Prohuman

Imrich Ruisel, Ústav experimentálnej psychológie SAV, Bratislava - V období medzi rokmi 2870 až 2675 pred Kr. Ptah Hotep, vizír faraóna Issiho napísal prvé knihy o pozemskej múdrosti. Knihy venované synovi obsahovali ponaučenia o vhodnom správaní. Z týchto úvah vyplýva, že prvé diskusie o múdrosti ľudstvo registruje už asi päťtisíc rokov.

Václav Břicháček, Praha - V psychologii zdraví i v positivní psychologii se debatuje o pojmu moudrost člověka (Seligman, 2002, Seligman, Csikszentmihalyi, 2000, Snyder, Lopez, 2002, Křivohlavý, 2004 a další). I pro bratislavskou konferenci je to téma, které bude jistě předmětem mnoha debat i empirických šetření.

Politiky a paradigmata sociální práce. Co jsme zdědili a co s tím uděláme? – zborník príspevkov z konferencie. Zlín: Univerzita Tomáše Bati, Fakulta humanitních studií, 2011. ISBN 978-80-7318-994-5.

Status of socio-pathological phenomena in postmodern society
Anotácia: V súčasnej dobe je zaznamenaný zvýšený výskyt sociálno-patologických javov, ktoré sú v spoločnosti väčšinou hodnotené ako nežiaduce, alebo dokonca neprijateľné. Ohrozuje sa tým spoločenský „postmoderný“ vývoj. Dostatok informácií objasňujúcich príčiny sociálno-patologických javov v postmodernej spoločnosti prezentujeme v našom príspevku. Pozornosť venujeme sociálnej patológii, a zameriavame sa na ľudskú spoločnosť. Sociálno-patologické javy v postmodernej spoločnosti čoraz viac ohrozujú deti, mládež i dospelých. Preto je veľmi dôležité venovať viac pozornosti celej ľudskej spoločnosti a snažiť sa poukázať na jej problémy a chyby.

Recenzenti zborníka: Ing. Mgr. Juraj Barát, Mgr. Jaroslava Poloňová, PhD.
Vydavateľ: DEPAUL SLOVENSKO, nezisková organizácia, Bratislava 2010
ISBN: 978-80-970578-2-4

Abstrakt: Chudoba má značný dopad na rozvoj sociálnych vzťahov v komunite. Preto ovplyvňovanie chudoby je jednou z úloh samotnej komunity. Vznik kultúry chudoby a lokálne rozšírenie chudoby sú faktormi, ktoré ovplyvňujú budovanie hodnotových rámcov a modelov rozvoja spoločnosti.
Kľúčové slová: chudoba, kultúra chudoby, bezdomovectvo, komunita.

Predstavenie zariadenia Sundial House pre alkoholikov

Sundial House bol otvorený v septembri 2008 ako dlhodobý projekt ubytovania pre ľudí, ktorý dlhý čas žijú na ulici a sú závislí na alkohole. Títo ľudia majú zvyčajne ťažkosti nájsť si stabilné ubytovanie, keď sa vďaka požívaniu alkoholu a s tým spojenými zdravotnými a behaviorálnymi problémami sťahujú z jednej ubytovne do druhej. Projekt otvoril svoje brány, aby ponúkol domov ľuďom, ktorí ešte nie sú schopní riešiť svoje problémy s alkoholom, ale u ktorých je viac pravdepodobné, že tak urobia, ak budú žiť v stabilnom domácom prostredí. Jedná sa o prvý projekt svojho druhu v Írsku. Hlavnou myšlienkou projektu je, že ak ľuďom najprv poskytneme domov, potom môžme znížiť riziká vyplývajúce zo života na ulici. Akonáhle sa usadia, môžu sa začať budovať vzťahy a môže im byť poskytnutá patričná podpora a pomoc s ich problémami, vrátane alkoholizmu či zdravotných ťažkostí.

Prierez históriou budovania nízkoprahových služieb v Írsku

Najprv by som rada predstavila súčasnú situáciu v Írsku a zároveň vypichla niektoré rozdiely v porovnaní so slovenským systémom. Aj keď som tiež zodpovedná za naše projekty v Severnom Írsku, zamerala by som sa najmä na situáciu v Írsku, keďže každá krajina má odlišné právne predpisy a systém financovania.

Skupina Depaul International
Skupina Depaul bola vytvorená v roku 1989 ako iniciatíva Jeho Eminencie kardinála Basila Huma, neskoršieho arcibiskupa Westminsteru, aby poskytovala služby tým, ktorí spali na uliciach v centrálnom Londýne a pomohla vyjsť v ústrety miestnym potrebám. Táto práca bola zverená členom rodiny charít sv. Vincenta de Paul - odtiaľ meno našej charity - a zakladajúcimi správcami charity sa stali Dcéry lásky sv. Vincenta de Paul, Spoločnosť sv. Vincenta de Paul a Pasáž - Denné centrum. Tieto organizácie pokračujú v zohrávaní aktívnej úlohy v riadení Skupiny Depaul, a to tak doma, ako aj v medzinárodnom meradle.

Postmodern human identity in relationship education
Abstrakt: Pre dobrú výchovu v spoločnosti je rozhodujúci predvolený pomer rôznych rizikových (ohrozujúcich) faktorov vo výchovnom procese v celom pôsobeniu prostredia jedinca. Neexistujú žiadne zaručené metódy výchovy a prevencie, existujú však mechanizmy, ktorými je možné riziká aspoň zmenšovať. Článok poukazuje na potrebu neustáleho bádania a hľadania odpovedi na výchovu človeka, ktorá sa ohľadom na povahu ľudského fenoménu postmoderny usídľuje a ktorá so sebou prináša postmoderné myslenie pri výchove ľudského jedinca v súčasnej spoločnosti. K tomu treba dodať, že podľa rôzneho pôsobenia spoločnosti na jedinca budú niektoré preventívne postupy špecifické. Hovorí sa potom o alternatívnej socializácii, ktorej jadrom je preventívne zameraná ponuka, možnosť, alternatíva za predpokladu vnútornej akceptácie zmeny. Tá predstavuje súhrn metodických a organizačných opatrení, prostriedkov a postupov, ktoré majú navodzovať tendenciu 'chcieť sa zmeniť', rozvíjať súvislosti, za ktorých je možné sa zmeniť a rozvíjať schopnosti, aby k zmene vôbec mohlo dôjsť.
Kľúčové slova: Človek, Ľudský jedinec, Ľudská spoločnosť, Spoločenstvo, Výchova.

Abstract: For a good education in society is crucial balance between different default risk (threats) factors in the educational process throughout the action of an individual environment. There are no guaranteed methods of education and prevention, but there are mechanisms that can at least reduce the risks. Article highlights the need for continual research and finding answers to raising a man who is given the nature of the human phenomenon of postmodernism reside and which brings post-modern thinking in the education of human beings in contemporary society. To this must be added that according to the different action of the individual, certain preventive procedures specific. It is said then the alternative socialization, which is the core of preventive targeted offer, option, option provided inside the acceptance of change. This is a summary of the methodological and organizational measures, means and procedures to induce a tendency to 'want to change, to develop the context in which it is possible to change and develop skills that a change could not occur.
Keywords: Commonalty, Education, Human individual, Human Society, People.

Abstrakt: Príspevok poukazuje na význam etického kódexu sociálnej práce, jeho typológiu a predstavuje základný koncept aktualizácie Etického kódexu sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky. Jedným z vedeckých nástrojov procesu aktualizovania tohto kódexu môže byť autorov pôvodný výskum. Vzhľadom na zvolenú výskumnú stratégiu ide o kvalitatívny výskum realizovaný analýzou dokumentov (pätnástich etických kódexov) použitím hermeneutických metód, najmä štrukturálnej, jazykovo-syntaktickej, sémantickej, pragmatickej a obsahovej analýzy. Jeho výsledkom je predloženie koncepčného, obsahového a procedurálneho návrhu revízie etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike.
Revíziu kódexu treba zrealizovať vo viacerých oblastiach a témach, akými sú etická zodpovednosť voči sebe, pracovisku a školám sociálnej práce, ďalej rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, antidiskriminácia, profesijné hranice vo vzťahoch, supervízia, výskum a ďalšie. Kľúčovým problémom v procese revízie etického kódexu sociálnej práce je inštitucionálne vákuum, nakoľko niet organizácie, ktorá by ho iniciovala, forsírovala a zrealizovala. V príspevku sa navrhuje iniciovanie tohto procesu viacerými odborníkmi z oblastí sociálnej práce a profesijnej etiky, ktorí by vytvorili interinštitucionálnu pracovnú skupinu.
Kľúčové slová: Etický kódex, hodnoty, sociálna práca, supervízia, zodpovednosť.

MÁTEL, A. – SCHAVEL, M. – MÜHLPACHR, P. – ROMAN, T. 2010. Aplikovaná etika v sociálne práci a ďalších pomáhajúcich profesiách. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava : VŠZaSP sv. Alžbety. 413 s. ISBN 978-80-89271-89-4. Konferencia sa konala 20.-21. 10. 2010 v Piešťanoch.

Risk management in social services
Abstrakt: Príspevok je úvodom do tematiky riadenia rizík v sociálnych službách. Predstavuje potrebu využívania tohto nástroja riadenia kvality. Vymenúva základné riziká v sociálnych službách, úlohy manažéra rizík a ciele pri implementácii riadenia rizík. V závere podáva návrhy na opatrenia k zabezpečeniu kvality sociálnych služieb a spokojnosti prijímateľa sociálnej služby.
Kľúčové slová: Riadenie rizík, manažérstvo a meranie kvality, procesný prístup, dokumentačný systém.

Abstract: This contribution is an introduction to the issues of risk management in social services. It shows the need to use this quality management tool. It lists the basic risks in social services, the role of a risk manager, and the risk management implementation objectives. At the end, it proposes measures to ensure the quality of social services and the satisfaction of the recipient of the social service.
Key words: Risk management, management and quality measurement, process approach, documentation system.

Foto: Peter Senko (2006)

Ensuring the repeatability of quality in social services and its comparisons
Abstrakt: Príspevok upozorňuje na nutnosť zaisťovania a preukazovania kvality v sociálnych službách, uvádza možnosti systémového riešenia cestou procesného prístupu a zvýrazňuje hlavné pozitíva procesného prístupu v sociálnych službách, medzi ktoré patrí opakovateľnosť dobrých výsledkov a možnosť porovnávania a preberania dobrej praxe.
Kľúčové slová: Kvalita sociálnych služieb, systémy manažérstva kvality, proces, procesný prístup, opakovateľnosť dobrých výsledkov, porovnávanie.

Abstract: The article draws attention to the need for quality assurance and demonstration in social services, highlights the possibilities of system solutions through procedural access, and highlights the main advantages of the process approach in social services, including the repeatability of good results and the ability to compare and share good practices.
Keywords: Quality of social services, quality management systems, process, process approach, repeatability of good results, comparison.

Abstrakt: Súčasná prax v sociálnej oblasti si vyžaduje kvalifikovaných odborníkov. Absolventi sociálnej práce často poukazujú na nevyhnutnosť ďalej sa vzdelávať a špecializovať pre činnosti, ktoré považujú pre svoje odborné kompetencie za nevyhnutné. Obsah príspevku poukazuje na nevyhnutnosť ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov – absolventov študijného odboru sociálna práca. V príspevku je stručne zhodnotený súčasný stav a načrtnuté možnosti zvyšovania profesionálnej kompetencie sociálnych pracovníkov. Načrtnuté sú aj niektoré inovatívne formy vzdelávania v pregraduálnej príprave a oblasť supervízie ako formy ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov.
Kľúčové slová: Vzdelávanie. Sociálny pracovník. Sociálna práca. Kompetencie. Profesionalizácia. Ďalšie vzdelávanie. Celoživotné vzdelávanie. Vzdelávacie programy.