyšuje sa aj množstvo prejavov deštruktívneho správania, ako napríklad častejšie fajčenie, užívanie drog alebo alkoholu (Dom, & Haefell, 2013 in Bernstein, & Chemaly, 2017). U vysokoškolákov Edwards a kol. (2010) upozornili na vplyv chronického stresu, ktorý má súvis s príznakmi ako nevoľnosť, bolesti hlavy, bolesť žalúdka, kŕče. Taktiež je u študentov častá konzumácia nezdravých jedál, najmä sladkostí, hlavne v období zvýšeného stresu, napríklad počas skúškového obdobia (Hudd a kol., 2000).

Copingové stratégie

Coping je definovaný ako kľúčová premenná v procese znižovania, minimalizovania alebo tolerovania stresu a pri prevencii psychickej záťaže. Stratégiu chápeme ako kognitívny a emocionálny pokus riešiť vnútorné alebo vonkajšie požiadavky situácie, v ktorej sa nachádzame. Vysokoškolskí študenti sa vyrovnávajú rôznymi spôsobmi s dosiahnutým úspechom, či neúspechom počas svojho štúdia. Pre menšinu študentov je výzva príliš veľká a následne ukončujú štúdium (Deasy a kol., 2014). Podľa výskumu z roku 2002 u študentov patria medzi najčastejšie preferované – stratégia rišenia problému, hľadania sociálnej opory a na poslednom mieste volili stratégiu vyhýbania (Frankovský, 2002). Rozdiel v preferencii copingových stratégií medzi mužmi a ženami navštevujúcimi vysokú školu nebol jasne potvrdený. Výskum z roku 2007 bol zameraný na meranie copingových stratégií u 166 VŠ študentov, pričom sa u dievčat zistila významná korelácia medzi úrovňou stresu a hľadaním sociálnej opory, vyhýbaním, či sebaobviňovaním. U chlapcov boli preukázané nasledovné korelácie: akademický stres a vyhýbanie, rodinné stresory a využitie sebaovládania, každodenné stresové udalosti a únik (Brougham, Zail a kol., 2009).

Relaxácia

Nepriaznivý vplyv psychickej záťaže na zdravie vysokoškolských študentov, ich akademický výkon, no aj maladaptívne stratégie sú znepokojujúce. Okrem adekvátnej sociálnej opory existuje mnoho ďalších foriem, ktoré môžu študenti aplikovať pri prekonávaní stresových situácií a zmierniť tak účinky stresu na ich zdravie. Jednou z preferovaných je aj relaxácia.

Relaxačná odpoveď je fyzický stav hlbokého odpočinku, ktorý mení fyzické a emocionálne reakcie na stres (Klinic Community Health Center, 2010). Existujú rôzne druhy relaxačných techník, napríklad jóga, relaxačná hudba, riadená imaginácia, Jacobsonova progresívna relaxácia, Schultzov autogénny tréning, či biofeedback. Avšak medzi najjednoduchšiu formu relaxácie môžeme radiť kontrolované dýchanie. Manipulácia s respiračnou frekvenciou sa ukazuje ako účinný prostriedok na ovplyvnenie celkovej fyziológie. Spoločným cieľom inštrukcií je bojovať proti rýchlemu, nepravidelnému dýchaniu (Baker, 2012).

Výskumný súbor

Výskumný súbor v nami prezentovanom výskume tvorilo 90 respondentov, z toho 24 mužov a 66 žien vo veku od 18 do 28 rokov. Probandi sú študentmi vysokých škôl so zameraním - medicína, ošetrovateľstvo, psychológia, učiteľstvo, ekonómia a študenti s technickým zameraním. Výskumu sa zúčastnili dobrovoľne, dotazníky vypĺňali online. Priemerný vek bol 22,03 a štandardná odchýlka 1,74. Najvyššie zastúpenie mali 23 roční v počte 22, čo tvorilo 24,4% celkového súboru. Najvyššie zastúpenie mali študenti učiteľstva z Komenského univerzity v Bratislave, následne študenti psychológie z Katolíckej univerzity v Ružomberku a študenti Univerzity Pavla Jozefa Šafárika z Košíc z odboru medicína.

Výskumné nástroje

Základ výskumu tvorí experiment prevádzaný po dobu troch týždňov, údaje od respondentov sme získavali prostredníctvom dotazníkov. Za účelom analýzy copingových stratégií bol vo výskume použitý dotazník BRIEF COPE, na zistenie miery zraniteľnosti stresom bol zadaný dotazník dispozície ku stresu. Ďalším bol dotazník Ten Item Personality Inventory (TIPI) na mapovanie osobnostných rysov respondentov. Pre zistenie možných prežívaných prejavov stresu sme rozšírili batériu aj o otázky týkajúce sa symptómov vyskytujúcich sa počas stresových situácií. Súčasťou boli aj demografické otázky, otázka zameraná na zistenie situácií, ktoré považujú respondenti za stresujúce, kde mali možnosť vlastnej odpovede a následne aj otázka týkajúca sa činností, ktoré využívajú pre zvládanie stresových situácií. Pri tejto otázke mali možnosť výberu minimálne 4 z 15 ponúkaných alternatív.

BRIEF COPE

Stratégie zvládania boli identifikované použitím 28-položkového dotazníka známeho ako BRIEF COPE z roku 1997, ktorého autorom je Carver. V BRIEF COPE existuje 14 rôznych stratégií vyrovnávania sa rozdelených aj do 3 základných skupín.

Stratégie zamerané na problém: aktívne zvládanie, plánovanie, pozitívne prerámovanie, akceptácia, religiozita a spiritualita. Stratégie zamerané na emócie: humor, využívanie emocionálnej opory, použitie inštrumentálnej sociálnej opory, ventilovanie, odangažované správanie. Stratégie zamerané na únik: sebarozptýlenie, popretie, zneužívanie drog, sebaobviňovanie.

Respondenti mali možnosť odpovedať pomocou 6 bodovej likertovskej škály, pričom
6 znamenalo úplne platí a 0 úplne neplatí (Šiňanská, Šandlová, 2013). Vnútornú konzistenciu testu sme merali pomocou koeficientu Cronbachovo alfa. BRIEF COPE dosiahol hodnotu
α = 0,762, split- half reliabilita, ktorá je jedným z ďalších ukazovateľov reliability vykázala hodnoty α = 0,638 a α = 0,662.

Dotazník dispozície ku stresu

Na hodnotenie zraniteľnosti voči stresu bol vyvinutý Dotazník dispozície ku stresu (Stress Vulnerability Scale = SVS) autormi Millerom a Smithovou v roku 1985. Týmto dotazníkom sa meria, nakoľko je človek náchylný na fyzický a psychický stres (Tariq, & Mujeeb, 2013). Obsahuje 20 položiek, ktorých výroky probandi hodnotili 5 bodovou stupnicou Likertového typu. Zahŕňala stupne od 1 = vždy do 5 = nikdy. Hodnota Cronbachovho alfa bola v tomto prípade α = 0,748, split -half reliabilita α = 0,468 a α = 0,771.

Ten Item Personality Inventory (TIPI)

TIPI bol navrhnutý Goslingom, Rentfrowom a Swannom v roku 2003, aby posúdili konšteláciu čŕt definovaných päť faktovou teóriou osobnosti.
Dotazník je tvorený 10 položkami hodnotenými pomocou 7 bodovej škály, pričom 1 znamená úplne nesúhlasím a 7 úplne súhlasím (Treuer, Gillihan a kol., rok neuvedený). Dotazník TIPI zahrnutý do výpočtov vnútornej konzistencie nebol, pretože samotní autori neodporúčajú prepočítavať reliabilitu pre krátkosť nástroja, nakoľko dokázaná bola v niektorých z položiek (α = 0,68; 0,40; 0,50; 0,73; 0,45), aj keď v nižšej miere ako u nástroja BIG FIVE. Relatívne nižšia vnútorná konzistencia tohto nástroja mohla byť spôsobená faktom, že jednotlivé škály sú tvorené len dvomi položkami (Gosling, Rentfrown, & Swann, 2003).

Prejavy stresu

V tejto časti dotazníkovej batérie bolo respondentom predložených 13 tvrdení opisujúcich možné prejavy stresu. Na výroky typu: „Nemôžem zaspať alebo sa počas spánku budím“, „Trpím žalúdočnými ťažkosťami“, „Točí sa mi hlava“ odpovedali respondenti prostredníctvom 4 bodovej škály, pričom 0 znamenala vôbec to neplatí a 3 stále to platí. Cronbachovým alfa sme namerali α = 0,846, čo sa vo výskume považuje za dostatočné. Split – half reliabilita bola
α = 0,759 a α = 0,760.

Priebeh a realizácia výskumu

Respondenti sa výskumu zúčastnili dobrovoľne, súhlasili so spracovaním údajov a pre potrebu ďalej sa s nimi kontaktovať, uvádzali aj svoje e-mailové adresy. Ku každej adrese bolo pridelené číslo, pod ktorým respondent počas celého experimentu figuroval. Pomocou generátora náhodných čísel sme účastníkov rozdelili do dvoch experimentálnych skupín s počtom probandov 30 v každej skupine.
Experimentálne skupiny po dobu troch týždňov - 5minút denne - mali za úlohu vykonávať jeden zo zadaných druhov relaxácie.
Experimentálna skupina 1 prevádzala relaxáciu nácvikom kontrolovaného dýchania. Účastníkom vybraným do tejto skupiny boli zaslané inštrukcie a videonahrávka, podľa ktorých dané cvičenie prevádzali.
Experimentálna skupina 2 relaxovala denným počúvaním relaxačnej hudby nami vybranej, taktiež po dobu troch týždňov 5 minút denne.

Pre zvýšenie motivácie danú relaxáciu robiť, obdŕžali obe experimentálne skupiny tabuľku s rozpisom jednotlivých dní, kde mali zaznačovať splnenie, respektíve nesplnenie relaxovania pre daný deň. Po desiatich dňoch od začatia experimentu boli e-mailom požiadaní, aby dané tabuľky obratom zaslali z dôvodu kontroly prevádzania relaxácie. Po uplynutí troch týždňov boli znova probandom administrované dotazníky.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Dotazníkom sledujúcim dispozíciu k stresu sme zisťovali citlivosť respondentov voči stresorom. Priemernú hodnotu dosahovali 21,35, štandardná odchýlka 8,96. Hodnoty vo všetkých osobnostných dimenziách dosahujú strednej úrovne (medián = 4,50 – 5,50), pričom domény ako svedomitosť a otvorenosť sú jednými z najsilnejších.

K najčastejšie preferovaným copingovým stratégiám patrili aktívne zvládanie, plánovanie, pozitívne prerámovanie, využívanie emocionálnej opory a použitie inštrumentálnej sociálnej opory. Najmenej využívanými boli zneužívanie drog, popretie a odangažované správanie.

Z dotazníka zameriavajúceho sa na zistenie prejavov stresu vysokoškolských študentov sme zistili, že medzi najčastejšie problémy mladých ľudí bojujúcich so stresom patria: únava počas dňa, nervozita, chýbanie motivácie a nezáujem o školské/pracovné povinnosti. 81,1% z 90 účastníkov považuje za najväčší stresor skúšky v škole, ďalej 28,8% uvádza časovú tieseň a 17,7% konflikty za situácie vyvolávajúce stres. Menej ako 5% probandov medzi stresujúce zaradilo návštevu lekára, cestovanie, prebratie zodpovednosti, tlak okolia a strach z budúcnosti. Až 73 účastníkov (81,1%) výskumu sa stres snaží zmierniť počúvaním hudby, relaxáciu využíva 29 účastníkov, čo je 32,2%. K menej často uvádzaným aktivitám patria antistresové omaľovánky (6,7%) a pitie alkoholu (12,2%). K ďalším činnostiam, ktoré vedú vysokoškolských študentov k lepšiemu zvládnutiu stresovej situácie patrí spánok, čítanie kníh, stretnutie s priateľmi, prechádzka a mnohé ďalšie.

Rozdiel v miere prežívaného stresu medzi experimentálnou skupinou aplikujúcou kontrolované dýchanie a experimentálnou skupinou počúvajúcou hudbu sa pred relaxáciou nepotvrdil. Signifikantný rozdiel (p = 0,040) sa prejavil v jednej z copingových stratégií, konkrétne aktívne zvládanie, medzi respondentmi experimentálnych skupín, čo mohlo byť spôsobené práve náhodným výberom, ktorý sme ovplyvniť nemohli.

V osobnostných dimenziách respondentov signifikantný rozdiel preukázaný nebol, taktiež ani v jednom z prejavov stresu.
Vďaka neparametrickému testu sme teda zistili, že vo väčšine prípadov nie je signifikantný rozdiel medzi respondentmi experimentálnych skupín pred začatím relaxácie.

Mnoho výskumov je orientovaných na vzťah osobnosti a copingových stratégií. Nakoľko sme v našom výskume administrovali aj dotazník TIPI, sledovali sme pomocou Spearmanovho korelačného koeficientu vzťahy osobnostných domén so štrnástimi faktormi zvládania. Signifikantný negatívny vzťah môžeme sledovať u copingových stratégií humor a zneužívanie drog s osobnostnou doménou prívetivosť. Humor a taktiež sebarozptýlenie, využívanie emocionálnej opory, zneužívanie drog, odangažované správanie negatívne korelovali so svedomitosťou. Použitie inštrumentálnej opory štatisticky významne a pozitívne korelovalo s extraverziou. Ďalší signifikantný negatívny vzťah sa zistil medzi emocionálnou stabilitou a stratégiami zameranými na únik (popretie, sebaobviňovanie, zneužívanie drog) a stratégiami zameranými na emócie, konkrétne ventilovanie a odangažované správanie. Otvorenosť ako posledná z osobnostných domén negatívne korelovala s copingovými stratégiami sebaobviňovanie a odangažované správanie.

Po relaxácii dosiahli respondenti skupiny relaxujúcej pomocou brušného dýchania zmiernenie prežívaného stresu (viď Tab. 1). K signifikantnému zníženiu miery stresu u vysokoškolákov počúvajúcich relaxačnú hudbu nedošlo.

Tab. 1 Rozdiely v miere prežívaného stresu u respondentov experimentálnej skupiny aplikujúcej kontrolované dýchanie pred a po relaxácii

Vysokoškolskí študenti zapojení do výskumu a relaxujúci prostredníctvom dýchania dosiahli významných zmien v copingových stratégiách zameraných na aktívne zvládanie, odangažované správanie a sebaobviňovanie (viď Graf 1).

Graf 1 Rozdiely v preferenciách copingových stratégií u respondentov experimentálnej skupiny aplikujúcej kontrolované dýchanie pred a po relaxácii

Rozdiel v copingových stratégiách respondentov počúvajúcich hudbu bol signifikantný v jednej z nich, a to sebaobviňovaní (viď Graf 2).

Graf 2 Rozdiely v preferenciách copingových stratégií u respondentov experimentálnej skupiny relaxujúcej prostredníctvom počúvania hudby pred a po relaxácii

V oboch experimentálnych skupinách patrili medzi najvyššie hodnotené prejavy únava počas, chýbanie motivácie a nervozita. V skupine s kontrolovaným dýchaním sa signifikantne znížili po pôsobení relaxácie žalúdočné ťažkosti (p = 0,049), došlo k zníženiu prežívanej nervozity
(p = 0,048) a taktiež chýbanie motivácie bolo hodnotené pozitívnejšie (p = 0,039) (viď Graf 3). V prípade vysokoškolákov počúvajúcich hudbu sa signifikantne zmiernila únava počas dňa
(p = 0,035) a nervozita (p = 0,021) (viď Graf 4).

Graf 3 Rozdiely v prejavoch stresu u respondentov experimentálnej skupiny aplikujúcej kontrolované dýchanie pred a po relaxácii

Graf 4 Rozdiely v prejavoch stresu u respondentov experimentálnej skupiny relaxujúcej prostredníctvom počúvania hudby pred a po relaxácii
DISKUSIA

Naším výskumom sme chceli poukázať na vzťah relaxácie a prežívania stresu u vysokoškolských študentov. Sústredili sme sa na mladých ľudí študujúcich na slovenských vysokých školách, či už s humanitným alebo technickým zameraním. Dôležitým poznatkom celého výskumu bolo potvrdenie účinnosti relaxácie na prežívanie stresu.

Tyrell (1992) zistil, že medzi zdroje stresu írskych študentov patria hlavne potreba dobre podať výkon na skúškach, záverečné skúšky, finančné záležitosti, strach z neúspechu, rozhodovanie o ďalšej kariére. Štúdium a časový manažment boli často uvádzané ako faktory spôsobujúce stres. Organizovanie si času má veľký vplyv na akademický stres a zlé usporiadanie aktivít sa ukázalo ako jeden z hlavných prediktorov stresu v akademickom prostredí (Misra & McKean, 2000). Tieto výskumy sčasti potvrdzujú aj nami získané výsledky hodnotenia stresorov v živote mladých študujúcich ľudí. Medzi najstresujúcejšie považovali respondenti nášho výskumu skúšky (81,1%), časovú tieseň (28,8%), konflikty (17,7%), vystupovanie pred inými (16,6%), spoločnosť (14,5%), prezentovanie (11,1%) a nové situácie (10%).

Prieskum Luquisa a kolektívu (2003) v oblasti vnímania zdraviu prospešných návykov u študentov vysokých škôl priniesol alarmujúce výsledky. Štúdia síce potvrdzuje dostatočnú fyzickú aktivitu mladých ľudí, ale aj zlé stravovacie návyky a stres manažment. Študenti vykazovali zvýšené užívanie liekov, alkoholu i tabaku. Požívanie liekov, podľa respondentov, slúži ako mechanizmus zvládania stresu a depresie, alkohol ako odmena za stresujúci týždeň. Okrem toho, tabak uvoľňuje stres a napätie. Táto copingová stratégia – stratégia zameraná na únik – sa v našom výskume medzi respondentmi objavila zriedkavo. V našom výskume sme sledovali vzťah osobnostných domén a copingových stratégií. Potvrdil sa signifikantný negatívny vzťah stratégií zameraných na únik s emocionálnou stabilitou a svedomitosťou. Humor a zneužívanie drog negatívne korelovali s prívetivosťou. Použitie inštrumentálnej sociálnej opory významne pozitívne korelovalo s extraverziou. Výskum Connor – Smithovej a Flachsbartovej (2007) poukázal na slabú koreláciu medzi osobnosťou a zvládaním stresu, aj napriek tomu je tu fakt, že osobnosť môže priamo uľahčiť, ale aj obmedziť zvládacie reakcie.

Prežívaný stres je spájaný aj s rôznymi fyziologickými, ale aj psychickými prejavmi. Najčastejšie fyziologické prejavy vnímané študentmi vysokých škôl sú svalové napätie, obstipácia (zápcha), diarea (hnačka), nadmerná únava, bolesti hlavy, zvieranie na hrudi, sucho v ústach, búšenie srdca, nadmerné potenie, informuje Majdičová (2009). Podáva údaje aj o psychických príznakoch ako nervozita, nepokoj, obavy z momentálneho zlyhania, nedôvera vo vlastné schopnosti. Výsledky korešpondujú s údajmi uvádzanými respondentmi nášho výskumu. Častú únavu pociťuje až 32,2% respondentov, nadmerné potenie trápi 25,6%, 21,1% uvádza časté bolesti hlavy. Až tretina našich participantov počas stresu bojuje so zvýšenou nervozitou. 33,3% študentov referuje chýbanie motivácie v dôsledku pôsobenia stresoru. Na rozdiel od našich zistení, výskum Gurkovej, Zeleníkovej a kolektívu (2017) konštatoval dominanciu emocionálnych prejavov stresu ako nervozita, smutná nálada, nepokoj, nad fyziologickými, z ktorých najčastejšie vyskytujúce sa boli bolesť hlavy, brucha, problémy s dýchaním, tlak na hrudi, nevoľnosť/zvracanie.

Stres manažment môže zahŕňať akýkoľvek druh intervencie, taktiež ponúka opatrenia aj na individuálnej úrovni, akým je práve relaxačný tréning, meditácia, biofeedback. Výsledky štúdií ukázali, že biofeedback, či samotná rekvalifikácia dýchania sú nástrojmi produkujúcimi subjektívne upokojenie.

Experimentom sme chceli odpovedať na otázku efektívnosti vybraných relaxácií na prežívanie a prejavy stresu. Výsledok podporuje tvrdenie, že už len samotným nácvikom dýchania je možné efektívne bojovať so stresom. Predpokladali sme, že vstupné a výstupné hodnoty sa budú odlišovať a preukáže sa zmena. Náhodným výberom sme rozdelili 60 študentov do dvoch experimentálnych skupín, ktorých úlohou bolo po dobu troch týždňov prevádzať istý typ relaxácie. Relaxujúcim prostredníctvom hudby bola zaslaná päť minútová relaxačná melódia. Skupine s kontrolovaným dýchaním sme zaslali inštrukcie a video – ukážku, aby vedeli ako dané dýchanie prevádzať. Úlohou oboch skupín bolo relaxovať každý deň päť minút. Respondentom bola poskytnutá aj tabuľka, kde si mali možnosť zaznačiť prevedenie relaxácie. Rozdiely vo výsledkoch medzi experimentálnymi skupinami pred začatím relaxácie boli minimálne.

V rámci nášho výskumu bolo preukázané štatisticky významné zlepšenie v miere prežívaného stresu u skupiny relaxujúcej prostredníctvom dýchania. Experimentálna skupina počúvajúca hudbu vykázala zlepšenie tiež, avšak nie so štatisticky významným rozdielom pred a po relaxácii. Kontrolovaným dýchaním sa dosiahlo signifikantných rozdielov v troch prejavoch, a to chýbanie motivácie, ktoré sa po experimente u študentov znížilo, následné zmiernenie žalúdočných ťažkostí a nervozity. Pri skupine počúvajúcej hudbu sme zaznamenali signifikantný rozdiel v položkách nervozita a únava počas dňa.

V niektorých zo zvládacích reakcií nastali zmeny. U experimentálnej skupiny využívajúcej kontrolované dýchanie sa významné rozdiely objavili v stratégii aktívneho zvládania, kde sa miera výskytu tejto reakcie zvýšila. Taktiež sa však signifikantne zvýšili priemerné hodnoty nadobudnuté v stratégii odangažované správanie. Znížila sa miera sebaobviňovania ako ďalšej z copingových stratégií. Signifikantný rozdiel v tejto stratégii (t. j. sebaobviňovanie) nastal i u respondentov relaxujúcich prostredníctvom počúvania hudby.

Naše výsledky o znížení miery prežívaného stresu pomocou kontrolovaného dýchania sú zhodné s výsledkom výskumnej štúdie McKaya (2012), kde cieľom bolo determinovať účinok diafragmatického (brušného) dýchania u vysokoškolských študentov na vnímanie životných stresorov. Účastníci hodnotili stres v oblasti fyziologickej, psychologickej, socio – kultúrnej, spirituálnej a všeobecnej. Zistenia ukázali, že diafragmatické dýchanie päť minút denne je účinné pri znižovaní vnímaného stresu. Pomocou dýchania sa zmiernili aj žalúdočné ťažkosti, nervozita a zvýšila sa motivácia. Správnym dýchaním okrem navodenia pokoja, dokáže jedinec uvoľniť až 70% toxínov z tela, prekysličuje sa mozog, čím dochádza k zníženiu nadmernej úzkosti a pocitom napätia. Pohybmi bránice pri kontrolovanom dýchaní sa masíruje žalúdok, tenké črevo, pečeň a pankreas, a tým sa zlepšuje cirkulácia v nich. Kontrolovaným dýchaním sa upravuje aj trávenie a asimilácia potravín, čím sa zmierňujú aj žalúdočné problémy (Herrington, 2013).

Študenti zapojení do výskumu Blanda a kolektívu (2012) uviedli ako najlepšiu formu zvládania stresu počúvanie hudby. Toto vyjadrenie potvrdil aj výskum Goethema a Slobodu (2011), ktorý poukázal na efektivitu počúvania hudby pri znižovaní nervozity a napätia. Relaxáciou prostredníctvom hudby sa aj v našom prípade podarilo zmierniť prežívanú nervozitu participantov, aj keď na zníženie stresu to nemalo dopad, ktorý by bol vyhodnotený ako významný.

Očakávané výsledky nášho výskumu sa teda potvrdili aj v porovnaní s teoretickými a empirickými štúdiami zahraničných i domácich výskumníkov. Signifikantný rozdiel medzi oboma experimentálnymi skupinami po relaxácii dokázaný nebol, no dokázali sme pozitívny vzťah relaxácie a prežívania stresu, pričom kontrolované dýchanie bolo efektívnejším typom relaxácie z hľadiska zmiernenia prežívaného stresu a jeho prejavov.

Samozrejme berieme do úvahy aj rôzne vplyvy, ktoré mohli priebeh experimentu narušiť. Vplyv neschopnosti úplne kontrolovať prevádzanie daného druhu relaxácie sme sa snažili minimalizovať zavedením tabuliek, ktoré každý účastník experimentu pred jeho začatím obdŕžal. Predpokladali sme tak zvýšenie motivácie dané cvičenie robiť. Naďalej však nemôžeme vylúčiť fakt, že účastníci nesplnili trojtýždňovú relaxáciu kompletne. Ďalším limitom môže byť nesprávne prevádzanie brušného dýchania. Tento faktor bol ošetrený poslaním jednoznačných inštrukcií a videonahrávky ako daný typ dýchania správne previesť. Dotazníková batéria je síce z hľadiska zberu dát rýchlym nástrojom, avšak nevylučujeme prítomnosť sociálnej žiadúcnosti, a tým skresleného vnímania podaných informácií. Relaxačná hudba zaslaná respondentom nemusela byť pre všetkých účastníkov vhodná, nakoľko každý preferujeme iný druh hudby, preto aj tento aspekt považujeme za limit výskumu.

ZÁVER

Hlavným cieľom našej práce bolo poukázať na vzťah relaxácie a prežívania stresu využitím experimentálneho výskumu.
Experiment, ktorého sa zúčastnilo 60 študentov vysokých škôl humanitného i technického zamerania zo Slovenska potvrdil efektívnosť kontrolovaného dýchania. Účelom trojtýždňovej relaxácie bolo poskytnúť študentom praktické zručnosti, zážitok a nové poznatky v oblasti efektívneho zvládania stresu. Nakoľko až 81,1% opýtaných uviedlo ako hlavný zdroj stresu skúšky spájané s akademickým prostredím, kontrolované dýchanie sme považovali za praktický prostriedok možný aplikovať všade, kde sa budú študenti nachádzať. Experimentálnu skupinu relaxujúcu kontrolovaným dýchaním sme porovnali so skupinou počúvajúcou hudbu, keďže výsledok výskumu Goethema a Slobodu (2011) poukázal na pozitívny vplyv hudby na prežívanie stresu u študentov. Našimi výsledkami sme potvrdili, že relaxácia, kontrolovaným dýchaním alebo počúvaním hudby, zaistila zmiernenie prejavov stresu vysokoškolských študentov. Kontrolovaným dýchaním sme dosiahli aj signifikantné zmiernenie prežívaného stresu účastníkov, čo sa však u respondentov počúvajúcich hudbu neprejavilo. Vzhľadom na krátkosť experimentu sme nepredpokladali, že copingové stratégie budú zásahom príliš ovplyvnené, avšak táto hypotéza sa nám nepotvrdila. Zmeny nastali v oboch experimentálnych skupinách, pričom zavedením relaxácie dýchaním sa zvýšilo využívanie aktívneho zvládania, ale aj odangažovaného správania. Znížila sa aj miera sebaobviňovania ako jednej z copingových stratégií, čo nastalo v oboch experimentálnych skupinách.

Vzhľadom na stanovené hypotézy a cieľ výskumu považujeme experiment za čiastočne úspešný. Nedošlo síce k výrazným zmenám v prežívaní stresu respondentov, avšak ako výhodu považujeme to, že za relatívne krátky čas bolo možné dosiahnuť pozitívnych zmien – zvýšenie motivácie, zmiernenie nervozity, únavy, žalúdočných ťažkostí.

Stotožňujeme sa s názorom Jonesa (2009), že pre budúcu prax by bolo vhodné zaviesť programy zvyšujúce kvalitu zdravia fyzického i psychického u študentov vysokých škôl, no nie len tých. Ako spomínajú Brougham, Zail, Mendoza, & Miller (2009) vyučujúci sú pre mladých ľudí najspoľahlivejším zdrojom informácií týkajúcich sa zdravia. Je potrebné zintenzívniť úsilie pri poskytovaní služieb študentom, napríklad formou vzdelávania zameraného na problematiku stresu, toho ako stres identifikovať a hlavne, ako ho zvládnuť.

Autor: Mgr. Barbora Molčanová
LITERATÚRA

ABOUSERIE, R. (1994). Sources and levels of stress in relation to locus of control and self- esteem in university students. Educational Psychology, 14 (3), 323 – 330.
ARNETT, J. J. (2000). Emerging Adulthood: A Theory of Development From the Late Teens Through the Twenties. American Psychologist, 55 (5), 469 – 480.
BAKER, N., C. (2012). Does daily meditation or coherent breathing influence perceived stress, stress effets, anxiety, or holistic wellness in college freshmen and sophomores?. Dizertačná práca: Associate Dean, Connell Graduate School of Nursing, GNP-BC, FAAN. 2012. 115 s.
BERNSTEIN, C., CHEMALY, CH. (2017). Sex role identity, academic stress and wellbeing of first – year univeristy students. Gender & Behaviour, 15 (1), 8045 – 8069.
BHUJADE, V., M. (2017). Depression, anxiety and academic stress among college students. A brief review. Indian Journal of Health and Wellbeing. 8 (7), 748 – 751.
BLAND, H.W., MELTON, B.F., WELLE, P., & BIGHAM, L. (2012). Stress tolerance: New challenges for millennial college students. College Student Journal. 46(2), 362-375. ISSN 0146-3934.
BROUGHAM, R. R., ZAIL, CH. M., MENDOZA, C. M., MILLER, J. R. (2009). Stress, Sex Differences, and Coping Strategies Among College Students. Current Psychology. 28, 85 – 97.
CONNOR – SMITH, J., FLACHSBART, C. (2007). Relations between personality and coping. A meta – analysis. Journal of Personality and Social Psychology. 93 (6), 1080-1107.
CONRAD, A., MÜLLER, A., DOBERENZ, S. a kol. (2007). Psychophysiological Effects of Breathing Instructions for Stress Management. Applied Psychophysiology and Biofeedback, 32, 89 – 98.
DEASY, Ch., COUGHLAN, B. a kol. (2014). Psychological Distress and Coping amongst Higher Education Students: A Mixed Method Enquiry. In: PLoS ONE 9(12): e115193.
EDWARDS, D., BURNARD, P., BENNETT, K., HEBDEN, U. (2010). A longitudinal study of stress and self- esteem in student nurses. Nurse Education Today, 30, 78 – 84.
FRANKOVSKÝ, M. (2002). Stratégie správania v náročných situáciách v kontexte zmeny týchto situácií - interakčný prístup. Človek a spoločnosť. 5 (3), 13-21. ISSN 1335-3008.
GOETHEM, A., SLOBODA, J. (2011). The functions of music for affect regulation. Musicae Scientiae 15(2), 208-228. ISSN 1029-8649.
GOSLING, S. D., RENTFROW, P. J., SWANN, W. B. (2003). A very brief measure of the Big- Five personality domains. Journal of Research in Personality. 37, 504 – 528.
GURKOVÁ, E., ZELENÍKOVÁ, R., MROSKOVÁ, S. , MAGUROVÁ, D., HADAŠOVÁ, L. (2017). Stres z klinickej praxe a jeho zvládanie u študentov ošetrovateľstva. Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie. 1 (1), 20-27.
HERRINGTON, D. (2013). 13 Health Benefits of Deep Breathing. [online]. [parafr. 19-03-2018]. Dostupné na internete:
HUDD, S., DUMLAO, J., ERDMANN – SAGER, D. a kol. (2000). Stress at college: Effects on health habits, health status and self – esteem. College Student Journal, 34 (2), 217 – 227.
JONES, S. A. (2009). College Students and Stress Management: Utilizing Biofeedback and Relaxation Skills Training. All These and Disertations. 1932.
KLINIC COMMUNITY HEALTH CENTRE. (2010). Stress and Stress Management. London: Press books. 30 s.
LUQUIS, R., GARCIA, E., ASHFORD, D. (2003). A qualitative assessment of college students‘ perceptions of health behaviors. American Journal of Health Studies. 18(2/3), 156-164. ISSN 1090-0500.
MAJDIČOVÁ, P. (2009). Problematika stresu u vysokoškoláků na Zdravotně sociální fakultě Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích. Bakalárska práca. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích. 2009. 106 s.
McKAY, J. (2012). The Effects of Diaphragmatic Breathing on College Student Stress. Nursing Undergraduate Theses. 7.
MEADOWS, S. O., BROWN, J. S., ELDER, Jr. G. H. (2006). Depressive symptoms, stress and support: Gendered Trajectories from adolcescence to young Adulthood. In: Journal of Youth and Adolescence. 35, 89 – 99.
MISRA, R., & McKEAN, M. (2000). College Students’ Academic Stress and Its Relation to Their Anxiety, Time Management, and Leisure Satisfaction. American Journal of Health Studies. 16, 41-51. ISSN 1090-0500.
PHINNEY, J. S., HAAS, K. (2003). The Process of Coping among Ethnic Minority first generation College Freshmen: A narrative approach. The Journal of Social Psychology,
143 (6), 707 – 726.
ŠIŇANSKÁ, K., ŠANDLOVÁ, V. (2013). Vyrovnávanie sa so stresom a záťažovými situáciami terénnymi sociálnymi pracovníkmi. Grant Journal. 41 - 45. ISSN 1805-062x.
TARIQ, Q., MUJEEB, S. (2013). Impact of stress vulnerability on anxiety and depression. Asian Journal of Social Sciences and Humanities. Vol. 2, No. 2, 501 – 508.
TREUER, G., GILLIHAN, CH. W., SIMPSON, T. a kol. (rok neuvedený). Ten Item Personality Inventory (TIPI). [online]. [parafr. 05-01-2018]. Dostupné na: http://www.sjdm.org/dmidi/Ten_Item_Personality_Inventory.html
WHEELER, C. M. (2007). Ten simple solutions to stress, how to maintain tension. Start enjoying our life. USA: New harbinger publications Inc.