Design of gestalt theoretical possibilities for the development of the adult docility applicable in andragogical theory and practice

Abstrakt: Autori tejto práce predstavujú základné teoreticko-filozofické východiská, princípy a konštrukty psychoterapeutickej modality „Gestalt“. Robia tak s cieľom jednak zefektívniť andragogické pôsobenie smerujúce k ďalšiemu rozvoju docility (schopnosti učiť sa) dospelých a jednak obohatiť andragogickú teóriu a prax. Užitočnosť nimi zvolenej modality pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých podkladajú jej všeobecným cieľom, ktorým je harmonická osobnosť schopná učiť sa.
Kľúčové slová: Gestalt terapia. Docilita dospelého človeka. Vzdelávanie a učenie sa dospelých. Vzdelávateľ dospelých.

Abstract: The authors of this paper present the fundamental theoretical-philosophical approaches, principles and constructs of the psychotherapeutic modality "Gestalt". Their goal is to improve andragogical actions that further develop the adult docility (ability to learn) more effectively as well as to enrich andragogical theory and practice. The usefulness of the modality they have chosen for the field of adult education is demonstrated by their general objective, namely a harmonious personality capable of learning.
Key words: Gestalt therapy. Adult docility. Adult education and learning. Adult educator.

Foto: Rudolf Baranovič - fotoobrázky života okolo nás (2020)

Úvod

Každé formatívne (intencionálne a funkcionálne) pôsobenie na dospelého človeka, vrátane jeho autoformatívnych snáh, s cieľom dosiahnuť pozitívne osobnostné zmeny, je možné len vďaka jeho docilite (schopnosti učiť sa). Bez nej by nebolo ničím. A hoci neuroplasticitou daná schopnosť človeka učiť sa zostáva zachovaná až do vysokého veku (na možné patológie nehľadiac), predsa len sa otvára otázka, či jestvujú nástroje jej efektívnej podpory, ktoré by boli obohatením tak pre teóriu, ako i každodennú prax vzdelávania a učenia sa dospelých.

Našou snahou teda nie je docilitu dospelých iba skúmať, ale i zlepšovať. O tom, že je to možné hovorí tzv. bio-psycho-sociálny model človeka. Podľa tohto modelu predpokladáme, že zmeny plasticity mozgu, ktorá je podkladom učenia sa a všetkých duševných funkcií človeka, majú priamy vplyv na efektívnosť vzdelávacích, terapeutických a všetkých ostatných aktivít, ktoré sú súčasťou sociálneho poľa. Zároveň (mysliac na zámerné zlepšovanie docility) predpokladáme, že to platí i naopak. Snažíme sa preto hľadať užitočné a funkčné prvky a nástroje umožňujúce optimalizovať andragogické pôsobenie a prácu vzdelávateľa dospelých.

Jednou z oblastí, ktorá ponúka prvky a inštrumenty tohto typu je oblasť psychoterapie vychádzajúca z gestalt psychológie, tzv. gestalt terapia. Jej užitočnosť pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých možno podložiť aj všeobecným cieľom gestalt terapeutického pôsobenia, ktorým je osobnosť človeka ladiaca so svojim aktuálnym prežívaním a schopná úspešne sa prispôsobiť novým zmenám a situáciám. Inak povedané, harmonická osobnosť schopná učiť sa.

Metodológia
Náčrt teoretických východísk a základných konštruktov gestalt terapie

Gestalt terapia je existencialisticky a hermeneuticko-fenomenologicky založená forma humanistickej terapie. Vyvinuli ju nemecký psychiater a psychológ Fritz Perls a jeho manželka Lore Perls začiatkom 40-tych rokov 20. storočia na základe kritiky a vymedzenia sa voči psychoanalýze a spoločne s americkým sociológom Paulom Goodmanom ju v roku 1951 formulovali ako teoretický koncept. Okrem naznačených filozofických smerov gestalt terapiu výrazne ovplyvnili aj holizmus a filozofia dialógu Martina Bubera. Koniec koncov, najkratšia definícia gestalt terapie by mohla znieť: „Ja a Ty tu a teraz.“ – v prítomnosti prebiehajúce priame stretnutie (dialóg) je jej význačným znakom.

Neopomenuteľnou súčasťou gestalt terapie je aj teória poľa vyvinutá Kurtom Lewinom v 30-tych rokoch 20. storočia. Najprv slúžila na prácu s indivíduom a neskôr bola uplatnená aj na skupinové správanie. Teória poľa „analyzuje kauzálne vzťahy a budovanie vedeckých konštruktov“ (Lewin, 1997a, s. 201) na psychosociálnych konceptoch ako frustrácia, úroveň ašpirácie, odmena a trest, či sociálna identita (tamtiež). Smuts (1995 In Mackewn, 2004) uvádza, že porozumieť ľuďom, rovnako i zvieratám, rastlinám a myšlienkam nemožno bez zohľadnenia ich vlastného poľa. Základné princípy teórie poľa uplatňované v gestalt terapii možno podľa MacKewna (2004) formulovať takto:

• ľuďom nie je možné porozumieť izolovane, ale iba ako interaktívnemu celku so spoločensko-kultúrnym zázemím;
• pole sa skladá z komplexu všetkých interaktívnych javov medzi jedincami a ich prostredím;
• ľudské správanie nie je možné zdôvodniť jedným motívom, či príčinou;
• pole a sily v ňom operujú v nepretržitom pohybe – jedinci neustále menia svoj uhol pohľadu, ktorým pole vnímajú;
• ľudia aktívne utvárajú a pretvárajú svoj uhol pohľadu na okolnosti (či pole) tým, že plynule privádzajú určitý aspekt tohto poľa do popredia, zatiaľ čo ostatné aspekty sa dostávajú do úzadia – pole je organizované v súlade s potrebou či záujmom jedinca;
• ľudia priraďujú udalostiam, ktoré prežívajú vlastný význam.

V teórii poľa ide o dve základné myšlienky:

• spôsob, akým človek vníma určitý podnet závisí od vnútornej aj vonkajšej situácie, v ktorej sa práve nachádza;
• človek sa pohybuje v životnom priestore, ktorý okrem neho obsahuje konečnú množinu príťažlivých a odpudivých podnetov – tie vstupujú do vzťahu k jeho apetenciám a averziám v rámci jeho potrieb (Nakonečný, 2017).

Ďalším dôležitým teoretickým konštruktom, ktorý patrí ku gestalt terapii je práca s tzv. introjektmi, teda výsledkami introjekcie (zvnútorňovania). (Introjekt má viacero významov: nestrávená potravina, ktorá zaťažuje žalúdok; nepochopená teoréma, ktorá sa stále dookola omieľa; nanútené pravidlo, ktorým sa nasilu riadime). Introjekty sú v gestalt terapii príčinami každej poruchy kontaktu. Ide o rôzne situácie, skúsenosti, dilemy a podobne, ktoré zostávajú nespracované („nestrávené“). (Blankertz, Doubrawa, 2017).

Schopnosť introjikovať je životne dôležitá. Najprv musí byť introjikované napríklad materské mlieko, pretože dieťa ešte nedokáže žuť („dentálna agresia“). Neskôr je pod tlakom alebo v momente ohrozenia často nemožné a neadekvátne, aby sme si dovolili taký luxus, akým je plytvanie časom a kladenie si kritických otázok so zámerom stať sa pánmi situácie. Pod tlakom negatívnych skúseností dochádza k introjekcii často zo zvyku, čo potom vedie k tomu, že introjikujeme aj vtedy, keď to nie je potrebné a užitočné. Môžeme tak introjikovať hodnoty a normy, ktoré následne premieňame do kontaktových problémov. Napríklad: Ten, kto ako dieťa zažil, že stigmatizovaní sú všetci tí ľudia, ktorí sa odlišujú od iných, môže tento introjekt premeniť na „agresívne“ úsilie o konfluenciu (túžba splynúť s okolím). Pretože introjekty nám ako cudzie prvky spôsobujú „ťažobu v žalúdku“, často sa stáva, že sa od nich „dištancujeme“ tým, že ich prežívame tak, akoby vôbec neboli ukotvené v našom tele/duchu, ale boli nám diktované zvonku (projekcia). Napríklad: dospelý človek, ktorý nadobudol vyššie spomenutú skúsenosť to prežíva tak, akoby norma nebola v jeho vnútri, ale prostredie na neho vyvíjalo nepretržitý tlak, aby sa správal konformne – a to aj vtedy, keď to už vôbec nie je tak. Konfluenciu teda nepociťuje ako (introjikovanú) normu, ale projikuje ju smerom navonok, t. j. viní prostredie za to, že vyžaduje konfluenciu (tamtiež).

Zohľadňujúc všetky spomenuté teoretické východiská a konštrukty je človek v gestalt terapii ponímaný ako indivíduum s vlastnou biografiou, ktoré interaguje so sociálnym poľom a so spoločenskými podmienkami tvoriacimi pozadie jeho súčasnej situácie. Osobnosť človeka a prostredie sa chápu ako jeden celok.

Rozvoj človeka sa vníma ako celoživotný proces vzniku a zániku tzv. gestaltov („Gestalt“ nem. tvar, forma, figúra, štruktúra). Stangl (2020) uvádza, že termín „gestalt“ pôvodne pochádza z percepčnej psychológie, z ktorej gestalt terapia prevzala názor, že človek sa pokúša uzatvárať svoje pozorovania a vnímania do zmysluplných celkov, „gestaltov“, pričom jeden gestalt je viac ako len sumou svojich častí. Gestaltom môže byť všetko, čo možno zažiť, aj pohyb, spomienka, či pocit.

V gestalt terapii sa hľadí na psychické poruchy, psychosomatické problémy, závislosti a psychózy ako na krízy alebo blokácie procesu rozvoja gestaltov. Podstatou života je hľadanie zmyslu. V gestalt terapii ide aj o vnímanie tzv. otvorených gestaltov s cieľom spracovať ich prostredníctvom uvedomovanie podporujúcich a zážitkovo orientovaných metód a uviesť tak blokovaný proces organizmu opäť do pohybu, t. j. do kontaktu a ukončiť gestalt (https://www.higw.de/higw/gestaltansatz/).

Gestalt terapia je celostným a kreatívnym terapeutickým postupom umožňujúcim osobnostný rozvoj, prevenciu a zvládanie psychických a psychosomatických problémov. Človek je vnímaný v jeho vlastnom kontexte, t. j. v psychodynamickom rozvoji, biografických súvislostiach, individuálnych a rodinných životných situáciách, spôsoboch správania sa a podobe. Pozornosť sa pri tom neupriamuje iba na patologické a problematické skúsenosti, ale aj na prítomné potenciály a možnosti s cieľom posilňovať existujúce zdroje a rozvíjať potenciál svojpomoci (tamtiež).

Na rozdiel od psychoanalýzy sa v „gestalte“ zdôrazňuje prítomná skúsenosť. Obyčajným hovorením a spomínaním možno dosiahnuť iba nepatrné zmeny. Naopak, oveľa účinnejšie je skúmanie bezprostredného prežívania a konania. „Prítomnosť“, „kontakt“, „uvedomenie“ sú centrálne pojmy gestalt terapie, ktoré predznačujú jej hlavný cieľ. Tým je, ako sme už v úvode zmienili, osobnosť, ktorá je v súlade so svojim aktuálnym prežívaním a dokáže sa úspešne prispôsobiť novým zmenám a situáciám.

Výsledky
Možná aplikácia gestalt terapeutických východísk v oblasti vzdelávania a učenia sa dospelých

Gestalt terapia bola koncipovaná ako moderný psychoterapeutický prístup. Rýchlo sa však ukázalo, že jej potenciál nie je iba v liečbe duševných porúch, ale že podporuje všeobecný rozvoj osobnosti človeka. Inými slovami, gestalt terapia je príliš dobrá na to, aby bola využívaná len na liečbu duševných porúch a zdraví ľudia boli o ňu ochudobnení.

Osvojiť si základy gestalt teoretického prístupu a uplatňovať ich v oblasti svojho pôsobenia môžu prakticky všetky pomáhajúce profesie. Ich klienti môžu profitovať zo živého a účinného sebaobjavovania, ktoré nastáva na základe zlepšeného vzťahu so samým sebou a ostatnými. Uvedomovanie si vlastnej existencie v konkrétnej psychologickej, sociálnej a ekonomickej realite vedie spoločne s adekvátnou podporou k väčšej slobode voľby a ochote preberať zodpovednosť. Prispôsobovanie sa je preto tvorivým, jedinečným a individuálnym aktom a žiadnym podriaďovaním sa vonkajškovo stanoveným normám.

Gestalt teoretické konštrukty môžu byť inšpiratívne aj pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých a osobitne pre andragogické snahy podporiť a rozvíjať ich schopnosť učiť sa. Ako príklad možno uviesť vyššie načrtnutú teóriu poľa. Lewin (1997b) uvádza, že vzdelávateľ môže byť úspešný len vtedy, keď sa snaží porozumieť psychickému svetu, v ktorom učiaci sa žijú. Totiž spôsob, akým človek prežíva svet a ako mu rozumie zakladá jeho úspech v procese realizácie vlastných potrieb, vrátane tých vzdelávacích. Podstatné je to, aby si udržal pružné hranice s vonkajším poľom a pružne reagoval na meniace sa prostredie a dosiahol tak stabilitu a rast.

Podnetná pre oblasť vzdelávania a učenia sa dospelých je tiež práca s rozoberanými introjektmi, nakoľko tieto môžu predstavovať vážnu prekážku v rozvoji schopnosti dospelých učiť sa. Často ide o introjekty typu: „Už som na to príliš starý.“, „Nemám na to čas.“, „Nikdy mi to nešlo.“, „Zaobídem sa aj bez kurzu.“, „V mojom veku sa mi už predsa neoplatí učiť sa ďalší cudzí jazyk.“, „Je mi to na nič.“, „Aj tak to zabudnem.“ a podobne.

Tieto introjekty nie sú vo svojej podstate ničím iným ako výsledkami učenia. Označiť by sa dali aj ako „učebné chreódy“. Edmund Kösel (1993, s. 242), tvorca konštruktivistickej didaktiky, nimi rozumie biograficky utvárané učebné cesty a prístupy, ako aj reakcie priblíženia a vyhýbania sa, skúsenosťou určené názory na vlastné možnosti a hranice, záujmy a nezáujmy. Učebné chreódy pozostávajú z motivačných, emočných a kognitívnych faktorov učenia sa. Každá vzdelávacia ponuka, každá výučba je preverovaná, hodnotená, asimilovaná alebo zamietnutá našimi učebnými chreódami. To znamená, že učebné chreódy fungujú ako „vrátnici“, ktorí sa voči novému buď otvárajú alebo zatvárajú (tamtiež).

Pokiaľ vzdelávateľ dospelých dokáže pracovať s takýmito introjektmi, významne tým prispieva k formovaniu motivácie dospelého človeka (pripravenosť, ochota učiť sa a priznať si, že mnohé nevieme, ale učením sa – aj za pomoci iných – dokážeme zlepšiť), ktorá je jedným z nosných aspektov jeho docility.

Podobne ako v psychoterapeutickej praxi zohráva ústrednú úlohu psychoterapeut, aj v praxi vzdelávania a učenia sa dospelých je osobnosť vzdelávateľa nezastupiteľná, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti sa zodpovednosť za rozvoj presúva čoraz viac na indivíduum.
Vzdelávateľ dospelých rešpektujúci vo svojej práci princípy gestalt terapie:

• Podporuje učiacich sa dospelých poznávať a prijímať samých seba a tým im napomáha stať sa celými (gestalt) osobami.
• Zameriava sa na „tu a teraz“ učiacich sa dospelých, ich prítomné problémy, potreby a ciele (žiadne siahodlhé skúmanie minulosti).
• Je aktívnym experimentátorom, podporuje učiacich sa v hľadaní originálnych spôsobov konania.
• Využíva dialogické metódy (napr. rozhovor/diskusia) zameriavajúce sa na samostatné myslenie, úsudok, analýzu a návrh riešení problémov, argumentáciu, ako aj na ďalšie zložitejšie myšlienkové procesy. Rovnako uplatňuje i metódy problémové (napr. hranie rolí), pri ktorých sa účastníci v menších skupinách snažia čo najefektívnejšie vyriešiť určitý problém.
• Využíva podporujúci vzťah vzdelávateľ-učiaci sa (úprimnosť, empatia). Vzdelávateľ dospelých je tým, kto uľahčuje učenie sa, či rozvoj. To znamená, že sa dokáže vcítiť do učiaceho sa a získať si jeho dôveru, byť k nemu úprimný, otvorený, mať o neho záujem, nebyť kritický. Učiaci sa má možnosť vyjadriť svoje záujmy a potreby, jeho učebné činnosti vychádzajú z princípu slobody jednotlivca.
• Podporuje tvorbu učebných „settingov“, ktoré umožňujú rozvoj autodidaktických kompetencií dospelých a vytvárajú cestu k sebariadenému učeniu. Práve ono je tým, čo dospelým zaisťuje slobodu a autonómiu. Učenie je zodpovednosťou učiaceho sa, lebo nikto iní sa za neho učiť nemôže. Zároveň je jeho zodpovednosťou aj vyjadriť svoje vzdelávacie, či rozvojové potreby. Úlohou vzdelávateľov je potom ich napĺňanie.

Prinajmenšom dve posledné odrážky týkajúce sa vzťahu vzdelávateľov a učiacich sa dospelých a ich zodpovedností naznačujú, že s úvahami o uplatňovaní gestalt terapeutického prístupu v oblasti vzdelávania a učenia sa dospelých vystupujú do popredia i mnohé otázky andragogickej etiky, ktoré by bolo potrebné podrobne rozpracovať. Ide predsa o záležitosti človeka, jeho bytia a dôstojnosti. Vzdelávacie a socializačné úsilie vzdelávateľov dospelých treba chápať ako súčasť úsilia o dobrý život. Napokon, „(...) andragogický expertný prístup“ plní podľa Fobela (2017, s. 10), „etickú funkciu, podieľa sa na normatívnej spoločenskej úlohe a využíva vlastný profesionálny i odborný potenciál na podporu humanity.“

Záver

Úvahy o základných gestalt terapeutických princípoch predstavené v tejto práci treba chápať výlučne v kontexte hľadania modalít podpory a rozvoja docility (schopnosti učiť sa) dospelých využiteľných v andragogickej teórii a praxi. V žiadnom prípade nejde o pokus jednostranne sa orientovať na tento smer, či založiť akúsi „gestalt-terapeutickú andragogiku“. Gestalt terapiu chápeme ako užitočnú zrakovú podporu, ktorá otvára iný pohľad na niektoré aspekty vzdelávania a učenia sa dospelých.

Všetky andragogické intervencie, pre ktoré sa vzdelávateľ dospelých rozhodne musia stáť na nejakých teoretických základoch. Teoretické uvažovanie, poznanie rôznych teoretických koncepcií je (malo by byť) súčasťou „vybavenosti“ všetkých vzdelávateľov dospelých, resp. andragógov, a to nezávisle od toho, akú zo špecializovaných rolí zastávajú (tréner, kouč, tútor, mentor, inštruktor, moderátor, facilitátor, konzultant/poradca, metodik, manažér vzdelávania a pod.). Zároveň je znakom profesionality, ktorú možno vymedziť ako teoreticky podloženú profesijnú činnosť. Od profesionála sa totiž vždy očakáva, že svoje počínanie, rozhodnutia a požiadavky dokáže zdôvodniť. Tieto zdôvodnenia však nevyplývajú len zo „zdravého ľudského rozumu“, ale aj z vedeckých poznatkov. Jedným z cenných zdrojov takýchto poznatkov je práve gestalt terapia.

Autori: Mgr. Martin Schubert, PhD., Mgr. Zuzana Neupauer, PhD.
Katedra andragogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Mateja Bela

Článok je súčasťou riešenia grantu VEGA MŠVVaŠ SR č. 1/0526/18 „Konštrukt docility v teórii a praxi edukácie dospelých“ na Katedre andragogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Zoznam bibliografických odkazov

Blankertz, S., Doubrawa, E. (2017). Stichwort: 'Introjekt'. In: Lexikon der Gestalttherapie. Köln/Kassel: gikPRESS. Dostupné na internete: http://www.gestalttherapie-lexikon.de/introjekt.htm
Fobel, P. (2017). Etika ako aplikačná stratégia (metodické a teoretické odporúčania). In: Etické aspekty edukácie dospelých. Banská Bystrica: Belianum, 9-18.
Kösel, E. (1993). Die Modellierung von Lernwelten : Ein Handbuch zur subjektiven Didaktik. Elztal-Dallau: Laub.
Lewin, K. (1997a). Defining the “field at a given time.” In: Field theory in social science: Selected theoretical papers. Washington, DC: American Psychological Association, 200-211.
Lewin, K. (1997b). Field theory and learning. In: Field theory in social science: Selected theoretical papers. Washington, DC: American Psychological Association, 212-230.
MacKewn, J. (2004). Gestalt psychoterapie. Praha: Portál.
Nakonečný, M. (2017). Teorie pole. In: Sociologická encyklopedie. Dostupné na internete:
https://encyklopedie.soc.cas.cz/w/Teorie_pole
HIGW Hamburger Institut für Gestaltorientierte Weiterbildung GbR. Dostupné na internete:
https://www.higw.de/higw/gestaltansatz/
Stangl, W. (2020). Stichwort: 'Gestalttherapie'. In: Online Lexikon für Psychologie und Pädagogik. Dostupné na internete: https://lexikon.stangl.eu/5547/gestalttherapie/