„Jedna generácia nám vyslovene pretiekla pomedzi prsty a tú s kľudným svedomím môžeme označiť ako generáciu ohrozenú chudobou a dediacou chudobu svojich rodičov,“ tvrdí Mgr. Karol Langstein, vedúci referátu sociálnej pomoci Mestského úradu v Banskej Bystrici. Veľký význam preto pri implemantácii intervencií bude venovať hlavne deťom.

Staroba je neodmysliteľnou súčasťou ľudského života. Prináša so sebou zmeny biologických funkcií, psychické zmeny, ale i sociálne.

Když přijdete v brzkých dopoledních hodinách k Azylovému domu pro matky s dětmi v tísni v Kojetíně, zachytíte nejprve nehybný klid a ticho, kterými je zahalen. Nebýt nápisu u vchodu, nenapadne vás, že to je Ten dům. V přízemí tři okna s mřížemi, které mohou vyvolávat rozporuplné pocity. Pro někoho dojem vězení, pro jiné pocit bezpečí a jistoty. Pro mne spíš v ten den symbol nedobytné pevnosti. Po opakovaném neúspěšném pokusu o zazvonění se na škvíru otevřou dveře, vykoukne klientka a spiklenecky šeptá: „Musíte si zazvonit, já vám nesmím otevřít,“ a zase mi dveře spolehlivě přibouchne před nosem. Tak to zkouším znovu, tentokrát mám zřejmě štěstí na správný zvonek. Padací most se spouští dolů.

Chceme sociálne slabším poskytnúť strechu nad hlavou, cenné rady, alebo oporu. Pracujeme najlepšie ako vieme, no tento článok nie je o sociálnych pracovníkoch. Je o ľuďoch, o ktorých sa ako sociálni pracovníci staráme. Je o klientoch Krízového centra - Zariadenia núdzového bývania v Košiciach, ktoré prevádzkuje Arcidiecézna charita Košice. Jej poslaním je poskytovanie verejnoprospešných činností formou sociálnych, zdravotníckych, charitatívnych a výchovno-vzdelávacích služieb, ako aj ďalšej nevyhnutnej pomoci bez ohľadu na rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie.